Sugammadex Onkogen 100 mg/ml Injekčný roztok

Reverzia nervovosvalovej blokády vyvolanej rokuróniom alebo vekuróniom u dospelých.

Pre pediatrickú populáciu: u pediatrických pacientov od narodenia do veku 17 rokov sa sugamadex odporúča

iba na rutinnú reverziu blokády vyvolanej rokuróniom.

Dávkovanie

Sugamadex musí podávať iba anestéziológ, alebo sa musí podať pod jeho dohľadom.

Odporúča sa použitie vhodnej nervovosvalovej monitorovacej metódy na sledovanie odznievania

nervovosvalovej blokády (pozri časť 4.4).

Odporúčaná dávka sugamadexu závisí od stupňa nervovosvalovej blokády, ktorá sa má zvrátiť. Odporúčaná dávka nezávisí od anestetického režimu.

Sugamadex sa môže použiť na zvrátenie rôznych stupňov nervovosvalovej blokády vyvolaných

rokuróniom alebo vekuróniom.

Dospelí

Rutinná reverzia:

Odporúčaná dávka sugamadexu po blokáde vyvolanej rokuróniom alebo vekuróniom je 4 mg/kg, ak sa pri odznievaní dosiahnu minimálne 1-2 svalové zášklby v režime PTC (post tetanic counts). Medián času do obnovenia T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9 sú asi 3 minúty (pozri časť 5.1).

Dávka 2 mg/kg sugamadexu, sa odporúča v prípade, že sa pri spontánnom odoznievaní blokády vyvolanej rokuróniom alebo vekuróniom objaví aspoň zášklb T2. Medián času do obnovenia T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9 sú asi 2 minúty (pozri časť 5.1).

Použitie odporúčaných dávok na rutinnú reverziu bude viesť k mierne zrýchlenému mediánu času obnovenia T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9 po nervovosvalovej blokáde vyvolanej rokuróniom v porovnanís vekuróniom (pozri časť 5.1).

Akútna reverzia blokády vyvolanej rokuróniom:

Ak je klinicky nevyhnutná akútna reverzia po podaní rokurónia, odporúča sa dávka 16 mg/kg sugamadexu. Ak sa 3 minúty po bolusovej dávke 1,2 mg/kg rokurónium-bromidu podá 16 mg/kg sugamadexu, možno predpokladať medián času do obnovenia T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9 približne za1,5 minúty (pozri časť 5.1).

Na akútnu reverziu po blokáde vyvolanej vekuróniom nie sú žiadne údaje na odporúčané použitie

sugamadexu.

Opätovné podanie sugamadexu:

Vo výnimočných situáciách opätovného výskytu nervovoslvalovej blokády po operácii (pozri časť 4.4) po úvodnej dávke 2 mg/kg alebo 4 mg/kg sugamadexu, sa odporúča opakovať dávku 4 mg/kg sugamadexu. Po druhej dávke sugamadexu sa má pacient starostlivo monitorovať na zistenie zachovania návratu nervovosvalovej funkcie.

Opätovné podanie rokurónia alebo vekurónia po sugamadexe:

Čakacie doby pred opätovným podaním rokurónia alebo vekurónia po sugamadexe , pozri časť 4.4.

Ďalšie informácie pre osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek:

Použitie sugamadexu u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (vrátane pacientov vyžadujúcich

dialýzu (CrCl < 30 ml/min)) sa neodporúča (pozri časť 4.4).

Štúdie u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek neposkytujú dostatočné informácie o bezpečnosti použitia sugamadexu u týchto pacientov (pozri tiež časť 5.1).

Pri miernej až stredne závažnej poruche funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≥ 30 a < 80 ml/min): odporúčania na dávkovanie sú rovnaké ako pre dospelých bez poškodenia obličiek.

Starší pacienti:

Po podaní sugamadexu v čase objavenia sa zášklbu T2 po blokáde vyvolanej rokuróniom bol medián času do obnovenia T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9 u dospelých (18-64 rokov) 2,2 minúty, u starších ľudí (65-74 rokov) bol 2,6 minúty a u veľmi starých ľudí (75 rokov a viac) bol 3,6 minúty. I keď majú časy odznenia u starších pacientov pomalšiu tendenciu, odporúča sa dodržať rovnaké dávkovanie ako pre dospelých (pozri časť 4.4).

Obézni pacienti:

U obéznych pacientov vrátane morbídne obéznych pacientov (index telesnej hmotnosti ≥ 40 kg/m²) sa má dávka sugamadexu zakladať na aktuálnej telesnej hmotnosti. Má sa dodržať rovnaké odporučenie na dávkovanie ako pre dospelých.

Porucha funkcie pečene: Štúdie u pacientov s poruchou funkcie pečene sa nevykonali. Pacienti so

závažnou poruchou funkcie pečene alebo s poruchou funkcie pečene ktorá je sprevádzaná koagulopatiou sa majú liečiť s veľkou opatrnosťou (pozri časť 4.4).

Pri miernej a stredne závažnej poruche funkcie pečene: keďže sa sugamadex vylučuje najmä obličkami nie

sú potrebné úpravy dávky.

Pediatrická populácia:

Deti a dospievajúci (od narodenia do veku 17 rokov)

Sugamadex Onkogen možno rozriediť na 10 mg/ml na zvýšenie presnosti dávkovania u pediatrickej populácie (pozri časť 6.6).

Rutinná reverzia

Dávka 4 mg/kg sugammadexu sa odporúča na reverziu blokády vyvolanej rokuróniom, ak sa pri odznení dosiahnu minimálne 1 – 2 PTC.

Dávka 2 mg/kg sa odporúča na reverziu blokády vyvolanej rokuróniom pri obnovenom výskyte T2 (pozri časť 5.1).

Akútna reverzia

Akútna reverzia sa u pediatrickej populácie neskúmala.

Spôsob podávania

Sugamadex sa má podávať intravenózne ako jednorazová bolusová injekcia. Bolusová injekcia sa má podať rýchlo, v priebehu 10 sekúnd do existujúcej intravenóznej súpravy (pozri časť 6.6). Sugamadex sa v klinických skúšaniach podával iba ako jednorazová bolusová injekcia.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Podľa bežného postanestetického postupu po nervovosvalovej blokáde, sa odporúča pacienta sledovať

bezprostredne po operácii pre nežiaduce udalosti vrátane recidívy nervovosvalovej blokády.

Sledovanie respiračnej funkcie počas zotavovania:

Podpora dýchania je povinná u pacientov až do obnovenia primeraného spontánneho dýchania po reverzii nervovosvalovej blokády. I keď je zotavenie z nervovosvalovej blokády úplné, iné lieky použité počas operácie a po operácii môžu tlmiť respiračnú funkciu, a preto môže byť ešte potrebná podpora dýchania. Ak sa po extubácii opätovne vyskytne nervovosvalová blokáda, má sa zabezpečiť primeraná ventilácia.

Opätovný výskyt nervovosvalovej blokády:

V klinických skúšaniach so subjektami liečenými rokuróniom alebo vekuróniom, ked sa sugamadex podalv dávke určenej pre danú hĺbku nervovosvalovej blokády bol pozorovaný opätovný výskyt blokády v incidencii 0,20% na základe nervovosvalového monitorovania, alebo klinických dôkazov. Použitie nižších dávok ako sú odporúčané dávky sa neodporúča, pretože môže viesť k zvýšenému riziku recidívynervovosvalovej blokády po úvodnej reverzii (pozri časť 4.2 a časť 4.8).

Účinok na hemostázu:

V štúdii s dobrovoľníkmi, ktorým boli podané dávky 4 mg/kg a 16 mg/kg sugamadexu došlo k maximálnemu priemernému predĺženiu aktivovaného parciálneho tromboplastínového času (aPTT) o 17% a 22 % a protrombínového času [PT(INR)] o 11% a 22 %. Tieto hraničné priemerné predĺženia aPTT a PT(INR) mali krátke trvanie (≤ 30 minút). Na základe klinickej databázy (N = 3,519) a špecifickej štúdie

u 1184 pacientov, ktorí podstúpili operáciu zlomeniny bedrového kĺbu / náhradu bedrového kĺbu, nemalo podanie sugamadexu 4 mg/kg samostatne alebo v kombinácii s antikoagulanciami žiadny klinicky významný účinok na výskyt peri- alebo pooperačných problémov s krvácaním.

V in vitro experimentoch bola zaznamenaná farmakodynamická interakcia (predĺženie aPTT a PT) s antagonistom vitamínu K, nefrakcionovaným heparínom, nízkomolekulárnymi heparínmi, rivaroxabanom a dabigatranom. U pacientov ktorí, dostávajú rutinnú pooperačnú profylaktickú antikoagulačnú liečbu, táto farmakodynamická interakcia nie je klinicky relevantná. Pri zvažovaní použitia sugamadexu u pacientov ktorí dostávajú liečbu antikoagulanciami pre už existujúci alebo komorbidný stav je potrebná opatrnosť.

Zvýšené riziko krvácania nemožno vylúčiť u pacientov:

• s dedičným nedostatkom faktora zrážanlivosti závislého od vitamínu K;

• s už existujúcimi koagulopatiami;

• liečených kumarínovými derivátmi a pri INR nad 3,5;

• užívajúcich antikoagulanciá, ktorí dostanú dávku 16 mg/kg sugamadexu.

  Ak je z lekárskeho hľadiska potrebné týmto pacientom podávať sugamadex, musí anestéziológ rozhodnúť, či prínosy prevážia možné riziko krvácania, berúc do úvahy anamnézu krvácania u pacienta a typ plánovaného chirurgického zákroku. Ak sa týmto pacientom podáva sugamadex, odporúča sa monitorovanie hemostázy a koagulačných parametrov

  Čakacia doba pred opätovným podaním nervovosvalového relaxancia (NMBA, neuromuscular blocking

  agent) po reverzii sugamadexom:

  Tabuľka 1:Opätovné podanie rokurónia alebo vekurónia po rutinnej reverzii (až do 4 mg/kg summadexu):

  Minimálna doba čakania	NMBA a dávka ktorú treba podať
  5 minút	1,2 mg/kg rokurónium
  4 hodiny	0,6 mg/kg rokurónium alebo 0,1 mg/kg vekurónium

  Po opätovnom podaní rokurónia 1,2 mg/kg do 30 minút po podaní sugamadexu sa môže

  nástup nervovosvalovej blokády predĺžiť až na približne 4 minúty a trvanie nervovosvalovej blokády

  možno skrátiť približne na 15 minút

  Na základe farmakokinetického modelovania by mala byť odporúčaná čakacia doba u pacientov s miernou alebo stredne závažnou poruchou funkcie obličiek pre opätovné použitie 0,6 mg/kg rokurónia alebo 0,1 mg/kg vekurónia po rutinnej reverzii so sugamadexom 24 hodín. Ak je potrebná kratšia čakacia doba, dávka rokurónia pre novú nervovosvalovú blokádu by mala byť 1,2 mg/kg.

  Opätovné podanie rokurónia alebo vekurónia po akútnej reverzii (16 mg/kg sugamadexu): V zriedkavých prípadoch, keď to môže byť potrebné, sa odporúča čakacia doba 24 hodín.

  Ak je potrebná nervovosvalová blokáda pred uplynutím odporúčanej čakacej doby, musia sa použiť nesteroidové nervovosvalové relaxanciá. Nástup účinku depolarizujúceho nervovosvalového blokátora môže byť pomalší, než sa očakáva, pretože podstatná časť postsynaptických nikotínových receptorov môže byť stále obsadená nervovosvalovým blokátorom.

  Porucha funkcie obličiek:

  Použitie sugamadexu u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek u a pacientov na dialýze sa

  neodporúča. (Pozri časť 5.1).

  Mierna anestézia:

  Ak došlo k reverzii nervovosvalovej blokády zámerne uprostred anestézie v klinických skúšaniach, niekedy sa zaznamenali prejavy miernej anestézie (pohyb, kašeľ, grimasy a cucanie tracheálnej hadičky).

  Ak dôjde k reverzii nervovosvalovej blokády v priebehu anestézie, majú sa podať ďalšie dávky anestetík

  a/alebo opiátov podľa toho, čo je klinicky vhodné.

  Výrazná bradykardia:

  V zriedkavých prípadoch bola do niekoľkých minút po podaní sugamadexu na zvrátenie nervovosvalovej blokády pozorovaná výrazná bradykardia. Bradykardia môže príležitostne viesť k zástave srdca (pozri časť 4.8). Pacienti musia byť pozorne sledovaní kvôli hemodynamickým zmenám počas a po zvrátení nervovosvalovej blokády. Ak je bradykardia klinicky významná, má sa podať liečba anticholinergnými látkami, ako je atropín.

  Porucha funkcie pečene:

  Sugamadex sa nemetabolizuje ani nevylučuje pečeňou, preto sa štúdie určené pacientom

  s poruchou funkcie pečene nevykonali. Pacienti so závažnou poruchou funkciou pečene sa majú liečiť s veľkou opatrnosťou. V prípade ak je závažná porucha funkcie pečene sprevádzaná koagulopatiou pozri informácie o účinku na hemostázu.

  Použitie na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS):

  Sugamadex sa neskúmal na JIS u pacientov dostávajúcich rokurónium alebo vekurónium.

  Použitie na reverziu nervovosvalových relaxancií iných ako rokurónium alebo vekurónium: Sugamadex sa nemá používať na reverziu blokády vyvolanej nesteroidovými nervovosvalovými relaxanciami, ako je sukcinylcholín alebo zlúčeniny benzylisochinolínia.

  Sugamadex sa nemá používať na reverziu nervovosvalovej blokády vyvolanej steroidovými nervovosvalovými relaxanciami inými ako rokurónium alebo vekurónium, keďže pre takétosituácie nie sú žiadne údaje o účinnosti a bezpečnosti. Obmedzené údaje sú dostupné o reverzii blokády vyvolanej pankuróniom, no v tejto situácii sa neodporúča použiť sugamadex.

  Oneskorené odznenie:

  Stavy súvisiace s predĺženým cirkulačným časom, ako je kardiovaskulárne ochorenie, vysoký vek (pozri časť 4.2 čas na odznenie u starších pacientov) alebo edematózny stav (napr. závažná poruchafunkcie pečene), sa môžu spájať s dlhšími časmi odznenia.

  Alergické reakcie:

  Lekári majú byť pripravení na možné alergické reakcie (vrátane anafylaktických reakcií) a použiť

  nevyhnutné opatrenia (pozri časť4.8).

  Pacienti na diéte s kontrolovaným príjmom sodíka:

  Každý ml roztoku obsahuje 9,7 mg sodíka. Dávka 23 mg sodíka sa považuje za v podstate zanedbateľné množstvo. Ak je potrebné podať viac ako 2,4 ml roztoku, je potrebné to zohľadniť u pacientov na diéte s kontrolovaným príjmom sodíka.

Informácie v tejto časti sa zakladajú na väzbovej afinite medzi sugamadexom a inými liekmi, predklinických experimentoch, klinických skúšaniach a simuláciách využívajúcich model zohľadňujúci farmakodynamický účinok nervovosvalových blokátorov a farmakokinetické interakce medzi nervovosvalovými blokátormi a sugamadexom. Na základe týchto údajov sa neočakávajú žiadne klinicky významné farmakodynamické interakcies inými liekmi s výnimkou nasledujúcich:

Pre toremifén, a kyselinu fusidovú nemožno vylúčiť vytesnovacie interakcie (žiadne klinicky významné

zachytáv acie interakcie sa neočakávajú).

Pre hormonálne kontraceptíva nemožno vylúčiť klinicky významné zachytávacie interakcie (žiadne

vytesnovacie interakcie sa neočakávajú).

Interakcie potenciálne ovplyvňujúce účinnosťsugamadexu (vytesňovacie interakcie):

V dôsledku podávania určitých liekov po sugamadexe môže byť teoreticky rokurónium alebo vekurónium vytesnené zo sugamadexu. Ako výsledok môže byť pozorovaný opätovný výskyt nervovosvalovej blokády. V tejto situácii musí byť pacient ventilovaný. V prípade infúzie sa podanie lieku, ktorý spôsobuje vytesnenie, musí zastaviť. V situáciách, pri ktorých možno predpokladať možné vytesňovacie interakcie, sa má pacient starostlivo monitorovať na prejavy opätovného výskytu nervovosvalovej blokády (približne do 15 minút) po parenterálnom podaní iného lieku, ku ktorému dôjde v období 7,5 hodín po podaní sugamadexu.

Toremifén:

Pri toremiféne, ktorý má relatívne vysokú väzobnú afinitu k sugamadexu a ktorý môže dosiahnuť relatívne vysoké plazmatické koncentrácie, sa môže vyskytnúť určité vytesnenie vekurónia alebo rokurónia z komplexu so sugamadexom. Obnovenie T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9 sa preto môže oneskoriť u pacientov, ktorí užili toremifén v ten istý deň ako je operácia.

Intravenózne podanie kyseliny fusidovej:

Intravenózne podanie kyseliny fusidovej pred operáciou môže viesť k určitému oneskoreniu obnovenia T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9. V pooperačnej fáze sa neočakáva žiadna recidíva nervovosvalovej blokády, infúzia kyseliny fusidovej trvá niekoľko hodín a hladiny v krvi sa kumulujú počas 2-3 dní. Pre opätovné podávanie sugamadexu, pozri časť 4.2.

Interakcie potenciálne ovplyvňujúce účinnosť iných liekov (zachytávacie interakcie):

V dôsledku podávania sugamadexu sa môže znížiť účinnosť určitých liekov v dôsledku znižovania (voľných) plazmatických koncentrácií. Ak sa spozoruje takáto situácia, lekárovi sa odporúča zvážiť opätovné podanie lieku, podanie terapeuticky rovnocenného lieku (prednostne z inej chemickej skupiny) a/alebo ak sú vhodné nefarmakologické intervencie.

Hormonálne kontraceptíva:

Interakcie medzi 4 mg/kg sugamadexu a gestagénom predikovali, že dôjde k zníženiu expozície gestagénu (34 % AUC) podobnému ako je zníženie pozorované ak sa zabudnutá denná dávka perorálneho kontraceptíva užije o 12 hodín neskôr, čo by mohlo viesť ku zníženiu účinnosti. Pri estrogénoch sa predpokladá nižší účinok. Preto sa podanie bolusovej dávky sugamadexu považuje za ekvivalentné vynechaniu jednej dennej dávky perorálneho steroidového kontraceptíva (buď kombinovaného alebo samotného progesterónu). Ak sa sugamadex podá v ten istý deň ako sa užije perorálne kontraceptívum, treba postupovať podľa pokynov o vynechaní dávky v písomnej informácii pre používateľku perorálneho kontraceptíva. V prípade neperorálnych hormonálnych kontraceptív, pacientka musí použiť ďalšiu nehormonálnu metódu kontracepcie nasledujúcich 7 dní a postupovať podľa pokynov v písomnej informácii pre používateľku lieku.

Interakcie v dôsledku pretrvávajúceho účinku rokurónia alebo vekurónia:

Ak sa po operácii použijú lieky, ktoré potencujú nervovosvalovú blokádu, je potrebná špeciálna pozornosť v dôsledku možnosti opätovného výskytu nervovosvalovej blokády. Prosím, zohľadnite zoznam špecifických liekov, ktoré potencujú nervovosvalovú blokádu v písomnej informácii pre používateľov rokurónia alebo vekurónia. V prípade, že sa pozoroval opätovný výskyt nervovosvalovej blokády, u pacienta môže byť potrebná mechanická ventilácia a opätovné podanie sugamadexu (pozri časť 4.2).

Interferencie s laboratórnymi testmi:

Vo všeobecnosti sugamadex neinterferuje s laboratórnymi testami, s možnou výnimkou analýzy sérového progesterónu. Interferencia s týmto testom sa pozoruje pri plazmatických koncentráciách sugamadexu 100 mikrogramov/ml (maximálna hladina v plazme po bolusovej injekcii 8 mg/kg).

V štúdii s dobrovoľníkmi, ktorým boli podané dávky 4 mg/kg a 16 mg/kg sugamadexu došlo k maximálnemu priemernému predĺženiu aktivovaného parciálneho tromboplastínového času (aPTT) o 17%

a 22 % a protrombínového času [PT(INR)] o 11 a 22 %. Tieto obmedzenia aPTT a PT(INR) mali krátke

trvanie (≤ 30 minút).

V in vitro experimentoch bola zaznamenaná farmakodynamická interakcia (predĺženie aPTT a PT) s antagonistami vitamínu K, nefrakcionovaným heparínom, heparinoidom s nízkou molekulovou hmotnosťou, rivaroxabanom a dabigatranom (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Žiadne formálne štúdie interakcií sa nevykonali. Vyššie uvedené interakcie pre dospelých a upozornenia v

časti 4.4 sa majú zohľadniť tiež v pediatrickej populácii.

Gravidita

Nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje o gravidných ženách vystavených účinku sugamadexu. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky na graviditu, embryonálny/fetálny vývoj, pôrod alebo postnatálny vývoj.

Pri podávaní sugamadexu gravidným ženám je potrebná opatrnosť.

Dojčenie

Nie je známe, či sa sugamadex vylučuje do ľudského materského mlieka. Štúdie na zvieratách preukázali vylučovane sugamadexu do materského mlieka. Perorálna absorpcia cyklodextrínov je vo všeobecnosti nízka a neočakávajú sa žiadne účinky na dojčené dieťa po podaní jednorazovej dávky dojčiacim ženám. Rozhodnutie, či prerušiť dojčenie alebo či ukončiť/prerušiť liečbu sugamadexom sa má urobiť, berúc do úvahy prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby pre ženu.

Fertilita

Účinky sugamadexu na ľudskú fertilitu sa neskúmali. Štúdie na zvieratách na hodnotenie fertility neodhalili

škodlivé účinky.

Sugamadex nemá žiadny známy vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Súhrn bezpečnostného profilu

Sugamadex sa pacientom pri chirurgických zákrokoch podáva súbežne s nervovosvalovými blokátormi a anestetikami. Kauzalitu nežiaducich udalostí je preto ťažké posúdiť.

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie u pacientov podstupujúcich chirurgický zákrok boli kašeľ, komplikácie dýchacích ciest pri anestézii, komplikácie anestézie, procedurálna hypotenzia a procedurálne komplikácie (časté (≥1/100 do < 1/10)).

Tabuľka 2: Zoznam nežiaducich reakcií

Bezpečnosť sugamadexu bola hodnotená u 3 519 subjektov na základe údajov z bezpečnostnej databázy združených štúdií fázy I-III. Nasledujúce nežiaduce reakcie boli hlásené v placebom kontrolovaných štúdiách, kde bola subjektom podaná anestézia a/alebo nervovosvalové blokátory (1 078 subjektov dostávalo sugamadex oproti 544, ktorí dostávali placebo):

[Veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až < 1/10), menej časté (≥1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až

< 1/1 000, veľmi zriedkavé (< 1/10 000)]

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Liekové reakcie z precitlivenosti:

U niektorých pacientov a dobrovoľníkov sa vyskytli alergické reakcie, vrátane anafylaxie (pre informáciu o dobrovoľníkoch, pozri Informácie o zdravých dobrovoľníkoch nižšie). V klinických štúdiách u pacientov podstupujúcich chirurgický zákrok tieto reakcie boli hlásené menej často a pre postmarketingové hlásenia frekvencia nie je známa.

Tieto reakcie sa líšili od izolovaných kožných reakciíaž po závažné systémové reakcie (t. j. anafylaxia, anafylaktický šok) a vyskytli sa u pacientov bez predchádzajúcej expozície sugamadexu.

Symptómy spojené s týmito reakciami môžu zahŕňať: začervenanie, žihľavku, erytematóznu vyrážku (závažné) hypotenzia, tachykardia, opuch jazyka, opuch hltana, bronchospazmus a pľúcne obštrukcie. Závažné alergické reakcie môžu byť smrteľné.

V hláseniach po uvedení lieku na trh sa pri sugammadexe, ako aj pri komplexe sugammadexu a rokurónia

pozorovala precitlivenosť.

Komplikácie dýchacích ciest pri anastézii

Komplikácie dýchacích ciest pri anastézii vrátane vzpierania sa proti endotracheálnej trubici, kašľanie, mierne vzpieranie, vzrušenie počas chirurgického zákroku, kašeľ počas zákroku v anestézii alebo počas chirurgického zákroku alebo spontánny nádych pacienta pri zákroku v anestézii.

Komplikácie anestézie:

Komplikácie anestézie naznačujúce obnovu nervovosvalovej funkcie zahŕňajú pohyb končatiny alebo tela, prípadne kašeľ počas anestézie alebo počas chirurgického výkonu, grimasy alebo cucanie tracheálnej hadičky. Pozri časť 4.4, mierna anestézia.

Procedurálne komplikácie:

Procedurálne komplikácie zahŕňali kašeľ, tachykardiu, bradykardiu, pohyb a zvýšenie srdcovej frekvencie.

Výrazná bradykardia:

Po uvedení lieku na trh boli pozorované ojedinelé prípady výraznej bradykardie a bradykardie so zástavou srdca do niekoľkých minút po podaní sugamadexu (pozri časť 4.4).

Opätovný výskyt nervovosvalovej blokády

V klinických štúdiách s jedincami (N=2 022) liečenými rokuróniom alebo vekuróniom, bol po podaní sugamadexu v dávke pre danú hĺbku nervovosvalovej blokády pozorovaný opätovný výskyt nervovosvalovej blokády na základe neuromuskulárneho monitorovania alebo klinických dôkazovs incidenciou 0,20 % (pozri časť 4.4).

Informácie o zdravých dobrovoľníkoch:

Randomizovaná, dvojito zaslepená štúdia skúmala výskyt alergických reakcií na liek u zdravých dobrovoľníkov, ktorým boli podané až 3 dávky placeba (N=76), sugamadexu 4 mg/kg (N=151) alebo sugamadexu 16 mg/kg (N=148). Hlásenia o podozrení na alergické reakcie boli posúdené zaslepene komisiou. Výskyt posudzovaných alergických reakcií bol 1,3 % v skupine dostávajúcej placebo, 6,6 % v skupine so sugamadexom v dávke 4 mg/kg a 9,5 % v skupine so sugamadexom v dávke 16 mg/kg.

Neboli hlásené žiadne prípady anafylaxie po podaní placeba alebo sugamadexu 4 mg/kg. Bol hlásený jeden prípad podozrenia na anafylaxiu po podaní prvej dávky sugamadexu 16 mg/kg (výskyt 0,7 %). Nie sú žiadne dôkazy zvýšenej frekvencie alebo závažnosti alergických reakcií pri opakovanom podávaní sugamadexu. V predchádzajúcej štúdii podobného dizajnu sa vyskytli tri prípady anafylaxie, všetky po podaní sugamadexu 16 mg/kg (výskyt 2,0 %).

V združenej databáze údajov z klinických štúdií fázy 1 sa nežiadúce reakcie vyskytovali často (≥ 1/100 až

< 1/10) alebo veľmi často (≥ 1/10) a vyskytovali sa s vyššou frekvenciou u subjektov, ktorým bol podaný sugamadex ako u subjektov v skupine s placebom, nežiadúce reakcie zahŕňali dysgeúziu (10,1 %), bolesť hlavy (6,7 %), nevoľnosť (5,6 %), žihľavku (1,7 %), pruritus (1,7 %), závrat (1,6 %), vracanie (1,2 %) a

bolesť brucha (1,0%).

Ďalšie informácie pre osobitné skupiny pacientov

Pacienti s pľúcnymi ťažkosťami:

V postmarketingových skúšaniach a v jednom špecializovanom klinickom skúšaní u pacientov s pľúcnymi komplikáciami v anamnéze, bol hlásený bronchospazmus ako nežiadúca udalosť, ktorá má možný súvis s podanou liečbou. U všetkých pacientov s anamnézou pľúcnych ťažkostí si má byť lekár vedomý možného výskytu bronchospazmu.

Pediatrická populácia

V štúdiách u pediatrických pacientov od narodenia do veku 17 rokov bol bezpečnostný profil sugamadexu

(až do 4 mg/kg) všeobecne podobný profilu pozorovanému u dospelých.

Morbídne obézni pacienti

V klinickom skúšaní zameranom na morbídne obéznych pacientov bol profil nežiaducich reakcií všeobecne podobný profilu u dospelých pacientov v súhrne zo štúdií fázy 1 až 3 (pozri tabuľku 2).

Pacienti so závažným systémovým ochorením

V skúšaní u pacientov klasifikovaných podľa Americkej asociácie anestéziológov (American Society of Anesthesiologists, ASA) ako skupina 3 alebo 4 (pacienti so závažným systémovým ochorením alebo pacienti so závažným systémovým ochorením, ktoré predstavuje neustále ohrozenie života) bol profil nežiaducich reakcií u týchto pacientov skupiny ASA 3 a 4 všeobecne podobný profilu u dospelých pacientov v súhrne zo štúdií fázy 1 až 3 (pozri tabuľku 2). Pozri časť 5.1.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

V klinických štúdiách sa hlásil 1 prípad náhodného predávkovania 40 mg/kg bez akýchkoľvek významných nežiaducich účinkov. U ľudí sa v štúdiách znášanlivosti sugamadex podával v dávkach až do 96 mg/kg. Žiadne s dávkou súvisiace vedľajšie udalosti ani závažné nežiaduce účinky sa nehlásili.

Sugamadex možno odstrániť pomocou hemodialýzy s filtrom s vysokým prietokom, ale nie s filtrom s

nízkym prietokom. V klinických štúdiách sa koncentrácie sugamadexu v plazme znížili až o 70 % po 3 až

6-hodinovej dialýze.