Memantin Stada 10 mg filmom obalené tablety

Liečba pacientov s Alzheimerovou chorobou stredného až ťažkého stupňa.

Dávkovanie

Liečbu má začať a sledovať lekár, skúsený v diagnostike a liečbe Alzheimerovej demencie. Terapia sa má začať len vtedy, ak je opatrovateľ schopný pravidelne kontrolovať, ako pacient užíva liek.

Diagnóza sa má stanoviť podľa súčasných diagnostických odporúčaní. Tolerancia a dávkovanie memantínu sa majú pravidelne prehodnocovať, pokiaľ možno do troch mesiacov po začatí liečby. Ďalej sa má klinický prínos memantínu a tolerancia liečby vyhodnocovať v pravidelných intervaloch podľa aktuálnych terapeutických postupov. V udržiavacej liečbe možno pokračovať,

dovtedy, kým je priaznivý terapeutický prínos a pacient liečbu memantínom toleruje. Prerušenie liečby memantínom sa má zvážiť v prípade, keď nebude prítomný preukázateľný terapeutický prínos alebo pacient nebude tolerovať liečbu.

Dospelí

Titrácia dávky

Maximálna denná dávka je 20 mg denne. Aby sa znížilo riziko nežiaducich účinkov, udržiavacia dávka sa dosahuje vzostupnou titráciou o 5 mg týždenne počas prvých 3 týždňov liečby nasledovne. Na titráciu s vyššou dávkou sú dostupné ďalšie sily tabliet.

1. týždeň (1.-7. deň):

   Pacient má užívať polovicu 10 mg filmom obalenej tablety (5 mg) jedenkrát denne počas 7 dní.

2. týždeň (8.-14. deň):

Pacient má užívať jednu 10 mg filmom obalenú tabletu (10 mg) jedenkrát denne počas 7 dní.

3. týždeň (15.-21. deň):

Pacient má užívať jeden a pol 10 mg filmom obalenej tablety (15 mg) jedenkrát denne počas 7 dní.

Od 4. týždňa ďalej:

Pacient má užívať dve 10 mg filmom obalené tablety (20 mg) jedenkrát denne.

Udržiavacia dávka

Odporúčaná udržiavacia dávka je 20 mg denne.

Starší pacienti

Na základe klinických štúdií je dávka odporúčaná pre pacientov nad 65 rokov 20 mg denne (dve 10 mg filmom obalené tablety) podľa opisu vyššie.

Pediatrická populácia

Memantin Stada sa neodporúča používať u detí do18 rokov kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s mierne poškodenou funkciou obličiek (klírens kreatinínu 50 - 80 ml/min) sa nevyžaduje úprava dávky. U pacientov so stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 - 49 ml/min) má byť denná dávka 10 mg denne. Ak je dávka dobre tolerovaná minimálne 7 dní liečby, môže byť zvýšená až do 20 mg/deň podľa štandardnej titračnej schémy. U pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (klírens kreatinínu 5-29 ml/min) má byť denná dávka 10 mg denne.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s mierne až stredne ťažkou poškodenou funkciou pečene (Child-Pugh A a Child-Pugh B) nie je potrebná úprava dávky. U pacientov s vážne poškodenou funkciou pečene nie sú dostupné údaje o užívaní memantínu. Podanie Memantinu Stada sa neodporúča pacientom s ťažkým poškodením funkciou pečene.

Spôsob podávania

Memantin Stada sa má podávať jedenkrát denne a má sa užívať každý deň v rovnakom čase. Filmom obalené tablety sa môžu užívať s jedlom alebo bez jedla

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

U pacientov s epilepsiou, so záchvatmi kŕčov v anamnéze alebo u pacientov s predispozičnými faktormi epilepsie sa odporúča opatrnosť.

Súčasnému užívaniu N-metyl-D-aspartát (NMDA)-antagonistov, ako je amantadín, ketamín alebo dextrometorfán s memantínom sa má vyhnúť. Tieto liečivá pôsobia na ten istý receptorový systém ako memantín, a preto sa môžu pri ich súčasnom užívaní častejšie vyskytnúť alebo výraznejšie prejaviť nežiaduce reakcie (najmä súvisiace s centrálnym nervovým systémom (CNS)) (pozri tiež časť 4.5).

Niektoré faktory, ktoré môžu zvýšiť pH moču (pozri časť 5.2 „Eliminácia“), si vyžadujú starostlivé sledovanie pacienta. Tieto faktory zahŕňajú drastické zmeny diéty, napr. z mäsitej na vegetariánsku diétu, alebo masívny príjem alkalizujúcich žalúdočných pufrov. pH moču sa môže zvýšiť aj pri stavoch renálnej tubulárnej acidózy (RTA) alebo pri ťažkých infekciách močového traktu bakteriálnymi kmeňmi Proteus.

Z väčšiny klinických štúdií boli vylúčení pacienti s nedávnym infarktom myokardu, dekompenzovaným kongestívnym srdcovým zlyhaním (NYHA III-IV) alebo nekontrolovanou hypertenziou. Dôsledkom toho je skutočnosť, že k dispozícii je len obmedzené množstvo údajov a pacienti s týmito ochoreniami majú byť starostlivo sledovaní.

Pomocná látka

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

V dôsledku farmakologických účinkov a mechanizmu účinku memantínu sa môžu objaviť nasledovné interakcie:

• Mechanizmus účinku naznačuje, že účinky L-dopy, dopamínergických agonistov

  a anticholínergík sa môžu pri súčasnom užívaní s NMDA-antagonistami, ako je memantín, zvýšiť. Účinky barbiturátov a neuroleptík sa môžu znížiť. Súčasné podávanie

  memantínu a myorelaxancií, dantrolénu alebo baklofénu, môže modifikovať ich účinky a môže byť potrebná úprava dávok.

• Musí sa vyhnúť súčasnému používaniu memantínu a amantadínu, a to z dôvodu rizika farmakotoxickej psychózy. Obe liečivá sú chemicky príbuzné NMDA-antagonistom. To isté môže platiť pre ketamín a dextrometorfán (pozri tiež časť 4.4). Existuje len jedna publikovaná kazuistika aj o možnom riziku kombinácie memantínu a fenytoínu.

• Iné liečivá, ako sú cimetidín, ranitidín, prokaínamid, chinidín, chinín a nikotín, ktoré používajú ten istý obličkový katiónový transportný systém ako amantadín, môžu tiež interagovať

  s memantínom a viesť tak k potenciálnemu riziku zvýšených plazmatických hladín.

• Ak sa memantín používa súčasne s hydrochlórotiazidom (HCT) alebo akoukoľvek kombináciou HCT, existuje možnosť zníženia sérovej hladiny HCT.

• Pri sledovaní uvedenia lieku na trh sa zaznamenali ojedinelé prípady zvýšenia hodnôt medzinárodného normalizovaného pomeru (INR) u pacientov užívajúcich súčasne warfarín. Aj keď priama súvislosť nie je potvrdená, u pacientov, ktorí sa súčasne liečia perorálnymi antikoagulanciami, sa odporúča dôkladné sledovanie protrombínového času alebo INR.

Pri jednorazovej dávke vo farmakokinetických (FK) štúdiách s mladými zdravými dobrovoľníkmi sa nepozorovala žiadna významná interakcia liečiv memantínu s glyburidom/metformínom alebo s donepezilom.

V klinickej štúdii s mladými zdravými jedincami sa nepozoroval žiaden významný účinok memantínu na farmakokinetiku galantamínu.

Memantín in vitro neinhiboval CYP 1A2, 2A6, 2C9, 2D6, 2E1, 3A, flavín obsahujúcu monooxygenázu, epoxid hydrolázu alebo sulfatión.

Gravidita

Nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje o gravidných ženách vystavených účinku memantínu. Štúdie na zvieratách naznačujú potenciál pre znížený vnútromaternicový rast pri expozičných hladinách identických alebo mierne vyšších ako je expozícia u ľudí (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko pre ľudí. Memantín môže byť používaný počas gravidity, iba ak je to jasne nevyhnutné.

Dojčenie

Nie je známe, či sa memantín u žien vylučuje do materského mlieka, ale ak vezmeme do úvahy lipofilitu liečiva, je to pravdepodobné. Ženy, ktoré užívajú memantín, nemajú dojčiť.

Alzheimerova choroba stredného až ťažkého stupňa samotná obvykle spôsobuje zhoršenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Navyše Memantin Stada má malý až mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje, takže ambulantných pacientov je potrebné upozorniť, aby boli osobitne opatrní.

V klinických skúšaniach s miernou až ťažkou demenciou, v ktorých bolo zaradených 1 784 pacientov liečených memantínom a 1 595 pacientov, ktorí dostávali placebo, sa celkový výskyt nežiaducich účinkov pri liečbe memantínom nelíšil od tých, ktoré sa vyskytli pri placebe a nežiaduce reakcie boli obvykle miernej až strednej závažnosti. Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce reakcie s vyšším výskytom v skupine s memantínom než v skupine s placebom bol závrat (6,3 % voči 5,6 %), bolesť hlavy (5,2 % voči 3,9 %), zápcha (4,6 % voči 2,6 %), ospalosť (3,4 % voči 2,2 %) a hypertenzia (4,1% voči 2,8 %).

Nasledovné nežiaduce reakcie uvedené v tabuľke nižšie sa zozbierali z klinických štúdií

s memantínom a z obdobia po jeho uvedení na trh. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

Nežiaduce účinky sú zoradené podľa tried orgánových systémov pri použití nasledovnej konvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10000 až <1/1000), veľmi zriedkavé (<1/10000), neznáme (z dostupných údajov).

1 Halucinácie sa pozorovali najmä u pacientov s ťažkým stupňom Alzheimerovej choroby.

2 Ojedinelé prípady hlásené zo sledovania po uvedení lieku na trh.

Alzheimerova choroba býva sprevádzaná depresiou, samovražednými predstavami a suicídiom. V sledovaní po uvedení lieku na trh sa tieto udalosti hlásili u pacientov liečených memantínom.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Z klinických štúdií a zo sledovaní po uvedení lieku na trh sú dostupné len obmedzené skúsenosti s predávkovaním.

Symptómy

Pomerne široký interval predávkovania (200 mg prípadne 105 mg/deň počas 3 dní) sa spája buď s príznakmi, ako sú únava, slabosť a/alebo hnačka, alebo so žiadnymi príznakmi. V prípadoch predávkovania dávkami do 140 mg alebo neznámou dávkou sa u pacienta prejavili príznaky

centrálneho nervového systému (zmätenosť, ospanlivosť, somnolencia, vertigo, nepokoj, agresivita, halucinácie a poruchy chôdze) a/alebo gastrointestinálne ťažkosti (vracanie a hnačka).

Vo veľmi extrémnom prípade predávkovania, pacient prežil perorálne užitú dávku v celkovom množstve 2 000 mg memantínu s účinkami na centrálny nervový systém (kóma počas 10 dní, a neskôr diplopia a nepokoj). Pacient dostal symptomatickú liečbu a plazmaferézu. Pacient sa zotavil

bez trvalých následkov.

V inom prípade značného predávkovania pacient tiež prežil a zotavil sa. Pacient perorálne užil 400 mg memantínu. U pacienta sa prejavili príznaky centrálneho nervového systému, ako je nepokoj, psychóza, zrakové halucinácie, stav pred vznikom kŕčov, ospalosť, stupor a bezvedomie.

Liečba

V prípade predávkovania má byť liečba symptomatická. Pri intoxikácii alebo pri predávkovaní nie je dostupné žiadne špecifické antidotum. Štandardné klinické postupy na odstránenie liečiva

z tela, napr. výplach žalúdka, čierne uhlie (prerušenie možného entero-hepatálneho obehu), acidifikácia moču; nútená diuréza sa majú používať primerane.

V prípade znakov a symptómov nadmernej celkovej stimulácie centrálneho nervového systému (CNS), sa má starostlivo zvážiť symptomatická klinická liečba.