Sevredol 10 mg Filmom obalená tableta

Liečba silnej až úpornej bolesti u dospelých a detí od 6 rokov, vyžadujúcej liečbu opioidmi.

Dávkovanie

Dávkovanie Sevredolu závisí od intenzity bolesti a predchádzajúcej analgetickej liečby.

Tabuľka nižšie uvádza odporúčané dávkovanie lieku v jednotlivých dávkach a v celkovej dennej

dávke u detí aj dospelých podľa prepočtového koeficientu 0,2-0,3 mg morfínium-sulfátu/kg telesnej hmotnosti.

Sevredol 10 mg:

Dospelí

10 – 60 mg každé štyri hodiny. Dávka môže byť navýšená v závislosti od tolerancie a sily bolesti.

Pediatrická populácia

Dospievajúci 12 až 17 rokov: 5 – 10 mg každé 4 hodiny.

Deti 6 až 12 rokov: 200 – 300 mikrogramov/kg každé 4 hodiny.

V prípade nedostatočného účinku sa môže individuálna dávka zopakovať po 4 – 6 hodinách. Maximálna denná dávka nesmie prekročiť štvor- až šesťnásobok individuálnej dávky.

Ak je požadované zvyšovanie dennej dávky, treba zvážiť podanie ďalšieho vhodného liečiva, buď ako ďalšiu alternatívu, alebo v kombinácii so Sevredolom.

Sevredol 10 mg nie je vhodný pre deti mladšie ako 6 rokov v dôsledku toho, že obsah liečiva v tabletách je príliš vysoký.

Hepatálna alebo renálna dysfunkcia

Pacientom trpiacim hepatálnou alebo renálnou dysfunkciou alebo v prípade spomalenej

gastrointestinálnej pasáže sa má Sevredol 10 mg podávať so zvýšenou opatrnosťou. Pri miernej až strednej renálnej dysfunkcii (GFR 10 až 50 ml/min) môže byť potrebné znížiť dávku o 25 až 50 %. Pri závažnej renálnej dysfunkcii (GFR <10 ml/min) môže byť potrebné znížiť dávku o 50 až 75 % alebo zmeniť morfín na alternatívne opioidné analgetikum, ktoré sa vylučuje cez obličky v menšej miere.

Starší pacienti

Pacienti vyššieho veku (starší ako 75 rokov) a pacienti vo všeobecnosti v zlej fyzickej kondícii môžu veľmi citlivo reagovať na morfínium-sulfát. Preto je potrebné venovať nastaveniu správnej dávky lieku väčšiu pozornosť a/alebo ponechať dlhší interval medzi jednotlivými dávkami lieku. Ak je to

potrebné, má sa znížiť dávka lieku.

Zvláštne pokyny k stanoveniu správnej dávky

Na začiatku liečby sa odporúča použiť nižšie sily lieku. Taktiež aj vtedy, ak sa liek pridáva ako doplňujúca liečba k existujúcej terapii liekom s predĺženým uvoľňovaním. Vo všeobecnosti

postačujúcou dávkou je najmenšia účinná dávka.

V liečbe chronickej bolesti musí byť dávkovanie podľa presného časového rozpisu. Pacientom, ktorí sa podrobili doplňujúcej liečbe bolesti (napr. chirurgickému zákroku, blokáde plexu), musí byť nové dávkovanie lieku nanovo nastavené.

Spôsob a dĺžka podávania Perorálne použitie.

Filmom obalené tablety sa majú podať celé, nerozžuté, nerozdrvené * a zapiť dostatočným množstvom tekutín - nezávisle od času jedenia.

* Tablety sa môžu rozpoliť pozdĺž deliacej ryhy na dve rovnaké polovice, ak to vyžaduje dávkovanie. Lekár rozhodne o dĺžke liečby na základe intenzity bolesti.

Ciele liečby a prerušenie liečby

Pred začatím liečby Sevredolom sa má spolu s pacientom dohodnúť stratégia liečby vrátane trvania liečby a cieľov liečby a plán ukončenia liečby, v súlade s usmerneniami pre liečbu bolesti. Počas liečby má byť medzi lekárom a pacientom častý kontakt s cieľom zhodnotiť potrebu pokračujúcej liečby, zvážiť jej prerušenie a v prípade potreby upraviť dávkovanie. Ak pacient už nepotrebuje liečbu Sevredolom, môže byť vhodné postupné znižovanie dávky, aby sa predišlo symptómom z vysadenia.

Ak chýba dostatočná kontrola bolesti, má sa zvážiť možnosť hyperalgézie, znášanlivosti a progresie základného ochorenia (pozri časť 4.4).

Trvanie liečby

Sevredol sa nemá používať dlhšie, ako je nevyhnutné.

Ak v dôsledku závažnosti ochorenia je nutná predĺžená liečba Sevredolom, je nevyhnutné dôsledné sledovanie pacienta v pravidelných intervaloch (ak je to potrebné, aj prestávky v liečbe), aby sa dalo

určiť, či a do akého rozsahu je klinicky nutné pokračovanie v liečbe. Odporúča sa zameniť terapiu na vhodnejšiu liekovú formu. U chronickej bolesti sa preferuje pevne stanovený dávkovací režim.

Sevredol je kontraindikovaný u pacientov:

• so známou precitlivenosťou na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1

• závažné nedostatočne kontrolované obštrukčné ochorenie pľúc

• akútna bronchiálna astma

• závažná respiračná depresia s hypoxiou a/alebo hyperkapniou

• paralytický ileus a riziko jeho rozvoja

• poranenie hlavy a zvýšený vnútrolebečný tlak

• intoxikácia alkoholom

• akútne hnačkové ochorenia, ako je napríklad pseudomembranózna kolitída alebo hnačka spôsobená otravou

Morfínium-sulfát má byť podávaný s opatrnosťou pacientom:

• so závažným poškodením dýchacích funkcií,

• s respiračnou depresiou (pozri nižšie),

• so závažným cor pulmonale,

• so spánkovým apnoe,

• užívajúcim lieky tlmiace centrálny nervový systém (pozri nižšie a časť 4.5),

• užívajúcim inhibítory monoaminooxidázy (IMAO, pozri nižšie a časť 4.5),

• s toleranciou, fyzickou závislosťou pri vysadení lieku (pozri nižšie),

• s poruchou používania opioidov (Opioid Use Disorder, OUD),

• s psychologickou závislosťou (adikciou), profilom zneužívania a s anamnézou zneužívania návykových látok a/alebo alkoholu (pozri nižšie),

• s poruchou vedomia,

• s hypotenziou spojenou s hypovolémiou,

• s hyperpláziou prostaty spojenou s absenciou reziduálneho moču (riziko prietrže močového mechúra v dôsledku retencie moču),

• so stenózou alebo kolikou močového traktu,

• s ochorením biliárneho traktu,

• s obštrukčným a zápalovým ochorením intestina,

• s feochromocytómom,

• s pankreatitídou,

• s hypotyreózou,

• s epilepsiou alebo zvýšeným sklonom k epileptickým záchvatom,

• so závažnou renálnou dysfunkciou,

• so závažnou poruchou hepatálnych funkcií,

• s akútnym bruchom,

• so zápchou,

• u oslabených pacientov,

• u pacientov v šoku,

• so srdcovou arytmiou,

• s myasténiou gravis,

• so zníženou funkciou pečene a obličiek,

• aditívny tlmivý účinok s alkoholom.

  Respiračná depresia

  Primárne riziko prebytku opioidov je útlm dýchania.

  Poruchy dýchania súvisiace so spánkom

  Opioidy môžu spôsobiť poruchy dýchania súvisiace so spánkom vrátane centrálneho spánkového apnoe (CSA) a hypoxémie súvisiacej so spánkom. Používanie opioidov zvyšuje riziko CSA

  v závislosti od dávky. U pacientov s CSA zvážte zníženie celkovej dávky opioidov.

  Závažné nežiaduce kožné reakcie (SCAR)

  V súvislosti s liečbou morfínom bola hlásená akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP), ktorá môže byť život ohrozujúca alebo smrteľná. Väčšina týchto reakcií sa vyskytla počas prvých 10 dní liečby. Pacientov je potrebné informovať o prejavoch a príznakoch AGEP a poučiť ich, aby v prípade výskytu takýchto príznakov vyhľadali lekársku pomoc.

  Ak sa objavia prejavy a príznaky naznačujúce tieto kožné reakcie, morfín sa má vysadiť a má sa zvážiť alternatívna liečba.

  Poruchy pečene a žlčových ciest

  Morfín môže spôsobiť dysfunkciu a spazmus Oddiho zvierača, čím sa zvýši intrabiliárny tlak a zvýši sa riziko príznakov žlčových ciest a pankreatitídy.

  Súbežné užívanie liekov tlmiacich CNS

  Súbežné použitie Sevredolu 10 mg a sedatív, ako sú benzodiazepíny alebo podobné lieky, môže viesť k sedácii, respiračnému útlmu, kóme a úmrtiu. Vzhľadom na tieto riziká má byť súbežné

  predpisovanie s týmito sedatívami vyhradené pre pacientov, v prípade ktorých nie sú k dispozícii

  alternatívne možnosti liečby. Ak sa rozhodne o predpísaní Sevredolu súbežne so sedatívami, má sa použiť najnižšia účinná dávka a liečba má trvať čo najkratšie.

  Pacientov je potrebné starostlivo sledovať z hľadiska prejavov a príznakov respiračného útlmu

  a sedácie. Preto sa dôrazne odporúča informovať pacientov a ich opatrovateľov o týchto príznakoch (pozri časť 4.5).

  Inhibítory monoaminooxidázy (IMAO)

  Morfín sa musí podávať s opatrnosťou pacientom, ktorí užívajú IMAO alebo užívali IMAO v priebehu predchádzajúcich dvoch týždňov.

  Najmä pri vysokých dávkach sa môže vyskytnúť hyperalgézia, ktorá neodpovedá na ďalšie zvýšenie dávky morfínium-sulfátu. Môže byť potrebné znížiť dávku morfínium-sulfátu alebo zmeniť opioid.

  Porucha užívania opioidov (zneužívanie a závislosť)

  Pri opakovanom podávaní opioidov, ako je napríklad Sevredol, sa môže rozvinúť tolerancia a fyzická a/alebo psychická závislosť.

  Opakované používanie Sevredolu môže viesť k poruche používania opioidov (Opioid Use Disorder, OUD). Vyššia dávka a dlhšie trvanie liečby opioidmi môžu zvýšiť riziko vzniku OUD. Zneužívanie alebo úmyselné nesprávne používanie Sevredolu môže viesť k predávkovaniu a/alebo smrti. Riziko vzniku OUD je zvýšené u pacientov s poruchami užívania látok (vrátane poruchy užívania alkoholu) v osobnej alebo rodinnej anamnéze (rodičia alebo súrodenci), u súčasných užívateľov tabaku alebo

  u pacientov s inými poruchami duševného zdravia (napr. závažnou depresiou, úzkosťou a poruchami osobnosti) v osobnej anamnéze.

  Pred začatím liečby Sevredolom a počas liečby sa s pacientom majú dohodnúť ciele liečby a plán jej ukončenia (pozri časť 4.2). Pred liečbou a počas liečby má byť pacient informovaný aj o rizikách

  a prejavoch OUD. Ak sa tieto prejavy objavia, pacientov treba informovať, aby sa obrátili na svojho lekára.

  U pacientov je potrebné, aby sa sledovali prejavy správania s cieľom získať liek (napr. príliš skoré

  žiadosti o predpísanie lieku). To zahŕňa kontrolu súbežného používania opioidov a psychoaktívnych liekov (ako sú benzodiazepíny). U pacientov s prejavmi a príznakmi OUD je potrebné zvážiť

  konzultáciu so špecialistom na závislosti.

  Akútny hrudný syndróm (acute chest syndrome, ACS) u pacientov s ochorením kosáčikovitých buniek (sickle cell disease, SCD)

  Vzhľadom na možnú súvislosť medzi ACS a použitím morfínu u pacientov s SCD liečených morfínom počas vazookluzívnej krízy je potrebné starostlivé monitorovanie príznakov ACS.

  Antiagregačná liečba perorálnym inhibítorom P2Y12

  Počas prvého dňa súbežnej liečby inhibítorom P2Y12 a morfínom bola pozorovaná znížená účinnosť liečby inhibítorom P2Y12 (pozri časť 4.5).

  Liek Sevredol 10 mg sa nemá užívať pri podozrení na paralytický ileus. Ak sa paralytický ileus vyvinie počas aplikácie, je potrebné okamžite prerušiť podávanie.

  Ak liečba morfínium-sulfátom už nie je viac potrebná, odporúča sa postupné znižovanie denných dávok, aby sa predišlo príznakom abstinenčného syndrómu.

  Morfín má podobný potenciál zneužitia ako iné silné agonistické opioidy a u pacientov s anamnézou zneužívania alkoholu alebo liekov sa má používať mimoriadne obozretne.

  Zneužívanie perorálnych liekových foriem na parenterálne podanie môže mať za následok vážne vedľajšie účinky, ktoré môžu byť fatálne.

  Štúdie poukazujú na to, že vývoj psychickej závislosti je zriedkavý, ak sa morfínium-sulfát používa tak, ako sa odporúča, na liečbu bolesti. Jednako však nie sú dostupné dostatočné údaje, ktoré by

  poukázali na skutočnú incidenciu psychickej závislosti u pacientov s chronickými bolesťami.

  Znížená hladina pohlavných hormónov a zvýšená hladina prolaktínu

  Dlhodobé používanie opioidných analgetík môže súvisieť so zníženou hladinou pohlavných hormónov a zvýšenou hladinou prolaktínu. K príznakom patrí znížené libido, impotencia alebo amenorea.

  V dôsledku analgetického účinku morfínium-sulfátu sa môže stať, že mnohé závažné

  intraabdominálne komplikácie, ako je napr. intestinálna perforácia, môžu zostať neodhalené.

  Aby sa znížilo riziko ilea alebo respiračnej depresie, ktoré je vyššie v pooperačnej fáze ako

  u pacientov bez chirurgického zákroku, Sevredol sa musí podávať pred a pooperačne so zvýšenou opatrnosťou.

  Adrenálna insuficiencia

  Opioidné analgetiká môžu spôsobiť reverzibilnú adrenálnu insuficienciu vyžadujúcu monitorovanie a substitučnú liečbu glukokortikoidmi. Príznaky adrenálnej insuficiencie môžu zahŕňať napr. nevoľnosť, vracanie, stratu chuti do jedla, únavu, slabosť, závrat alebo nízky krvný tlak. V prípade

  výskytu adrenálnej insuficiencie (ako je napr. Addisonova choroba) je nutné monitorovať plazmatickú koncentráciu kortizolu a ak je to potrebné, substituovať kortikoidmi.

  Vzhľadom na mutagénne vlastnosti morfínium-sulfátu sa toto liečivo môže aplikovať mužom a ženám v reprodukčnom veku jedine vtedy, ak používajú spoľahlivú antikoncepciu (pozri časť 4.6).

  Morfínium-sulfát môže znižovať prah záchvatov u pacientov s epilepsiou.

  Tablety Sevredol majú byť podávané s opatrnosťou pred operáciou a počas prvých 24 hodín po operácii.

  Opioidy môžu ovplyvniť osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky alebo hypotalamus-hypofýza-

  pohlavné žľazy. Zmeny, ktoré možno pozorovať zahŕňajú zvýšenie sérového prolaktínu, zníženie kortizolu a testosterónu v plazme.

  Rifampicín môže znížiť plazmatické koncentrácie morfínu. Počas liečby a po liečbe rifampicínom je potrebné monitorovať analgetický účinok morfínu a upraviť dávky morfínu.

  Liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie,

  celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou by nemali užívať tento liek.

Je nutné vziať do úvahy nasledujúce interakcie lieku:

Morfín sa má používať opatrne u pacientov, ktorí súbežne dostávajú iné látky tlmiace centrálnu nervovú sústavu, ako sú trankvilizéry, všeobecné anestetiká, fenotiazíny, anxiolytiká, hypnotiká a sedatíva (vrátane benzodiazepínov), neuroleptiká, barbituráty, antidepresíva, svalové relaxanty, antihypertenzitíva, antihistaminiká/antiemetiká, antiepileptiká (vrátane gabapentinoidov, napr.

pregabalín alebo gabapentín), iné opioidy a alkohol. Interaktívne účinky vedúce k respiračnej depresii, hypotenzii, hlbokej sedácii alebo kóme môžu nastať, ak sa tieto lieky užívajú v kombinácii

s obvyklými dávkami morfínu.

Súbežné použitie opioidov so sedatívami, ako sú benzodiazepíny alebo podobné lieky, zvyšuje riziko sedácie, respiračného útlmu, kómy a úmrtia z dôvodu aditívneho účinku na útlm CNS. Dávka

a trvanie súbežnej liečby majú byť obmedzené (pozri časť 4.4).

Lieky s anticholinergickým účinkom (ako napr. psychotropné látky, antihistaminiká, antiemetiká, lieky na Parkinsonovu chorobu) môžu zosilniť anticholinergické vedľajšie účinky opioidov (napr. obstipáciu, sucho v ústach alebo poruchy močenia).

Cimetidín a iné lieky s nepriaznivým účinkom na metabolizmus pečene môžu v dôsledku inhibície metabolizmu mať za následok zvýšenú plazmatickú koncentráciu morfínium-sulfátu.

Morfínium-sulfát zosilňuje účinok svalových relaxancií.

Život ohrozujúce interakcie ovplyvňujúce centrálny nervový systém, respiračné a cirkulačné funkcie boli hlásené pri premedikácii s inhibítormi monoaminooxidázy (IMAO) a podaním opioidu petidín v období kratšom ako dva týždne. Podobné interakcie sa nedajú vylúčiť ani v prípade morfínium-

sulfátu. Morfínium-sulfát sa má podávať s opatrnosťou súčasne s IMAO alebo v období dvoch týždňov od liečby IMAO.

Súčasné užitie rifampicínu môže zoslabiť účinok morfínium-sulfátu.

U pacientov s akútnym koronárnym syndrómom liečených morfínom bola pozorovaná oneskorená a znížená expozícia perorálnou antiagregačnou liečbou inhibítorom P2Y12. Táto interakcia môže súvisieť so zníženou gastrointestinálnou motilitou a môže sa týkať aj iných opioidov. Klinický

význam nie je známy, ale údaje naznačujú potenciál zníženej účinnosti inhibítora P2Y12

u pacientov, ktorým sa súčasne podáva morfín a inhibítor P2Y12 (pozri časť 4.4). U pacientov

s akútnym koronárnym syndrómom, ktorým nie je možné vysadiť morfín a rýchla inhibícia P2Y12 sa považuje za veľmi dôležitú, je možné zvážiť použite parenterálneho inhibítora P2Y12.

Pri súbežnej liečbe pacientov, ktorí sú nastavení na liečbu čistým opioidom, agonistom, je potrebná opatrnosť, ak sa podáva s opioidným analgetikom, zmiešaným agonistom/antagonistom (napr. buprenorfín, nalbufín, pentazocín), pretože môže dôjsť k vyššiemu riziku nežiaducich účinkov a pri kombinácii s parciálnymi alebo úplnými antagonistami aj k poklesu účinnosti.

Morfínium-sulfát môže potencovať účinok antihypertenzív.

V prípade tehotných alebo dojčiacich pacientiek je nutné vyhnúť sa užívaniu tohto lieku, pokiaľ to nie je nevyhnutné.

Fertilita

Štúdie na zvieratách naznačujú, že morfín môže znižovať plodnosť (pozri časť 5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti).

Gravidita

Nie sú žiadne dostatočné údaje u ľudí, hodnotiace potenciálne teratogénne riziko. Existujú údaje o možnom vzťahu k zvýšenej frekvencii výskytu pupočnej/slabinovej prietrže. Morfínium-sulfát prechádza cez placentu.

Štúdie na zvieratách odhalili škodlivý účinok lieku na dĺžku gravidity (pozri časť 5.3). Z tohto dôvodu sa morfín môže podávať v gravidite len vtedy, ak prínos pre matku jednoznačne prevyšuje riziko pre dieťa.

Vzhľadom na mutagénne vlastnosti morfínium-sulfátu sa liek môže podávať mužom a ženám vo fertilnom veku jedine vtedy, ak používajú bezpečnú antikoncepciu.

Pri dlhodobom užívaní morfínium-sulfátu počas gravidity sú známe abstinenčné príznaky

u novorodencov. Novorodencov, ktorých matky užívali počas gravidity opioidné analgetiká, je potrebné monitorovať z hľadiska prejavov neonatálneho abstinenčného syndrómu. Liečba môže zahŕňať opioid a podpornú starostlivosť.

Pôrod

Morfínium-sulfát môže predĺžiť alebo skrátiť dĺžku pôrodu. Novorodenci, ktorých matky užívali

počas pôrodu opioidné analgetiká, musia byť monitorovaní na symptómy respiračnej depresie alebo abstinenčné symptómy a ak je to nevyhnutné, je potrebné im podať špecifické antagonisty opioidov.

Dojčenie

Morfínium-sulfát prechádza do materského mlieka, kde dosahuje vyššie koncentrácie ako v plazme. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo či ukončiť/prerušiť liečbu morfínium-sulfátom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Morfínium-sulfát môže pozmeniť pozornosť a reakcie do takého rozsahu, že aktívna schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať strojné zariadenia môže byť narušená alebo nedostatočná.

Tento fakt platí hlavne na začiatku liečby, pri zvyšovaní terapeutickej dávky alebo zmene lieku a taktiež pri súčasnom užívaní alkoholu alebo trankvilizérov.

Situáciu môže posúdiť v individuálnych prípadoch ošetrujúci lekár. Ak je liečba stabilizovaná, nemusí nevyhnutne platiť všeobecný zákaz.

Hodnotenie nežiaducich účinkov je založené na základe nasledujúcej frekvencie výskytu:

Poruchy imunitného systému

Menej časté: hypersenzitivita

Neznáme: anafylaktická reakcia, anafylaktoidná reakcia

Poruchy endokrinného systému

Veľmi zriedkavé: syndróm neprimeranej sekrécie ADH (SIADH, hlavný symptóm: hyponatriémia)

Psychické poruchy

Morfínium-sulfát môže spôsobiť mnohé psychické nežiaduce účinky, ktorých pôvod a intenzita sa líšia od jedného jedinca k druhému (závisia od dĺžky trvania liečby a sú veľmi individuálne).

Časté: zmätenosť, insomnia

Menej časté: agitácia, eufória, halucinácie, zmeny nálady

Neznáme: narušené myšlienkové pochody, závislosť od lieku (pozri časť 4.4), dysfória (stav podráždenosti)

Poruchy nervového systému

Morfínium-sulfát spôsobuje v závislosti od dávky respiračnú depresiu a sedáciu, ktorá sa môže prejaviť od miernej únavy až po somnolenciu.

Časté: bolesť hlavy, závrat, mimovoľné zášklby svalov, ospalosť

Menej časté: kŕče, zvýšené napätie, hypertónia, parestézia, synkopa (mdloba) Neznáme: alodýnia, hyperhidróza, hyperalgézia (pozri časť 4.4)

Poruchy oka

Menej časté: zraková porucha

Neznáme: mióza

Poruchy ucha a labyrintu

Menej časté: vertigo

Poruchy ciev

Menej časté: sčervenanie tváre, klinicky významné zníženie krvného tlaku

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Menej časté: pľúcny edém, respiračná depresia, bronchospazmus

Neznáme: zníženie intenzity pokašliavania, syndróm centrálneho spánkového apnoe

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Môže sa vyskytnúť nauzea a sucho v ústach.

Pri dlhodobom užívaní lieku je charakteristickým nežiaducim účinkom obstipácia. Veľmi časté: nauzea (hlavne na začiatku liečby), obstipácia

Časté: abdominálna bolesť, anorexia, sucho v ústach, vracanie

Veľmi zriedkavé: ileus, abnormálne poruchy chuti, dyspepsia (porucha trávenia)

Neznáme: pankreatitída

Poruchy pečene a žlčových ciest

Menej časté: vzostup hepatálnych enzýmov

Neznáme: bolesť v oblasti žlčníka, spazmus Oddiho zvierača

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Časté: hyperhidróza, vyrážka

Menej časté: žihľavka

Neznáme: akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP)

Poruchy kostrového svalstva, spojivových tkanív a kostí Veľmi zriedkavé: svalový spazmus, strnulosť svalov

Poruchy obličiek a močovej sústavy Menej časté: retencia moču

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Neznáme: amenorea, znížené libido, poruchy erekcie

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania Môže sa vyvinúť tolerancia na liek.

Časté: asténia, pruritus, únava, malátnosť

Menej časté: periférny edém

Neznáme: tolerancia na liek, syndróm z vysadenia (abstinenčný syndróm), abstinenčný syndróm u novorodencov

Lieková závislosť

Opakované použitie Sevredolu môže viesť k liekovej závislosti dokonca aj pri terapeutických

dávkach. Riziko závislosti od lieku sa môže líšiť v závislosti od individuálnych rizikových faktorov pacienta, dávkovania a trvania liečby opioidmi (pozri časť 4.4).

Použitie opioidných analgetík môže byť spojená so vznikom fyzickej a/alebo psychickej závislosti

alebo tolerancie. Ak sa podávanie opioidov náhle vysadí alebo ak sa podávajú antagonisty opioidov, môže sa vyskytnúť abstinenčný syndróm, alebo niekedy sa môže vyskytnúť medzi podaním dávok. Liečba je uvedená v časti 4.4.

K fyziologickým príznakom z vysadenia patrí: bolesť tela, triaška, syndróm nepokojných nôh, hnačka, abdominálna kolika, nevoľnosť, príznaky podobné chrípke, tachykardia a mydriáza.

K psychickým príznakom patrí dysforická nálada, úzkosť a podráždenosť. Pri liekovej závislosti sa často vyskytuje silná túžba po droge (lieku).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky intoxikácie

Citlivosť na morfínium-sulfát je veľmi individuálna a príznaky intoxikácie dospelých pacientov sa môžu prejaviť po podaní individuálnych dávok korešpondujúcich subkutánnemu alebo

intravenóznemu podaniu v dávke približne 30 mg. U pacientov s nádorovým ochorením sú tieto dávky zvyčajne vyššie, pričom neaktivujú žiadne nežiaduce účinky.

Akútne predávkovanie morfínium-sulfátom sa prejavuje miózou, respiračnou depresiou, ospalosťou postupujúcou do otupenosti alebo kómy, aspiračnou pneumóniou, rabdomyolýzou progredujúcou do zlyhania obličiek, ochabnutosti kostrového svalstva, bradykardie, hypotenzie a smrti.

Keď sa očné pupily prvýkrát zmenšia na veľkosť špendlíkovej hlavičky a potom dilatujú, upozorňujú na zjavnú hypoxiu. Dýchanie je kriticky spomalené (2-4 nádychy za minútu). Pacient sa stáva

cyanotickým. Môže sa vyskytnúť úmrtie v dôsledku zlyhania dýchania.

Krvný tlak je spočiatku normálny, avšak s progredujúcou intoxikáciou začne prudko klesať. Stály pokles krvného tlaku môže vyvolať šokový stav. Klesá telesná teplota. Kostrové svalstvo je uvoľnené, príležitostne sa môžu objaviť generalizované spazmy, hlavne u detí. Môže dôjsť k exitu v dôsledku respiračného zlyhania alebo komplikácií, ako je napr. pulmonálny edém.

Pri predávkovaní morfínom sa pozorovala toxická leukoencefalopatia.

Liečba intoxikácie

Pacientom v bezvedomí so zastavením dýchania je indikované riadené dýchanie, intubácia

a intravenózne podanie opioidu – antagonistu. Ak pretrváva respiračná insuficiencia, podanie sa musí opakovať, kým sa rýchlosť dýchania nevráti do normálu a pacient reaguje na bolestivé podnety.

Počas nasledujúcich minimálne 24 hodín je nutné striktné monitorovanie, pokým účinok antagonistu je kratší ako účinok morfínium-sulfátu, pretože sa dá predpokladať opakujúca sa respiračná depresia.

Musí byť zabezpečená priechodnosť dýchacích ciest. Ostatné opatrenia, ako je zabránenie strate telesnej teploty a potrebný prísun tekutín, majú byť použité podľa potreby.