Terapia symptómov periférnej (senzomotorickej) diabetickej polyneuropatie u dospelých.

Dávkovanie
V prípade symptómov periférnej (senzomotorickej) diabetickej polyneuropatie sa pre dospelých pacientov odporúča intravenózna aplikácia dennej dávky 24 ml injekčného roztoku (čo zodpovedá 600 mg kyseliny tioktovej).

Počas začiatočnej fázy liečby sa má injekčný roztok podávať intravenózne počas obdobia 2 až 4 týždňov.

Intravenózna aplikácia sa môže vykonať podaním injekcie neriedeného roztoku, to znamená injekčnou striekačkou s trvaním aplikácie nie kratším než 12 minút.
Po zmiešaní obsahu Thioctacidu so 100 - 250 ml fyziologického roztoku chloridu sodného možno liek podať aj vo forme krátkej infúzie v priebehu obdobia nie kratšieho ako 12 minút. V dôsledku skutočnosti, že je liečivo citlivé na svetlo, treba krátkodobú infúziu pripraviť bezprostredne pred použitím. Infúzny roztok sa musí chrániť pred svetlom (napr. hliníkovou fóliou). Infúzny roztok chránený pred svetlom je stabilný približne 6 hodín. Osobitná pozornosť sa musí venovať skutočnosti, že trvanie infúzie nesmie byť kratšie než 12 minút.

V liečbe sa odporúča pokračovať denným užívaním 600 mg kyseliny tioktovej v perorálnej liekovej forme.

Základom liečby diabetickej neuropatie je optimálna kontrola diabetu.
Thioctacid je kontraindikovaný u detí.

Pediatrická populácia
Thioctacid sa nemá používať u detí a dospievajúcich. Bezpečnosť a účinnosť u detí a dospievajúcich neboli doteraz stanovené.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

V súvislosti s parenterálnou aplikáciou Thioctacidu sa pozorovali reakcie z precitlivenosti až reakcie anafylaktického šoku (pozri časť 4.8). Preto sa pacienti musia starostlivo monitorovať. V prípade výskytu skorých symptómov (ako je svrbenie, nauzea, vracanie atď.) sa musí liečba okamžite ukončiť. Ak je to vhodné, musia sa použiť ďalšie terapeutické opatrenia.

Po podávaní Thioctacidu možno spozorovať abnormálny zápach moču, čo nemá žiadny klinický význam.

Počas liečby kyselinou tioktovou boli hlásené prípady inzulínového autoimunitného syndrómu (IAS). Na vznik IAS pri liečbe kyselinou tioktovou sú náchylnejší pacienti s ľudským leukocytovým antigénovým

genotypom, ako sú alely HLA-DRB1*04:06 a HLA-DRB1*04:03. Alela HLA-DRB1*04:03 (náchylnosť na IAS, pomer rizika: 1,6) sa nachádza najmä u belošskej rasy, s vyšším výskytom v južnej Európe v porovnaní so severnou Európou, a alela HLA-DRB1*04:06 (náchylnosť na IAS, pomer rizika: 56,6) sa nachádza najmä u japonských a kórejských pacientov.

IAS treba zvážiť pri diferenciálnej diagnostike spontánnej hypoglykémie u pacientov užívajúcich kyselinu tioktovú (pozri časť 4.8).

Účinok cisplatiny sa môže znížiť, ak sa používa súbežne s Thioctacidom.

Hypoglykemický účinok inzulínu a/alebo perorálnych antidiabetík sa môže zosilniť. Preto sa odporúča pravidelná kontrola hodnôt glukózy v krvi, predovšetkým na začiatku liečby Thioctacidom. V ojedinelých

prípadoch môže byť nevyhnutné zníženie dávky inzulínu a/alebo perorálneho antidiabetika, aby sa zamedzilo vzniku symptómov hypoglykémie.

Varovanie:

Pravidelné požívanie alkoholu predstavuje významný rizikový faktor vývoja a progresie neuropatického klinického obrazu a môže mať preto negatívny vplyv aj na úspešnosť liečby Thioctacidom. Z tohto dôvodu sa preto pacientom s diabetickou polyneuropatiou čo najrýchlejšie odporúča vyhnúť sa požívaniu alkoholu. To sa vzťahuje aj na intervaly, keď je liečba prerušená.

V súlade so všeobecnými princípmi farmakoterapie sa žiaden liek nemá podávať v gravidite a/alebo počas laktácie skôr ako sa starostlivo zváži pomer prínosu voči rizikám liečby. Preto sa odporúča, aby gravidné a/alebo dojčiace ženy podstúpili liečbu kyselinou tioktovou (alfa-lipoovou) len po starostlivom posúdení indikácie lekárom. Reprodukčno-toxikologické štúdie neodhalili žiadne známky vplyvu na plodnosť alebo včasný embryonálny vývoj a nepozorovali sa ani škodlivé účinky na plod.

V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne hlásenia o prestupe kyseliny tioktovej do materského mlieka. Fertilita

Reprodukčné toxikologické štúdie neodhalili žiadne známky účinkov na fertilitu.

Výskyt závratu/vertiga môže ovplyvniť reakčnú schopnosť v takom rozsahu, že sa môže znížiť schopnosť viesť vozidlá, obsluhovať stroje a/alebo pracovať v oblastiach s nestabilným podkladom.

Klasifikácia nežiaducich účinkov je vytvorená pomocou nasledovnej konvencie: Veľmi časté (≥1/10)

Časté (≥1/100 až <1/10)

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100) Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000) Veľmi zriedkavé (<1/10 000)

Neznáme (z dostupných údajov)

Poruchy krvi a cievneho systému

Veľmi zriedkavé: po intravenóznej aplikácii kyseliny tioktovej sa pozorovala purpura a trombopatia.

Poruchy imunitného systému

Veľmi zriedkavé: alergické reakcie, ako je kožná vyrážka, žihľavka a svrbenie až šok. Neznáma frekvencia: inzulínový autoimunitný syndróm (pozri časť 4.4)

Poruchy metabolizmu a výživy Veľmi zriedkavé: hypoglykémia*

Poruchy nervového systému Časté: vertigo*

Veľmi zriedkavé: zmena alebo porucha vnímania chuti, kŕče, dvojité videnie, bolesť hlavy*, hyperhidróza*

Poruchy oka

Veľmi zriedkavé: rozmazané videnie*

Poruchy gastrointestinálneho traktu Časté: nauzea

Veľmi zriedkavé: vracanie, bolesť žalúdka, bolesť čriev a hnačka.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Veľmi zriedkavé: alergická dermatitída, urtikária, vyrážka, začervenanie

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: Po rýchlom intravenóznom podaní sa môže často objaviť tlak v hlave a dýchacie ťažkosti, ktoré spontánne ustúpia.

* Vo veľmi zriedkavých prípadoch môže poklesnúť hladina glukózy v krvi v dôsledku jej zvýšenej utilizácie glukózy. V tejto súvislosti sa popísali symptómy hypoglykémie sprevádzané závratom, potením, bolesťou hlavy a rozmazaným videním.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek

podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

V prípade predávkovania sa môže vyskytnúť nevoľnosť, vracanie a bolesť hlavy.

Pri náhodnom alebo suicidálnom užití perorálnych dávok v rozsahu 10 až 40 g kyseliny tioktovej (alfa- lipoovej) spolu s konzumáciou alkoholu sa pozorovali závažné príznaky intoxikácie, ktoré sa v niektorých prípadoch skončili smrťou. Klinický obraz takejto intoxikácie môže na začiatku zahŕňať psychomotorický nepokoj alebo zastrené vedomie. V ďalšej fáze sa zvyčajne vyvinú generalizované kŕče a laktátová acidóza. V dôsledku intoxikácie vysokými dávkami kyseliny tioktovej (alfa-lipoovej) sa ďalej hlásila hypoglykémia, šok, rabdomyolýza, hemolýza, diseminovaná intravaskulárna koagulácia (DIC), útlm kostnej drene a multiorgánové zlyhanie.

Terapeutické opatrenia v prípade intoxikácie:

Ak existuje i najmenšie podozrenie na závažnú intoxikáciu Thioctacidom (t.j. po užití viac ako 10 tabliet s obsahom 600 mg kyseliny tioktovej (alfa-lipoovej) u dospelých alebo po dávke viac ako 50 mg/kg telesnej hmotnosti u detí) je potrebná okamžitá hospitalizácia a začatie všeobecných liečebných opatrení pre prípady otravy (t.j. vyvolanie vracania, výplach žalúdka, aktívne uhlie, atď.). Liečba generalizovaných kŕčov,

laktátovej acidózy a všetkých ďalších život ohrozujúcich následkov intoxikácie sa musí zakladať na princípoch modernej intenzívnej starostlivosti a musí sa vykonať symptomaticky.

V súčasnosti ešte nie je potvrdený pozitívny prínos hemodialýzy, hemoperfúzie alebo filtračných techník na urýchlenie eliminácie kyseliny tioktovej.