Atimos 12 µg Inhalačný roztok v tlakovom obale

Na dlhodobú symptomatickú liečbu pretrvávajúcej, stredne ťažkej až ťažkej astmy u pacientov vyžadujúcich pravidelnú bronchodilatačnú liečbu v kombinácii s dlhodobou protizápalovou liečbou (inhalačné a/alebo perorálne glukokortikoidy).

Liečba glukokortikoidmi má naďalej pravidelne pokračovať.

Atimos je indikovaný na úľavu príznakov spôsobených bronchiálnou obštrukciou u pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP).

Dávkovanie

Dávkovanie závisí od typu a závažnosti ochorenia.

Nasledujúce dávkovanie sa odporúča dospelým, vrátane starších pacientov a dospievajúcich vo veku od 12 rokov a starším:

Astma

Dospelí a dospievajúci vo veku 12 rokov a viac:

Zvyčajne jedna inhalácia ráno a večer (24 mikrogramov dihydrátu formoteroliumfumarátu denne). V ťažkých prípadoch maximálne dve inhalácie ráno a večer (48 mikrogramov dihydrátu formoteroliumfumarátu denne).

Maximálna denná dávka sú 4 inhalácie (48 mikrogramov dihydrátu formoteroliumfumarátu denne).

Deti mladšie ako 12 rokov:

Bezpečnosť a účinnosť Atimosu u detí mladších ako 12 rokov dosiaľ nebola stanovená, preto sa Atimos týmto deťom nemá podávať.

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) Dospelí (vo veku 18 rokov a viac)

Zvyčajná dávka je jedna inhalácia dvakrát denne (jedna ráno a jedna večer, 24 mikrogramov dihydrátu formoteroliumfumarátu denne).

Denná dávka pri pravidelnom užívaní nemá prekročiť 2 inhalácie. Ak je to potrebné, na úľavu symptómov sa môžu použiť dodatočné inhalácie nad rámec tých, ktoré sú predpísané pri pravidelnej liečbe, až po maximálnu celkovú dennú dávku 4 inhalácie (obvyklé plus

požadované). Nesmú sa užiť viac ako 2 inhalácie pri ktorejkoľvek jednotlivej dávke.

Pacienti nesmú používať inhalátor po troch mesiacoch odo dňa, kedy im ho vydal lekárnik (pozri časť 6.4).

Aj napriek tomu, že Atimos má rýchly nástup účinku, na udržiavaciu bronchodilatačnú liečbu sa majú používať dlhodobo pôsobiace inhalačné bronchodilatanciá.

Atimos nie je určený na úľavu od akútnych záchvatov astmy.

V prípade akútneho záchvatu sa má použiť krátkodobo pôsobiaci ^β2^-agonista.

Pacienti musia byť upozornení na to, aby po začatí používania Atimosu, neukončili ani nezmenili liečbu steroidmi.

Ak príznaky pretrvávajú alebo sa zhoršia, alebo ak odporúčaná dávka Atimosu nezabezpečí kontrolu príznakov (udržanie účinnej úľavy), zvyčajne to svedčí o zhoršení základného ochorenia.

Porucha funkcie obličiek a pečene

Neexistuje teoretický dôvod, na základe ktorého by bola potrebná úprava dávkovania Atimosu u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pečene, nie sú však žiadne údaje, ktoré by podporovali jeho použitie v týchto skupinách.

Spôsob podávania

Aby sa zaistilo riadne podanie lieku, lekár alebo iný zdravotnícky pracovník musí pacientovi ukázať, ako sa má inhalátor správne používať.

Pred prvým použitím inhalátora alebo v prípade, že sa inhalátor nepoužíval 3 dni a viac, sa za účelom zaistenia správneho fungovania inhalátora musí jedenkrát streknúť do vzduchu.

Pri používaní inhalátora má pacient, ak je to možné, sedieť alebo stáť vzpriamene.

1. Odstráňte ochranný kryt z náustka a skontrolujte, či náustok je čistý, bez prachu a nečistôt alebo iných cudzích predmetov.

2. Pomaly a hlboko vydýchnite, tak ako je to len možné.

3. Nádobku držte vo zvislej polohe so základnou časťou nahor a pery stisnite okolo náustka.

4. Hlboko a pomaly sa cez ústa nadýchnite a súčasne potlačte hornú časť inhalátora, čím uvoľníte dávku.

5. Zadržte dych tak dlho, ako je to možné a napokon vytiahnite inhalátor z úst a vydýchnite pomaly.

Ak je potrebné použiť ďalšiu inhalačnú dávku, držte inhalátor vo zvislej polohe približne pol minúty, potom zopakujte kroky 2 až 5.

Po použití vždy uzavrite ochranným krytom. DÔLEŽITÉ: pri krokoch 2 až 4 sa neponáhľajte.

Ak časť plynu vystrekne z hornej časti inhalátora alebo zo strán úst, musíte proces začať znovu

od kroku 2.

U pacientov so slabým uchopením môže byť jednoduchšie držať inhalátor dvoma rukami. Horná časť inhalátora sa uchopí oboma ukazovákmi a jeho dolná časť oboma palcami.

Použitie priestorového nadstavca sa zvyčajne odporúča pacientom, ktorým robí problémy zosúladenie nádychu so spustením dávkovacieho ventilu, nie sú však dostupné žiadne klinické údaje pre použitie priestorových nadstavcov s Atimosom.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Atimos sa nemá používať (a nie je postačujúci) ako začiatočná liečba astmy.

Astmatickí pacienti, vyžadujúci liečbu ß2-sympatomimetikami s predĺženým účinkom majú tiež užívať primerané udržiavacie dávky protizápalovo pôsobiacich liekov, kortikosteroidov. Pacientov je potrebné poučiť o nutnosti pokračovania v protizápalovej liečbe aj počas podávania formoterolu a to aj vtedy, keď dôjde k zmierneniu príznakov základného ochorenia. Ak by ťažkosti pretrvávali, alebo ak je potrebné zvýšiť dávky ß2-agonistov, obyčajne ide o zhoršenie základného ochorenia, čo si vyžaduje prehodnotenie udržiavacej liečby.

Hoci sa Atimos môže používať ako doplnková liečba v prípade, že inhalačné kortikosteroidy neposkytujú adekvátnu kontrolu symptómov astmy, pacienti nemajú začínať liečbu Atimosom počas akútnej ťažkej exacerbácie astmy alebo ak sa u nich astma signifikantne alebo náhle zhoršila.

Počas liečby Atimosom sa môžu vyskytnúť závažné s astmou spojené nežiaduce účinky a exacerbácie. Pacientov treba požiadať, aby pokračovali v liečbe, avšak vyhľadali lekára v prípade, že symptómy astmy ostávajú nezmenené alebo sa zhoršujú po zaradení Atimosu do liečby. Atimos sa musí používať presne podľa odporúčaní pre dávkovanie (pozri časť 4.2). Len čo sa dosiahne kontrola symptómov astmy, má sa zvážiť postupné znižovanie dávky Atimosu. Počas znižovania dávky lieku je dôležitá pravidelná kontrola pacientov. Má sa užívať najnižšia účinná dávka Atimosu.

Maximálna denná dávka sa nemá prekročiť.

Náhle a progresívne zhoršenie astmatického ochorenia môže ohrozovať život a vyžaduje si okamžitý lekársky zásah. Výrazné prekračovanie predpísaných individuálnych dávok alebo celkovej dennej dávky môže byť nebezpečné z dôvodu účinkov na srdce (srdcová arytmia,

vzostup krvného tlaku) v kombinácii so zmenami v koncentráciách solí v telesných tekutinách (presúvanie elektrolytov), a preto je potrebné sa tomu vyhnúť.

Opatrnosť je nutná u pacientov s atrioventrikulárnou blokádou tretieho stupňa, refraktérnym diabetom mellitus, tyreotoxikózou, feochromocytómom, hypertrofickou obštrukčnou kardiomyopatiou, idiopatickou subvalvulárnou aortálnou stenózou, ťažkou hypertenziou,

aneuryzmou alebo inými závažnými ochoreniami srdca ako je ischemická choroba srdca,

tachyarytmia alebo závažné srdcové zlyhanie a okluzívna choroba ciev, hlavne arterioskleróza.

Formoterol môže vyvolať predĺženie QTc-intervalu. Opatrnosť je nutná pri liečbe pacientov

s predĺženým QTc intervalom napr. vrodeným alebo vyvolaným liekmi (QTc > 0,44 sekúnd), a u pacientov, ktorí užívajú lieky ovplyvňujúce QTc interval (pozri časť 4.5).

U diabetických pacientov sa na začiatku liečby odporúča vykonávať doplnkové vyšetrenia glykémie vzhľadom na hyperglykemický účinok ß2-sympatomimetík.

Ak sa plánuje anestézia s halogénovými anestetikami, má sa zabezpečiť, aby sa Atimos nepodal najmenej 12 hodín pred začiatkom anestézie.

Podobne ako pri akejkoľvek inhalačnej liečbe, je potrebné brať do úvahy možnosť výskytu paradoxného bronchospazmu.

Ak sa prejaví, má sa liečba okamžite ukončiť a začať alternatívna liečba (pozri časť 4.8).

Pri liečbe ß2-sympatomimetikami môže dôjsť k závažnej hypokaliémii. Mimoriadna opatrnosť je potrebná u pacientov so závažnou akútnou astmou, keďže v dôsledku hypoxie sa môže zvyšovať pridružené riziko.

Hypokaliemický účinok sa môže potencovať súbežnou liečbou derivátmi xantínu, steroidmi a diuretikami. Preto je potrebné monitorovať hladiny draslíka v sére.

Z tohto dôvodu sa hladiny draslíka musia pravidelne sledovať u pacientov s nízkymi

základnými hodnotami draslíka alebo vystavených nezvyčajnému riziku znížených hladín draslíka v krvi. Sledovanie sa musí vykonať aj vtedy, ak počas predošlej liečby krátkodobo

pôsobiacimi ^β2^{-sympatomimetikami nedošlo k žiadnemu zníženiu hladín. V prípade potreby sa} musí vykonať substitúcia draslíka.

Dôsledkom znížených hladín draslíka v sére je zvýšený účinok liekov obsahujúcich digitális.

Atimos obsahuje malé množstvo etanolu (alkohol).

Množstvo v dvoch inhaláciách tohto lieku zodpovedá menej ako 1 ml vína alebo 1 ml piva. Malé množstvo alkoholu v tomto lieku nemá žiadny pozorovateľný vplyv.

Nevykonali sa žiadne špecifické interakčné štúdie s formoterolom.

Existuje teoretické riziko, že súbežná liečba inými liekmi, ktoré predlžujú QTc-interval, môže spôsobiť vznik farmakodynamickej interakcie s formoterolom a zvýšiť možné riziko vzniku komorových arytmií. Takýmito liekmi sú napr. niektoré antihistaminiká (napr. terfenadín,

astemizol, mizolastín), niektoré antiarytmiká (napr. chinidín, disopyramid, prokaínamid), erytromycín a tricyklické antidepresíva.

Súbežná liečba inými sympatomimetikami, akými sú iné ß2-agonisty alebo efedrín, môže potenciovať nežiaduce účinky Atimosu a môže si vyžiadať titráciu dávky.

Súbežné podávanie formoterolu s teofylínom môže viesť k vzájomnému zosilneniu účinku, kde je tiež pravdepodobnosť zosilnenia nežiaducich účinkov, ako sú srdcové arytmie.

Liečivá, ktoré samotné potenciujú sympatomimetické účinky, ako sú levodopa, L-tyroxín, oxytocín alebo alkohol, môžu tiež ovplyvniť kardiovaskulárnu reguláciu, keď sa podávajú súčasne s formoterolom.

Atimos sa musí podávať opatrne u pacientov liečených inhibítormi monoaminooxidázy alebo ^{tricyklickými antidepresívami, pretože pôsobenieβ}2^{-adrenergných stimulancií na}

kardiovaskulárny systém môže byť zosilnené.

Súbežná liečba xantínovými derivátmi, steroidmi alebo diuretikami akými sú tiazidové a slučkové diuretiká, môžu potencovať zriedkavý hypokaliemický nežiaduci účinok ß2- mimetík. Hypokaliémia môže zvýšiť dispozíciu k arytmiám u pacientov, liečených srdcovými glykozidmi.

U pacientov, ktorým sa súbežne podáva anestézia pomocou halogénových uhľovodíkov, je zvýšené riziko arytmií.

Bronchodilatačný účinok formoterolu sa môže zvýšiť anticholinergickými liekmi.

β-adrenergné blokátory môžu zoslabiť alebo potlačiť účinok Atimosu. Z tohto dôvodu sa Atimos nesmie podávať spolu s β-adrenergnými blokátormi (vrátane očných kvapiek), pokiaľ to nie je nevyhnutne potrebné.

Gravidita

Neexistujú žiadne, alebo sú len obmedzené dostupné údaje o podávaní formoterolu tehotným ženám. V skúškach vykonaných na zvieratách formoterol spôsoboval stratu implantácie a znižoval včasné postnatálne prežívanie a pôrodnú hmotnosť. Uvedené účinky sa zistili pri podstatne vyššej systémovej expozícii aká sa počas podávania formoterolu dosahuje

v klinickej praxi. Liečba formoterolom sa má zvážiť vo všetkých štádiách tehotenstva, ak je potrebné dosiahnuť adekvátnu kontrolu astmy a ak je očakávaný prínos liečby pre matku vyšší ako akékoľvek možné riziko pre plod. Potenciálne riziko pre človeka nie je známe.

Dojčenie

Nie je známe, či sa formoterol vylučuje do materského mlieka. U potkanov sa zistili malé množstvá formoterolu v materskom mlieku. Podávanie formoterolu dojčiacim ženám sa má zvážiť len v prípade, že očakávaný prínos liečby pre matku je vyšší ako akékoľvek možné riziko pre dieťa.

Riziko pre novorodencov/deti sa nedá vylúčiť.

Atimos nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky pri liečbe ß2-agonistami, akými sú tremor a palpitácie, bývajú mierne a vymiznú počas niekoľkých dní liečby.

Nežiaduce účinky súvisiace s formoterolom sú uvedené nižšie a sú zoradené podľa triedy orgánových systémov a výskytu. Výskyt je definovaný ako: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100) až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až < 1/1000) a veľmi zriedkavé (<1/10 000).

Nauzea, dysgeúzia, podráždenie hrdla, hyperhidróza, nepokoj, bolesť hlavy, závrat a svalové kŕče môžu spontánne ustúpiť do jedného alebo dvoch týždňov pokračujúcej liečby.

Po inhalácii ß2-sympatomimetík ojedinele boli hlásené stimulujúce účinky na centrálny nervový systém, ktoré sa prejavili hyperexcitabilitou. Tieto účinky sa vyskytli hlavne u detí vo veku do 12 rokov.

Liečba ß2-sympatomimetikami môže zvyšovať hladinu inzulínu, voľných mastných kyselín, glycerolu a ketónových látok.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené

v Prílohe V.

V súčasnosti sú obmedzené klinické skúsenosti s liečbou predávkovania. Predávkovanie ^{Atimosom by pravdepodobne viedlo k účinkom, ktoré sú typické preβ}2^{-adrenergné agonisty:} bolesť hlavy, tremor, palpitácie. V ojedinelých prípadoch boli hlásené príznaky tachykardie, predĺženie QTc intervalu, komorové arytmie, metabolická acidóza, hypokaliémia, hyperglykémia, nauzea, vracanie a somnolencia.

Liečba predávkovania

Indikovaná je podporná a symptomatická liečba. Závažné prípady musia byť hospitalizované. Môže sa zvážiť použitie kardioselektívnych β-adrenergných blokátorov, ale len za maximálnej opatrnosti, pretože použitie β-adrenergného blokátora môže vyvolať bronchospazmus.

Majú sa sledovať hladiny draslíka v sére.