Metoprolol Zentiva 25 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním

Dospelí

• Hypertenzia: zníženie tlaku krvi a zníženie rizika morbidity a mortality (vrátane náhlej smrti) na kardiovaskulárne a koronárne ochorenia.

• Angína pektoris.

• Symptomatické chronické zlyhávanie srdca mierneho až závažného stupňa: ako prídavok ku klasickej liečbe srdcového zlyhávania s cieľom predĺžiť prežívanie, skrátenie doby hospitalizácie, zlepšiť funkciu ľavej komory, zlepšiť stupeň zlyhávania srdca podľa NYHA a zlepšiť kvalitu života.

• Poruchy srdcového rytmu, najmä supraventrikulárna tachykardia.

• Udržiavacia liečba pacientov po infarkte myokardu.

• Funkčné poruchy srdca s palpitáciami.

• Prevencia migrény.

  Deti a dospievajúci vo veku 6 – 18 rokov

• Liečba hypertenzie.

Dávkovanie

Hypertenzia

Pacientom s miernou a stredne závažnou hypertenziou sa odporúča podávať 50 mg Metoprololu Zentiva 1-krát denne.

Pacientom, ktorí nereagujú na liečbu, sa dávka môže zvýšiť na 100 – 200 mg 1-krát denne alebo podať v kombinácii s inými antihypertenzívami.

Zistilo sa, že u pacientov s hypertenziou dlhodobá antihypertenzívna liečba metoprololom v dávke 100 – 200 mg denne znižuje celkovú mortalitu, vrátane rizika náhlych úmrtí v dôsledku kardiovaskulárnych príhod, náhle cievne mozgové a srdcové príhody.

Angína pektoris

Odporúčaná dávka je 100 až 200 mg Metoprololu Zentiva raz denne. V prípade potreby je možné liečbu kombinovať s inými liekmi na angínu pektoris.

Stabilné chronické zlyhávanie srdca

Pacientom s chronickým zlyhávaním srdca, ktorí sú stabilizovaní štandardnou liečbou sa má dávka Metoprololu Zentiva stanoviť individuálne. Odporúčaná počiatočná dávka počas prvých dvoch týždňov liečby je 25 mg Metoprololu Zentiva raz denne. Pacientom so stabilným srdcovým zlyhávaním zaradeným podľa NYHA do skupiny III až IV sa odporúča podávať počas prvého týždňa liečby 12,5 mg (polovica 25 mg tablety) raz denne. Potom sa odporúča dávku zdvojnásobovať každý druhý týždeň až do maximálnej cieľovej dávky 200 mg (190 mg metoprolólium-sukcinátu) raz denne (alebo po najvyššiu tolerovanú dávku).

Cieľová dávka pri dlhodobej liečbe je 200 mg metoprololu (Metoprololu Zentiva) alebo najvyššia tolerovaná dávka raz denne.

Pri každej hladine dávkovania má byť pacient starostlivo sledovaný z hľadiska znášanlivosti.

V prípade, že dôjde k hypotenzii, dávky súbežne podávaných liekov sa môžu znížiť. Počiatočná hypotenzia neznamená, že by pacient netoleroval dávku podávanú pri chronickej liečby, avšak až do stabilizácie stavu je potrebné podávať nižšie dávky.

Srdcové arytmie

Odporučená dávka je 100 – 200 mg Metoprololu Zentiva raz denne.

Udržiavacia liečba po infarkte myokardu

Zistilo sa, že dlhodobá perorálna liečba metoprololom v jednej dennej dávke 200 mg znižuje riziko úmrtia (vrátane náhleho úmrtia) a opakovaného infarktu myokardu (aj u pacientov s diabetom mellitus).

Funkčné poruchy srdca s palpitáciami

Odporučená dávka je 100 mg Metoprololu Zentiva raz denne. V prípade potreby je možné dávku zvýšiť na 200 mg.

Prevencia migrény

Odporučená dávka je 100 – 200 mg Metoprololu Zentiva raz denne.

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná žiadna úprava dávky.

Porucha funkcie pečene

Pacientom s poruchou funkcie pečene sa zvyčajne podáva rovnaká dávka ako pacientom s normálnou funkciou pečene. Len v prípade, že sú prítomné prejavy závažnej poruchy funkcie pečene (napr. pacienti po skratových operáciách), je potrebné zvážiť zníženie dávky.

Starší pacienti

Úprava dávky nie je potrebná.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Metoprololu Zentiva pri liečbe detí a dospievajúcich pri iných indikáciách ako

hypertenzia nebola doteraz stanovená. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Hypertenzia

Odporúčaná začiatočná dávka u pacientov s hypertenziou vo veku ≥ 6 rokov je 0,5 mg/kg Metoprololu Zentiva (0,48 mg/kg metoprolólium-sukcinátu) raz denne. Konečná dávka podávaná v miligramoch má byť čo najbližšia k vypočítanej dávke v mg/kg.

Pacientom, ktorí nereagujú na dávku 0,5 mg/kg, sa môže dávka zvýšiť na 1,0 mg/kg (0,95 mg/kg metoprolólium-sukcinátu), avšak maximálna denná dávka je 50 mg Metoprololu Zentiva (47,5 mg metoprolólium-sukcinátu).

Pacientom, ktorí nereagujú na dávku 1,0 mg/kg (0,95 mg/kg metoprolólium-sukcinátu), sa môže dávka zvýšiť na maximálnu dennú dávku 2,0 mg/kg (1,9 mg/kg metoprolólium-sukcinátu).

Dávky vyššie ako 200 mg (190 mg metoprolólium-sukcinátu) raz denne neboli u detí

a dospievajúcich predmetom štúdií.

Účinnosť a bezpečnosť užívania lieku u detí mladších ako 6 rokov sa nesledovala. Preto sa Metoprolol Zentiva neodporúča v tejto vekovej skupine.

Spôsob podávania

Metoprolol Zentiva sa užíva raz denne.

Celé alebo prepolené tablety Metoprololu Zentiva sa nesmú žuvať ani drviť. Majú sa prehltnúť spolu

s najmenej polovicou pohára tekutiny.

Súbežný príjem potravy nemá vplyv na biologickú dostupnosť.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na iné betablokátory alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Átrioventrikulárna blokáda II. alebo III. stupňa.

• Pacienti s nestabilným dekompenzovaným zlyhaním srdca (pľúcny edém, hypoperfúzia alebo

  hypotenzia) a pacienti, ktorým sa kontinuálne alebo intermitentne podávajú liečivá

  s inotropným účinkom, pôsobiace na beta-receptory.

• Klinicky významná sínusová bradykardia alebo hypotenzia.

• Syndróm chorého sínusu (sick-sinus syndrome; pokiaľ nie je umiestnený permanentný kardiostimulátor).

• Kardiogénny šok.

• Závažné ochorenie periférnych artérií.

• Metoprolol sa nesmie podávať pacientom so suspektným akútnym infarktom myokardu, ak je srdcová frekvencia < 45 úderov/min, PQ interval > 0,24 sekúnd alebo so systolickou hypotenziou (hodnota systolického tlaku krvi nižšia ako 100 mmHg).

Pacientom liečeným betablokátormi sa nesmú intravenózne podávať inhibítory kalciového kanála verapamilového typu.

Metoprolol môže zhoršiť príznaky porúch periférneho obehu, napr. intermitentnej klaudikácie, príznaky závažnej poruchy funkcie obličiek, ťažkých akútnych stavov s metabolickou acidózou a súbežnú liečbu digitalisom.

U pacientov s Prinzmetalovou angínou sa kvôli kontrakcii koronárnych ciev sprostredkovanej alfareceptormi môže zvýšiť počet a rozsah záchvatov angíny. Preto sa týmto pacientom nesmú podávať neselektívne betablokátory. Selektívne blokátory beta1-receptorov sa majú používať

s opatrnosťou.

V prítomnosti bronchiálnej astmy alebo iného chronického obštrukčného ochorenia pľúc sa má podávať adekvátna bronchodilatačná liečba (vo forme tabliet alebo inhalačne). Dávku beta2- stimulátora bude možno potrebné zvýšiť. Riziko ovplyvnenia beta2-receptorov metoprololom je nižšie ako pri konvenčných tabletových formách beta1-blokátorov.

Riziko ovplyvnenia metabolizmu cukrov a maskovania hypoglykémie je počas liečby Metoprololom Zentiva nižšie v porovnaní s konvenčnými tabletovými formami beta1-blokátorov, a oveľa nižšie ako pri neselektívnych betablokátoroch.

Vo veľmi zriedkavých prípadoch môže dôjsť k zhoršeniu existujúcej stredne závažnej poruchy A-V

prevodu (môže viesť až k A-V bloku).

U pacientov liečených metoprololom má anafylaktická reakcia závažnejší priebeh.

Ak sa Metoprolol Zentiva podáva pacientovi s feochromocytómom, má sa zvážiť liečba alfa-

blokátorom.

Náhle ukončenie liečby betablokátormi, najmä u vysoko rizikových pacientov, môže byť nebezpečné a je potrebné sa mu vyhnúť, nakoľko môže zhoršiť chronické zlyhávanie srdca ako aj zvýšiť riziko infarktu myokardu a náhlej smrti. Ukončenie liečby Metoprololom Zentiva sa preto musí, podľa možnosti, uskutočňovať postupne počas najmenej dvoch týždňov, pričom sa dávka znižuje vždy

o polovicu v každom kroku, až kým sa konečná dávka zníži na 12,5 mg, polovicu 25 mg tablety. Konečná dávka sa má pred úplným ukončením podávať počas najmenej štyroch dní. Ak sa objavia príznaky z vysadenia lieku, odporúča sa liek vysadzovať pomalšie.

Pred chirurgickým zákrokom je potrebné anesteziológa informovať o tom, že pacient užíva Metoprolol Zentiva. Pred plánovanou operáciou sa neodporúča ukončiť liečbu betablokátorom. Je potrebné sa vyhnúť akútnej iniciácii vysokých dávok metoprololu u pacientov podstupujúcich iný ako kardiologický chirurgický zákrok, pretože u pacientov s kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi to bolo spojené s bradykardiou, hypotenziou a cievnou mozgovou príhodou, vrátane fatálneho priebehu.

Metoprolol Zentiva obsahuje laktózu

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Pacientov, ktorí súbežne užívajú blokátory sympatických ganglií (ganglioplegiká), iné betablokátory (napr. očné kvapky) alebo inhibítory monoaminooxidázy (MAO), je potrebné starostlivo sledovať. Ak sa plánuje vysadenie súbežnej liečby s klonidínom, betablokátor je potrebné vysadiť niekoľko dní pred klonidínom.

Ak sa metoprolol podáva v kombinácii s blokátormi kalciového kanála verapamilového alebo diltiazemového typu, môže dôjsť k nárastu negatívne inotropných a chronotropných účinkov. Pacientom liečených betablokátormi sa nesmú intravenózne podávať blokátory kalciového kanála verapamilového typu.

Betablokátory môžu zvýrazniť negatívne inotropné a dromotropné účinky antiarytmík (chinidínového typu a amiodarónu).

Súbežné podávanie srdcových glykozidov s betablokátormi môže predĺžiť čas vedenia vzruchu medzi srdcovými predsieňami a komorami a vyvolať bradykardiu.

Inhalačné anestetiká môžu prehĺbiť kardiodepresívne účinky u pacientov užívajúcich betablokátory.

Metoprolol je metabolickým substrátom pre izoenzým CYP2D6 cytochrómu P450. Lieky pôsobiace ako induktory či inhibítory enzýmov môžu ovplyvňovať plazmatické hladiny metoprololu.

Plazmatické hladiny metoprololu sa môžu zvýšiť pri súbežnom podávaní látok metabolizovaných CYP2D6, ako sú napr. antiarytmiká (napr. propafenón), antihistaminiká (napr. difenhydramín), antagonisty H2-receptoru (napr. cimetidín), antidepresíva, antipsychotiká a COX-2 inhibítory.

Rifampicín znižuje plazmatickú koncentráciu metoprololu, zatiaľ čo hydralazín ju môžu zvýšiť.

Súbežné podávanie metoprololu s alkoholom môže zvýšiť plazmatickú koncentráciu metoprololu

a ovplyvniť účinok lieku. Metoprolol sa nesmie podávať spolu s alkoholom. Barbituráty (pentobarbital) indukujú metabolizmus metoprololu enzýmovou indukciou.

Fenylpropanolamín (norefedrín) v jednorazových dávkach 50 mg môže u zdravých dobrovoľníkov zvýšiť diastolický krvný tlak na patologické hodnoty. Všeobecne propranolol pôsobí proti zvýšeniu krvného tlaku vyvolanému fenylpropanolamínom. U pacientov, ktorí užívajú vysoké dávky fenylpropanolamínu však môžu blokátory beta-receptorov spustiť paradoxnú hypertenzívnu reakciu. V niekoľkých prípadoch bola počas liečby samotným fenylpropanolamínom popísaná hypertenzívna kríza.

Súbežná liečba indometacínom alebo inými inhibítormi prostaglandín syntetázy môže znižovať antihypertenzívny účinok betablokátorov.

Za určitých podmienok, keď sa adrenalín podáva pacientom liečeným betablokátormi, kardioselektívne betablokátory podstatne menej zasahujú do regulácie tlaku krvi ako neselektívne betablokátory.

U pacientov liečených betablokátormi môže byť potrebné upraviť dávkovanie perorálnych antidiabetík.

Gravidita

Metoprolol Zentiva sa nemá podávať počas gravidity a dojčenia, ak sa to nepovažuje za nevyhnutné.

Vo všeobecnosti betablokátory znižujú placentárnu perfúziu, čo sa spája so spomalením rastu, vnútromaternicovým úmrtím, potratom a predčasným pôrodom. Preto sa u gravidných žien liečených metoprololom odporúča náležité maternofetálne monitorovanie. Betablokátory môžu vyvolať bradykardiu u plodu a novorodenca. Tieto informácie sa musia vziať do úvahy pri predpisovaní týchto liekov počas tretieho trimestra gravidity a v spojitosti s pôrodom.

Liečba Metoprololom Zentiva sa má ukončiť postupne, 48 – 72 hodín pred predpokladaným pôrodom. Ak to nie je možné, novorodenec musí byť pozorovaný počas 48 – 72 hodín po pôrode kvôli prejavom a príznakom betablokády (napr. srdcové a pľúcne komplikácie).

Dojčenie

Metoprolol Zentiva sa má užívať počas dojčenia len ak sa to považuje za nevyhnutné. Metoprolol sa koncentruje v ľudskom materskom mlieku v množstvách, ktoré približne zodpovedajú trojnásobku zistenému v plazme matky. Riziko škodlivých reakcií pre dojčené dieťa sa zdá byť nízke pri užívaní terapeutických dávok liečiva. Dojčené dieťa však má byť sledované pre prejavy betablokády.

Fertilita

Nie sú dostupné žiadne údaje o fertilite.

Pred vykonávaním činností vyžadujúcich zvýšenú pozornosť, napr. pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov, je potrebné vziať do úvahy, že sa pri liečbe Metoprololom Zentiva môžu výskytnúť závraty alebo únava.

Metoprolol Zentiva je dobre znášaný a nežiaduce reakcie boli vo všeobecnosti mierne a reverzibilné.

Nežiaduce reakcie sú uvedené podľa absolútnej frekvencie. Frekvencie sú definované ako veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až

< 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000).

1 Zvýšenie frekvencie o 0,4 % v porovnaní s placebom v klinickom skúšaní u 46 000 pacientov

s akútnym infarktom myokardu, kde bola frekvencia výskytu kardiogénneho šoku 2,3 % v skupine pacientov užívajúcich metoprolol a 1,9 % v skupine pacientov užívajúcich placebo v podskupine pacientov s nízkym indexom pre riziko vzniku šoku (shock risk index). Zvýšenie frekvencie

u pacientov v Killipovej triede I zodpovedalo 0,7 % (metoprolol 3,5 % a placebo 2,8 %). Shock risk index bol založený na absolútnom riziku vzniku šoku u každého individuálneho pacienta v závislosti od veku, pohlavia, časového oneskorenia, Killipovej klasifikácie, krvného tlaku, srdcovej frekvencie, abnormalít v EKG a výskytu hypertenzie v anamnéze. Skupina pacientov s nízkym shock risk indexom korešponduje s pacientmi, ktorým sa odporúča užívanie metoprololu pri akútnom infarkte myokardu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Príznaky predávkovania môžu zahŕňať hypotenziu, kardiálnu insuficienciu, bradykardiu, bradyarytmiu, poruchy prevodu srdcového vzruchu a bronchospazmus.

Liečba

Liečba predávkovania má byť poskytovaná v zariadení, ktoré môže poskytnúť zodpovedajúce podporné merania, monitorovanie a dohľad.

Ak je to opodstatnené, môže sa vykonať výplach žalúdka a/alebo podať aktívne uhlie.

Atropín, lieky stimulujúce adrenoreceptory alebo kardiostimulátor na liečbu bradykardie a porúch prevodu srdcového vzruchu.

Hypotenzia, akútne zlyhanie srdca a šok sa majú liečiť primeraným zväčšením objemu, podaním glukagónu (v prípade potreby má nasledovať intravenózna infúzia glukagónu), intravenóznym podaním liekov stimulujúcich adrenoreceptory ako je dobutamín, a v prípade výskytu vazodilatácie pridanie agonistov α1-receptora. Môže sa tiež zvážiť intravenózne použitie Ca²⁺.

Bronchospazmus sa zvyčajne dá zvládnuť pomocou bronchodilatancií.