Exforge HCT 5 mg/160 mg/12,5 mg Filmom obalená tableta
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Exforge 5 mg/160 mg/12,5 mg
Liečba esenciálnej hypertenzie, ako náhradná liečba u dospelých pacientov, ktorých krvný tlak je primerane znížený kombináciou amlodipínu, valsartanu a hydrochlorotiazidu (HCT), ktoré sa užívajú buď ako tri jednozložkové lieky, alebo ako dvojzložkový a jednozložkový liek.
Dávkovanie
Odporúčané dávkovanie lieku Exforge HCT je jedna tableta denne, ktorá sa má užívať podľa možnosti
ráno.
Skôr ako pacienti prejdú na liečbu Exforge HCT, majú mať stav upravený stabilnými dávkami jednotlivých zložiek užívaných v rovnakom čase. Dávka Exforge HCT má byť založená na dávkach jednotlivých zložiek kombinácie v čase zmeny liečby.
Maximálna odporúčaná dávka Exforge HCT je 10 mg/320 mg/25 mg.
Osobitné skupiny pacientov
Poškodenie funkcie obličiek
Pre hydrochlorotiazidovú zložku je použitie Exforge HCT kontraindikované u pacientov s anúriou (pozri časť 4.3) a u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (rýchlosť glomerulovej filtrácie (GFR) <30 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).
U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek nie je potrebná úprava začiatočnej dávky (pozri časti 4.4 a 5.2).
Poškodenie funkcie pečene
Pre valsartanovú zložku je Exforge HCT kontraindikovaný u pacientov so závažným poškodením funkcie pečene (pozri časť 4.3). U pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene bez cholestázy je maximálna odporúčaná dávka valsartanu 80 mg, preto nie je Exforge HCT vhodný pre túto skupinu pacientov (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2). Odporúčania pre dávku amlodipínu neboli stanovené u pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene. Pri zmene liečby na Exforge HCT u vhodných pacientov s hypertenziou (pozri časť 4.1), ktorí majú poruchu funkcie pečene, sa má použiť najnižšia dostupná dávka amlodipínovej zložky.
Srdcové zlyhávanie a ischemická choroba srdca
U pacientov so srdcovým zlyhávaním a ischemickou chorobou srdca sú obmedzené skúsenosti s použitím Exforge HCT, najmä s maximálnou dávkou. Opatrnosť je potrebná u pacientov so
srdcovým zlyhávaním a ischemickou chorobou srdca, zvlášť pri maximálnej dávke Exforge HCT
10 mg/320 mg/25 mg.
Starší pacienti (vo veku 65 rokov alebo viac)
Opatrnosť vrátane častejšieho monitorovania krvného tlaku sa odporúča u starších pacientov, zvlášť pri maximálnej dávke Exforge HCT 10 mg/320 mg/25 mg, pretože dostupné údaje u tejto populácie pacientov sú obmedzené. Pri zmene liečby na Exforge HCT u vhodných starších pacientov
s hypertenziou (pozri časť 4.1) sa má použiť najnižšia dostupná dávka amlodipínovej zložky.
Pediatrická populácia
Použitie Exforge HCT sa netýka pediatrickej populácie (pacienti vo veku menej ako 18 rokov) pre indikáciu esenciálna hypertenzia.
Spôsob podávania
Perorálne použitie.
Exforge HCT možno užívať s jedlom alebo bez jedla.
Tablety sa majú prehĺtať celé s trochou vody, v rovnakom dennom čase, podľa možnosti ráno.
-
Precitlivenosť na liečivá, na iné sulfonamidové deriváty, na dihydropyridínové deriváty alebo
na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
Poškodenie funkcie pečene, biliárna cirhóza alebo cholestáza.
-
Ťažké zhoršenie funkcie obličiek (GFR <30 ml/min/1,73 m2), anúria a dialyzovaní pacienti.
-
Súbežné používanie Exforge HCT s liekmi obsahujúcimi aliskiren u pacientov s diabetes
mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR <60 ml/min/1,73m2) (pozri časti 4.5 a 5.1).
-
Refraktérna hypokaliémia, hyponatriémia, hyperkalciémia a symptomatická hyperurikémia.
-
Ťažká hypotenzia.
-
Šok (vrátane kardiogénneho šoku).
-
Obštrukcia výtoku z ľavej srdcovej komory (napr. hypertrofická obštrukčná kardiomyopatia a pokročilý stupeň aortálnej stenózy).
-
Hemodynamicky nestabilné srdcové zlyhávanie po akútnom infarkte myokardu.
Bezpečnosť a účinnosť amlodipínu pri hypertenznej kríze neboli stanovené.
Pacienti s depléciou sodíka a/alebo objemu
Výrazná hypotenzia vrátane ortostatickej hypotenzie sa pozorovala u 1,7% pacientov pri liečbe maximálnou dávkou Exforge HCT (10 mg/320 mg/25 mg) v porovnaní s 1,8% pacientov pri valsartane/hydrochlorotiazide (320 mg/25 mg), 0,4% pacientov pri amlodipíne/valsartane
(10 mg/320 mg) a 0,2% pacientov pri hydrochlorotiazide/amplodipíne (25 mg/10 mg)
v kontrolovanom klinickom skúšaní u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou nekomplikovanou
hypertenziou.
U pacientov s depléciou sodíka a/alebo objemu, napr. u pacientov užívajúcich vysoké dávky diuretík, sa po začatí liečby Exforge HCT môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Exforge HCT sa má použiť len po korigovaní akejkoľvek existujúcej deplécie sodíka a/alebo objemu.
Ak pri užívaní Exforge HCT vznikne výrazná hypotenzia, pacienta je potrebné uložiť na chrbát a v prípade potreby podať intravenóznu infúziu fyziologického roztoku. V liečbe možno pokračovať po stabilizovaní krvného tlaku.
Zmeny elektrolytov v sére
Amlodipín/valsartan/hydrochlorotiazid
V kontrolovanom klinickom skúšaní Exforge HCT sa protichodné účinky valsartanu 320 mg a hydrochlorotiazidu 25 mg na draslík v sére u mnohých pacientov približne vyvážili. U iných pacientov môže prevládať jeden alebo druhý účinok. Pravidelné stanovovanie elektrolytov v sére sa má vykonávať v primeraných intervaloch, aby sa zistila možná elektrolytová nerovnováha.
Pravidelné stanovovanie sérových elektrolytov a najmä draslíka sa má robiť vo vhodných intervaloch, aby sa zistila prípadná nerovnováha elektrolytov, zvlášť u pacientov s inými rizikovými faktormi, napr. pri poškodení funkcie obličiek, podávaní iných liekov alebo pri nerovnováhe elektrolytov
v anamnéze.
Valsartan
Súčasné použitie s doplnkami draslíka, diuretikami šetriacimi draslík, náhradami solí obsahujúcimi draslík alebo inými liekmi, ktoré môžu hladinu draslíka zvyšovať (heparín atď.), sa neodporúča. Podľa potreby sa má monitorovať hladina draslíka.
Hydrochlorotiazid
Liečba Exforge HCT sa má začať len po korigovaní hypokaliémie a akejkoľvek súbežne existujúcej hypomagneziémie. Tiazidové diuretiká môžu vyvolať vznik hypokaliémie alebo exacerbovať už existujúcu hypokaliémiu. Tiazidové diuretiká sa majú opatrne podávať pacientom s ochoreniami, ktoré spôsobujú zvýšenú stratu draslíka, napr. nefropatiami so strácaním soli a prerenálnou (kardiogénnou) poruchou funkcie obličiek. Ak hypokaliémia vznikne počas liečby hydrochlorotiazidom, Exforge HCT sa má vysadiť až do trvalej úpravy rovnováhy draslíka.
Tiazidové diuretiká môžu vyvolať vznik hyponatriémie a hypochloremickej alkalózy alebo exacerbovať už existujúcu hyponatriémiu. Pozorovala sa hyponatriémia sprevádzaná neurologickými symptómami (nauzeou, progredujúcou dezorientovanosťou, apatiou). Liečba hydrochlorotiazidom sa má začať len po korigovaní existujúcej hyponatriémie. Ak počas liečby Exforge HCT vznikne závažná alebo náhla hyponatriémia, podávanie sa má prerušiť až do normalizovania natriémie.
Všetkých pacientov, ktorí dostávajú tiazidové diuretiká, je potrebné pravidelne kontrolovať pre nerovnováhu elektrolytov, najmä draslíka, sodíka a horčíka.
Poškodenie funkcie obličiek
Tiazidové diuretiká môžu vyvolať azotémiu u pacientov s chronickou chorobou obličiek. Pri používaní Exforge HCT u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa odporúča pravidelné monitorovanie sérových elektrolytov (vrátane draslíka), koncentrácie kreatinínu a kyseliny močovej v sére. Použitie Exforge HCT je kontraindikované u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek, anúriou alebo u dialyzovaných pacientov (pozri časť 4.3).
U pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek (GFR ≥30 ml/min/1,73 m2) nie je potrebná úprava dávky Exforge HCT.
Stenóza renálnej artérie
Exforge HCT sa má používať s opatrnosťou na liečbu hypertenzie u pacientov s unilaterálnou alebo bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie pri solitérnej obličke, pretože u takýchto pacientov sa môže zvýšiť močovina v krvi a kreatinín v sére.
Transplantácia obličky
Zatiaľ nie sú skúsenosti s bezpečným použitím Exforge HCT u pacientov, ktorí sa nedávno podrobili
transplantácii obličky.
Poškodenie funkcie pečene
Valsartan sa eliminuje prevažne nezmenený žlčou. Biologický polčas amlodipínu je u pacientov s poruchou funkcie pečene predĺžený a hodnoty AUC sú vyššie; odporúčania pre dávku neboli stanovené. U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie pečene bez cholestázy je maximálna odporúčaná dávka valsartanu 80 mg, preto Exforge HCT nie je vhodný pre túto skupinu pacientov (pozri časti 4.2, 4.3 a 5.2).
Angioedém
U pacientov liečených valsartanom bol hlásený angioedém, vrátane opuchu hrtana a hlasivky, ktorý spôsobil obštrukciu dýchacích ciest a/alebo opuch tváre, pier, hltana a/alebo jazyka. U niektorých
z týchto pacientov sa v minulosti vyskytol angioedém pri užití iných liečiv, vrátane inhibítorov ACE. Exforge HCT sa má okamžite vysadiť a nemá sa znova podať pacientom, u ktorých vznikne angioedém.
Intestinálny angioedém
U pacientov liečených antagonistami receptorov angiotenzínu II, vrátane valsartanu, bol hlásený intestinálny angioedém (pozri časť 4.8). U týchto pacientov sa vyskytla bolesť brucha, nauzea, vracanie a hnačka. Príznaky ustúpili po vysadení antagonistov receptorov angiotenzínu II. Ak je diagnostikovaný intestinálny angioedém, liečba valsartanom sa má prerušiť a má sa začať primerané sledovanie pacienta až do úplného vymiznutia príznakov.
Zlyhávanie srdca a ischemická choroba srdca/stav po infarkte myokardu
U citlivých osôb možno v dôsledku inhibície systému renín-angiotenzín-aldosterón predpokladať zmeny funkcie obličiek. U pacientov s ťažkým zlyhávaním srdca, u ktorých funkcia obličiek môže závisieť od aktivity systému renín-angiotenzín-aldosterón, sa liečba inhibítormi ACE a antagonistami receptorov angiotenzínu spájala s oligúriou a/alebo progredujúcou azotémiou a (zriedka) s akútnym zlyhaním obličiek a/alebo úmrtím. Podobné následky boli hlásené pri valsartane. Pri hodnotení stavu pacientov so zlyhávaním srdca alebo po infarkte myokardu sa má vždy vyšetriť funkcia obličiek.
V dlhodobom placebom kontrolovanom klinickom skúšaní (PRAISE-2) amlodipínu u pacientov so zlyhávaním srdca triedy III a IV podľa NYHA (New York Heart Association Classification) neischemickej etiológie sa amlodipín spájal so zvýšeným počtom hlásení pľúcneho edému napriek tomu, že v porovnaní s placebom nebol významný rozdiel v incidencii zhoršenia zlyhávania srdca.
Blokátory kalciových kanálov, vrátane amlodipínu, sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhávaním, keďže môžu zvyšovať riziko kardiovaskulárnych príhod a mortality v budúcnosti.
Opatrnosť je potrebná u pacientov so srdcovým zlyhávaním a ischemickou chorobou srdca, zvlášť pri maximálnej dávke Exforge HCT 10 mg/320 mg/25 mg, pretože dostupné údaje u tejto populácie pacientov sú obmedzené.
Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne
Tak ako pri všetkých ostatných vazodilatanciách, osobitná opatrnosť sa vyžaduje u pacientov s
mitrálnou stenózou alebo významnou aortálnou stenózou, ktorá nie je závažná. Gravidita
Liečba antagonistami receptorov angiotenzínu II (AIIRA) sa nemá začať počas gravidity. Ak sa nepretržitá liečba AIIRA nepovažuje za nevyhnutnú, pacientky plánujúce graviditu je potrebné previesť na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití
počas gravidity. Keď sa potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť a ak je to potrebné,
má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6). Primárny hyperaldosteronizmus
Pacienti s primárnym hyperaldosteronizmom nemajú byť liečení antagonistom angiotenzínu II valsartanom, pretože ich systém renín-angiotenzín nie je aktivovaný. Preto sa Exforge HCT u tejto populácie neodporúča.
Systémový lupus erythematosus
Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu spôsobujú podľa hlásení exacerbáciu alebo aktiváciu systémového lupus erythematosus.
Iné metabolické poruchy
Tiazidové diuretiká vrátane hydrochlorotiazidu môžu zmeniť glukózovú toleranciu a zvýšiť hladiny cholesterolu, triacylglycerolov a kyseliny močovej v sére. U pacientov s diabetes môže byť potrebné upraviť dávkovanie inzulínu alebo perorálnych antidiabetík.
Pre hydrochlorotiazidovú zložku je Exforge HCT kontraindikovaný pri symptomatickej hyperurikémii. Hydrochlorotiazid môže zvýšiť sérovú koncentráciu kyseliny močovej ako dôsledok zníženého klírensu kyseliny močovej a môže spôsobiť alebo exacerbovať hyperurikémiu, ako aj vyvolať dnu u citlivých pacientov.
Tiazidy znižujú vylučovanie vápnika močom a môžu spôsobovať prechodné a mierne zvýšenie hladín vápnika v sére, aj keď nie sú prítomné známe poruchy metabolizmu vápnika. Exforge HCT je kontraindikovaný u pacientov s hyperkalciémiou a má sa použiť len po korigovaní akejkoľvek existujúcej hyperkalciémie. Exforge HCT sa má vysadiť, ak počas liečby vznikne hyperkalciémia.
Počas liečby tiazidmi sa majú pravidelne kontrolovať koncentrácie vápnika v sére. Výrazná hyperkalciémiamôže svedčiť o skrytom hyperparatyreoidizme. Tiazidy sa majú vysadiť ešte pred vykonaním testov funkcie prištítnych teliesok.
Fotosenzitivita
Pri tiazidových diuretikách boli hlásené prípady reakcií z fotosenzitivity (pozri časť 4.8). Ak sa počas liečby s Exforge HCT vyskytne reakcia z fotosenzitivity, odporúča sa liečbu ukončiť. Ak sa opätovné podanie diuretika považuje za potrebné, odporúča sa chrániť oblasti vystavené slnečnému žiareniu alebo umelému UVA.
Choroidálna efúzia, akútna myopia a sekundárny akútny glaukóm s uzavretým uhlom
Sulfonamid hydrochlorotiazid sa dával do súvislosti s idiosynkratickou reakciou, ktorá mala za následok choroidálnu efúziu s poruchou zorného poľa, akútnu prechodnú myopiu a akútny glaukóm s uzavretým uhlom. Symptómy zahŕňajú akútny nástup zníženej zrakovej ostrosti alebo bolesť oka a typicky sa vyskytujú do niekoľkých hodín až jedného týždňa od začatia liečby. Neliečený akútny glaukóm s uzavretým uhlom môže viesť k trvalej strate zraku.
Základom liečby je čo najrýchlejšie vysadiť hydrochlorotiazid. Okamžitá farmakologická alebo chirurgická liečba sa má zvážiť, ak sa vnútroočný tlak nezníži. K rizikovým faktorom pre vznik akútneho glaukómu s uzavretým uhlom môže patriť alergia na sulfonamidy alebo penicilín v anamnéze.
Všeobecné upozornenia
Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých sa v minulosti preukázala precitlivenosť na iné antagonisty receptorov angiotenzínu II. Reakcie z precitlivenosti na hydrochlorotiazid sú pravdepodobnejšie u pacientov s alergiou a astmou.
Starší pacienti (vo veku 65 rokov alebo viac)
Opatrnosť vrátane častejšieho monitorovania krvného tlaku sa odporúča u starších pacientov, zvlášť pri maximálnej dávke Exforge HCT 10 mg/320 mg/25 mg, pretože dostupné údaje u tejto populácie pacientov sú obmedzené.
Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)
Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, ARB alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, ARB alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).
Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak. Inhibítory ACE a ARB sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Nemelanómová rakovina kože
V dvoch epidemiologických štúdiách vychádzajúcich z dánskeho národného onkologického registra (Danish National Cancer Registry) sa pozorovalo zvýšené riziko nemelanómovej rakoviny kože (non-melanoma skin cancer, NMSC) [bazocelulárneho karcinómu (basal cell carcinoma, BCC) a skvamocelulárneho karcinómu (squamous cell carcinoma, SCC)] pri zvyšujúcej sa expozícii kumulatívnej dávke hydrochlorotiazidu. Možným mechanizmom pre vznik NMSC môžu byť fotosenzibilizačné účinky hydrochlorotiazidu.
Pacientov užívajúcich hydrochlorotiazid je potrebné informovať o riziku NMSC a odporučiť im, aby si pravidelne kontrolovali kožu kvôli možnému vzniku akýchkoľvek nových lézií a aby urýchlene nahlásili akékoľvek podozrivé kožné lézie. Pacientom je potrebné odporučiť možné preventívne opatrenia, ako je obmedzené vystavovanie sa slnečnému svetlu a UV lúčom a aby v prípade vystavenia sa slnečnému žiareniu používali primeranú ochranu s cieľom minimalizovať riziko kožnej rakoviny. Podozrivé kožné lézie je potrebné urýchlene vyšetriť, potenciálne aj histologickým vyšetrením biopsií. Použitie hydrochlorotiazidu bude možno potrebné prehodnotiť aj v prípade pacientov, u ktorých sa v minulosti vyskytla NMSC (pozri tiež časť 4.8).
Akútna respiračná toxicita
Po užití hydrochlorotiazidu boli hlásené veľmi zriedkavé závažné prípady akútnej respiračnej toxicity vrátane syndrómu akútnej respiračnej tiesne (acute respiratory distress syndrome, ARDS). Pľúcny edém sa zvyčajne rozvinie do niekoľkých minút až hodín po užití hydrochlorotiazidu. K počiatočným príznakom patria dýchavičnosť, horúčka, zhoršenie funkcie pľúc a hypotenzia. Ak existuje podozrenie na diagnózu ARDS, Exforge HCT sa má vysadiť a má sa poskytnúť vhodná liečba. Hydrochlorotiazid sa nemá podávať pacientom, u ktorých sa v minulosti vyskytol ARDS po užití hydrochlorotiazidu.
Neuskutočnili sa formálne interakčné štúdie Exforge HCT s inými liekmi. Preto sa v tejto časti
uvádzajú len informácie o interakciách s inými liekmi, ktoré sú známe pre jednotlivé liečivá.
Je však dôležité vziať do úvahy, že Exforge HCT môže zvyšovať hypotenzívny účinok iných
antihypertenzív.
Súbežné používanie sa neodporúča
| Jednotlivá zložka ExforgeHCT | Známe interakcie s nasledujúcimi látkami | Účinok interakcie s inými liekmi |
| Valsartan a HCT | Lítium | Počas súčasného podávania lítia s inhibítormi ACE, antagonistami receptorov angiotenzínu II vrátane |
| valsartanu alebo tiazidmi sa zaznamenalo reverzibilnézvýšenie sérových koncentrácií a toxicity lítia. Keďže | ||
| tiazidy znižujú obličkový klírens lítia, Exforge HCT môže pravdepodobne ďalej zvýšiť riziko toxických príznakov lítia. Preto sa počas súbežného používania odporúča starostlivo monitorovať koncentrácie lítia v sére. | ||
| Valsartan | Diuretiká šetriace kálium, doplnky draslíka, náhrady soli obsahujúce draslíka iné látky, ktoré môžu | Ak sa za potrebnú považuje kombinácia valsartanu s liekom, ktorý ovplyvňuje hladiny draslíka, odporúča sa časté monitorovanie plazmatických hladín draslíka. |
| zvyšovať hladiny | ||
| draslíka | ||
| Amlodipín | Grapefruit | Podanie amlodipínu s grapefruitom alebo grapefruitovou |
| alebo grapefruitová | šťavou sa neodporúča, pretože u niektorých pacientov sa | |
| šťava | môže zvýšiť biologická dostupnosť, čo zosilní účinky na zníženie krvného tlaku. |
Opatrnosť potrebná pri súčasnom užívaní
Jednotlivá zložka Exforge HCT
Známe interakcie s nasledujúcimi látkami
Účinok interakcie s inými liekmi
Amlodipín Inhibítory CYP3A4
(napr. ketokonazol, itrakonazol, ritonavir)
Induktory CYP3A4 (antikonvulzíva [napr. karbamazepín, fenobarbital, fenytoín, fosfenytoín, primidón], rifampicín, Hypericum perforatum [ľubovník bodkovaný])
Súčasné užívanie amlodipínu so silnými alebo stredne silnými inhibítormi CYP3A4 (inhibítormi proteáz, azolovými antimykotikami, makrolidmi, ako sú erytromycín alebo klaritromycín, verapamil alebo diltiazem) môže zapríčiniť významné zvýšenie expozície amlodipínu. Klinický význam týchto zmien vo farmakokinetike sa môže viac prejaviť u starších pacientov. Preto sa môže vyžadovať klinické monitorovanie a úprava dávky.
Pri súbežnom podávaní známych induktorov CYP3A4 sa môže meniť plazmatická koncentrácia amlodipínu. Preto sa má v prípade súbežného podávania najmä so silnými induktormi CYP3A4 (napr. rifampicínom, hypericum perforatum – Ľubovníkom bodkovaným) monitorovať krvný tlak a zvážiť regulácia dávkovania počas takejto súbežnej liečby aj po nej.
Simvastatín Súbežné opakované podávanie dávok 10 mg amlodipínu
s 80 mg simvastatínu vyvolalo zvýšenie expozície simvastatínu o 77% v porovnaní s podávaním samotného simvastatínu. U pacientov liečených amlodipínom sa
odporúča obmedziť dávku simvastatínu na 20 mg denne.
| Dantrolén (infúzia) | U zvierat sa po podaní verapamilu a intravenózneho dantrolénu pozoruje letálna fibrilácia komôr a srdcový | |
| kolaps v spojení s hyperkaliémiou. Vzhľadom na riziko hyperkaliémie sa odporúča, aby sa pacienti náchylní na malígnu hypertermiu a pri regulovaní malígnej | ||
| hypertermie vyhýbali súčasnému podávaniu blokátorov | ||
| kalciových kanálov, ako je amlodipín. | ||
| Takrolimus | Pri súčasnom podávaní spolu s amlodipínom hrozia zvýšené hladiny takrolimusu v krvi. Aby nedošlo ku toxicite spôsobenej takrolimusom, pri podávaní amlodipínu u pacientov liečených takrolimusom sa | |
| vyžaduje monitorovanie hladín takrolimusu v krvi a vprípade potreby úprava dávky takrolimusu. | ||
| Valsartan a | Nesteroidné | NSAID môžu oslabiť antihypertenzívny účinok |
| HCT | antiflogistiká (NSAID) | antagonistov angiotenzínu II aj hydrochlorotiazidu, keď |
| vrátane selektívnych | sa podávajú súčasne. Okrem toho súbežné užívanie | |
| inhibítorov cyklooxygenázy-2 (inhibítorov COX-2), acetylsalicylovej | Exforge HCT a NSAID môže mať za následok zhoršenie funkcie obličiek a zvýšenie draslíka v sére. Preto sa odporúča monitorovanie funkcie obličiek na začiatku liečby, ako aj náležitá hydratácia pacienta. | |
| kyseliny (>3 g/deň) aneselektívnych NSAID | ||
| Valsartan | Inhibítory transportéra vychytávania | Výsledky štúdie in vitro s tkanivom ľudskej pečene ukazujú, že valsartan je substrátom pečeňového |
| (rifampicín, | transportéra vychytávania OATP1B1 a pečeňového | |
| cyklosporín) alebo efluxného transportéra (ritonavir) | efluxného transportéra MRP2. Súbežné podávanie inhibítorov transportéra vychytávania (rifampicínu, cyklosporínu) alebo efluxného transportéra (ritonaviru) môže zvýšiť systémovú expozíciu valsartanu. | |
| HCT | Alkohol, barbituráty alebo narkotiká | Súbežné podávanie tiazidových diuretík s látkami, ktorých účinkom sa tiež znižuje krvný tlak (napr. znížením aktivity sympatického centrálneho nervového systému alebo priamou vazodilatáciou), môže |
| potenciovať ortostatickú hypotenziu. | ||
| Amantadín | Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu zvyšovať rizikonežiaducich reakcií spôsobených amantadínom. | |
| Anticholínergiká a iné | Biologická dostupnosť diuretík tiazidového typu sa môže | |
| lieky ovplyvňujúce motilitu žalúdka | zvýšiť anticholínergikami (napr. atropínom, biperidénom), zjavne pre zníženie gastrointestinálnej motility a rýchlosti vyprázdňovania žalúdka. Naopak sa predpokladá, že prokinetické látky, napr. cisaprid, môžu znížiť biologickú dostupnosť diuretík tiazidového typu. | |
| Antidiabetiká (napr. inzulín a perorálne antidiabetiká)– Metformín | Tiazidy môžu zmeniť glukózovú toleranciu. Môže byť potrebné upraviť dávku antidiabetika.Metformín sa má používať opatrne vzhľadom na rizikolaktátovej acidózy vyvolanej možným funkčným | |
| zlyhaním obličiek pripisovaným hydrochlorotiazidu. | ||
| Betablokátory a diazoxid | Súčasné užívanie tiazidových diuretík vrátanehydrochlorotiazidu s betablokátormi môže zvýšiť rizikohyperglykémie. Tiazidové diuretiká vrátane | |
| hydrochlorotiazidu môžu zosilniť hyperglykemizujúci | ||
| účinok diazoxidu. | ||
| Cyklosporín | Súčasná liečba cyklosporínom môže zvýšiť rizikohyperurikémie a komplikácií typu dny. |
Cytotoxické látky Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu znižovať
vylučovanie cytotoxických látok obličkami (napr. cyklofosfamidu, metotrexátu) a potenciovať ich myelosupresívne účinky.
Digitálisové glykozidy Hypokaliémia alebo hypomagneziémia vyvolané tiazidmi
sa môžu vyskytnúť ako nežiaduce účinky napomáhajúce
vzniku srdcových arytmií vyvolaných digitálisom.
Kontrastné látky obsahujúce jód
V prípade dehydratácie vyvolanej diuretikami je zvýšené riziko akútneho zlyhania obličiek, najmä pri vysokých dávkach jódovaných látok. Pacienti majú byť pred podaním rehydratovaní.
Iónomeničové živice Absorpciu tiazidových diuretík vrátane
hydrochlorotiazidu znižuje cholestyramín alebo kolestipol. Môže to mať za následok subterapeutické účinky tiazidových diuretík. Avšak časové rozloženie dávok hydrochlorotiazidu a živice, keď sa hydrochlorotiazid podáva najmenej 4 hodiny pred podaním živíc alebo 4-6 hodín po ňom, môže prípadne minimalizovať interakciu.
Liečivá ovplyvňujúce
koncentráciu draslíka v sére
Liečivá ovplyvňujúce koncentráciu sodíka v sére
Liečivá, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes
Lieky používané na liečbu dny (probenecid, sulfínpyrazón a alopurinol)
Hypokaliemický účinok hydrochlorotiazidu môže zvýšiť
súbežné podávanie kaliuretických diuretík, kortikosteroidov, laxatív, adrenokortikotropného hormónu (ACTH), amfotericínu, karbenoxolónu, penicilínu G a derivátov kyseliny salicylovej alebo antiarytmík. Ak sa tieto lieky majú predpísať s kombináciou amlodipínu/valsartanu/hydrochlorotiazidu, odporúča sa sledovať hladinu draslíka v plazme.
Hyponatriemizujúci účinok diuretík môže zosilniť súbežné podávanie liekov, ako sú antidepresíva, antipsychotiká, antiepileptiká atď. Pri dlhodobom podávaní týchto liekov je potrebná opatrnosť.
Pre riziko hypokaliémie sa má hydrochlorotiazid podávať opatrne v spojení s liekmi, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes, hlavne antiarytmikami triedy Ia a triedy III a niektorými antipsychotikami.
Môže byť potrebná úprava dávok urikosurík, pretože hydrochlorotiazid môže zvýšiť hladinu kyseliny močovej v sére. Môže byť potrebné zvýšiť dávkovanie probenecidu alebo sulfínpyrazónu. Súčasné podávanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu môže zvyšovať incidenciu reakcií z precitlivenosti na alopurinol.
Metyldopa Vyskytli sa ojedinelé hlásenia hemolytickej anémie, ktorá
vznikla pri súčasnom použití hydrochlorotiazidu a metyldopy.
Nedepolarizujúce relaxanciá kostrového svalstva (napr. tubokurarín)
Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu potenciujú účinok
derivátov kurare.
Iné antihypertenzíva Tiazidy potenciujú antihypertenzívny účinok iných
antihypertenzív (napr. guanetidínu, metyldopy, betablokátorov, vazodilatancií, blokátorov kalciových kanálov, inhibítorov ACE, ARB a priamych inhibítorov
renínu [DRI]).
Presorické amíny (napr. noradrenalín, adrenalín)
Vitamín D a soli vápnika
Hydrochlorotiazid môže znížiť odpoveď na presorické amíny, napr. noradrenalín. Klinická významnosť tohto účinku je neistá a nepostačuje na to, aby bolo vylúčené ich používanie.
Podávanie tiazidových diuretík vrátane hydrochlorotiazidu s vitamínom D alebo soľami vápnika môže potenciovať zvýšenie vápnika v sére. Súbežné použitie diuretík tiazidového typu môže vyvolať hyperkalciémiu u pacientov s predispozíciou na hyperkalciémiu (napr. s hyperparatyreoidizmom, malignitou alebo stavmi sprostredkovanými
vitamínom D) zvýšením reabsorpcie vápnika v tubuloch.
Duálna inhibícia RAAS pôsobením ARB, inhibítorov ACE alebo aliskirenu
Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, ARB alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).
Gravidita
Amlodipín
Bezpečnosť podávania amlodipínu u žien počas gravidity nebola stanovená. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu pri vysokých dávkach (pozri časť 5.3). Použitie počas gravidity sa odporúča iba vtedy, ak niet bezpečnejšej alternatívy a ak ochorenie samotné predstavuje zvýšené riziko pre matku a plod.
Valsartan
Použitie antagonistov receptorov angiotenzínu II (AIIRA) sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie AIIRA je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).
Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po expozícii inhibítorom ACE počas prvého trimestra gravidity neboli nezvratné; malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Zatiaľ čo nie sú kontrolované epidemiologické údaje o riziku pri antagonistoch receptorov angiotenzínu II (AIIRA), podobné riziká môžu existovať pre túto skupinu liekov. Ak sa nepretržitá liečba AIIRA nepovažuje za nevyhnutnú, pacientky plánujúce graviditu je potrebné previesť na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pri použití počas gravidity. Keď sa potvrdí gravidita, liečba AIIRA sa má okamžite ukončiť a ak je to potrebné, má sa začať alternatívna liečba.
Je známe, že expozícia AIIRA pri liečbe počas druhého a tretieho trimestra gravidity vyvoláva u ľudí fetotoxické účinky (poškodenie funkcie obličiek, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a toxické účinky u novorodencov (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri časť 5.3).
Ak by došlo k expozícii AIIRA od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie funkcie obličiek a lebky.
Dojčatá, ktorých matky užívali AIIRA, je potrebné dôsledne sledovať pre hypotenziu (pozri časti 4.3 a 4.4).
Hydrochlorotiazid
S použitím hydrochlorotiazidu počas gravidity, najmä počas prvého trimestra, sú obmedzené skúsenosti. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné.
Hydrochlorotiazid prechádza cez placentu. Na základe farmakologického mechanizmu účinku môže použitie hydrochlorotiazidu počas druhého a tretieho trimestra ohroziť fetoplacentárnu perfúziu a môže mať účinky na plod a novorodenca, ako sú žltačka, poruchy rovnováhy elektrolytov
a trombocytopénia.
Amlodipín/valsartan/hydrochlorotiazid
Nie sú skúsenosti s používaním Exforge HCT u gravidných žien. Na základe existujúcich údajov
o jeho zložkách sa použitie Exforge HCT neodporúča počas prvého trimestra a je kontraindikované
počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).
Dojčenie
Amlodipín sa vylučuje do ľudského materského mlieka. Podiel dávky podanej matke, ktorý dostane dieťa, sa odhadol s interkvartilovým rozsahom 3 až 7%, s maximom 15%. Účinok amlodipínu na deti nie je známy. Nie sú dostupné informácie o použití valsartanu počas dojčenia. Hydrochlorotiazid sa vylučuje v malých množstvách do ľudského mlieka. Vysoké dávky tiazidov, ktoré vyvolávajú silnú diurézu, môžu brániť tvorbe mlieka. Použitie Exforge HCT sa neodporúča počas dojčenia. Ak sa Exforge HCT používa v období dojčenia, dávky majú byť podľa možnosti čo najnižšie. Vhodnejšie sú iné druhy liečby s lepšie preukázaným bezpečnostným profilom počas dojčenia, najmä pri dojčení novorodencov alebo predčasne narodených detí.
Fertilita
Nie sú žiadne klinické štúdie o fertilite pri Exforge HCT.
Valsartan
Valsartan nemal nežiaduce účinky na reprodukčnú schopnosť samcov a samíc potkana pri perorálnych dávkach do 200 mg/kg/deň. Táto dávka je 6-krát vyššia než maximálna odporúčaná dávka u ľudí pri prepočte na mg/m2 (výpočty vychádzajú z perorálnej dávky 320 mg/deň u pacienta s telesnou hmotnosťou 60 kg).
Amlodipín
U niektorých pacientov liečených blokátormi kalciových kanálov boli hlásené reverzibilné biochemické zmeny v hlavičke spermií. Nie sú dostatočné klinické údaje týkajúce sa možného účinku amlodipínu na fertilitu. V jednej štúdii u potkanov boli zaznamenané nežiaduce účinky na fertilitu u samcov (pozri časť 5.3).
Pacienti užívajúci Exforge HCT majú pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov vziať do úvahy, že občas sa môžu vyskytnúť závraty alebo únava.
Amlodipín môže mať malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Ak pacienti užívajúci Exforge HCT trpia závratmi, bolesťou hlavy, únavou alebo nutkaním na vracanie, ich schopnosť reagovať môže byť narušená.
Bezpečnostný profil Exforge HCT uvedený nižšie je založený na klinických štúdiách vykonaných s Exforge HCT a na známom bezpečnostnom profile jeho jednotlivých zložiek amlodipínu, valsartanu a hydrochlorotiazidu.
Zhrnutie bezpečnostného profilu
Bezpečnosť Exforge HCT sa vyhodnotila pri jeho maximálnej dávke 10 mg/320 mg/25 mg v jednej kontrolovanej krátkodobej (8 týždňov) klinickej štúdii s 2 271 pacientmi, z ktorých 582 dostávalo valsartan v kombinácii s amlodipínom a hydrochlorotiazidom. Nežiaduce reakcie boli spravidla
mierne a prechodné a len zriedkavo vyžadovali ukončenie liečby. V tomto klinickom skúšaní kontrolovanom účinným liekom boli najčastejšími dôvodmi na ukončenie liečby Exforge HCT závraty a hypotenzia (0,7%).
V kontrolovanej klinickej štúdii trvajúcej 8 týždňov sa nepozorovali žiadne významné nové alebo neočakávané nežiaduce reakcie pri liečbe trojkombináciou v porovnaní so známymi účinkami zložiek v monoterapii alebo pri liečbe dvojkombináciou.
V kontrolovanej klinickej štúdii trvajúcej 8 týždňov boli pozorované zmeny laboratórnych parametrov pri kombinácii Exforge HCT len malé a v súlade s farmakologickým mechanizmom účinku látok použitých v monoterapii. Prítomnosť valsartanu v trojkombinácii oslabila hypokaliemický účinok hydrochlorotiazidu.
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Nasledujúce nežiaduce reakcie, uvedené podľa triedy orgánových systémov MedDRA a frekvencie, sa
týkajú Exforge HCT (amlodipín/valsartan/HCT) a samostatne amlodipínu, valsartanu a HCT.
Veľmi časté: ≥1/10; časté: ≥1/100 až <1/10; menej časté: ≥1/1 000 až <1/100; zriedkavé: ≥1/10 000 až
<1/1 000; veľmi zriedkavé <1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).
| Trieda orgánového systému MedDRA | Nežiaduce reakcie | Frekvencia | |||
| Exforge HCT | Amlodipín | Valsartan | HCT | ||
| Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy) | Nemelanómová rakovina kože (bazocelulárny karcinóm a skvamocelulárny karcinóm) | -- | -- | -- | Neznáme |
| Poruchy krvia lymfatického systému | Agranulocytóza, zlyhanie kostnej drene | -- | -- | -- | Veľmizriedkavé |
| Znížený hemoglobín ahematokrit | -- | -- | Neznáme | -- | |
| Hemolytická anémia | -- | -- | -- | Veľmizriedkavé | |
| Leukopénia | -- | Veľmizriedkavé | -- | Veľmizriedkavé | |
| Neutropénia | -- | -- | Neznáme | -- | |
| Trombocytopénia, niekedy s purpurou | Veľmizriedkavé | Neznáme | Zriedkavé | ||
| Aplastická anémia | -- | -- | -- | Neznáme | |
| Poruchyimunitného systému | Precitlivenosť | -- | Veľmizriedkavé | Neznáme | Veľmizriedkavé |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Anorexia | Menej časté | -- | -- | -- |
| Hyperkalciémia | Menej časté | -- | -- | Zriedkavé | |
| Hyperglykémia | -- | Veľmizriedkavé | -- | Zriedkavé | |
| Hyperlipidémia | Menej časté | -- | -- | -- | |
| Hyperurikémia | Menej časté | -- | -- | Časté | |
| Hypochloremická alkalóza | -- | -- | -- | Veľmizriedkavé | |
| Hypokaliémia | Časté | -- | -- | Veľmičasté | |
| Hypomagneziémia | -- | -- | -- | Časté | |
| Hyponatriémia | Menej časté | -- | -- | Časté | |
| Zhoršenie stavumetabolizmu pri diabete | -- | -- | -- | Zriedkavé | |
| Psychické poruchy | Depresia | -- | Menejčasté | -- | Zriedkavé |
| Nespavosť/poruchyspánku | Menej časté | Menejčasté | -- | Zriedkavé | |
| Kolísanie nálady | -- | Menejčasté | -- | ||
| Zmätenosť | -- | Zriedkavé | -- | -- | |
| Poruchy nervového systému | Abnormálna koordinácia | Menej časté | -- | -- | -- |
| Závraty | Časté | Časté | -- | Zriedkavé | |
| Posturálne závraty,závraty pri námahe | Menej časté | -- | -- | -- | |
| Dysgeúzia | Menej časté | Menejčasté | -- | -- | |
| Extrapyramídový syndróm | -- | Neznáme | -- | -- | |
| Bolesť hlavy | Časté | Časté | -- | Zriedkavé | |
| Hypertónia | -- | Veľmizriedkavé | -- | -- | |
| Letargia | Menej časté | -- | -- | -- | |
| Parestézia | Menej časté | Menejčasté | -- | Zriedkavé | |
| Periférna neuropatia, neuropatia | Menej časté | Veľmizriedkavé | -- | -- | |
| Somnolencia | Menej časté | Časté | -- | -- | |
| Synkopa | Menej časté | Menejčasté | -- | -- | |
| Tremor | -- | Menejčasté | -- | -- | |
| Hypoestézia | -- | Menejčasté | -- | -- | |
| Poruchy oka | Akútny glaukóms uzavretým uhlom | -- | -- | -- | Neznáme |
| Porucha videnia | -- | Menejčasté | -- | -- | |
| Zhoršenie videnia | Menej časté | Menejčasté | -- | Zriedkavé | |
| Choroidálna efúzia | -- | -- | -- | Neznáme | |
| Poruchy ucha a labyrintu | Tinitus | -- | Menejčasté | -- | -- |
| Vertigo | Menej časté | -- | Menejčasté | -- |
| Poruchy srdca asrdcovej činnosti | Palpitácie | -- | Časté | -- | -- |
| Tachykardia | Menej časté | -- | -- | -- | |
| Arytmie (vrátane bradykardie, komorovej tachykardie a fibrilácie predsiení) | -- | Veľmizriedkavé | -- | Zriedkavé | |
| Infarkt myokardu | -- | Veľmizriedkavé | -- | -- | |
| Poruchy ciev | Sčervenanie | -- | Časté | -- | -- |
| Hypotenzia | Časté | Menejčasté | -- | -- | |
| Ortostatická hypotenzia | Menej časté | -- | -- | Časté | |
| Flebitída, tromboflebitída | Menej časté | -- | -- | -- | |
| Vaskulitída | -- | Veľmizriedkavé | Neznáme | -- | |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | Kašeľ | Menej časté | Veľmizriedkavé | Menejčasté | -- |
| Dyspnoe | Menej časté | Menejčasté | -- | -- | |
| Syndróm akútnejrespiračnej tiesne(ARDS) (pozri časť 4.4) | -- | -- | -- | Veľmizriedkavé | |
| Respiračná tieseň, pľúcny edém,pneumonitída | -- | -- | -- | Veľmizriedkavé | |
| Rinitída | -- | Menejčasté | -- | -- | |
| Podráždenie hrdla | Menej časté | -- | -- | -- | |
| Poruchy gastrointestinál-neho traktu | Nepríjemné pocityv bruchu, bolesť v hornej časti brucha | Menej časté | Časté | Menejčasté | Zriedkavé |
| Zapáchajúci dych | Menej časté | -- | -- | -- | |
| Zmena vo vyprázdňovaníčriev | -- | Menejčasté | -- | -- | |
| Zápcha | -- | -- | -- | Zriedkavé | |
| Znížená chuť do jedenia | -- | -- | -- | Časté | |
| Hnačka | Menej časté | Menejčasté | -- | Zriedkavé | |
| Suchosť v ústach | Menej časté | Menejčasté | -- | -- | |
| Dyspepsia | Časté | Menejčasté | -- | -- | |
| Gastritída | -- | Veľmizriedkavé | -- | -- | |
| Hyperplázia ďasien | -- | Veľmizriedkavé | -- | -- | |
| Nauzea | Menej časté | Časté | -- | Časté | |
| Pankreatitída | -- | Veľmizriedkavé | -- | Veľmizriedkavé | |
| Vracanie | Menej časté | Menejčasté | -- | Časté | |
| Intestinálny angioedém | -- | -- | Veľmizriedkavé | -- |
| Poruchy pečene a žlčových ciest | Abnormálne funkčné testy pečene vrátane zvýšenia bilirubínu vkrvi | -- | Veľmizriedkavé** | Neznáme | -- |
| Hepatitída | -- | Veľmizriedkavé | -- | -- | |
| Intrahepatálnacholestáza, ikterus | -- | Veľmizriedkavé | -- | Zriedkavé | |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Alopécia | -- | Menejčasté | -- | |
| Angioedém | -- | Veľmizriedkavé | Neznáme | -- | |
| Bulózna dermatitída | -- | -- | Neznáme | -- | |
| Reakcie podobné kožnému lupus erythematosus, reaktivácia kožnéholupus erythematosus | -- | -- | -- | Veľmizriedkavé | |
| Multiformný erytém | -- | Veľmizriedkavé | -- | Neznáme | |
| Exantém | -- | Menejčasté | -- | -- | |
| Hyperhidróza | Menej časté | Menejčasté | -- | -- | |
| Reakcia zfotosenzitivity* | -- | Veľmizriedkavé | -- | Zriedkavé | |
| Pruritus | Menej časté | Menejčasté | Neznáme | -- | |
| Purpura | -- | Menejčasté | -- | Zriedkavé | |
| Exantém | -- | Menejčasté | Neznáme | Časté | |
| Zmena farby kože | -- | Menejčasté | -- | -- | |
| Urtikária a iné formyexantému | -- | Veľmizriedkavé | -- | Časté | |
| Nekrotizujúcavaskulitída a toxická epidermálna nekrolýza | -- | Neznáme | -- | Veľmizriedkavé | |
| Exfoliatívna dermatitída | -- | Veľmizriedkavé | -- | -- | |
| Stevensov-Johnsonovsyndróm | -- | Veľmizriedkavé | -- | -- | |
| Quinckeho edém | -- | Veľmizriedkavé | -- | -- |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | Artralgia | -- | Menejčasté | -- | -- |
| Bolesť chrbta | Menej časté | Menejčasté | -- | -- | |
| Opuch kĺbov | Menej časté | -- | -- | -- | |
| Svalové kŕče | Menej časté | Menejčasté | -- | Neznáme | |
| Svalová slabosť | Menej časté | -- | -- | -- | |
| Myalgia | Menej časté | Menejčasté | Neznáme | -- | |
| Bolesť končatín | Menej časté | -- | -- | -- | |
| Opuch členkov | -- | Časté | -- | -- | |
| Poruchy obličiek a močových ciest | Zvýšený kreatinín v krvi | Menej časté | -- | Neznáme | -- |
| Porucha močenia | Menejčasté | ||||
| Nyktúria | -- | Menejčasté | -- | -- | |
| Polakizúria | Časté | Menejčasté | |||
| Dysfunkcia obličiek | Neznáme | ||||
| Akútne zlyhanie obličiek | Menej časté | -- | -- | Neznáme | |
| Zlyhanie a poškodeniefunkcie obličiek | -- | -- | Neznáme | Zriedkavé | |
| Poruchy reprodukčného systému a prsníkov | Impotencia | Menej časté | Menejčasté | -- | Časté |
| Gynekomastia | Menejčasté | -- | -- | ||
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Abázia, porucha chôdze | Menej časté | -- | -- | -- |
| Asténia | Menej časté | Menejčasté | -- | Neznáme | |
| Nepríjemné pocity,celková nevoľnosť | Menej časté | Menejčasté | -- | -- | |
| Únava | Časté | Časté | Menejčasté | -- | |
| Nekardiálna bolesť vhrudníku | Menej časté | Menejčasté | -- | -- | |
| Edém | Časté | Časté | -- | -- | |
| Bolesť | -- | Menejčasté | -- | -- | |
| Pyrexia | Neznáme |
| Laboratórne afunkčné vyšetrenia | Zvýšenie lipidov | -- | Veľmi časté | ||
| Zvýšenie močovinovéhodusíka v krvi | Menej časté | -- | -- | -- | |
| Zvýšenie kyselinymočovej v krvi | Menej časté | -- | -- | ||
| Glykozúria | Zriedkavé | ||||
| Znížený draslík v krvi | Menej časté | -- | -- | -- | |
| Zvýšený draslík v krvi | -- | -- | Neznáme | -- | |
| Zvýšenie telesnejhmotnosti | Menej časté | Menejčasté | -- | -- | |
| Zníženie telesnejhmotnosti | -- | Menejčasté | -- | -- |
* Pozri časť 4.4 Fotosenzitivita
** Najčastejšie charakteru cholestázy Opis vybraných nežiaducich reakcií
Nemelanómová rakovina kože: Na základe dostupných údajov z epidemiologických štúdií sa pozorovala súvislosť medzi hydrochlorotiazidom a NMSC v závislosti od kumulatívnej dávky (pozri tiež časti 4.4 a 5.1).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Symptómy
S predávkovaním Exforge HCT nie sú skúsenosti. Hlavným príznakom predávkovania valsartanu je asi výrazná hypotenzia so závratmi. Predávkovanie amlodipínu môže mať za následok nadmernú periférnu vazodilatáciu a možno reflexnú tachykardiu. Pri amlodipíne bola hlásená výrazná a potenciálne dlhodobá systémová hypotenzia vrátane šoku končiaceho sa smrťou.
Nekardiogénny pľúcny edém bol zriedkavo hlásený ako dôsledok predávkovania amlodipínom, ktorý sa môže prejaviť oneskoreným nástupom (24–48 hodín po užití) a vyžaduje podpornú ventiláciu.
Včasné resuscitačné opatrenia na udržanie perfúzie a srdcového výdaja (vrátane objemového
preťaženia tekutinami) môžu byť spúšťacími faktormi. Liečba
Amlodipín/valsartan/hydrochlorotiazid
Klinicky významná hypotenzia spôsobená predávkovaním Exforge HCT vyžaduje aktívnu kardiovaskulárnu podpornú liečbu, vrátane častého monitorovania funkcie srdca a dýchania, vyvýšenia končatín a sledovania objemu cirkulujúcich tekutín a vylučovania moču. Pri obnovení cievneho tonusu a krvného tlaku môže pomôcť vazokonstrikčná látka za predpokladu, že jej podanie nie je kontraindikované. Intravenózne podanie kalciumglukonátu môže byť prospešné pri zvrátení účinkov blokády kalciových kanálov.
Amlodipín
Ak k požitiu lieku došlo nedávno, možno zvážiť vyvolanie vracania alebo výplach žalúdka. Ukázalo sa, že podanie aktívneho uhlia zdravým dobrovoľníkom ihneď alebo do dvoch hodín od požitia amlodipínu významne znížilo jeho absorpciu.
Odstránenie amlodipínu hemodialýzou nie je pravdepodobné.
Valsartan
Odstránenie valsartanu hemodialýzou nie je pravdepodobné.
Hydrochlorotiazid
Predávkovanie hydrochlorotiazidom sa spája s depléciou elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia) a s hypovolémiou, ktoré sú dôsledkom nadmernej diurézy. Najčastejšími príznakmi a prejavmi predávkovania sú nauzea a somnolencia. Hypokaliémia môže mať za následok svalové kŕče a/alebo zvýraznenie arytmie spojenej so súbežným podávaním digitálisových glykozidov alebo niektorých antiarytmík.
Miera odstránenia hydrochlorotiazidu hemodialýzou sa nestanovila.
Farmakologické vlastnosti - Exforge 5 mg/160 mg/12,5 mg
Farmakoterapeutická skupina: liečivá s účinkom na systém renínu-angiotenzínu, antagonisty angiotenzínu II, iné kombinácie, ATC kód: C09DX01.
Mechanizmus účinku
Exforge HCT kombinuje tri antihypertenzívne zlúčeniny s komplementárnymi mechanizmami znižovania krvného tlaku u pacientov s esenciálnou hypertenziou: amlodipín patrí do liekovej triedy antagonistov kalcia a valsartan do triedy antagonistov angiotenzínu II a hydrochlorotiazid patrí do triedy tiazidových diuretík. Kombinácia týchto látok má aditívny antihypertenzívny účinok.
Amlodipín/valsartan/hydrochlorotiazid
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Exforge HCT sa skúmal v dvojito slepej štúdii kontrolovanej účinným liekom u pacientov s hypertenziou. Celkovo 2 271 pacientov so stredne ťažkou až ťažkou hypertenziou (priemerná východisková hodnota systolického/diastolického krvného tlaku bola 170/107) dostávalo liečbu amplodipínom/valsartanom/hydrochlorotiazidom 10 mg/320 mg/25 mg, valsartanom/hydrochlorotiazidom 320 mg/25 mg, amlodipínom/valsartanom 10 mg/320 mg alebo hydrochlorotiazidom/amlodipínom 25 mg/10 mg. Na začiatku štúdie pacienti dostávali nižšie dávky ich liečebnej kombinácie a na plnú terapeutickú dávku boli titrovaní do 2. týždňa.
V 8. týždni bol priemerný pokles systolického/diastolického krvného tlaku 39,7/24,7 mmHg pri Exforge HCT, 32,0/19,7 mmHg pri valsartane/hydrochlorotiazide, 33,5/21,5 mmHg pri amlodipíne/valsartane a 31,5/19,5 mmHg pri amlodipíne/hydrochlorotiazide. Liečba trojkombináciou bola štatisticky lepšia ako liečba ktoroukoľvek z troch dvojkombinácií vzhľadom na zníženie diastolického a systolického krvného tlaku. Pokles systolického/diastolického krvného tlaku pri Exforge HCT bol o 7,6/5,0 mmHg väčší ako pri valsartane/hydrochlorotiazide, o 6,2/3,3 mmHg väčší ako pri amlodipíne/valsartane a o 8,2/5,3 mmHg väčší ako pri amlodipíne/hydrochlorotiazide. Plný hypotenzívny účinok sa dosiahol po 2 týždňoch užívania ich maximálnej dávky Exforge HCT. U štatisticky vyššieho podielu pacientov sa dosiahlo zníženie krvného tlaku (<140/90 mmHg) pri Exforge HCT (71%) v porovnaní s liečbou ktoroukoľvek z troch dvojkombinácií (45-54%) (p<0,0001).
V podskupine 283 pacientov zameranej na ambulantné monitorovanie krvného tlaku sa pozoroval klinicky a štatisticky lepší pokles 24-hodinového systolického a diastolického krvného tlaku pri trojkombinácii v porovnaní s valsartanom/hydrochlorotiazidom, valsartanom/amlodipínom a hydrochlorotiazidom/amlodipínom.
Amlodipín
Mechanizmus účinku
Zložka amlodipínu v Exforge HCT inhibuje transmembránový vstup iónov vápnika do hladkého svalstva srdca a ciev. Mechanizmus antihypertenzívneho pôsobenia amlodipínu je podmienený priamym relaxačným účinkom na hladké svalstvo ciev, čo vyvoláva pokles odporu periférnych ciev a krvného tlaku.
Farmakodynamické účinky
Experimentálne údaje naznačujú, že amlodipín sa viaže na dihydropyridínové aj na nedihydropyridínové väzbové miesta. Kontraktilné procesy srdcového svalstva a hladkého svalstva ciev závisia od pohybu extracelulárnych iónov vápnika do týchto buniek cez špecifické iónové kanály.
Po podaní terapeutických dávok pacientom s hypertenziou amlodipín vyvoláva vazodilatáciu, čo vedie k poklesu krvného tlaku u ležiaceho aj stojaceho pacienta. Tento pokles nesprevádza pri chronickom podávaní významná zmena srdcovej frekvencie ani plazmatických hladín katecholamínov.
Plazmatické koncentrácie korelujú s účinkom u mladých aj starších pacientov.
U pacientov s hypertenziou s normálnou funkciou obličiek terapeutické dávky amlodipínu vyvolali zníženie odporu obličkových ciev a zvýšenie rýchlosti glomerulárnej filtrácie a efektívneho prietoku plazmy obličkami, a to bezo zmeny filtrovanej frakcie alebo proteinúrie.
Tak ako pri iných blokátoroch kalciových kanálov, hemodynamické merania srdcovej funkcie v pokoji a pri telesnej námahe (alebo chôdzi) u pacientov s normálnou ventrikulárnou funkciou, ktorí sa liečili amlodipínom, spravidla ukázali malé zvýšenie srdcového indexu bez významného ovplyvnenia dP/dt alebo koncového diastolického tlaku alebo koncového objemu v ľavej komore. V štúdiách hemodynamiky sa podávanie amlodipínu v rozmedzí terapeutických dávok intaktným zvieratám a ľuďom nespájalo s negatívnym inotropným účinkom, a to ani vtedy, keď sa ľuďom súčasne podávali betablokátory.
Amlodipín nemení funkciu sinoatriálneho uzla ani átrioventrikulárne vedenie u intaktných zvierat alebo ľudí. V klinických skúšaniach, v ktorých sa podával amlodipín v kombinácii s betablokátormi pacientom buď s hypertenziou, alebo s angina pectoris, sa nepozorovali nežiaduce účinky na elektrokardiografické parametre.
Amlodipín sa skúmal u pacientov s chronickou stabilnou angina pectoris, vazospastickou angínou a angiograficky potvrdenou ischemickou chorobou srdca.
Klinická účinnosť a bezpečnosť Použitie u pacientov s hypertenziou
Randomizované, dvojito zaslepené klinické skúšanie morbidity a mortality s názvom Klinické skúšanie prevencie infarktu myokardu liečbou znižujúcou krvný tlak a lipidy (Antihypertensive and Lipid-Lowering treatment to prevent Heart Attack Trial, ALLHAT) sa uskutočnilo na porovnanie novších spôsobov liečby: amlodipín 2,5-10 mg/deň (blokátor kalciových kanálov) alebo lizinopril 10-40 mg/deň (inhibítor ACE) ako liečby prvej línie oproti liečbe tiazidovým diuretikom chlórtalidónom 12,5-25 mg/deň pri ľahkej až stredne ťažkej hypertenzii.
Celkovo 33 357 pacientov s hypertenziou vo veku 55 rokov alebo starších bolo randomizovaných a sledovaných v priemere 4,9 roka. Pacienti mali aspoň jeden ďalší rizikový faktor pre koronárnu chorobu srdca vrátane infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody v minulosti (>6 mesiacov pred zaradením do klinického skúšania) alebo dokumentovaného iného aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia (celkovo 51,5%), diabetu 2. typu (36,1%), HDL cholesterolu <35 mg/dl alebo <0,906 mmol/l (11,6%), hypertrofie ľavej komory diagnostikovanej pomocou elektrokardiogramu alebo echokardiograficky (20,9%), fajčenia cigariet v súčasnosti (21,9%).
Primárny parameter sa skladal z fatálnej koronárnej choroby srdca alebo nefatálneho infarktu myokardu. Primárny parameter sa významne nelíšil medzi liečbou založenou na amlodipíne a chlórtalidóne: pomer rizika (RR) 0,98, 95% IS (0,90-1,07), p=0,65. Medzi sekundárnymi parametrami bola incidencia srdcového zlyhávania (súčasť zloženého kombinovaného kardiovaskulárneho parametra) významne vyššia v skupine amlodipínu v porovnaní so skupinou chlórtalidónu (10,2% oproti 7,7%, RR 1,38, 95% IS [1,25-1,52], p<0,001). V úmrtiach z akejkoľvek príčiny však nebol významný rozdiel medzi liečbou založenou na amlodipíne a chlórtalidóne: RR 0,96, 95% IS
[0,89-1,02], p=0,20.
Valsartan
Mechanizmus účinku
Valsartan je perorálne aktívny, účinný a špecifický antagonista receptorov angiotenzínu II. Účinkuje
selektívne na receptor podtypu AT1, ktorý je zodpovedný za známe účinky angiotenzínu II.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Podávanie valsartanu pacientom s hypertenziou vyvoláva pokles krvného tlaku bez ovplyvnenia tepovej frekvencie.
U väčšiny pacientov po podaní jednorazovej perorálnej dávky nastupuje antihypertenzívny účinok
v priebehu 2 hodín a maximálny pokles krvného tlaku sa dosiahne počas 4-6 hodín. Antihypertenzívny účinok pretrváva 24 hodín po podaní. Pri opakovanom podávaní maximálne zníženie krvného tlaku pri akejkoľvek dávke sa spravidla dosiahne v priebehu 2-4 týždňov.
Hydrochlorotiazid
Mechanizmus účinku
Miesto účinku tiazidových diuretík je primárne v distálnom stočenom tubule obličiek. Ukázalo sa, že v kôre obličiek sa vyskytuje vysokoafinitný receptor ako primárne väzbové miesto pre pôsobenie tiazidových diuretík a inhibíciu transportu NaCl v distálnom stočenom tubule. Tiazidy účinkujú prostredníctvom inhibície symportéra Na+Cl-, možno kompetíciou o miesto Cl-, čím ovplyvňujú mechanizmy reabsorpcie elektrolytov: priamo zvyšujú vylučovanie sodíka a chloridu v približne rovnakom rozsahu, a týmto diuretickým účinkom nepriamo znižujú objem plazmy s následným zvýšením plazmatickej aktivity renínu, sekrécie aldosterónu a strát draslíka močom, aj znížením draslíka v sére.
Nemelanómová rakovina kože
Na základe dostupných údajov z epidemiologických štúdií sa pozorovala súvislosť medzi hydrochlorotiazidom a NMSC v závislosti od kumulatívnej dávky. Jedna štúdia zahŕňala populáciu, v ktorej sa vyskytlo 71 533 prípadov BCC a 8 629 prípadov SCC, čo zodpovedalo 1 430 833
a 172 462 kontrolám populácie. Používanie vysokých dávok hydrochlorotiazidu (≥50 000 mg kumulatívne) súviselo s upraveným pomerom šancí (odds ratio, OR) 1,29 (95 % IS: 1,23–1,35) pre BCC a 3,98 (95 % IS: 3,68–4,31) pre SCC. V prípade BCC aj SCC sa pozoroval zjavný vzťah medzi odpoveďou a kumulatívnou dávkou. V ďalšej štúdii sa preukázala možná súvislosť medzi rakovinou pier (SCC) a vystavením hydrochlorotiazidu: 633 prípadov rakoviny pier zodpovedalo 63 067 kontrolám populácie s použitím stratégie vzorkovania riziko-súbor. Preukázal sa vzťah
odpovede a kumulatívnej dávky s upraveným OR 2,1 (95 % IS: 1,7–2,6), ktorý sa zvýšil na OR 3,9 (3,0–4,9) pre používanie vysokých dávok (~25 000 mg) a OR 7,7 (5,7–10,5) pre najvyššiu kumulatívnu dávku (~100 000 mg) (pozri aj časť 4.4).
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Exforge HCT vo
všetkých podskupinách pediatrickej populácie pre esenciálnu hypertenziu (informácie o použití
v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
Iné: duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)
Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET [ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial] a VA NEPHRON-D [The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes]) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a ARB.
Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.
Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a ARB.
Inhibítory ACE a ARB sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou (pozri časť 4.4).
Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo ARB u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo numericky viac úmrtí
z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.
Linearita
Amlodipín, valsartan a hydrochlorotiazid majú lineárnu farmakokinetiku. Amlodipín/valsartan/hydrochlorotiazid
Po perorálnom podaní Exforge HCT zdravým dospelým osobám sa dosiahnu maximálne plazmatické koncentrácie amlodipínu za 6-8 hodín, valsartanu za 3 hodiny a hydrochlorotiazidu za 2 hodiny.
Rýchlosť a rozsah absorpcie amlodipínu, valsartanu a hydrochlorotiazidu z Exforge HCT sú rovnaké ako pri podávaní v osobitných liekoch.
Amlodipín
Absorpcia
Po perorálnom podaní terapeutických dávok samotného amlodipínu sa jeho maximálne plazmatické koncentrácie dosiahnu v priebehu 6-12 hodín. Absolútna biologická dostupnosť sa vypočítala medzi 64% a 80%. Biologická dostupnosť amlodipínu nie je ovplyvnená požitím jedla.
Distribúcia
Distribučný objem je približne 21 l/kg. V štúdiách s amlodipínom in vitro sa ukázalo, že približne 97,5% cirkulujúceho liečiva sa viaže na bielkoviny plazmy.
Biotransformácia
Amlodipín sa extenzívne (približne 90%) metabolizuje v pečeni na neaktívne metabolity.
Eliminácia
Eliminácia amlodipínu z plazmy je bifázická s terminálnym polčasom eliminácie približne 30 až
50 hodín. Rovnovážne hladiny v plazme sa dosiahnu po kontinuálnom podávaní za 7-8 dní. Močom sa vylúči 10% pôvodného amlodipínu a 60% jeho metabolitov.
Valsartan
Absorpcia
Po perorálnom podaní samotného valsartanu sa jeho maximálne plazmatické koncentrácie dosiahnu za 2-4 hodiny. Priemerná absolútna biologická dostupnosť je 23%. Jedlo znižuje expozíciu valsartanu (stanovené ako AUC) asi o 40% a maximálnu plazmatickú koncentráciu (Cmax) asi o 50%, aj keď asi po 8 hodinách od podania sú koncentrácie valsartanu v plazme podobné v skupinách, ktoré ho užili buď s jedlom, alebo nalačno. Tento pokles AUC však nesprevádza klinicky významné zníženie terapeutického účinku, a preto sa valsartan môže užívať buď s jedlom, alebo bez jedla.
Distribúcia
Rovnovážny distribučný objem valsartanu po intravenóznom podaní je asi 17 litrov, čo naznačuje, že valsartan sa extenzívne nedistribuuje do tkanív. Valsartan sa vo vysokej miere viaže na bielkoviny séra (94-97%), prevažne na sérový albumín.
Biotransformácia
Valsartan sa netransformuje vo veľkom rozsahu, pretože iba asi 20% dávky sa nájde ako metabolity. V
plazme bol v nízkych koncentráciách zistený hydroxymetabolit (menej ako 10% AUC valsartanu). Tento metabolit je farmakologicky neaktívny.
Eliminácia
Valsartan vykazuje multiexponenciálnu kinetiku rozkladu (t½α<1 hod a t½ß asi 9 hod). Valsartan sa primárne eliminuje stolicou (asi 83% dávky) a močom (asi 13% dávky), prevažne ako nezmenené liečivo. Po intravenóznom podaní plazmatický klírens valsartanu je asi 2 l/hod a jeho renálny klírens 0,62 l/hod (asi 30% celkového klírensu). Polčas valsartanu je 6 hodín.
Hydrochlorotiazid
Absorpcia
Absorpcia hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je rýchla (tmax približne 2 hodiny). V terapeutickom rozmedzí je vzostup priemernej AUC lineárny a úmerný dávke.
Vplyv jedla na absorpciu hydrochlorotiazidu má, pokiaľ vôbec, malú klinickú významnosť. Absolútna
biologická dostupnosť hydrochlorotiazidu po perorálnom podaní je 70%.
Distribúcia
Zdanlivý distribučný objem je 4-8 l/kg. Cirkulujúci hydrochlorotiazid sa viaže na sérové bielkoviny (40-70%), hlavne na sérový albumín. Hydrochlorotiazid sa tiež akumuluje v erytrocytoch v hladine približne 3-krát vyššej ako v plazme.
Biotransformácia
Hydrochlorotiazid sa eliminuje prevažne ako nezmenená zlúčenina.
Eliminácia
Hydrochlorotiazid sa eliminuje z plazmy s priemerným polčasom 6 až 15 hodín v terminálnej fáze eliminácie. Po opakovanom podávaní hydrochlorotiazidu sa kinetika nemení a akumulácia je minimálna, keď sa podáva raz denne. Viac ako 95% absorbovanej dávky sa vylúči ako nezmenená látka močom. Obličkový klírens sa skladá z pasívnej filtrácie a aktívnej sekrécie do renálneho tubulu.
Osobitné skupiny pacientov
Pediatrickí pacienti (vo veku menej ako 18 rokov)
Nie sú dostupné farmakokinetické údaje u pediatrickej populácie.
Starší pacienti (vo veku 65 rokov alebo viac)
Čas do dosiahnutia maximálnych plazmatických koncentrácií amlodipínu je podobný u mladých a starších pacientov. U starších pacientov klírens amlodipínu má tendenciu klesať, čo spôsobuje zväčšenie plochy pod krivkou (AUC) a predĺženie polčasu eliminácie. Priemerná systémová AUC valsartanu je o 70% vyššia u starších ako u mladých ľudí, preto je pri zvyšovaní dávkovania potrebná opatrnosť.
Systémová expozícia valsartanu je mierne zvýšená u starších pacientov v porovnaní s mladšími, ale nepreukázalo sa, že by to bolo klinicky významné.
Obmedzené údaje naznačujú, že systémový klírens hydrochlorotiazidu je znížený u zdravých aj
hypertenzných starších osôb v porovnaní s mladými zdravými dobrovoľníkmi.
Keďže tieto tri zložky tolerujú rovnako dobre mladší aj starší pacienti, odporúčajú sa normálne dávkovacie režimy (pozri časť 4.2).
Poškodenie funkcie obličiek
Farmakokinetiku amlodipínu poškodenie funkcie obličiek významne neovplyvňuje. Podľa očakávania pri zlúčenine, ktorej renálny klírens predstavuje iba 30% celkového plazmatického klírensu, sa nepozorovala žiadna korelácia medzi funkciou obličiek a systémovou expozíciou valsartanu.
Pacienti s ľahkým až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek môžu preto dostať obvyklú začiatočnú dávku (pozri časti 4.2 a 4.4).
Pri poruche funkcie obličiek sú priemerné maximálne plazmatické koncentrácie a hodnoty AUC hydrochlorotiazidu zvýšené a rýchlosť vylučovania močom je znížená. U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek sa pozorovalo 3-násobné zvýšenie AUC hydrochlorotiazidu. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek sa pozorovalo 8-násobné zvýšenie AUC. Exforge HCT je kontraindikovaný u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek, anúriou alebo
u dialyzovaných pacientov (pozri časť 4.3).
Poškodenie funkcie pečene
K dispozícii sú veľmi obmedzené údaje týkajúce sa podávania amlodipínu u pacientov s poruchou funkcie pečene. Pacienti s poruchou funkcie pečene majú znížený klírens amlodipínu, čo má za následok zväčšenie AUC približne o 40-60%. V priemere je u pacientov s ľahkým až stredne ťažkým chronickým ochorením pečene expozícia (stanovená hodnotami AUC) valsartanu dvojnásobná
v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi (so zodpovedajúcim vekom, pohlavím a telesnou hmotnosťou). Pre valsartanovú zložku je Exforge HCT kontraindikovaný u pacientov s poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.2 a 4.3).
Farmaceutické informácie - Exforge 5 mg/160 mg/12,5 mg
Exforge HCT 5 mg/160 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
Jadro tablety Mikrokryštalická celulóza Krospovidón (typ A)
Koloidný bezvodý oxid kremičitý
Magnéziumstearát
Obal tablety
Hypromelóza, typ substitúcie 2910 (3 mPa.s)
Oxid titaničitý (E171) Makrogol 4000 Mastenec
Exforge HCT 10 mg/160 mg/12,5 mg filmom obalené tablety
Jadro tablety Mikrokryštalická celulóza Krospovidón (typ A)
Koloidný bezvodý oxid kremičitý
Magnéziumstearát
Obal tablety
Hypromelóza, typ substitúcie 2910 (3 mPa.s)
Makrogol 4000 Mastenec
Oxid titaničitý (E171) Žltý oxid železitý (E172)
Červený oxid železitý (E172)
Exforge HCT 5 mg/160 mg/25 mg filmom obalené tablety
Jadro tablety Mikrokryštalická celulóza Krospovidón (typ A)
Koloidný bezvodý oxid kremičitý
Magnéziumstearát
Obal tablety
Hypromelóza, typ substitúcie 2910 (3 mPa.s)
Makrogol 4000 Mastenec
Oxid titaničitý (E171) Žltý oxid železitý (E172)
Exforge HCT 10 mg/160 mg/25 mg filmom obalené tablety
Jadro tablety Mikrokryštalická celulóza Krospovidón (typ A)
Koloidný bezvodý oxid kremičitý
Magnéziumstearát
Obal tablety
Hypromelóza, typ substitúcie 2910 (3 mPa.s)
Makrogol 4000 Mastenec
Žltý oxid železitý (E172)
Exforge HCT 10 mg/320 mg/25 mg filmom obalené tablety
Jadro tablety Mikrokryštalická celulóza Krospovidón (typ A)
Koloidný bezvodý oxid kremičitý
Magnéziumstearát
Obal tablety
Hypromelóza, typ substitúcie 2910 (3 mPa.s)
Makrogol 4000 Mastenec
Žltý oxid železitý (E172)
Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.
PVC/PVDC blistre. Jeden blister obsahuje 7, 10 alebo 14 filmom obalených tabliet.
Veľkosti balenia: 14, 28, 30, 56, 90, 98 alebo 280 filmom obalených tabliet.
Spoločné balenia obsahujúce 280 tabliet, tvorené 20 škatuľkami, z ktorých každá obsahuje 14 tabliet.
PVC/PVDC perforované blistre s jednotlivými dávkami na použitie v nemocniciach: Veľkosti balenia: 56, 98 alebo 280 filmom obalených tabliet.
Spoločné balenia obsahujúce 280 tabliet, tvorené 4 škatuľkami, z ktorých každá obsahuje 70 tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.