Qaialdo 10 mg/ml Perorálna suspenzia

Pri liečbe refraktérneho edému spojeného s kongestívnym zlyhávaním srdca; cirhózy pečene s ascitom a edémom, malígneho ascitu, nefrotického syndrómu, diagnostike a liečbe primárneho aldosteronizmu, esenciálnej hypertenzie.

Novorodenci, deti a dospievajúci sa majú liečiť len pod vedením pediatrického špecialistu. K dispozícii sú len obmedzené pediatrické údaje (pozri časti 5.1 a 5.2).

Dávkovanie

Dospelí

Kongestívne zlyhávanie srdca s edémom

Zvyčajná dávka – 100 mg/deň. V ťažkých alebo závažných prípadoch sa dávka môže postupne zvyšovať až na 200 mg/deň. Ak je edém pod kontrolou, zvyčajná udržiavacia hladina je 75 mg/deň až 200 mg/deň.

Závažné zlyhávanie srdca v spojení so štandardnou liečbou (trieda III – IV podľa New York Heart

Association)

Podľa randomizovanej štúdie na hodnotenie aldaktónu (RALES) sa má liečba v spojení so štandardnou liečbou začať dávkou spironolaktónu 25 mg raz denne u pacientov s hladinou draslíka v sére ≤ 5,0 mEq/l a hladinou kreatinínu v sére ≤ 220 µmol/l. Pacientom, ktorí tolerujú dávku 25 mg raz denne, sa dávka môže podľa klinickej indikácie zvýšiť na 50 mg raz denne. Pacientom, ktorí netolerujú dávku 25 mg raz denne, sa dávka môže znížiť na 25 mg každý druhý deň. Odporúčanie týkajúce sa monitorovania hladín draslíka v sére a kreatinínu v sére je uvedené v časti 4.4.

Cirhóza pečene s ascitom a edémom

Ak je pomer Na⁺/K⁺ v moči vyšší ako 1,0, 100 mg denne. Ak je tento pomer nižší ako 1,0, 200 mg/deň až 400 mg/deň. Udržiavacia dávka sa má určiť individuálne.

Malígny ascites

Začiatočná dávka je zvyčajne 100 mg/deň až 200 mg/deň. V závažných prípadoch sa dávka môže postupne zvyšovať až na 400 mg/deň. Ak je edém pod kontrolou, má sa udržiavacia dávka určiť individuálne.

Nefrotický syndróm

Zvyčajná dávka – 100 mg/deň až 200 mg/deň. Nepreukázalo sa, že spironolaktón je protizápalový, ani že má vplyv na základný patologický proces. Jeho použitie sa odporúča len vtedy, ak samotné glukokortikoidy nie sú dostatočne účinné.

Diagnostika a liečba primárneho aldosteronizmu

Spironolaktón sa môže použiť ako prvotné diagnostické opatrenie na poskytnutie predpokladaného dôkazu primárneho hyperaldosteronizmu, kým sú pacienti na normálnej strave.

• Dlhá skúška: Spironolaktón sa podáva v dennej dávke 400 mg počas 3 až 4 týždňov. Korekcia hypokaliémie a hypertenzie je predpokladaným dôkazom na stanovenie diagnózy primárneho hyperaldosteronizmu.

• Krátka skúška: Spironolaktón sa podáva v dennej dávke 400 mg počas 4 dní. Ak sa počas podávania spironolaktónu hladina draslíka v sére zvyšuje, ale po prerušení podávania spironolaktónu klesá, je treba zvážiť predpokladanú diagnózu primárneho hyperaldosteronizmu.

  Po stanovení diagnózy hyperaldosteronizmu na základe jednoznačnejších testovacích postupov sa spironolaktón môže podávať v dávkach 100 mg až 400 mg denne v rámci prípravy na chirurgický zákrok. U pacientov, ktorí nie sú považovaní za kandidátov na chirurgický zákrok, sa spironolaktón môže použiť na dlhodobú udržiavaciu liečbu v najnižšej účinnej dávke stanovenej pre konkrétneho pacienta.

  Esenciálna hypertenzia

  Zvyčajná dávka je 50 mg/deň až 100 mg/deň a v ťažkých alebo závažných prípadoch sa môže postupne zvyšovať v dvojtýždňových intervaloch až na 200 mg/deň. Liečba má pokračovať dva týždne alebo dlhšie, pretože dostatočná odpoveď sa nemusí prejaviť skôr. Následne sa má dávka upraviť podľa pacientovej odpovede.

  Osobitné skupiny pacientov

  Starší pacienti

  Odporúča sa začať liečbu najnižšou dávkou a podľa potreby ju titrovať nahor na dosiahnutie maximálneho prínosu. Pri závažnej poruche funkcie pečene a obličiek je treba postupovať opatrne, pretože môžu zmeniť metabolizmus a vylučovanie spironolaktónu.

  Porucha funkcie obličiek/pečene

  U pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek [rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR) 60 –

  90 ml/min] sa má liečba začať najnižšou dávkou. Je treba dôsledne monitorovať hladinu draslíka v sére a funkciu obličiek.

  Spironolaktón je kontraindikovaný u dospelých pacientov so závažnou (GFR < 30 ml/min) poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.3).

  Spironolaktón je kontraindikovaný u pediatrických pacientov so stredne závažnou (GFR 30 –

  < 60 ml/min) až závažnou (GFR < 30 ml/min) poruchou funkcie obličiek (pozri časti 4.3 a 4.4).

  Keďže porucha funkcie pečene môže viesť k zníženej eliminácii spironolaktónu a jeho metabolitov, u pacientov s poruchou funkcie pečene sa má liečba začať najnižšou dávkou, ktorá sa má pomaly titrovať. Pacientov je treba sledovať z hľadiska nežiaducich reakcií súvisiacich s dávkou (pozri časť 4.4).

  Pediatrická populácia

  Liečbu začnite najnižšou dávkou a upravte ju na základe odpovede a znášanlivosti (pozri časti 4.3 a 4.4).

  Diuréza pri kongestívnom zlyhávaní srdca, ascites, edém a nefrotický syndróm;

• Novorodenec: 1 – 2 mg/kg/denne v 1 – 2 rozdelených dávkach.

• Dojča alebo dieťa vo veku od 1 mesiaca do 18 rokov: 1 – 3 mg/kg denne v 1 – 2 rozdelených dávkach (najviac 200 mg denne).

  Primárny hyperaldosteronizmus; rezistentný ascites.

  • Novorodenec: môže sa podať najviac 7 mg/kg denne.

  • Dojča alebo dieťa vo veku od 1 mesiaca do 18 rokov: môže sa podať najviac 9 mg/kg denne

(spolu najviac 400 mg denne).

Novorodenci, deti a dospievajúci sa majú liečiť len pod vedením pediatrického špecialistu. K dispozícii sú len obmedzené pediatrické údaje (pozri časti 5.1 a 5.2).

V nasledujúcej pediatrickej tabuľke je podľa veku, hmotnosti a dávok uvedená premena dávky (mg) na objem (ml) pri použití dvoch perorálnych striekačiek.

Tabuľka 1: Premena dávky (mg) na objem (ml) pri použití perorálnej striekačky. Uvedené sú

denné dávky.

*50. percentil pre chlapcov z grafov rastu WHO (0 – 10 rokov)

†Dávky nižšie alebo rovnajúce sa 10 mg treba natiahnuť použitím 1 ml perorálnej striekačky. Dávky vyššie ako 10 mg treba natiahnuť použitím 5 ml perorálnej striekačky alebo kombinácie oboch striekačiek (tieňované dieliky).

Spôsob podávania

Spironolaktón sa má užívať s jedlom.

Tento liek je určený na perorálne použitie. Fľašu treba pred použitím dôkladne pretrepať, aby sa suspenzia znovu rozptýlila.

Na presné odmeranie predpísanej dávky perorálnej suspenzie sú k dispozícii dve dávkovacie striekačky (1 ml striekačka a 5 ml striekačka).

Menšia 1 ml striekačka sa používa na užívanie dávok, ktoré sú nižšie alebo rovné 10 mg. Striekačka

má označenia po 0,1 ml, čo umožňuje dávkovanie v prírastkoch po 1 mg.

Väčšia 5 ml striekačka slúži na meranie dávok vyšších ako 10 mg. Má stupnicu po 0,2 ml (2 mg) a má označenie objemu s odstupom po 1 ml a po 2,5 ml. Každý 1 ml obsahuje 10 mg spironolaktónu.

Zdravotnícky pracovník má informovať pacienta alebo opatrovateľa, ktorú striekačku má použiť, aby sa zabezpečilo podanie správneho objemu.

Zdravotnícky pracovník má informovať pacienta alebo opatrovateľa o tom, že hrot striekačky sa umiestni do úst a do vnútornej strany líca a obsah sa jemne uvoľní. Aby sa do žalúdka dostala vždy presná a konzistentná dávka, každá dávka spironolaktónu sa má zapiť vodou.

U dospelých, ktorí nemajú ťažkosti s prehĺtaním, môžu byť tuhé perorálne liekové formy vhodnejšie

a praktickejšie.

Spironolaktón je kontraindikovaný u dospelých a pediatrických pacientov s týmito stavmi:

• precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.,

• akútna renálna insuficiencia, závažná porucha funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min), anúria,

• u pediatrických pacientov so stredne závažnou (GFR 30 – < 60 ml/min) až závažnou (GFR

  < 30 ml/min) poruchou funkcie obličiek,

• Addisonova choroba,

• hyperkaliémia (> 5,5 mEq/l),

• súbežné užívanie eplerenónu.

  Spironolaktón sa nemá podávať súbežne s inými diuretikami šetriacimi draslík a so spironolaktónom sa nemajú bežne podávať doplnky obsahujúce draslík, keďže môže vzniknúť hyperkaliémia.

Monitorovanie stavu tekutín a elektrolytov

Pacienti, ktorí sa liečia týmto liekom, vyžadujú pravidelný dohľad s monitorovaním stavu tekutín a elektrolytov. Odporúča sa pravidelný odhad hladiny elektrolytov v sére vzhľadom na možnosť hyperkaliémie, hyponatriémie a možné prechodné zvýšenie hladiny močovinového dusíka v krvi (BUN) najmä u starších pacientov a/alebo u pacientov s existujúcou poruchou funkcie obličiek alebo pečene.

Liek sa má používať mimoriadne opatrne u starších pacientov alebo u pacientov s možnou obštrukciou močových ciest alebo s poruchami, ktoré spôsobujú neistú rovnováhu elektrolytov.

Súbežné užívanie spironolaktónu s inými diuretikami šetriacimi draslík, inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE), nesteroidovými protizápalovými liekmi, antagonistami angiotenzínu II, blokátormi aldosterónu, heparínom, heparínom s nízkou molekulovou hmotnosťou alebo s inými liekmi alebo pri ochoreniach, o ktorých je známe, že spôsobujú hyperkaliémiu, doplnkami obsahujúcimi draslík, diétou bohatou na draslík alebo náhradami soli obsahujúcimi draslík môže viesť k závažnej hyperkaliémii (pozri časť 4.5).

Hyperkaliémia sa môže vyskytnúť aj u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Môže dôjsť k srdcovým dysrytmiám, ktoré môžu byť aj smrteľné.

U niektorých pacientov s dekompenzovanou cirhózou pečene bol hlásený výskyt reverzibilnej hyperchloremickej metabolickej acidózy, zvyčajne v súvislosti s hyperkaliémiou, a to aj pri normálnej funkcii obličiek.

Pri kombinácii s inými diuretikami sa môže vyskytnúť dilučná hyponatriémia (pozri časť 4.5). Hyperkaliémia u pacientov so závažným zlyhávaním srdca

Hyperkaliémia môže byť smrteľná. U pacientov so závažným zlyhávaním srdca, ktorí dostávajú spironolaktón, je veľmi dôležité monitorovať a kontrolovať hladinu draslíka v sére. Vyhýbajte sa podávaniu iných diuretík šetriacich draslík. U pacientov s hladinou draslíka v sére > 3,5 mEq/l sa vyhýbajte podávaniu perorálnych doplnkov s obsahom draslíka. Odporúčané monitorovanie draslíka a kreatinínu je jeden týždeň po začatí liečby alebo zvýšení dávky spironolaktónu, raz za mesiac počas prvých troch mesiacov, potom štvrťročne počas jedného roka a potom každých 6 mesiacov. Liečbu pre hladinu draslíka v sére > 5 mEq/l alebo hladinu kreatinínu v sére > 350 µmol/l ukončite alebo prerušte (pozri časť 4.2).

Súbežné podávanie so srdcovými glykozidmi alebo hypotenzívami

Súbežné podávanie tohto lieku so srdcovými glykozidmi alebo hypotenzívami môže vyžadovať úpravu podávania týchto liekov (pozri časť 4.5).

Močovina

Počas užívania spironolaktónu sa môže vyskytnúť reverzibilné zvýšenie hladiny močoviny v krvi, najmä pri poruche funkcie obličiek.

Pediatrická populácia

Diuretiká šetriace draslík sa majú používať opatrne u pediatrických pacientov s hypertenziou a miernou renálnou insuficienciou vzhľadom na riziko hyperkaliémie. Spironolaktón je kontraindikovaný u pediatrických pacientov so stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.3).

Pomocné látky so známym účinkom

Benzoát sodný

Tento liek obsahuje 0,75 mg benzoátu sodného v každom 1 ml, čo zodpovedá 112,5 mg/150 ml. Zvýšenie bilirubinémie po vytesnení (bilirubínu) z albumínu môže spôsobiť zhoršenie neonatálnej žltačky, čo môže viesť k jadrovému ikteru (depozity nekonjugovaného bilirubínu v mozgovom tkanive).

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v odporúčanom rozsahu dávok, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Sacharóza

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek. Keďže tento liek obsahuje 400 mg sacharózy v ml, treba to vziať do úvahy z hľadiska denného príjmu. Musí sa to vziať do úvahy u pacientov s diabetom mellitus. Liek Qaialdo 10 mg/ml môže škodiť zubom.

Propylénglykol

Tento liek obsahuje 1,86 mg propylénglykolu v každom ml, čo zodpovedá 279 mg/150 ml.

Súbežné podávanie s akýmkoľvek substrátom alkoholdehydrogenázy, ako napríklad etanolom, môže u novorodencov vyvolať závažné nežiaduce účinky.

Interakcie, ktoré ovplyvňujú používanie tohto lieku

Interakcie, ktoré ovplyvňujú homeostázu draslíka

Súbežné užívanie liekov, o ktorých je známe, že spôsobujú hyperkaliémiu (ako sú lizinopril, valsartan, indometacín), so spironolaktónom môže viesť k závažnej hyperkaliémii.

Okrem toho súbežné užívanie trimetoprimu/sulfametoxazolu (kotrimoxazolu) so spironolaktónom môže viesť ku klinicky významnej hyperkaliémii.

Keďže inhibítory ACE znižujú tvorbu aldosterónu, nemajú sa bežne užívať so spironolaktónom, najmä u pacientov s výraznou poruchou funkcie obličiek.

Hyperkaliemická metabolická acidóza bola hlásená u pacientov, ktorí dostávali spironolaktón súčasne

s chloridom amónnym alebo kolestyramínom.

Interakcie, ktoré zmierňujú natriuretický účinok spironolaktónu

Nesteroidové protizápalové lieky, ako sú kyselina acetylsalicylová, indometacín a kyselina mefenamová, môžu zmierniť natriuretickú účinnosť diuretík v dôsledku inhibície intrarenálnej syntézy prostaglandínov a preukázalo sa, že zmierňujú diuretický účinok spironolaktónu.

Interakcie, ktoré ovplyvňujú používanie iných liekov

Treba sa vyhnúť súbežnému podávaniu s karbenoxolónom.

Spironolaktón znižuje renálny klírens lítia, čím zvyšuje riziko toxicity lítia. Pri súbežnom podávaní spironolaktónu pravidelne monitorujte hladiny lítia.

Spironolaktón sa viaže na androgénový receptor a u pacientov s rakovinou prostaty liečených abiraterónom sa môže zvýšiť hladina prostatického špecifického antigénu (PSA). Použitie s abiraterónom sa neodporúča.

Dochádza k zosilneniu účinku iných diuretík a antihypertenzív, preto môže byť po doplnení spironolaktónu do liečebného režimu potrebné znížiť ich dávku približne o 50 % a potom ju upraviť podľa potreby. Súbežné podávanie so srdcovými glykozidmi môže vyžadovať úpravu dávok týchto liekov.

Je preukázané, že spironolaktón predlžuje polčas digoxínu. Spironolaktón podľa hlásení zvyšuje koncentráciu digoxínu v sére a interferuje s určitými vyšetreniami hladiny digoxínu v sére. U pacientov, ktorí dostávajú digoxín a spironolaktón, sa má reakcia na digoxín sledovať inými spôsobmi ako koncentráciami digoxínu v sére, pokiaľ sa nepreukázalo, že použitý digoxínový test nie je ovplyvnený liečbou spironolaktónom. Ak sa ukáže, že je potrebné upraviť dávku digoxínu, majú sa u pacientov starostlivo sledovať známky zvýšeného alebo zníženého účinku digoxínu.

Spironolaktón znižuje vaskulárnu schopnosť reagovať na noradrenalín.

Pri liečbe pacientov vystavených regionálnej alebo celkovej anestézii počas liečby spironolaktónom je potrebné postupovať opatrne.

Spironolaktón posilňuje metabolizmus antipyrínu.

Pri fluorimetrických skúškach môže spironolaktón interferovať s odhadom zlúčenín s podobnými fluorescenčnými vlastnosťami.

Spironolaktón môže u pacientov s adrenokortikálnym karcinómom liečených mitotánom znižovať hladiny mitotánu v plazme a nesmie sa užívať súbežne s mitotánom.

Gravidita

K dispozícii nie sú žiadne štúdie spironolaktónu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Qaialdo sa neodporúča podávať gravidným ženám a ženám vo fertilnom veku, ktoré nepoužívajú antikoncepciu.

Dojčenie

Kanrenón sa vylučuje do ľudského mlieka. Qaialdo sa nemá užívať počas dojčenia. Fertilita

Štúdie na zvieratách naznačujú, že spironolaktón môže narušiť plodnosť (pozri časť 5.3).

U niektorých pacientov bol hlásený výskyt somnolencie a závratov. Pri vedení vozidiel alebo obsluhovaní strojov sa odporúča opatrnosť, kým sa nestanoví odpoveď na úvodnú liečbu.

Súhrn bezpečnostného profilu

Medzi najčastejšie nežiaduce reakcie na spironolaktón patria: hyperkaliémia, hlásená u 17,5 % pacientov, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo u pacientov súbežne liečených inhibítormi ACE alebo antagonistami angiotenzínu II; gynekomastia a bolesť prsníka, hlásená u 9 % mužov.

Nasledujúce nežiaduce účinky boli pozorované v klinických štúdiách a hlásené počas liečby spironolaktónom s týmito frekvenciami: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (nie je možné odhadnúť z dostupných údajov). Tabuľka 2 uvedená nižšie zodpovedá klasifikácii orgánových systémov a frekvencii podľa databázy MedDRA. V rámci každého frekvenčného zoskupenia sú nežiaduce reakcie uvádzané v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 2 Tabuľka s prehľadom nežiaducich reakcií

* V súvislosti s používaním spironolaktónu sa môže rozvinúť gynekomastia. Zdá sa, že jej vznik súvisí s veľkosťou dávky aj s dĺžkou liečby a je zvyčajne reverzibilný, keď sa liek prestane užívať. V zriedkavých prípadoch môže určité zväčšenie prsníka pretrvávať.

** V klinických skúšaniach bola bolesť prsníka hlásená častejšie u mužov ako u žien.

*** Arytmia, bolesť v hrudníku, nauzea, hnačka, parestézia, slabosť, ochabnutá paralýza alebo svalové kŕče, pričom môže byť ťažko klinicky odlíšiteľná od hypokaliémie.

Elektrokardiografické zmeny sú prvými špecifickými prejavmi poruchy hladiny draslíka.

Pediatrická populácia

Predpokladá sa, že frekvencia, druh a závažnosť nežiaducich reakcií u detí budú podobné ako u dospelých.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Akútne predávkovanie sa môže prejaviť ospalosťou, zmätenosťou, nauzeou, vracaním, závratmi, hnačkou alebo makulopapulóznou alebo erytematóznou vyrážkou. Môže sa vyskytnúť dehydratácia. Môže dôjsť k vyvolaniu hyponatriémie alebo hyperkaliémie, tieto účinky však pravdepodobne nie sú spojené s akútnym predávkovaním. Príznaky hyperkaliémie sú uvedené v časti 4.8.

Liečba

Nie je určené žiadne špecifické antidotum. Spironolaktón sa má prestať podávať. Po vysadení lieku možno očakávať zlepšenie. Môžu byť indikované všeobecné podporné opatrenia vrátane doplnenia tekutín a elektrolytov. Pri hyperkaliémii znížte príjem draslíka, podávajte diuretiká na vylučovanie draslíka, glukózu intravenózne a pravidelne inzulín alebo perorálne živice na výmenu iónov.