Vyhľadávajte lieky rýchlejšie. Vyskúšajte interakcie.
Vyhľadávajte lieky rýchlejšie. Vyskúšajte interakcie.
Prihlásenie
Registrácia
Lieky
Zoznam interakcií
3
22
40
14
Obmedzenia

Preskripčné informácie

Indikačná skupina

18 - ANTIDIABETICA (VRÁTANE INZULÍNU)

Spôsob úhrady

I+S - V závislostina balení. Zkontrolujte balící informace pro podrobnosti.

Režim výdaja

R - Viazaný na lekársky predpis

Špecializácia predpisujúceho lekára

Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v subšpecializačnom odbore diabetológia, poruchy látkovej výmeny a výživy

Indikačné obmedzenie úhrady

Hradená liečba sa môže indikovať u dospelých pacientov s diabetes mellitus 2. typu s nedostatočnou glykemickou kompenzáciou (HbA1c ≥ 7 % podľa štandardu DCCT):
a) ako doplnok k diéte a cvičeniu u pacientov nedostatočne kontrolovaných maximálnou tolerovanou dávkou metformínu (dvojkombinačná liečba) b) v kombinácii so sulfonylureou ako doplnok k diéte a cvičeniu u pacientov nedostatočne kontrolovaných maximálnou tolerovanou dávkou metformínu a sulfonylmočoviny (trojkombinačná liečba) c) v kombinácii s inzulínom ako doplnok k diéte a cvičeniu na zlepšenie kontroly glykémie u pacientov, u ktorých samotná stabilná dávka inzulínu a metformínu nezabezpečí dostatočnú kontrolu glykémie (trojkombinačná…
Viacej…

Ďalšie informácie

Meno LP

Synjardy 5 mg/1000 mg filmom obalené tablety

Zloženie

Žiadne data

Lieková forma

Filmom obalená tableta

Držiteľ registrácie

Boehringer Ingelheim International GmbH

Posledná aktualizácia SmPC

6. 8. 2026
Drugs app phone

Použiť aplikáciu Mediately

Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.

Skenujte pomocou kamery v telefóne.
4.9

Viac ako 36k hodnotení

Použiť aplikáciu Mediately

Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.

4,9 hviezd, viac ako 20 000 hodnotení

SPC - Synjardy 5 mg/1000 mg

Terapeutické indikácie

Synjardy je indikovaný dospelým a deťom vo veku 10 rokov a starším na liečbu diabetu mellitus

2. typu ako doplnok k diéte a pohybovej aktivite

  • U pacientov nedostatočne kontrolovaných maximálne tolerovanou dávkou metformínu samotného,

  • v kombinácii s inými liekmi na liečbu diabetu u pacientov nedostatočne kontrolovaných metformínom a týmito liekmi,

  • u pacientov, ktorí sa už liečia kombináciou empagliflozínu a metformínu vo forme samostatných tabliet.

Výsledky štúdií týkajúce sa kombinácií, účinkov na kontrolu glykémie a kardiovaskulárnych príhod, ako aj skúmanej populácie pacientov, pozri časti 4.4, 4.5 a 5.1.

Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí s normálnou funkciou obličiek (eGFR ≥ 90 ml/min/1,73 m2)

Odporúčaná dávka je jedna tableta dvakrát denne. Dávkovanie sa má individuálne nastaviť na základe súčasného režimu pacienta, účinnosti a znášanlivosti užívania odporúčanej dennej dávky 10 mg alebo 25 mg empagliflozínu, pričom sa nepresiahne maximálna odporúčaná denná dávka metformínu.

U pacientov nedostatočne kontrolovaných metformínom (samotným alebo v kombinácii s inými liekmi na liečbu diabetu)

U pacientov nedostatočne kontrolovaných metformínom samotným alebo v kombinácii s inými liekmi na liečbu diabetu má odporúčaná začiatočná dávka Synjardy poskytovať 5 mg empagliflozínu dvakrát denne (10 mg denná dávka) a dávku metformínu podobnú dávke užívanej dovtedy. U pacientov, ktorí znášajú celkovú dennú dávku 10 mg empagliflozínu a ktorí potrebujú prísnejšiu kontrolu glykémie, sa dávka môže zvýšiť na celkovú dennú dávku 25 mg empagliflozínu.

Ak sa Synjardy používa v kombinácii so sulfonylmočovinou a/alebo s inzulínom, na zníženie rizika hypoglykémie sa môže vyžadovať nižšia dávka sulfonylmočoviny a/alebo inzulínu (pozri časti 4.5 a 4.8).

U pacientov, ktorí prechádzajú zo samostatných tabliet empagliflozínu a metformínu

Pacienti, ktorí prechádzajú zo samostatných tabliet empagliflozínu (10 mg a 25 mg celková denná dávka) a metformínu na Synjardy, majú dostávať rovnakú dennú dávku empagliflozínu a metformínu, akú už užívali alebo najbližšiu terapeuticky vhodnú dávku metformínu (pre dostupné sily pozri

časť 2).

Vynechaná dávka

Ak sa vynechá dávka, má sa užiť hneď, ako si pacient spomenie. V tom istom čase sa však nemá užiť dvojnásobná dávka. V takom prípade sa má vynechaná dávka preskočiť.

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek

Glykemická účinnosť empagliflozínu je závislá od funkcie obličiek. Na zníženie kardiovaskulárneho rizika sa má u pacientov s hodnotou eGFR nižšou ako 60 ml/min/1,73 m2 ako doplnok k štandardnej starostlivosti používať dávka 10 mg empagliflozínu denne (pozri tabuľku 1). Keďže účinnosť znižovania glykémie empagliflozínu je u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek

znížená a pravdepodobne chýba u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek, má sa v prípade potreby ďalšej kontroly glykémie zvážiť pridanie iných antidiabetík.

Odporúčania týkajúce sa úpravy dávky podľa hodnôt eGFR alebo CrCl nájdete v tabuľke 1.

Pred začatím liečby metformínom a minimálne raz ročne po jej začatí je potrebné vyhodnotiť eGFR. U pacientov so zvýšeným rizikom ďalšej progresie poruchy funkcie obličiek a u starších osôb je potrebné funkciu obličiek hodnotiť častejšie, napr. každé 3-6 mesiacov.

Ak nie je dostupná príslušná sila Synjardy, namiesto kombinácie fixnej dávky použite jednotlivé zložky.

Odporúčania pre dávkovanie v pediatrickej populácii nájdete v odseku Pediatrická populácia nižšie.

Tabuľka 1: Dávkovanie u dospelých pacientov s poruchou funkcie obličieka

eGFR[ml/min/1,73 m²] alebo CrCl[ml/min] Metformín Empagliflozín
≥ 60 Maximálna denná dávka je 3 000 mg. Je možné zvážiť zníženie dávky vzhľadom na pokles funkcie obličiek. Začnite s dávkou 10 mg.U pacientov, ktorí znášajú 10 mg a potrebujú ďalšiu kontroluglykémie, sa môže dávka zvýšiť na 25 mg.
45 až < 60 Maximálna denná dávka je 2 000 mg. Začiatočná dávka je nanajvýš polovica z maximálnej dávky. Začnite s dávkou 10 mg.bU pacientov, ktorí už užívajú empagliflozín, sa má pokračovaťs 10 mg.
30 až < 45 Maximálna denná dávka je 1 000 mg. Začiatočná dávka je nanajvýš polovica z maximálnej dávky. Začnite s dávkou 10 mg.bU pacientov, ktorí už užívajú empagliflozín, sa má pokračovať s 10 mg.b
< 30 Metformín je kontraindikovaný. Empagliflozín sa neodporúča.

a Pozri časti 4.4, 4.8, 5.1 a 5.2

b pacienti s diabetom mellitus 2. typu a diagnostikovaným kardiovaskulárnym ochorením

Porucha funkcie pečene

Tento liek sa nesmie používať u pacientov s poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

Staršie osoby

Vzhľadom na mechanizmus účinku bude znížená funkcia obličiek viesť k zníženej glykemickej účinnosti empagliflozínu. Pretože sa metformín vylučuje obličkami a u starších osôb existuje vyššia pravdepodobnosť, že budú mať zníženú funkciu obličiek, Synjardy sa má používať u týchto pacientov s opatrnosťou. Ako pomoc pri predchádzaní laktátovej acidóze súvisiacej s metformínom je nevyhnutné sledovať funkciu obličiek, najmä u starších pacientov (pozri časti 4.3 a 4.4). U pacientov vo veku 75 rokov a starších sa má vziať do úvahy zvýšené riziko deplécie objemu (pozri časti 4.4

a 4.8).

Pediatrická populácia

Dávkovanie sa má individuálne nastaviť na základe súčasného liečebného režimu pacienta, účinnosti a znášanlivosti.

Ak sa pridáva empagliflozín u pacientov, ktorí už dostávajú metformín, dávka metformínu má zostať rovnaká, akú už pacient užíva. Odporúčaná úvodná dávka empagliflozínu je 5 mg dvakrát denne (celková denná dávka 10 mg). U pacientov, ktorí znášajú empagliflozín 5 mg dvakrát denne

a potrebujú ďalšiu kontrolu glykémie, sa môže dávka zvýšiť na 12,5 mg dvakrát denne (celková denná dávka 25 mg).

Ak pacient prechádza zo samostatných tabliet empagliflozínu a metformínu na Synjardy, má denná dávka empagliflozínu a metformínu zostať rovnaká, akú už užíval, alebo má dostať najbližšiu terapeuticky vhodnú dávku metformínu.

Maximálna odporúčaná denná dávka lieku Synjardy je 25 mg empagliflozínu a 2 000 mg metformínu (pozri všeobecné informácie vyššie v časti 4.2)

Pre deti s eGFR < 60 ml/min/1,73 m² a deti vo veku do 10 rokov nie sú k dispozícii žiadne údaje. Spôsob podávania

Synjardy sa má užívať dvakrát denne s jedlom na zníženie gastrointestinálnych nežiaducich reakcií súvisiacich s metformínom. Tablety sa majú prehltnúť vcelku a zapiť vodou. Všetci pacienti majú pokračovať vo svojej diéte s dostatočným rozdelením príjmu cukrov počas dňa. Pacienti s nadváhou majú pokračovať v ich diéte s obmedzeným energetickým príjmom.

Kontraindikácie

  • Precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

  • akýkoľvek typ akútnej metabolickej acidózy (ako napríklad laktátová acidóza, diabetická ketoacidóza) (pozri časť 4.4),

  • diabetická prekóma,

  • závažné zlyhanie obličiek (eGFR < 30 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.2 a 4.4),

  • akútne stavy, ktoré môžu meniť funkciu obličiek, ako je napr.: dehydratácia, závažná infekcia, šok (pozri časti 4.4 a 4.8),

  • ochorenie, ktoré môže spôsobiť hypoxiu tkaniva (obzvlášť akútne ochorenie alebo zhoršujúce sa chronické ochorenie), ako je napr.: dekompenzované zlyhávanie srdca, zlyhanie dýchania, infarkt myokardu v nedávnej minulosti, šok (pozri časť 4.4),

  • porucha funkcie pečene, akútna intoxikácia alkoholom, alkoholizmus (pozri časti 4.2 a 4.5).

Zvláštne upozornenie

Všeobecné

Empagliflozín sa nemá používať u pacientov s diabetom mellitus 1. typu (pozri „Diabetická ketoacidóza“ v časti 4.4).

Laktátová acidóza

Laktátová acidóza, veľmi zriedkavá, ale závažná metabolická komplikácia, ktorá sa najčastejšie vyskytuje pri akútnom zhoršení funkcie obličiek alebo pri kardiorespiračnom ochorení či sepse. Akumulácia metformínu sa vyskytuje pri akútnom zhoršení funkcie obličiek a zvyšuje riziko laktátovej acidózy.

V prípade dehydratácie (závažná hnačka alebo vracanie, horúčka alebo znížený príjem tekutín) je potrebné dočasne prerušiť podávanie metformínu a odporúča sa kontaktovať zdravotníckeho pracovníka.

Lieky, ktoré môžu akútne narušiť funkciu obličiek (ako napríklad antihypertenzíva, diuretiká

a NSAID) sa majú u pacientov liečených metformínom začať podávať s opatrnosťou. Ďalšie rizikové faktory laktátovej acidózy sú nadmerné požívanie alkoholu, hepatálna insuficiencia, nedostatočne kontrolovaný diabetes, ketóza, dlhotrvajúce hladovanie a akékoľvek stavy spojené s hypoxiou, ako aj súbežné používanie liekov, ktoré môžu spôsobiť laktátovú acidózu (pozri časti 4.3 a 4.5).

Pacienti a/alebo ošetrovatelia musia byť informovaní o riziku laktátovej acidózy. Laktátová acidóza je charakterizovaná acidotickým dyspnoe, bolesťou brucha, svalovými kŕčmi, asténiou a hypotermiou, po ktorých nasleduje kóma. V prípade podozrenia na výskyt príznakov musí pacient prestať užívať metformín a vyhľadať okamžité lekárske ošetrenie. Diagnostickými laboratórnymi nálezmi sú znížená

hodnota pH krvi (< 7,35), zvýšené plazmatické hladiny laktátu (> 5 mmol/l) a zvýšená aniónová medzera a pomer laktátu/pyruvátu.

Pacienti so známymi mitochondriálnymi ochoreniami alebo s podozrením na nich

U pacientov so známymi mitochondriálnymi ochoreniami ako je syndróm mitochondriálnej encefalopatie s laktátovou acidózou a stroke-like epizódy (MELAS) a maternálne dedičným diabetom a hluchotou (MIDD) sa metformín neodporúča kvôli riziku exacerbácie laktátovej acidózy

a neurologickým komplikáciám, ktoré môžu viesť k zhoršeniu ochorenia.

V prípade prejavov a príznakov naznačujúcich syndróm MELAS alebo MIDD po užití metformínu sa má liečba metformínom ihneď ukončiť a má sa vykonať okamžité diagnostické vyhodnotenie.

Diabetická ketoacidóza

U pacientov liečených inhibítormi SGLT2, vrátane empagliflozínu, boli hlásené zriedkavé prípady diabetickej ketoacidózy (DKA), vrátane život ohrozujúcich a smrteľných prípadov. V mnohých prípadoch bol prejav tohto stavu atypický s len mierne zvýšenými hodnotami glukózy v krvi, nižšími ako 14 mmol/l (250 mg/dl). Nie je známe, či sa DKA vyskytuje s vyššou pravdepodobnosťou pri vyšších dávkach empagliflozínu.

Riziko výskytu diabetickej ketoacidózy sa musí zvážiť v prípade nešpecifických symptómov ako sú nauzea, vracanie, anorexia, bolesť brucha, nadmerný smäd, ťažkosti s dýchaním, zmätenosť, neobvyklá únava alebo ospalosť. Ak sa vyskytnú tieto príznaky, pacienti majú byť okamžite vyšetrení na ketoacidózu, bez ohľadu na hladinu glukózy v krvi.

U pacientov so suspektnou alebo diagnostikovanou DKA sa má liečba empagliflozínom okamžite prerušiť.

Liečba sa má prerušiť u pacientov hospitalizovaných kvôli závažným chirurgickým zákrokom alebo akútnym závažným ochoreniam. U týchto pacientov sa odporúča sledovať hladinu ketónov.

Uprednostňuje sa meranie hladiny ketónov v krvi namiesto moču. Liečba empagliflozínom sa môže opäť začať, ak je hladina ketónov normálna a stav pacienta je stabilizovaný.

Pred začatím liečby empagliflozínom sa majú zvážiť faktory v anamnéze pacienta, ktoré by ho mohli predisponovať ku ketoacidóze.

Pri empagliflozíne sa pozorovala predĺžená diabetická ketoacidóza a predĺžená glykozúria. Diabetická ketoacidóza môže po ukončení liečby empagliflozínom trvať dlhšie, ako sa predpokladá na základe plazmatického polčasu (pozri časť 5.2). Na dlhšom trvaní diabetickej ketoacidózy sa môžu podieľať faktory nezávislé od empagliflozínu, ako je inzulínová deficiencia.

Pacienti, u ktorých môže byť vyššie riziko DKA zahŕňajú pacientov s nízkou funkčnou rezervou beta-buniek (napr. pacienti s diabetom typu 2 s nízkou hladinou C-peptidu alebo s latentným autoimunitným diabetom u dospelých (LADA) alebo pacienti s pankreatitídou v anamnéze), pacienti s ochoreniami vedúcimi k obmedzenému príjmu potravy alebo k závažnej dehydratácii, pacienti,

u ktorých sú dávky inzulínu znížené a pacienti so zvýšenou potrebou inzulínu z dôvodu akútneho ochorenia, chirurgického zákroku alebo nadmerného požívania alkoholu. U týchto pacientov sa majú používať inhibítory SGLT2 s opatrnosťou.

Obnovenie liečby inhibítormi SGLT2 u pacientov s anamnézou DKA počas liečby inhibítormi SGLT2 sa neodporúča, s výnimkou prípadov, keď bol identifikovaný a vyriešený iný jednoznačný spúšťací faktor DKA.

Synjardy sa nemá používať u pacientov s diabetom mellitus 1. typu. Údaje z programu klinických skúšaní u pacientov s diabetom 1. typu preukázali zvýšený výskyt DKA s častou frekvenciou výskytu

u pacientov liečených empagliflozínom 10 mg a 25 mg ako doplnkom k inzulínu v porovnaní s placebom.

Podanie jódovej kontrastnej látky

Intravaskulárne podávanie jódových kontrastných látok môže viesť k nefropatii vyvolanej kontrastnou látkou, čo spôsobuje akumuláciu metformínu a zvýšené riziko laktátovej acidózy. Pred zobrazovacím vyšetrením alebo v čase zobrazovacieho vyšetrenia sa musí liečba metformínom prerušiť a v liečbe sa nemá pokračovať skôr, ako po uplynutí minimálne 48 hodín za predpokladu, že funkcia obličiek bola opätovne vyhodnotená a považovaná za stabilnú (pozri časti 4.2 a 4.5).

Porucha funkcie obličiek

Vzhľadom na mechanizmus účinku bude znížená funkcia obličiek viesť k zníženej glykemickej účinnosti empagliflozínu. Empagliflozín/metformín je kontraindikovaný u pacientov s hodnotou eGFR

< 30 ml/min/1,73 m2 a v prípade výskytu stavov, pri ktorých dochádza k zmene funkcie obličiek, je potrebné dočasne prerušiť liečbu (pozri časť 4.3).

Sledovanie funkcie obličiek

Odporúča sa, aby sa funkcia obličiek zhodnotila nasledovne:

  • pred začiatkom liečby empagliflozínom/metformínom a pravidelne počas liečby, t.j. aspoň raz za rok (pozri čast 4.2),

  • pred začiatkom súbežnej liečby akýmkoľvek liekom, ktorý môže mať negatívny vplyv na funkciu obličiek.

Funkcia srdca

U pacientov so zlyhávaním srdca je vyššie riziko hypoxie a renálnej insuficiencie U pacientov so stabilným chronickým zlyhávaním srdca je možné Synjardy používať spolu s pravidelným sledovaním funkcie srdca a obličiek. U pacientov s akútnym a nestabilným zlyhávaním srdca je Synjardy kontraindikovaný (pozri časť 4.3).

Chirurgický zákrok

Liečba metformínom sa musí prerušiť v čase chirurgického zákroku s celkovou, spinálnou alebo epidurálnou anestéziou. V liečbe sa nemá pokračovať skôr ako 48 hodín po chirurgickom zákroku alebo po obnovení perorálnej výživy za predpokladu, že funkcia obličiek bola opätovne posúdená a považovaná za stabilnú.

Riziko deplécie objemu

Na základe mechanizmu účinku inhibítorov SGLT2 môže osmotická diuréza sprevádzajúca terapeutickú glukozúriu viesť k miernemu poklesu krvného tlaku (pozri časť 5.1). U pacientov, pre ktorých môže pokles krvného tlaku vyvolaný empagliflozínom predstavovať riziko, ako sú pacienti so známym kardiovaskulárnym ochorením, pacienti užívajúci liečbu antihypertenzívami s hypotenziou

v anamnéze alebo pacienti vo veku 75 rokov a starší, sa má preto postupovať opatrne.

Pri ochoreniach, ktoré môžu viesť k strate tekutín (napr. ochorenie gastrointestinálneho traktu), sa u pacientov užívajúcich Synjardy odporúča pozorné sledovanie stavu objemu (napr. telesné vyšetrenie, merania krvného tlaku, laboratórne vyšetrenia vrátane hematokritu) a elektrolytov. Kým nedôjde

k náprave straty tekutín, má sa zvážiť dočasné prerušenie liečby so Synjardy. Staršie osoby

Účinok empagliflozínu na vylučovanie glukózy močom súvisí s osmotickou diurézou, ktorá môže ovplyvniť stav hydratácie. U pacientov vo veku 75 rokov a starších sa môže vyskytovať zvýšené

riziko deplécie objemu. Preto je potrebné venovať osobitnú pozornosť ich príjmu tekutín v prípade súbežného podávania liekov, ktoré môžu spôsobiť depléciu objemu (napr. diuretiká, inhibítory ACE).

Infekcie močových ciest

U pacientov liečených empagliflozínom boli po uvedení lieku na trh zaznamenané prípady komplikovaných infekcií močových ciest vrátane pyelonefritídy a urosepsy (pozri časť 4.8).

U pacientov s komplikovanými infekciami močových ciest sa má zvážiť dočasné prerušenie liečby empagliflozínom.

Nekrotizujúca fasciitída perinea (Fournierova gangréna)

U pacientov a pacientok užívajúcich inhibítory SGLT2, vrátane empagliflozínu, boli hlásené prípady nekrotizujúcej fasciitídy perinea (známej tiež ako Fournierova gangréna). Ide o zriedkavú, ale závažnú a potenciálne život ohrozujúcu udalosť, ktorá vyžaduje urgentný chirurgický zákrok a antibiotickú liečbu.

Pacientov je potrebné upozorniť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u nich vyskytne kombinácia príznakov zahŕňajúcich bolesť, citlivosť, erytém alebo opuch v oblasti genitálií alebo perinea spolu s horúčkou alebo malátnosťou. Treba si byť vedomý toho, že nekrotizujúcej fasciitíde môže predchádzať urogenitálna infekcia alebo perineálny absces. V prípade podozrenia na Fournierovu gangrénu sa má podávanie Synjardy prerušiť a má sa urýchlene začať liečba (zahŕňajúca antibiotiká a chirurgické vyčistenie rany).

Amputácie dolných končatín

Počas dlhodobých klinických štúdií s iným inhibítorom SGLT2 sa pozoroval zvýšený počet prípadov amputácií dolných končatín (primárne prsta na nohe). Nie je známe, či to predstavuje skupinový účinok. Ako u všetkých diabetických pacientov, je dôležité pacientov poučiť o bežnej preventívnej starostlivosti o nohy.

Poškodenie pečene

Pri empagliflozíne sa v klinických štúdiách hlásili prípady poškodenia pečene. Príčinný vzťah medzi empagliflozínom a poškodením pečene nebol stanovený.

Zvýšený hematokrit

Pri liečbe empagliflozínom bolo pozorované zvýšenie hematokritu (pozri časť 4.8). Pacienti s výrazne zvýšeným hematokritom sa majú sledovať a vyšetriť na základné hematologické ochorenie.

Chronické ochorenie obličiek

Existujú skúsenosti s empagliflozínom na liečbu diabetu u pacientov s chronickým ochorením obličiek (eGFR ≥ 30 ml/min/1,73 m2) s albuminúriou aj bez nej. U pacientov s albuminúriou môže byť prínos liečby empagliflozínom vyšší.

Laboratórne vyhodnotenia moču

Vzhľadom na mechanizmus účinku lieku budú mať pacienti užívajúci Synjardy pozitívny výsledok vyšetrenia glukózy v moči.

Interferencia s testom 1,5-anhydroglucitolu (1,5-AG)

Sledovanie kontroly glykémie pomocou testu 1,5-AG sa neodporúča, pretože merania 1,5-AG sú pri vyhodnocovaní kontroly glykémie u pacientov užívajúcich inhibítory SGLT2 nespoľahlivé. Odporúča sa použitie alternatívnych metód sledovania kontroly glykémie.

Vitamín B12

Metformín môže znižovať hladiny vitamínu B12. So zvyšujúcou sa dávkou metformínu, trvaním liečby a/alebo u pacientov s rizikovými faktormi, o ktorých je známe, že spôsobujú nedostatok vitamínu B12, sa zvyšuje riziko nízkych hladín vitamínu B12. V prípade podozrenia na nedostatok vitamínu B12 (ako je anémia alebo neuropatia) sa majú sledovať sérové hladiny vitamínu B12.

Pravidelné sledovanie vitamínu B12 môže byť potrebné u pacientov s rizikovými faktormi nedostatku vitamínu B12. Liečba metformínom má pokračovať dovtedy, kým je tolerovaná a pokiaľ nie je kontraindikovaná a má byť poskytnutá vhodná korekčná liečba nedostatku vitamínu B12 v súlade

s aktuálnymi klinickými usmerneniami. Pediatrická populácia

V skúšaní DINAMO (pozri časť 5.1) bol všeobecný profil bezpečnosti u detí a dospievajúcich podobný ako známy profil bezpečnosti pozorovaný u dospelých pacientov a po 26 týždňoch liečby sa nezaznamenali žiadne výzamné rozdiely medzi placebom a empagliflozínom vzhľadom na hodnotenie rastu alebo týkajúce sa sexuálneho dozrievania.

Počas kontrolovaných klinických štúdií trvajúcich jeden rok sa nezaznamenal žiadny účinok metformínu na rast a pubertu, nie sú však k dispozícii dlhodobé údaje týkajúce sa týchto špecifických faktorov. Preto sa u detí liečených metformínom, a to najmä u detí v predpubertálnom veku, odporúča dôkladné sledovanie účinku metformínu na tieto parametre.

Deti vo veku 10 až 12 rokov

Do kontrolovaných klinických štúdií s metformínom vykonávaných u detí a dospievajúcich bolo zaradených iba 15 pacientov vo veku 10 až 12 rokov.

Skúšanie DINAMO zahŕňalo 157 pacientov a 91 % bolo liečených základnou liečbou metformínom, pričom 25 z týchto pacientov bolo vo veku 10 až 12 rokov.

Aj keď sa účinnosť a bezpečnosť metformínu u týchto detí nelíšila od účinnosti a bezpečnosti

u starších detí a dospievajúcich, pri predpisovaní deťom vo veku 10 až 12 rokov sa odporúča osobitná pozornosť.

Interakcie

Zoznam interakcií
3
22
40
14
Pridať k interakciám

Súbežné podávanie opakovaných dávok empagliflozínu a metformínu u zdravých jedincov významne nemení farmakokinetické vlastnosti empagliflozínu alebo metformínu.

Pre Synjardy sa neuskutočnili žiadne interakčné štúdie. Nasledujúce tvrdenia odzrkadľujú informácie, ktoré sú dostupné pri jednotlivých liečivách.

Empagliflozín

Farmakodynamické interakcie

Diuretiká

Empagliflozín môže prispieť k diuretickému účinku tiazidu a kľučkových diuretík a môže zvýšiť riziko dehydratácie a hypotenzie (pozri časť 4.4).

Inzulín a liečivá podporujúce vylučovanie inzulínu

Inzulín a liečivá podporujúce vylučovanie inzulínu, ako sú sulfonylmočoviny, môžu zvýšiť riziko hypoglykémie. Na zníženie rizika hypoglykémie sa preto môže vyžadovať nižšia dávka inzulínu alebo liečiva podporujúceho vylučovanie inzulínu, ak sa používa v kombinácii s empagliflozínom (pozri časti 4.2 a 4.8).

Farmakokinetické interakcie

Účinky iných liekov na empagliflozín

Údaje in vitro naznačujú, že primárnou cestou metabolizmu empagliflozínu u ľudí je glukuronidácia prostredníctvom uridín 5‘-difosfát glukuronyltransferázy UGT1A3, UGT1A8, UGT1A9 a UGT2B7. Empagliflozín je substrát ľudských vychytávacích transportérov OAT3, OATP1B1 a OATP1B3, ale nie OAT1 a OCT2. Empagliflozín je substrát P-glykoproteínu (P-gp) a proteínu rezistencie rakoviny prsníka (Breast Cancer Resistance Protein, BCRP).

Súbežné podávanie empagliflozínu s probenecidom, inhibítorom enzýmov UGT a OAT3, viedlo

k 26 % zvýšeniu maximálnych plazmatických koncentrácií (Cmax) empagliflozínu a k 53 % zvýšeniu plochy pod krivkou závislosti koncentrácie od času (AUC). Tieto zmeny sa nepovažovali za klinicky významné.

Účinok indukcie UGT (napr. indukcia rifampicínom alebo fenytoínom) na empagliflozín sa neskúmal. Súbežná liečba so známymi induktormi enzýmov UGT sa neodporúča z dôvodu možného rizika poklesu účinnosti. Ak sa musí súbežne podávať induktor týchto enzýmov UGT, je vhodné sledovať kontrolu glykémie na vyhodnotenie dostatočnej odpovede na Synjardy.

Interakčná štúdia s gemfibrozilom, inhibítorom transportérov OAT3 a OATP1B1/1B3 in vitro preukázala, že sa po súbežnom podaní zvýšila Cmax empagliflozínu o 15 % a AUC o 59 %. Tieto zmeny sa nepovažovali za klinicky významné.

Inhibícia transportérov OATP1B1/1B3 v dôsledku súbežného podávania s rifampicínom viedla k 75 % zvýšeniu Cmax a k 35 % zvýšeniu AUC empagliflozínu. Tieto zmeny sa nepovažovali za klinicky významné.

Pri súbežnom podávaní verapamilu, inhibítora P-gp, a bez neho bola expozícia empagliflozínu podobná, čo naznačuje, že inhibícia P-gp nemá žiadny klinicky významný vplyv na empagliflozín.

Interakčné štúdie naznačujú, že farmakokinetické vlastnosti empagliflozínu neboli ovplyvnené súbežným podávaním s metformínom, glimepiridom, pioglitazónom, sitagliptínom, linagliptínom, warfarínom, verapamilom, ramiprilom, simvastatínom, torasemidom a hydrochlórotiazidom.

Účinky empagliflozínu na iné lieky

Empagliflozín môže zvýšiť vylučovanie lítia obličkami a hladiny lítia v krvi môžu byť znížené. Sérová koncentrácia lítia sa má po začatí liečby empagliflozínom a po zmenách dávky sledovať častejšie.

Odkážte pacienta k lekárovi predpisujúcemu lítium, aby sledoval koncentráciu lítia v sére.

Na základe štúdií in vitro empagliflozín neinhibuje, neinaktivuje ani neindukuje izoformy CYP450. Empagliflozín neinhibuje UGT1A1, UGT1A3, UGT1A8, UGT1A9 alebo UGT2B7. Liekové interakcie týkajúce sa hlavných izoforiem CYP450 a UGT s empagliflozínom a súbežne podávanými substrátmi týchto enzýmov sa preto považujú za nepravdepodobné.

Empagliflozín v terapeutických dávkach neinhibuje P-gp. Na základe štúdií in vitro sa považuje za nepravdepodobné, že by empagliflozín spôsoboval interakcie s liečivami, ktoré sú substrátmi P-gp. Súbežné podávanie digoxínu, substrátu P-gp, s empagliflozínom viedlo k 6 % zvýšeniu AUC a k 14 % zvýšeniu Cmax digoxínu. Tieto zmeny sa nepovažovali za klinicky významné.

Empagliflozín in vitro neinhibuje ľudské vychytávacie transportéry, ako sú OAT3, OATP1B1 a OATP1B3, pri klinicky významných plazmatických koncentráciách a liekové interakcie so substrátmi týchto vychytávacích transportérov sa ako také považujú za nepravdepodobné.

Interakčné štúdie vykonané u zdravých dobrovoľníkov naznačujú, že empagliflozín nemá žiadny klinicky významný účinok na farmakokinetické vlastnosti metformínu, glimepiridu, pioglitazónu, sitagliptínu, linagliptínu, simvastatínu, warfarínu, ramiprilu, digoxínu, diuretík a perorálnych kontraceptív.

Metformín

Súbežné používanie, ktoré sa neodporúča

Alkohol

Intoxikácia alkoholom je spojená so zvýšeným rizikom laktátovej acidózy najmä v prípadoch hladovania, nedostatočnej výživy alebo poruchy funkcie pečene.

Transportéry organických katiónov (Organic Cation Transporters, OCT)

Metformín je substrátom transportérov OCT1 aj OCT2. Súbežné podávanie metformínu s:

  • inhibítormi transportéra OCT1 (napr. verapamil) môže znížiť účinnosť metformínu,

  • induktormi transportéra OCT1 (napr. rifampicín) môže zvýšiť gastrointestinálnu absorpciu a účinnosť metformínu,

  • inhibítormi transportéra OCT2 (napr. cimetidín, dolutegravir, ranolazín, trimetoprim, vandetanib, isavukonazol) môže znížiť renálnu elimináciu metformínu, a tým zvýšiť koncentrácie metformínu v plazme,

  • inhibítormi transportérov OCT1 aj OCT2 (napr. krizotinib, olaparib) môže ovplyvniť účinnosť a renálnu elimináciu metformínu.

Pri súbežnom podávaní týchto liekov s metformínom sa preto odporúča opatrnosť, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek, pretože sa môže zvýšiť koncentrácia metformínu v plazme. Keďže inhibítory/induktory OCT môžu ovplyvniť účinnosť metformínu, v prípade potreby možno zvážiť úpravu dávky metformínu (pozri časti 4.2 a 4.4).

Jódové kontrastné látky

Pred zobrazovacím vyšetrením alebo v čase zobrazovacieho vyšetrenia sa musí liečba metformínom prerušiť a v liečbe sa nemá pokračovať skôr, ako po uplynutí minimálne 48 hodín za predpokladu, že funkcia obličiek bola opätovne vyhodnotená a považovaná za stabilnú (pozri časti 4.2 a 4.4).

Kombinácia, pri ktorej sa vyžaduje opatrnosť pri používaní

Niektoré lieky môžu nežiaduco ovplyvňovať funkciu obličiek, čo môže zvyšiť riziko laktátovej acidózy, napr. NSAID vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy II (COX), inhibítorov ACE, antagonistov receptora angiotenzínu II a diuretík, obzvlášť kľúčkových diuretík. Ak sa začínajú používať alebo sa používajú takéto lieky v kombinácii s metformínom, je potrebné dôkladné sledovanie funkcie obličiek.

Glukokortikoidy (podávané systémovým a lokálnym spôsobom), beta-2 agonisty a diuretiká majú vlastnú hyperglykemickú aktivitu. Pacient má byť informovaný a častejšie sa má sledovať glukóza v krvi, najmä na začiatku liečby takýmito liekmi. V prípade potreby sa má dávka antihyperglykemického lieku upraviť počas liečby a po ukončení liečby iným liekom.

Inzulín a liečivá podporujúce vylučovanie inzulínu

Inzulín a liečivá podporujúce vylučovanie inzulínu, ako sú sulfonylmočoviny, môžu zvýšiť riziko hypoglykémie. Na zníženie rizika hypoglykémie sa preto môže vyžadovať nižšia dávka inzulínu alebo liečiva podporujúceho vylučovanie inzulínu, ak sa používa v kombinácii s metformínom (pozri

časti 4.2 a 4.8). Pediatrická populácia

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Fertilia, tehotenstvo a dojčenie

Gravidita

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití tohto lieku alebo empagliflozínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukazujú, že empagliflozín v neskorom štádiu gravidity prechádza placentou vo veľmi obmedzenom rozsahu, ale nenaznačujú priame ani nepriame škodlivé účinky z hľadiska skorého embryonálneho vývoja. Štúdie na zvieratách však preukázali nežiaduce účinky na postnatálny vývin. Obmedzené množstvo údajov naznačuje, že užívanie metformínu u gravidných žien nie je spojené so zvýšeným rizikom vrodených malformácií. Štúdie na zvieratách s kombináciou empagliflozínu

a metformínu alebo s metformínom samotným preukázali reprodukčnú toxicitu len pri vyšších dávkach metformínu (pozri časť 5.3).

Ak pacientka plánuje graviditu a počas gravidity sa odporúča, aby sa diabetes neliečil týmto liekom, ale aby sa na udržanie čo najnormálnejších hladín glukózy v krvi použil inzulín, aby sa znížilo riziko malformácií plodu, ktoré je spojené s abnormálnymi hladinami glukózy v krvi.

Dojčenie

Metformín sa vylučuje do ľudského mlieka. Nepreukázal sa žiaden účinok u dojčených novorodencov/dojčiat liečených žien. O vylučovaní empagliflozínu do mlieka nie sú u ľudí

k dispozícii žiadne údaje. Dostupné údaje pri zvieratách preukázali vylučovanie empagliflozínu a metformínu do mlieka. Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené.

Tento liek sa nemá používať počas dojčenia. Fertilita

Nevykonali sa žiadne štúdie o účinku tohto lieku alebo empagliflozínu na fertilitu u ľudí. Štúdie

s empagliflozínom alebo metformínom na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky z hľadiska fertility (pozri časť 5.3).

Schopnosť

Synjardy má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacienti majú byť poučení, aby počas vedenia vozidiel a obsluhy strojov vykonali opatrenia na zabránenie hypoglykémii, najmä ak sa Synjardy používa v kombinácii so sulfonylmočovinou a/alebo inzulínom.

Nežiaduce účinky

Súhrn profilu bezpečnosti

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie v klinických štúdiách pri kombinácii s inzulínom a/alebo sulfonylmočovinou boli hypoglykémia a gastrointestinálne príznaky (nevoľnosť, vracanie, hnačka, bolesť brucha a strata chuti do jedla). V klinických štúdiách s empagliflozínom vo forme prídavnej liečby k metformínu sa neidentifikovali žiadne ďalšie nežiaduce reakcie v porovnaní s vedľajšími účinkami pri jednotlivých zložkách.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nežiaduce reakcie sú uvedené podľa absolútnej frekvencie. Frekvencie sú definované ako veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až

< 1/1 000) alebo veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľka 2: Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií (MedDRA) zo štúdií kontrolovaných placebom a zo skúseností po uvedení lieku na trh

Trieda orgánových systémov Veľmi časté Časté Menej časté Zriedkavé Veľmi zriedkavé
Infekcie a nákazy vaginálna moniliáza, vulvovaginitída, balanitída a iná infekcia pohlavných orgánov1,2infekcia močových ciest (vrátane pyelonefritídya urosepsy)1,2 nekrotizujúca fasciitída perinea (Fournierova gangréna)a
Poruchy metabolizmu a výživy hypoglykémia (pri užívaní so sulfonylmočovinoualebo inzulínom)1 smäd2 zníženie/nedostatok vitamínu B123,a diabetická ketoacidózaa laktátová acidóza3
Poruchy nervového systému poruchy chuti3
Poruchy ciev deplécia objemu1,2,d
Poruchy gastro-intestinálneho traktu gastrointestinálne príznaky3,4 zápcha
Poruchy pečenea žlčových ciest abnormality vyšetrení funkciepečene3 hepatitída3
Poruchy kože a podkožného tkaniva pruritus (generalizovaný) 2,3 vyrážka urtikária angioedém Erytém3
Poruchy obličieka močových ciest zvýšená miera močenia1,2 dysúria2 tubulo-intersticiálna nefritída
Laboratórne a funkčnévyšetrenia zvýšená hladina lipidov v sére2,b zvýšená hladina kreatinínuv krvi/znížená rýchlosť glomerulárnej filtrácie1 zvýšenýhematokrit2,c

1 Ďalšie informácie nájdete v podčastiach nižšie.

2 Identifikované nežiaduce reakcie empagliflozínu v monoterapii.

3 Identifikované nežiaduce reakcie metformínu v monoterapii.

4 Gastrointestinálne príznaky ako je napr. nevoľnosť, vracanie, hnačka, bolesť brucha a strata chuti do jedla sa vyskytujú najčastejšie počas začiatku liečby a vo väčšine prípadov odoznejú spontánne.

a Pozri časť 4.4

b Priemerné percentuálne nárasty v porovnaní s východiskovou hodnotou boli pri celkovom cholesterole 5,0 % pre empagliflozín 10 mg a 5,2 % pre empagliflozín 25 mg v porovnaní s 3,7 % pre placebo; pri

HDL-cholesterole 4,6 % pre empagliflozín 10 mg a 2,7 % pre empagliflozín 25 mg v porovnaní s -0,5 % pre placebo a pri LDL-cholesterole 9,1 % pre empagliflozín 10 mg a 8,7 % pre empagliflozín 25 mg v porovnaní so 7,8 % pre placebo; pri triglyceridoch 5,4 % pre empagliflozín 10 mg a 10,8 % pre empagliflozín 25 mg

v porovnaní s 12,1 % pre placebo.

c Priemerné zmeny v porovnaní s východiskovou hodnotou hematokritu boli 3,6 % pre empagliflozín 10 mg a 4,0 % pre empagliflozín 25 mg v porovnaní s 0 % pre placebo. V štúdii EMPA-REG OUTCOME sa hodnoty hematokritu vrátili k východiskovým hodnotám po kontrolnom období 30 dní od ukončenia liečby.

d Združené údaje zo skúšaní s empagliflozínom u pacientov so zlyhávaním srdca (v ktorých mala polovica pacientov diabetes mellitus 2. typu) ukázali vyššiu frekvenciu výskytu deplécie objemu („veľmi často“: 11,4 % pre empagliflozín v porovnaní s 9,7 % pre placebo).

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Hypoglykémia

Frekvencia výskytu hypoglykémie závisela od základnej liečby v príslušných štúdiách a bola podobná pri empagliflozíne a placebe vo forme prídavnej liečby k metformínu, prídavnej liečby k linagliptínu a metformínu, pri kombinácii empagliflozínu s metformínom u pacientov doteraz neliečených liekmi

v porovnaní s pacientmi liečenými empagliflozínom a metformínom ako samostatnými zložkami a ako prídavná liečba k štandardnej liečbe. Zvýšená frekvencia sa zaznamenala v prípade, ak sa empagliflozín podával vo forme prídavnej liečby k metformínu a sulfonylmočovine (empagliflozín

10 mg: 16,1 %, empagliflozín 25 mg: 11,5 % a placebo: 8,4 %) alebo vo forme prídavnej liečby k metformínu a inzulínu (empagliflozín 10 mg: 31,3 %, empagliflozín 25 mg: 36,2 % a placebo: 34,7 %).

Silná hypoglykémia (udalosti vyžadujúce pomoc)

Celková frekvencia výskytu pacientov s príhodami silnej hypoglykémie bola nízka (< 1 %) a podobná pri empagliflozíne a placebe vo forme prídavnej liečby k metformínu a pri kombinácii empagliflozínu s metformínom u pacientov doteraz neliečených liekmi v porovnaní s pacientmi liečenými empagliflozínom a metformínom ako samostatnými zložkami a ako prídavná liečba k štandardnej liečbe. Udalosti silnej hypoglykémie sa vyskytli u 0,5 % pacientov liečených empagliflozínom 10 mg, 0 % pacientov liečených empagliflozínom 25 mg a 0,5 % pacientov, ktorí dostávali placebo pri pridaní k metformínu a inzulínu. Pri kombinácii metformínu a sulfonylmočoviny a vo forme prídavnej liečby k linagliptínu a metformínu sa udalosť silnej hypoglykémie nevyskytla u žiadneho pacienta.

Infekcia močových ciest

Celková frekvencia výskytu nežiaducich udalostí infekcie močových ciest bola vyššia u pacientov liečených metformínom, ktorí dostávali empagliflozín 10 mg (8,8 %) v porovnaní s empagliflozínom 25 mg (6,6 %) alebo placebom (7,8 %). Podobne ako pri placebe, infekcia močových ciest sa hlásila častejšie pri empagliflozíne u pacientov s chronickými alebo opätovne sa vyskytujúcimi infekciami močových ciest v anamnéze. Intenzita infekcií močových ciest (t.j. mierna/stredne závažná/závažná) bola podobná placebu. Udalosti infekcie močových ciest sa častejšie hlásili pre empagliflozín 10 mg v porovnaní s placebom u pacientok, ale nie pre empagliflozín 25 mg. Frekvencie výskytu infekcií močových ciest boli nízke u pacientov mužského pohlavia a medzi liečebnými skupinami boli vyrovnané.

Vaginálna moniliáza, vulvovaginitída, balanitída a iná infekcia pohlavných orgánov

U pacientov liečených metformínom, ktorí dostávali empagliflozín 10 mg (4,0 %) a empagliflozín 25 mg (3,9 %), sa v porovnaní s placebom (1,3 %) častejšie hlásila vaginálna moniliáza, vulvovaginitída, balanitída a iné infekcie pohlavných orgánov a častejšie sa hlásili u pacientok pri empagliflozíne v porovnaní s placebom. Táto odlišnosť vo frekvencii výskytu bola menej výrazná

u pacientov mužského pohlavia. Intenzita infekcií pohlavných orgánov bola mierna a stredne závažná, žiadna z nich nebola závažná.

Súčasne s genitálnymi infekciami sa hlásili prípady fimózy/získanej fimózy a v niektorých prípadoch sa vyžadovala obriezka.

Zvýšená miera močenia

Ako sa predpokladalo na základe mechanizmu účinku, zvýšená miera močenia (na základe hodnotenia PT vyšetrenia vrátane polakizúrie, polyúrie a noktúrie) sa vo vyšších frekvenciách výskytu pozorovala u pacientov liečených metformínom, ktorí dostávali empagliflozín 10 mg (3,0 %) a empagliflozín

25 mg (2,9 %) v porovnaní s placebom (1,4 %) vo forme prídavnej liečby k metformínu. Intenzita zvýšenej miery močenia bola väčšinou mierna až stredne závažná. Frekvencia výskytu hlásenej noktúrie bola medzi placebom a empagliflozínom porovnateľná (< 1 %).

Deplécia objemu

Celková frekvencia výskytu deplécie objemu (vrátane vopred definovaných pojmov zníženého krvného tlaku (ambulantne), zníženého systolického krvného tlaku, dehydratácie, hypotenzie, hypovolémie, ortostatickej hypotenzie a synkopy) bola u pacientov liečených metformínom, ktorí dostávali empagliflozín, nízka: 0,6 % pre empagliflozín 10 mg, 0,3 % pre empagliflozín 25 mg

a 0,1 % pre placebo. Účinok empagliflozínu na vylučovanie glukózy močom súvisí s osmotickou diurézou, ktorá môže ovplyvniť stav hydratácie pacientov vo veku 75 rokov a starších. U pacientov vo veku ≥ 75 rokov sa udalosti deplécie objemu hlásili u jedného pacienta liečeného empagliflozínom

25 mg vo forme prídavnej liečby k metformínu.

Zvýšená hladina kreatinínu v krvi/znížená rýchlosť glomerulárnej filtrácie

Celková frekvencia výskytu pacientov so zvýšenou hladinou kreatinínu v krvi a zníženou rýchlosťou glomerulárnej filtrácie bola podobná pre empagliflozín a placebo vo forme prídavnej liečby

k metformínu (zvýšená hladina kreatinínu v krvi: empagliflozín 10 mg 0,5 %, empagliflozín 25 mg 0,1 %, placebo 0,4 %, znížená rýchlosť glomerulárnej filtrácie: empagliflozín 10 mg 0,1 %, empagliflozín 25 mg 0 %, placebo 0,2 %).

Úvodné zvýšenia hladiny kreatinínu a úvodné zníženia odhadovanej rýchlosti glomerulárnej filtrácie u pacientov liečených empagliflozínom ako prídavnou liečbou k liečbe metformínom boli vo všeobecnosti dočasné pri kontinuálnej liečbe alebo vratné po prerušení liečby liekom.

V štúdii EMPA-REG OUTCOME sa u pacientov liečených empagliflozínom konzistentne vyskytovalo počiatočné zníženie hodnoty eGFR (priemer: 3 ml/min/1,73 m2). Následne sa hodnota eGFR počas pokračujúcej liečby udržiavala. Priemerná hodnota eGFR sa po prerušení liečby vrátila na východiskovú hodnotu, čo naznačuje, že pri týchto zmenách funkcie obličiek môžu hrať úlohu akútne hemodynamické zmeny.

Pediatrická populácia

V skúšaní DINAMO bolo liečených 157 detí vo veku 10 rokov a starších s diabetom 2. typu, z čoho 52 pacientov dostávalo empagliflozín, 52 linagliptín a 53 placebo (pozri časť 5.1). Počas placebom kontrolovanej fázy bola najčastejšou nežiaducou reakciou hypoglykémia (empagliflozín 10 mg

a 25 mg, združené údaje: 23,1 %, placebo: 9,4 %). Žiadna z týchto udalostí nebola závažná ani nevyžadovala pomoc.

Celkovo bol profil bezpečnosti u detí podobný ako profil bezpečnosti u dospelých s diabetom mellitus

2. typu.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Predávkovanie

Príznaky

Empagliflozín

Jednorazové dávky až do 800 mg empagliflozínu (čo zodpovedá až 32-násobku najvyššej odporúčanej dennej dávky) u zdravých dobrovoľníkov a opakované denné dávky až do 100 mg empagliflozínu (čo zodpovedá 4-násobku najvyššej odporúčanej dennej dávky) u pacientov s diabetom mellitus 2. typu nepreukázali v kontrolovaných klinických štúdiách žiadnu toxicitu. Empagliflozín zvýšil vylučovanie glukózy močom, čo viedlo k zvýšeniu objemu moču. Pozorované zvýšenie objemu moču nebolo závislé od dávky a nie je klinicky významné. U ľudí neexistujú žiadne skúsenosti s dávkami nad

800 mg.

Metformín

Pri dávkach metformínu až do 85 g sa hypoglykémia nepozorovala, hoci v takýchto prípadoch sa vyskytla laktátová acidóza. Predávkovanie vysokými dávkami metformínu alebo súbežné riziká môžu viesť k laktátovej acidóze. Laktátová acidóza je naliehavým zdravotným stavom a musí sa liečiť

v nemocnici (pozri časti 4.4 a 4.5). Liečba

V prípade predávkovania sa má začať s liečbou, ktorá je primeraná klinickému stavu pacienta. Najúčinnejšou metódou na odstránenie laktátu a metformínu je hemodialýza. Odstránenie empagliflozínu hemodialýzou sa neskúmalo.

Farmakologické vlastnosti - Synjardy 5 mg/1000 mg

Farmakodynamika

Farmakoterapeutická skupina: Antidiabetiká, kombinácia perorálnych antidiabetík, ATC kód: A10BD20

Mechanizmus účinku

Synjardy kombinuje dve antihyperglykemiká s komplementárnymi mechanizmami účinku na zlepšenie kontroly glykémie u pacientov s diabetom mellitus 2. typu: empagliflozín, inhibítor sodíkovo-glukózového kotranspotéra 2 (SGLT2) a metformíniumchlorid, člen skupiny biguanidov.

Empagliflozín

Empagliflozín je reverzibilný, vysoko účinný (IC50 1,3 nmol) a selektívny kompetitívny inhibítor SGLT2. Empagliflozín neinhibuje iné transportéry glukózy, ktoré sú dôležité pre transport glukózy do periférnych tkanív a je 5 000-násobne selektívnejší pre SGLT2 v porovnaní so SGLT1, hlavným transportérom zodpovedným za vstrebávanie glukózy v čreve. SGLT2 je vo vysokej miere exprimovaný v obličkách, zatiaľ čo k jeho expresii v ostatných tkanivách nedochádza alebo je veľmi nízka. Ako hlavný transportér zodpovedá za reabsorpciu glukózy z glomerulárneho filtrátu späť do krvného obehu. U pacientov s diabetom mellitus 2. typu a hyperglykémiou sa prefiltruje a reabsorbuje vyššie množstvo glukózy.

Empagliflozín zlepšuje kontrolu glykémie u pacientov s diabetom mellitus 2. typu znížením reabsorpcie glukózy v obličkách. Množstvo glukózy vylúčené obličkami prostredníctvom tohto mechanizmu vylučovania glukózy do moču závisí od koncentrácie glukózy v krvi a GFR. Inhibícia SGLT2 u pacientov s diabetom mellitus 2. typu a hyperglykémiou vedie k rozsiahlemu vylučovaniu

glukózy do moču. Úvodné podávanie empagliflozínu navyše zvyšuje vylučovanie sodíka, čo spôsobuje osmotickú diurézu a zníženie intravaskulárneho objemu.

U pacientov s diabetom mellitus 2. typu sa vylučovanie glukózy močom zvýšilo okamžite po prvej dávke empagliflozínu a pretrváva počas 24-hodinového intervalu dávkovania. Zvýšené vylučovanie glukózy močom sa na konci 4-týždňového obdobia liečby udržalo, pričom priemer bol približne

78 g/deň pre empagliflozín 25 mg. Zvýšené vylučovanie glukózy močom viedlo u pacientov s diabetom mellitus 2. typu k okamžitému zníženiu plazmatickej hladiny glukózy.

Empagliflozín zlepšuje plazmatické hladiny glukózy nalačno a aj po jedle. Mechanizmus účinku empagliflozínu nie je závislý od funkcie beta buniek a dráhy inzulínu a to prispieva k nízkemu riziku hypoglykémie. Zaznamenalo sa zlepšenie náhradných ukazovateľov funkcie beta buniek vrátane hodnotenia pomocou modelu homeostázy β (Homeostasis Model Assessment-β, HOMA-β). Navyše vylučovanie glukózy močom spúšťa úbytok kalórií spojený s úbytkom telesného tuku a znížením telesnej hmotnosti. Glukozúria pozorovaná s empagliflozínom je spojená s miernou diurézou, ktorá môže prispievať k pretrvávajúcemu a stredne závažnému zníženiu krvného tlaku. Glukozúria, nátriuréza a osmotická diuréza pozorované s empagliflozínom môžu prispievať k zlepšeniu kardiovaskulárnych účinkov.

Metformín

Metformín je biguanid s antihyperglykemickými účinkami, ktorý znižuje bazálnu aj postprandiálnu plazmatickú glukózu. Nestimuluje sekréciu inzulínu a preto nespôsobuje hypoglykémiu.

Metformín môže účinkovať prostredníctvom 3 mechanizmov:

  • znížením tvorby hepatálnej glukózy inhibíciou glukoneogenézy a glykogenolýzy,

  • zlepšením periférneho vychytávania a využitia glukózy vo svaloch zvýšením citlivosti na inzulín,

  • a spomalením absorpcie glukózy v črevách.

    Metformín stimuluje intracelulárnu syntézu glykogénu účinkom na glykogénsyntázu. Metformín zvyšuje transportnú kapacitu všetkých typov membránových transportérov glukózy (GLUT) známych v súčasnosti.

    U ľudí má metformín, nezávisle od jeho účinku na glykémiu, priaznivý účinok na metabolizmus lipidov. Toto sa preukázalo v terapeutických dávkach v kontrolovaných strednodobých alebo dlhodobých klinických štúdiách: metformín znižuje hladiny celkového cholesterolu, LDL cholesterolu a triglyceridov.

    Klinická účinnosť a bezpečnosť

    Zlepšenie kontroly glykémie a zníženie kardiovaskulárnych ochorení a úmrtnosti sú neoddeliteľnou súčasťou liečby diabetu 2. typu.

    Glykemická účinnosť a kardiovaskulárne účinky boli hodnotené v 9 dvojito zaslepených, placebom alebo aktívne kontrolovaných klinických štúdiách v trvaní minimálne 24 týždňov, u celkovo

    10 366 pacientov s diabetom 2. typu, z ktorých 2 950 dostávalo empagliflozín 10 mg a 3 701 dostávalo empagliflozín 25 mg vo forme prídavnej liečby k metformínu. Z týchto pacientov bolo 266 alebo

    264 pacientov liečených empagliflozínom 10 mg alebo 25 mg vo forme prídavnej liečby k metformínu a inzulínu, v uvedenom poradí.

    Liečba empagliflozínom v kombinácii s metformínom s inými antidiabetikami (pioglitazón, sulfonylmočovina, inhibítory DPP-4 a inzulín) alebo bez nich viedla ku klinicky významným zlepšeniam hodnoty HbA1c, plazmatickej hladiny glukózy nalačno (Fasting Plasma Glucose, FPG), telesnej hmotnosti, systolického a diastolického krvného tlaku. Podávanie empagliflozínu 25 mg viedlo k vyššiemu podielu pacientov, ktorí dosiahli cieľovú hodnotu HbA1c menej ako 7 %

    a k menšiemu podielu pacientov, ktorí potrebovali záchrannú liečbu glykémie v porovnaní

    s empagliflozínom 10 mg a placebom. U pacientov vo veku 75 rokov a starších sa pri liečbe empagliflozínom pozorovali číselne nižšie zníženia hodnoty HbA1c. Vyššia východisková hodnota HbA1c sa spájala s väčším znížením hodnoty HbA1c. Empagliflozín ako doplnok k štandardnej liečbe navyše znížil kardiovaskulárnu úmrtnosť u pacientov s diabetom 2. typu a existujúcim kardiovaskulárnym ochorením.

    Empagliflozín vo forme prídavnej liečby k metformínu, sulfonylmočovine, pioglitazónu

    Empagliflozín vo forme prídavnej liečby k metformínu, metformínu a sulfonylmočovine alebo pioglitazónu a metformínu viedol k štatisticky významným (p < 0,0001) zníženiam hodnoty HbA1c

    a telesnej hmotnosti v porovnaní s placebom (tabuľka 3). Okrem toho viedol ku klinicky významnému zníženiu FPG, systolického a diastolického krvného tlaku v porovnaní s placebom.

    V dvojito zaslepenom, placebom kontrolovanom predĺžení týchto štúdií sa zníženie hodnoty HbA1c, telesnej hmotnosti a krvného tlaku udržalo až do 76. týždňa.

    Tabuľka 3: Výsledky účinnosti v 24-týždňových, placebom kontrolovaných štúdiách

    Prídavná liečba k liečbe metformínoma
    Placebo empagliflozín
    10 mg 25 mg
    N 207 217 213
    HbA1c (%)
    Východisková hodnota (priemer) 7,90 7,94 7,86
    Zmena od východiskovej hodnoty1 -0,13 -0,70 -0,77
    Rozdiel oproti placebu1 (97,5 % IS) -0,57* (-0,72; -0,42) -0,64* (-0,79; -0,48)
    N 184 199 191
    Pacienti (%), ktorí dosiahli hodnotu HbA1c < 7 % s východiskovou hodnotouHbA1c ≥ 7 %2 12,5 37,7 38,7
    N 207 217 213
    Telesná hmotnosť (kg)
    Východisková hodnota (priemer) 79,73 81,59 82,21
    Zmena od východiskovej hodnoty1 -0,45 -2,08 -2,46
    Rozdiel oproti placebu1 (97,5 % IS) -1,63* (-2,17; -1,08) -2,01* (-2,56; -1,46)
    N 207 217 213
    STK (mmHg)2
    Východisková hodnota (priemer) 128,6 129,6 130,0
    Zmena od východiskovej hodnoty1 -0,4 -4,5 -5,2
    Rozdiel oproti placebu1 (95 % IS) -4,1* (-6,2; -2,1) -4,8* (-6,9; -2,7)
    Prídavná liečba k liečbe metformínom a sulfonylmočovinoua
    Placebo empagliflozín
    10 mg 25 mg
    N 225 225 216
    HbA1c (%)
    Východisková hodnota (priemer) 8,15 8,07 8,10
    Zmena od východiskovej hodnoty1 -0,17 -0,82 -0,77
    Rozdiel oproti placebu1 (97,5 % IS) -0,64* (-0,79; -0,49) -0,59* (-0,74; -0,44)
    N 216 209 202
    Pacienti (%), ktorí dosiahli hodnotu HbA1c < 7 % s východiskovou hodnotouHbA1c ≥ 7 %2 9,3 26,3 32,2
    N 225 225 216
    Telesná hmotnosť (kg)
    Východisková hodnota (priemer) 76,23 77,08 77,50
    Zmena od východiskovejhodnoty1 -0,39 -2,16 -2,39
    Rozdiel oproti placebu1 (97,5 % IS) -1,76* (-2,25; -1,28) -1,99* (-2,48; -1,50)
    N 225 225 216
    STK (mmHg)2
    Východisková hodnota (priemer) 128,8 128,7 129,3
    Zmena od východiskovejhodnoty1 -1,4 -4,1 -3,5
    Rozdiel oproti placebu1 (95 % IS) -2,7 (-4,6; -0,8) -2,1 (-4,0; -0,2)
    Prídavná liečba k liečbe pioglitazónom + metformínomb
    Placebo empagliflozín
    10 mg 25 mg
    N 124 125 127
    HbA1c (%)
    Východisková hodnota (priemer) 8,15 8,07 8,10
    Zmena od východiskovej hodnoty1 -0,11 -0,55 -0,70
    Rozdiel oproti placebu1 (97,5 % IS) -0,45* (-0,69; -0,21) -0,60* (-0,83; -0,36)
    N 118 116 123
    Pacienti (%), ktorí dosiahli hodnotu HbA1c < 7 % s východiskovou hodnotouHbA1c ≥ 7 %2 8,5 22,4 28,5
    N 124 125 127
    Telesná hmotnosť (kg)
    Východisková hodnota (priemer) 79,45 79,44 80,98
    Zmena od východiskovej hodnoty1 0,40 -1,74 -1,59
    Rozdiel oproti placebu1 (97,5 % IS) -2,14* (-2,93; -1,35) -2,00* (-2,78; -1,21)
    N 124 125 127
    STK (mmHg)2, 3
    Východisková hodnota (priemer) 125,5 126,3 126,3
    Zmena od východiskovej hodnoty1 0,8 -3,5 -3,3
    Rozdiel oproti placebu1 (95 % IS) -4,2** (-6,94; -1,53) -4,1** (-6,76; -1,37)

    a Celý analyzovaný súbor (FAS) s použitím prevodu hodnôt z posledného sledovania (LOCF) pred podaním záchrannej liečby glykémie

    b Analýza podskupiny u pacientov užívajúcich základnú liečbu metformínom (FAS, LOCF)

    1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty

    2 Nie je hodnotené z hľadiska štatistickej významnosti ako súčasť sekvenčného potvrdzujúceho testovania

    3 LOCF, hodnoty cenzurované po podaní záchrannej liečby antihypertenzívom

    * hodnota p < 0,0001

    ** hodnota p < 0,01

    Empagliflozín v kombinácii s metformínom u pacientov doteraz neliečených liekmi

    Bola vykonaná štúdia faktoriálneho dizajnu v trvaní 24 týždňov na hodnotenie účinnosti a bezpečnosti empagliflozínu u pacientov doteraz neliečených liekmi. Liečba empagliflozínom v kombinácii

    s metformínom (5 mg a 500 mg, 5 mg a 1 000 mg, 12,5 mg a 500 mg a 12,5 mg a 1 000 mg podávané dvakrát denne) preukázala štatisticky výrazné zlepšenia hodnoty HbA1c (tabuľka 4) a viedla k vyšším zníženiam FPG (v porovnaní s jednotlivými zložkami) a telesnej hmotnosti (v porovnaní

    s metformínom).

    Tabuľka 4: Výsledky účinnosti v 24. týždni porovnávajúce empagliflozín v kombinácii s metformínom s jednotlivými zložkamia

    Empagliflozín 10 mgb Empagliflozín 25 mgb Metformínc
    + Met1 000 mgc + Met2 000 mgc Bez Met + Met1 000 mgc + Met2 000 mgc Bez Met 1 000mg 2 000mg
    N 161 167 169 165 169 163 167 162
    HbA1c (%)
    Východis-ková hodnota(priemer) 8,68 8,65 8,62 8,84 8,66 8,86 8,69 8,55
    Zmena od východiskovej hodnoty1 -1,98 -2,07 -1,35 -1,93 -2,08 -1,36 -1,18 -1,75
    Porovnanies empa. (95% IS)1 -0,63* (-0,86;-0,40) -0,72* (-0,96;-0,49) -0,57* (-0,81;-0,34) -0,72* (-0,95;-0,48)
    Porovnanie s met.(95% IS)1 -0,79* (-1,03;-0,56) -0,33* (-0,56;-0,09) -0,75* (-0,98;-0,51) -0,33* (-0,56;-0,10)

    Met = metformín, empa = empagliflozín

    1 priemer upravený podľa východiskovej hodnoty

    a Boli vykonané analýzy na celom analyzovanom súbore (FAS) pomocou prístupu pozorovaných prípadov (Observed Cases, OC)

    b Podávané v dvoch rovnako rozdelených dávkach denne pri podávaní spolu s metformínom

    c Podávané v dvoch rovnako rozdelených dávkach denne

    * p ≤ 0,0062 pre HbA1c

    Empagliflozín u pacientov s nedostatočnou kontrolou metformínom a linagliptínom

    U pacientov s nedostatočnou kontrolou metformínom a linagliptínom 5 mg, liečba empagliflozínom 10 mg aj 25 mg viedla k štatisticky významným zníženiam (p < 0,0001) hodnoty HbA1c a telesnej hmotnosti v porovnaní s placebom (tabuľka 5). V porovnaní s placebom viedla aj ku klinicky významným zníženiam FPG, systolického a diastolického tlaku.

    Tabuľka 5: Výsledky účinnosti v 24-týždňovej, placebom kontrolovanej štúdii u pacientov s nedostatočnou kontrolou metformínom a linagliptínom 5 mg

    Prídavná liečba k liečbe metformínom a linagliptínom 5 mg
    Placebo5 Empagliflozín6
    10 mg 25 mg
    N 106 109 110
    HbA1c (%)3
    Východisková hodnota (priemer) 7,96 7,97 7,97
    Zmena od východiskovejhodnoty1 0,14 -0,65 -0,56
    Rozdiel oproti placebu (95 % IS) -0,79* (-1,02; -0,55) -0,70* (-0,93; -0,46)
    N 100 100 107
    Pacienti (%), ktorí dosiahli hodnotu HbA1c < 7 %s východiskovou hodnotouHbA1c ≥ 7 %2 17,0 37,0 32,7
    N 106 109 110
    Telesná hmotnosť (kg)3
    Východisková hodnota (priemer) 82,3 88,4 84,4
    Zmena od východiskovej hodnoty1 -0,3 -3,1 -2,5
    Rozdiel oproti placebu (95 % IS) -2,8* (-3,5; -2,1) -2,2* (-2,9; -1,5)
    N 106 109 110
    STK (mmHg)4
    Východisková hodnota (priemer) 130,1 130,4 131,0
    Zmena od východiskovej hodnoty1 -1,7 -3,0 -4,3
    Rozdiel oproti placebu (95 % IS) -1,3 (-4,2; 1,7) -2,6 (-5,5; 0,4)

    1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty

    2 Nie je hodnotené z hľadiska štatistickej významnosti, nie je súčasťou sekvenčného testovania pre sekundárne cieľové ukazovatele

    3 MMRM model na FAS (OC) zahŕňal východiskovú hodnotu HbA1c, východiskovú hodnotu eGFR (MDRD), geografickú oblasť, návštevu, liečbu a liečbu podľa interakcie počas návštevy. Telesná hmotnosť zahŕňa východiskovú hodnotu pre telesnú hmotnosť.

    4 MMRM model zahŕňal východiskovú hodnotu STK a východiskovú hodnotu HbA1c ako lineárny kovariant(-y) a východiskovú hodnotu eGFR, geografickú oblasť, liečbu, návštevu a návštevu podľa interakcie liečby ako stálych účinkov.

    5 Pacienti randomizovaní do skupiny užívajúcej placebo dostávali placebo a linagliptín 5 mg so základnou liečbou metformínom

    6 Pacienti randomizovaní do skupiny užívajúcej empagliflozín 10 mg alebo 25 mg dostávali empagliflozín 10 mg alebo 25 mg a linagliptín 5 mg so základnou liečbou metformínom

    * hodnota p < 0,0001

    Vo vopred špecifikovanej podskupine pacientov s východiskovou hodnotou HbA1c vyššou alebo rovnou 8,5 % bolo zníženie východiskovej hodnoty HbA1c -1,3 % pri empagliflozíne 10 mg alebo 25 mg v 24. týždni (p < 0,0001) v porovnaní s placebom.

    Empagliflozín vo forme prídavnej liečby k metformínu v porovnaní s glimepiridom, 24-mesačné údaje

    V štúdii porovnávajúcej účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu 25 mg oproti glimepiridu (až do 4 mg denne) u pacientov s nedostatočnou kontrolou glykémie užívajúcich metformín samostatne viedla liečba empagliflozínom podávaným denne k superiórnemu zníženiu hodnoty HbA1c (tabuľka 6) a ku

    klinicky významnému zníženiu FPG v porovnaní s glimepiridom. Empagliflozín podávaný denne viedol k štatisticky významnému zníženiu telesnej hmotnosti, systolického a diastolického krvného tlaku a k štatisticky významnému nižšiemu podielu pacientov s udalosťami hypoglykémie v porovnaní s glimepiridom (2,5 % pre empagliflozín, 24,2 % pre glimepirid, p < 0,0001).

    Tabuľka 6: Výsledky účinnosti v 104. týždni v aktívne kontrolovanej štúdii porovnávajúcej empagliflozín s glimepiridom vo forme prídavnej liečby k metformínua

    Empagliflozín 25 mg Glimepiridb
    N 765 780
    HbA1c (%)
    Východisková hodnota (priemer) 7,92 7,92
    Zmena od východiskovej hodnoty1 -0,66 -0,55
    Rozdiel oproti glimepiridu1 (97,5 % IS) -0,11* (-0,20; -0,01)
    N 690 715
    Pacienti (%), ktorí dosiahli hodnotuHbA1c < 7 % s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 7 %2 33,6 30,9
    N 765 780
    Telesná hmotnosť (kg)
    Východisková hodnota (priemer) 82,52 83,03
    Zmena od východiskovej hodnoty1 -3,12 1,34
    Rozdiel oproti glimepiridu1 (97,5 % IS) -4,46** (-4,87; -4,05)
    N 765 780
    STK (mmHg)3
    Východisková hodnota (priemer) 133,4 133,5
    Zmena od východiskovej hodnoty1 -3,1 2,5
    Rozdiel oproti glimepiridu1 (97,5 % IS) -5,6** (-7,0; -4,2)

    a Celý analyzovaný súbor (FAS) s použitím prevodu hodnôt z posledného sledovania (LOCF) pred podaním záchrannej liečby glykémie

    b Až do 4 mg glimepiridu

    1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty

    2 Nie je hodnotené z hľadiska štatistickej významnosti ako súčasť sekvenčného potvrdzujúceho testovania

    3 LOCF, hodnoty cenzurované po podaní záchrannej liečby antihypertenzívom

    * hodnota p < 0,0001 pre non-inferioritu a hodnota p = 0,0153 pre superioritu

    ** hodnota p < 0,0001

    Prídavná liečba k liečbe inzulínom

    Empagliflozín vo forme prídavnej liečby k viacerým denným dávkam inzulínu

    Účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k viacerým denným dávkam inzulínu so súbežnou liečbou metformínom sa vyhodnotila v dvojito zaslepenom, placebom kontrolovanom skúšaní trvajúcom 52 týždňov. Počas úvodných 18 týždňov a posledných 12 týždňov sa dávka inzulínu udržiavala stabilná, ale bola upravená tak, aby sa medzi 19. a 40. týždňom dosiahli hladiny glukózy < 5,5 mmol/l (< 100 mg/dl) pred jedlom a hladiny glukózy < 7,8 mmol/l

    (< 140 mg/dl) po jedle.

    V 18. týždni poskytol empagliflozín štatisticky významné zlepšenie hodnoty HbA1c v porovnaní s placebom (tabuľka 7).

    V 52. týždni viedla liečba empagliflozínom k štatisticky významnému zníženiu hodnoty HbA1c a k zníženiu dávky inzulínu v porovnaní s placebom a k zníženiu FPG a telesnej hmotnosti.

    Tabuľka 7: Výsledky účinnosti v 18. a 52. týždni v placebom kontrolovanej štúdii empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k viacerým denným dávkam inzulínu s metformínom

    Placebo Empagliflozín
    10 mg 25 mg
    N 135 128 137
    HbA1c (%) v 18. týždnia
    Východisková hodnota (priemer) 8,29 8,42 8,29
    Zmena od východiskovej hodnoty1 -0,58 -0,99 -1,03
    Rozdiel oproti placebu1 (97,5 % IS) -0,41* (-0,61; -0,21) -0,45* (-0,65; -0,25)
    N 86 84 87
    HbA1c (%) v 52. týždnib
    Východisková hodnota (priemer) 8,26 8,43 8,38
    Zmena od východiskovej hodnoty1 -0,86 -1,23 -1,31
    Rozdiel oproti placebu1 (97,5 % IS) -0,37** (-0,67; -0,08) -0,45* (-0,74; -0,16)
    N 84 84 87
    Pacienti (%), ktorí dosiahli hodnotu HbA1c < 7 %s východiskovou hodnotouHbA1c ≥ 7 % v 52. týždnib, 2 27,4 41,7 48,3
    N 86 83 86
    Dávka inzulínu (IU/deň) v 52. týždnib, 3
    Východisková hodnota (priemer) 91,01 91,77 90,22
    Zmena od východiskovej hodnoty1 12,84 0,22 -2,25
    Rozdiel oproti placebu1 (97,5 % IS) -12,61** (-21,43; -3,80) -15,09** (-23,79; -6,40)
    N 86 84 87
    Telesná hmotnosť (kg) v 52. týždnib
    Východisková hodnota(priemer) 97,78 98,86 94,93
    Zmena od východiskovejhodnoty1 0,42 -2,47 -1,94
    Rozdiel oproti placebu1 (97,5 % IS) -2,89* (-4,29; -1,49) -2,37* (-3,75; -0,98)

    a Analýza podskupiny u pacientov užívajúcich základnú liečbu metformínom (FAS, LOCF)

    b Analýza podskupiny u pacientov užívajúcich základnú liečbu metformínom (PPS-Completers, LOCF)

    1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty

    2 Nie je hodnotené z hľadiska štatistickej významnosti ako súčasť sekvenčného potvrdzujúceho testovania

    3 19.-40. týždeň: režim cieľovej liečby pre úpravu dávky inzulínu na dosiahnutie vopred definovaných cieľových hladín glukózy (< 5,5 mmol/l [< 100 mg/dl] pred jedlom, < 7,8 mmol/l [< 140 mg/dl] po jedle).

    * hodnota p ≤ 0,0005

    ** hodnota p < 0,005

    Empagliflozín vo forme prídavnej liečby k bazálnemu inzulínu

    Účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k bazálnemu inzulínu so súbežnou liečbou metformínom sa vyhodnotila v dvojito zaslepenom, placebom kontrolovanom skúšaní trvajúcom 78 týždňov. Počas úvodných 18 týždňov sa dávka inzulínu udržiavala stabilná, ale bola upravená tak, aby sa v nasledujúcich 60 týždňoch dosiahla FPG < 110 mg/dl.

    V 18. týždni poskytol empagliflozín štatisticky významné zlepšenie hodnoty HbA1c. Cieľová hodnota HbA1c < 7 % sa dosiahla pri väčšom podiele pacientov liečených empagliflozínom a s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 7,0 % v porovnaní s placebom (tabuľka 8).

    V 78. týždni sa účinkom empagliflozínu udržalo zníženie hodnoty HbA1c a zníženie dávky inzulínu. Okrem toho, empagliflozín viedol k zníženiu FPG, telesnej hmotnosti a krvného tlaku.

    Tabuľka 8: Výsledky účinnosti v 18. a 78. týždni v placebom kontrolovanej štúdii empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k bazálnemu inzulínu s metformínoma

    Placebo Empagliflozín10 mg Empagliflozín25 mg
    N 96 107 99
    HbA1c (%) v 18. týždni
    Východisková hodnota (priemer) 8,02 8,21 8,35
    Zmena od východiskovejhodnoty1 -0,09 -0,62 -0,72
    Rozdiel oproti placebu1 (97,5 % IS) -0,54* (-0,77; -0,30) -0,63* (-0,88; -0,39)
    N 89 105 94
    HbA1c (%) v 78. týždni
    Východisková hodnota (priemer) 8,03 8,24 8,29
    Zmena od východiskovej hodnoty1 -0,08 -0,42 -0,71
    Rozdiel oproti placebu1 (97,5 % IS) -0,34** (-0,64; -0,05) -0,63* (-0,93; -0,33)
    N 89 105 94
    Dávka bazálneho inzulínu (IU/deň) v 78. týždni
    Východisková hodnota (priemer) 49,61 47,25 49,37
    Zmena od východiskovej hodnoty1 4,14 -2,07 -0,28
    Rozdiel oproti placebu1 (97,5 % IS) -6,21** (-11,81; -0,61) -4,42 (-10,18; 1,34)

    a Analýza podskupiny celého analyzovaného súboru (FAS) u pacientov užívajúcich doplňujúcu základnú liečbu metformínom - jedinci, ktorí dokončili štúdiu, s použitím prevodu hodnôt z posledného sledovania (LOCF) pred podaním záchrannej liečby glykémie

    1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty

    * hodnota p < 0,0001

    ** hodnota p ≤ 0,025

    Empagliflozín a linagliptín vo forme prídavnej liečby k metformínu

    V dvojito zaslepenom skúšaní u pacientov s nedostatočnou kontrolou glykémie poskytla 24-týždňová liečba obidvoma dávkami empagliflozínu a linagliptínom pridaná k liečbe metformínom štatisticky významné (p < 0,0001) zníženia hodnoty HbA1c (zmena od východiskovej hodnoty -1,08 % pre empagliflozín 10 mg a linagliptín 5 mg, -1,19 % pre empagliflozín 25 mg a linagliptín 5 mg, -0,70 % pre linagliptín 5 mg). V porovnaní s linagliptínom 5 mg poskytli obidve dávky empagliflozínu

    a linagliptín 5 mg štatisticky významné zníženia FPG a krvného tlaku. Obe dávky poskytli podobné, štatisticky významné zníženia telesnej hmotnosti, vyjadrenej v kg a vo forme percentuálnej zmeny. Cieľová hodnota HbA1c < 7 % sa dosiahla pri väčšom podiele pacientov liečených empagliflozínom s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 7,0 % a liečených empagliflozínom a linagliptínom v porovnaní s linagliptínom 5 mg. Klinicky významné zníženia hodnoty HbA1c sa udržiavali počas 52 týždňov.

    Empagliflozín dvakrát denne oproti dávkovaniu jedenkrát denne vo forme prídavnej liečby k liečbe metformínom

    Účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu dvakrát denne oproti dávkovaniu jedenkrát denne (denná dávka 10 mg a 25 mg) vo forme prídavnej liečby u pacientov s dostatočnou kontrolou glykémie užívajúcich metformín v monoterapii sa hodnotila v dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii trvajúcej 16 týždňov. Všetky liečby empagliflozínom viedli k významným zníženiam hodnoty HbA1c od východiskovej hodnoty (celkový priemer 7,8 %) po 16 týždňoch liečby v porovnaní s placebom.

    Dávkovacie režimy empagliflozínu dvakrát denne k základnej liečbe metformínom viedli

    k porovnateľným zníženiam hodnoty HbA1c oproti dávkovacím režimom jedenkrát denne s rozdielom liečby v zníženiach hodnoty HbA1c od východiskovej hodnoty do 16. týždňa -0,02 % (95 % IS -0,16; 0,13) pre empagliflozín 5 mg dvakrát denne oproti 10 mg jedenkrát denne a -0,11 % (95 % IS -0,26; 0,03) pre empagliflozín 12,5 mg dvakrát denne oproti 25 mg jedenkrát denne.

    Kardiovaskulárne účinky

    Dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia EMPA-REG OUTCOME porovnávala združené dávky empagliflozínu 10 mg a 25 mg s placebom ako doplnok k štandardnej liečbe u pacientov

    s diabetom 2. typu a existujúcim kardiovaskulárnym ochorením. Celkovo bolo liečených

    7 020 pacientov (empagliflozín 10 mg: 2 345, empagliflozín 25 mg: 2 342, placebo: 2 333) a boli sledovaní počas mediánu 3,1 rokov. Priemerný vek bol 63 rokov, priemerná hodnota HbA1c bola 8,1 %, a 71,5 % boli muži. Na začiatku štúdie bolo 74 % pacientov liečených metformínom, 48 % inzulínom a 43 % sulfonylmočovinou. Približne polovica pacientov (52,2 %) mala hodnotu eGFR 60-90 ml/min/1,73 m2, 17,8 % 45-60 ml/min/1,73 m2 a 7,7 % 30-45 ml/min/1,73 m2.

    V 12. týždni bolo pozorované upravené priemerné (SE) zlepšenie hodnoty HbA1c v porovnaní s východiskovou hodnotou 0,11 % (0,02) v skupine s placebom, 0,65 % (0,02) v skupine

    s empagliflozínom 10 mg a 0,71 % (0,02) v skupine s empagliflozínom 25 mg. Po prvých 12 týždňoch bola optimalizovaná kontrola glykémie nezávisle od skúmanej liečby. Účinok bol preto v 94. týždni oslabený, s upraveným priemerným (SE) zlepšením hodnoty HbA1c 0,08 % (0,02) v skupine

    s placebom, 0,50 % (0,02) v skupine s empagliflozínom 10 mg a 0,55 % (0,02) v skupine s empagliflozínom 25 mg.

    Empagliflozín bol v porovnaní s placebom účinnejší pri prevencii primárneho kombinovaného cieľového ukazovateľa kardiovaskulárneho úmrtia, nefatálneho infarktu myokardu alebo nefatálnej mŕtvice. Účinok liečby bol hnaný významným znížením kardiovaskulárneho úmrtia bez významnej zmeny nefatálneho infarktu myokardu alebo nefatálnej mŕtvice. Zníženie kardiovaskulárneho úmrtia bolo porovnateľné pre empagliflozín 10 mg a 25 mg (pozri obrázok 1) a potvrdilo ho zlepšené celkové prežívanie (tabuľka 9). V štúdii EMPA-REG OUTCOME bol účinok empagliflozínu na primárny kombinovaný cieľový ukazovateľ kardiovaskulárneho úmrtia, nefatálneho infarktu myokardu alebo nefatálnej mŕtvice vo vysokej miere nezávislý od kontroly glykémie alebo funkcie obličiek (eGFR)

    a vo všeobecnosti konzistentný vo všetkých kategóriách eGFR až po hodnotu eGFR 30 ml/min/1,73 m2.

    Účinnosť prevencie kardiovaskulárneho úmrtia nebola preukázateľne stanovená u pacientov používajúcich empagliflozín súbežne s inhibítormi DPP-4 ani u černošských pacientov, pretože zastúpenie týchto skupín v štúdii EMPA-REG OUTCOME bolo obmedzené.

    Tabuľka 9: Účinok liečby na primárny kombinovaný cieľový ukazovateľ, jeho komponenty a úmrtnosťa

    Placebo Empagliflozínb
    N 2 333 4 687
    Čas do prvého výskytu KV úmrtia, nefatálneho IM alebo nefatálnej mŕtvice N (%) 282 (12,1) 490 (10,5)
    Pomer rizika v porovnaní s placebom (95,02 % IS)* 0,86 (0,74; 0,99)
    p-hodnota pre superioritu 0,0382
    KV úmrtie N (%) 137 (5,9) 172 (3,7)
    Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS) 0,62 (0,49; 0,77)
    p-hodnota < 0,0001
    Nefatálny IM N (%) 121 (5,2) 213 (4,5)
    Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS) 0,87 (0,70; 1,09)
    p-hodnota 0,2189
    Nefatálna mŕtvica N (%) 60 (2,6) 150 (3,2)
    Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS) 1,24 (0,92; 1,67)
    p-hodnota 0,1638
    Úmrtnosť z akejkoľvek príčiny N (%) 194 (8,3) 269 (5,7)
    Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS) 0,68 (0,57; 0,82)
    p-hodnota < 0,0001
    Nekardiovaskulárna úmrtnosť N (%) 57 (2,4) 97 (2,1)
    Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS) 0,84 (0,60; 1,16)

    KV = kardiovaskulárne, IM = infarkt myokardu

    a Liečený súbor (LS), t.j. pacienti, ktorí dostali minimálne jednu dávku skúšaného lieku

    b Združené dávky empagliflozínu 10 mg a 25 mg

    * Keďže údaje zo skúšania boli súčasťou predbežnej analýzy, použila sa dvojstranná 95,02 % spoľahlivosť, čo zodpovedá p-hodnote menej ako 0,0498 pre významnosť.

    Obrázok 1 Čas do výskytu kardiovaskulárneho úmrtia v štúdii EMPA-REG OUTCOME

    Srdcové zlyhávanie vyžadujúce hospitalizáciu

    V štúdii EMPA-REG OUTCOME znížil empagliflozín v porovnaní s placebom riziko srdcového zlyhávania vyžadujúce hospitalizáciu (empagliflozín 2,7 %; placebo 4,1 %; HR 0,65, 95 % IS 0,50;

    0,85).

    Nefropatia

    V štúdii EMPA-REG OUTCOME bola pre čas do prvého výskytu nefropatickej udalosti hodnota HR 0,61 (95 % IS 0,53; 0,70) pre empagliflozín (12,7 %) v porovnaní s placebom (18,8 %).

    Okrem toho u pacientov s východiskovou makroalbuminúriou empagliflozín preukázal vyšší

    (HR 1,82, 95 % IS 1,40; 2,37) výskyt trvalej normo- alebo mikroalbuminúrie (49,7 %) v porovnaní s placebom (28,8 %).

    Hladina glukózy 2 hodiny po jedle

    Liečba empagliflozínom vo forme prídavnej liečby k metformínu alebo metformínu

    a sulfonylmočovine viedla ku klinicky významnému zníženiu hladiny glukózy 2 hodiny po jedle (test tolerancie jedla) v 24. týždni (prídavná liečba k metformínu: placebo: + 5,9 mg/dl, empagliflozín

    10 mg: -46,0 mg/dl, empagliflozín 25 mg: -44,6 mg/dl, prídavná liečba k metformínu

    a sulfonylmočovine: placebo: -2,3 mg/dl, empagliflozín 10 mg: -35,7 mg/dl, empagliflozín 25 mg: -36,6 mg/dl).

    Pacienti s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 9 %

    Vo vopred špecifikovanej analýze jedincov s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 9,0 % viedla liečba empagliflozínom 10 mg alebo 25 mg vo forme prídavnej liečby k štatisticky významným zníženiam hodnoty HbA1c v 24. týždni (upravená priemerná zmena od východiskovej hodnoty -1,49 % pre empagliflozín 25 mg, -1,40 % pre empagliflozín 10 mg a -0,44 % pre placebo).

    Telesná hmotnosť

    Vo vopred špecifikovanej združenej analýze 4 placebom kontrolovaných štúdií viedla liečba empagliflozínom (68 % všetkých pacientov užívajúcich základnú liečbu metformínom) k zníženiu telesnej hmotnosti v porovnaním s placebom v 24. týždni (-2,04 kg pre empagliflozín 10 mg, -2,26 kg pre empagliflozín 25 mg a -0,24 kg pre placebo), ktoré sa udržalo až do 52. týždňa (-1,96 kg pre empagliflozín 10 mg, -2,25 kg pre empagliflozín 25 mg a -0,16 kg pre placebo).

    Krvný tlak

    Účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu sa vyhodnotila v dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii trvajúcej 12 týždňov u pacientov s diabetom mellitus 2. typu a vysokým krvným tlakom užívajúcich rôzne antidiabetiká a až 2 antihypertenzívne liečby. Liečba empagliflozínom jedenkrát denne viedla k štatisticky významnému zlepšeniu hodnoty HbA1c a 24-hodinovej priemernej hodnoty systolického a diastolického krvného tlaku na základe ambulantného sledovania krvného tlaku (tabuľka 10). Liečba empagliflozínom poskytla zníženia STK a DTK v sede.

    Tabuľka 10: Výsledky účinnosti v 12. týždni v placebom kontrolovanej štúdii empagliflozínu u pacientov s diabetom mellitus 2. typu a nekontrolovaným krvným tlakoma

    Placebo Empagliflozín
    10 mg 25 mg
    N 271 276 276
    HbA1c (%) v 12. týždni1
    Východisková hodnota (priemer) 7,90 7,87 7,92
    Zmena od východiskovej hodnoty2 0,03 -0,59 -0,62
    Rozdiel oproti placebu1 (95 % IS)2 -0,62* (-0,72; -0,52) -0,65* (-0,75; -0,55)
    24-hodinový STK v 12. týždni3
    Východisková hodnota (priemer) 131,72 131,34 131,18
    Zmena od východiskovejhodnoty4 0,48 -2,95 -3,68
    Rozdiel oproti placebu4 (95 % IS) -3,44* (-4,78; -2,09) -4,16* (-5,50; -2,83)
    24-hodinový DTK v 12. týždni3
    Východisková hodnota (priemer) 75,16 75,13 74,64
    Zmena od východiskovej hodnoty5 0,32 -1,04 -1,40
    Rozdiel oproti placebu5 (95 % IS) -1,36**(-2,15; -0,56) -1,72* (-2,51; -0,93)

    a Celý analyzovaný súbor (FAS)

    1 LOCF, hodnoty cenzurované po užívaní záchrannej liečby antidiabetikom

    2 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty HbA1c, východiskovej hodnoty eGFR, geografického regiónu a počtu antihypertenzív

    3 LOCF, hodnoty cenzurované po užívaní záchrannej liečby antidiabetikom alebo po zmene záchrannej liečby antihypertenzívom

    4 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty SKT, východiskovej hodnoty HbA1c, východiskovej hodnoty eGFR, geografického regiónu a počtu antihypertenzív

    5 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty DKT, východiskovej hodnoty HbA1c, východiskovej hodnoty eGFR, geografického regiónu a počtu antihypertenzív

    * hodnota p < 0,0001

    ** hodnota p < 0,001

    Vo vopred špecifikovanej združenej analýze 4 placebom kontrolovaných štúdií viedla liečba empagliflozínom (68 % pacientov užívalo základnú liečbu metformínom) k zníženiu systolického krvného tlaku (empagliflozín 10 mg: -3,9 mmHg, empagliflozín 25 mg: -4,3 mmHg) v porovnaní s placebom (-0,5 mmHg) a diastolického krvného tlaku (empagliflozín 10 mg: -1,8 mmHg,

    empagliflozín 25 mg: -2,0 mmHg) v porovnaní s placebom (-0,5 mmHg) v 24. týždni, ktoré sa udržalo až do 52. týždňa.

    Metformín

    Prospektívna randomizovaná štúdia (UKPDS) preukázala dlhodobý prínos intenzívnej kontroly glukózy v krvi pri diabete mellitus 2. typu. Analýza výsledkov u pacientov s nadváhou liečených metformínom po zlyhaní liečbou samotnou diétou preukázala:

    • významné zníženie absolútneho rizika akejkoľvek komplikácie súvisiacej s diabetom mellitus v skupine s metformínom (29,8 udalostí/1 000 pacientorokov) oproti samotnej diéte

      (43,3 udalostí/1 000 pacientorokov), p = 0,0023 a oproti skupinám s kombinovanou liečbou sulfonylmočovinou a inzulínom v monoterapii (40,1 udalostí/1 000 pacientorokov), p = 0,0034,

    • významné zníženie absolútneho rizika akejkoľvek úmrtnosti súvisiacej s diabetom mellitus: metformín 7,5 udalostí/1 000 pacientorokov, samotná diéta 12,7 udalostí/1 000 pacientorokov,

      p = 0,017,

    • významné zníženie absolútneho rizika celkovej úmrtnosti: metformín

      13,5 udalostí/1 000 pacientorokov oproti samotnej diéte 20,6 udalostí/1 000 pacientorokov, (p = 0,011) a oproti skupinám s kombinovanou liečbou sulfonylmočovinou a inzulínom

      v monoterapii 18,9 udalostí/1 000 pacientorokov (p = 0,021),

    • významné zníženie absolútneho rizika infarktu myokardu: metformín

    11 udalostí/1 000 pacientorokov, samotná diéta 18 udalostí/1 000 pacientorokov, (p = 0,01).

    Pediatrická populácia

    Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií so Synjardy vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie od narodenia do dovŕšenia 10 rokov s diabetom 2. typu (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).

    Klinická účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu (10 mg s možným zvýšením dávky na 25 mg)

    a linagliptínu (5 mg) jedenkrát denne sa skúmali u detí a dospievajúcich s diabetom mellitus 2. typu vo veku od 10 do 17 rokov v placebom kontrolovanej štúdii (DINAMO) počas 26 týždňov,

    s pokračujúcim bezpečnostným obdobím trvajúcim až 52 týždňov. Základné liečby ako doplnok

    k diéte a pohybovej aktivite zahŕňali metformín (51 %), kombináciu metformínu a inzulínu (40,1 %), inzulín (3,2 %) alebo žiadnu liečbu (5,7 %).

    Upravené priemerné zmeny hodnoty HbA1c v 26. týždni medzi empagliflozínom (N = 52) a placebom (N = 53) vykazovali -0,84 %, čo je klinicky a štatisticky významné (95 %IS: -1,50; -0,19; p = 0,0116). Okrem toho viedla liečba empagliflozínom oproti placebu ku klinicky významnej upravenej priemernej zmene FPG -1,95 mmol/l (95 % IS: -3,25 až -0,65) (-35,2 mg/dl [95 % IS: -58,6; -11,7]).

    Tieto boli -0,76 % (95 % IS: -1,45 %, -0,08 %) pre HbA1c a -2,12 mmol/l (95 % IS: -3,36 až -0,89)

    (-38,28 mg/dl [95 % IS: -60,47 až -16,10]) pre FPG, v podskupine s metformínom (N = 48 empagliflozín, N = 47 placebo).

Farmakokinetika

Synjardy

Výsledky bioekvivalenčných štúdií u zdravých jedincov preukázali, že kombinované tablety Synjardy (empagliflozín/metformíniumchlorid) 5 mg/850 mg, 5 mg/1 000 mg, 12,5 mg/850 mg

a 12,5 mg/1 000 mg sú bioekvivalentné so súbežným podávaním príslušných dávok empagliflozínu a metformínu vo forme samostatných tabliet.

Podávanie empagliflozínu/metformínu 12,5 mg/1 000 mg v stave sýtosti viedlo k 9 % zníženiu AUC a 28 % zníženiu Cmax pri empagliflozíne v porovnaní so stavom nalačno. Pri metformíne sa AUC znížila o 12 % a Cmax sa znížila o 26 % v porovnaní so stavom nalačno. Pozorovaný vplyv jedla na empagliflozín a metformín sa nepovažoval za klinicky významný. Keďže sa však odporúča podávať metformín s jedlom, Synjardy sa tiež navrhuje podávať s jedlom.

Nasledujúce tvrdenia odzrkadľujú farmakokinetické vlastnosti jednotlivých liečiv Synjardy. Empagliflozín

Absorpcia

Farmakokinetické vlastnosti empagliflozínu sa vo veľkej miere opísali u zdravých dobrovoľníkov a pacientov s diabetom mellitus 2. typu. Po perorálnom podaní sa empagliflozín rýchlo absorboval,

pričom maximálne plazmatické koncentrácie sa vyskytli pri mediáne tmax 1,5 hodiny po podaní dávky. Plazmatické koncentrácie potom bifázicky klesli s rýchlou fázou distribúcie a relatívne pomalou terminálnou fázou. Pre empagliflozín 10 mg užívaný jedenkrát denne bola priemerná plazmatická AUC v rovnovážnom stave 1 870 nmol.h/l a Cmax bola 259 nmol/l a pre empagliflozín 25 mg bola AUC v rovnovážnom stave 4 740 nmol.h/l a 687 nmol/l. Systémová expozícia empagliflozínu sa

zvýšila proporcionálne k dávke. Farmakokinetické parametre jednorazovej dávky a rovnovážneho stavu empagliflozínu boli podobné, čo naznačuje lineárne farmakokinetické vlastnosti z hľadiska času.

Vo farmakokinetických vlastnostiach empagliflozínu sa medzi zdravými dobrovoľníkmi a pacientmi s diabetom mellitus 2. typu nevyskytli žiadne klinicky významné rozdiely.

Farmakokinetické vlastnosti empagliflozínu 5 mg dvakrát denne a empagliflozínu 10 mg jedenkrát denne sa porovnávali u zdravých jedincov. Celková expozícia (AUCss) empagliflozínu počas

24-hodinového obdobia s empagliflozínom 5 mg podávaným dvakrát denne bola podobná empagliflozínu 10 mg podávanému jedenkrát denne. Ako sa predpokladalo, empagliflozín 5 mg podávaný dvakrát denne v porovnaní s empagliflozínom 10 mg jedenkrát denne viedol k nižšej Cmax a vyšším minimálnym plazmatickým koncentráciám empagliflozínu (Cmin).

Podávanie empagliflozínu 25 mg po konzumácii jedla s vysokým obsahom tuku a vysoko kalorického jedla viedlo k mierne nižšej expozícii; AUC sa znížila približne o 16 % a Cmax približne o 37 %

v porovnaní so stavom nalačno. Pozorovaný vplyv jedla na farmakokinetické vlastnosti empagliflozínu sa nepovažoval za klinicky významný a empagliflozín sa môže podávať s jedlom alebo bez jedla. Podobné výsledky sa získali pri podávaní kombinovaných tabliet Synjardy (empagliflozín/metformín) s jedlom s vysokým obsahom tuku a vysoko kalorického jedla.

Distribúcia

Zdanlivý distribučný objem v rovnovážnom stave bol na základe populačnej farmakokinetickej analýzy stanovený na 73,8 l. Po podaní perorálneho roztoku [14C]-empagliflozínu zdravým dobrovoľníkom, bolo rozdelenie do červených krviniek približne 37 % a väzba na plazmatické bielkoviny bola 86 %.

Biotransformácia

V ľudskej plazme sa nezaznamenali žiadne hlavné metabolity empagliflozínu, ako bolo definované minimálne 10 % celkového materiálu súvisiaceho s liekom, a najviac zastúpenými metabolitmi boli tri glukuronidové konjugáty (2-, 3- a 6-O-glukuronid). Štúdie in vitro naznačili, že primárnou cestou metabolizmu empagliflozínu u ľudí je glukuronidácia prostredníctvom uridín

5‘-difosfát-glukuronyltransferáz UGT2B7, UGT1A3, UGT1A8 a UGT1A9.

Eliminácia

Na základe populačnej farmakokinetickej analýzy sa zdanlivý terminálny polčas eliminácie empagliflozínu odhadol na 12,4 hodiny a zdanlivý klírens po perorálnom podaní bol 10,6 l/hodinu. Interindividuálna variabilita klírensu empagliflozínu po perorálnom podaní bola 39,1 % a reziduálna variabilita klírensu empagliflozínu po perorálnom podaní bola 35,8 %. Pri dávkovaní jedenkrát denne sa dosiahol rovnovážny stav plazmatických koncentrácií empagliflozínu po piatej dávke. V súlade

s polčasom sa v rovnovážnom stave pozorovala akumulácia až do 22 % s ohľadom na plazmatickú AUC. Po podaní perorálneho roztoku [14C]-empagliflozínu zdravým dobrovoľníkom sa približne 96 % rádioaktivity súvisiacej s liekom vylúčilo stolicou (41 %) alebo močom (54 %). Väčšina rádioaktivity súvisiacej s liekom vylúčenej stolicou bola vo forme nezmeneného pôvodného lieku a približne polovica rádioaktivity súvisiacej s liekom sa vo forme nezmeneného pôvodného lieku vylúčila do moču.

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek sa AUC empagliflozínu zvýšila približne o 18 %,

u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek približne o 20 %, u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30-< 90 ml/min) o 66 % a u pacientov so zlyhávaním obličiek/ochorením obličiek v terminálnom štádiu (ESRD) približne o 48 % v porovnaní s jedincami

s normálnou funkciou obličiek. Maximálne plazmatické hladiny empagliflozínu boli podobné

u jedincov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek a zlyhávaním obličiek/ESRD v porovnaní

s pacientmi s normálnou funkciou obličiek. Maximálne plazmatické hladiny empagliflozínu boli zhruba o 20 % vyššie u jedincov s miernou a závažnou poruchou funkcie obličiek pri porovnaní s jedincami s normálnou funkciou obličiek. Populačná farmakokinetická analýza preukázala, že

zdanlivý klírens po perorálnom podaní empagliflozínu sa znížil so znížením klírensu kreatinínu, čo viedlo k zvýšeniu expozície lieku.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene podľa klasifikácie podľa Childa-Pugha sa AUC empagliflozínu zvýšila približne o 23 % a Cmax približne o 4 %, u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene podľa klasifikácie podľa Childa-Pugha sa AUC empagliflozínu zvýšila približne o 47 % a Cmax približne o 23 % a u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene podľa Childa-Pugha sa AUC empagliflozínu zvýšila približne o 75 % a Cmax približne o 48 % v porovnaní s jedincami s normálnou funkciou pečene.

Index telesnej hmotnosti

Index telesnej hmotnosti nemal na základe populačnej farmakokinetickej analýzy žiadny klinicky významný účinok na farmakokinetické vlastnosti empagliflozínu. V tejto analýze bola odhadovaná AUC nižšia o 5,82 % u pacientov s BMI 30 kg/m2, o 10,4 % u pacientov s BMI 35 kg/m2 a o 17,3 % u pacientov s BMI 45 kg/m2 v porovnaní s jedincami s indexom telesnej hmotnosti 25 kg/m2.

Pohlavie

Pohlavie nemalo na základe populačnej farmakokinetickej analýzy žiadny klinicky významný účinok na farmakokinetické vlastnosti empagliflozínu.

Rasa

V populačnej farmakokinetickej analýze bola odhadovaná AUC o 13,5 % vyššia u Ázijcov s indexom telesnej hmoty 25 kg/m2 v porovnaní s jedincami iného ako ázijského pôvodu s indexom telesnej hmoty 25 kg/m2.

Staršie osoby

Vek nemal na základe populačnej farmakokinetickej analýzy žiadny klinicky významný vplyv na farmakokinetické vlastnosti empagliflozínu.

Pediatrická populácia

V pediatrickej štúdii fázy 1 sa skúmali farmakokinetické a farmakodynamické vlastnosti empagliflozínu (5 mg, 10 mg a 25 mg) u detí a dospievajúcich vo veku ≥ 10 až < 18 rokov s diabetom mellitus 2. typu. Pozorované farmakokinetické a farmakodynamické odpovede boli v súlade

s odpoveďami pozorovanými u dospelých jedincov.

V pediatrickej štúdii fázy 3 sa skúmali farmakokinetické a farmakodynamické vlastnosti (zmena hodnoty HbA1c od východiskovej hodnoty) empagliflozínu 10 mg s možným zvýšením dávky na

25 mg u detí a dospievajúcich vo veku 10 až 17 rokov s diabetom mellitus 2. typu. Pozorovaný vzťah medzi expozíciou a odpoveďou bol celkovo porovnateľný u dospelých a detí a dospievajúcich.

Perorálne podávanie empagliflozínu viedlo k expozícii v rozsahu pozorovanom u dospelých pacientov. Pozorovaný geometrický priemer minimálnych koncentrácií a geometrický priemer koncentrácií

1,5 hodiny po podaní v rovnovážnom stave bol 26,6 nmol/l a 308 nmol/l s empagliflozínom 10 mg jedenkrát denne a 67,0 nmol/l a 525 nmol/l s empagliflozínom 25 mg jedenkrát denne.

Metformín

Absorpcia

Po podaní perorálnej dávky metformínu sa tmax dosiahne za 2,5 hodiny. Absolútna biologická dostupnosť 500 mg alebo 850 mg tablety metformíniumchloridu je u zdravých jedincov približne

50-60 %. Po perorálnej dávke bolo v stolici vylúčených 20-30 % nevstrebanej frakcie. Po perorálnom podaní je absorpcia metformínu saturovateľná a neúplná. Predpokladá sa, že farmakokinetické vlastnosti absorpcie metformínu sú nelineárne. Pri odporúčaných dávkach a dávkovacích režimoch

metformínu sa rovnovážne plazmatické koncentrácie dosiahnu za 24 až 48 hodín a zvyčajne sú nižšie ako 1 mikrogram/ml. V kontrolovaných klinických štúdiách maximálne plazmatické hladiny metformínu (Cmax) neprekročili 5 mikrogramov/ml, a to ani pri maximálnych dávkach.

Jedlo znižuje rozsah a mierne oneskoruje absorpciu metformínu. Po podaní dávky 850 mg metformíniumchloridu sa pozorovala o 40 % nižšia maximálna plazmatická koncentrácia, 25 % zníženie AUC a predĺženie času do maximálnej plazmatickej koncentrácie o 35 minút. Klinický význam týchto znížení nie je známy.

Distribúcia

Väzba na plazmatické bielkoviny je zanedbateľná. Metformín preniká do erytrocytov. Maximálna koncentrácia v krvi je nižšia ako maximálna plazmatická koncentrácia a dochádza k nej približne

v rovnakom čase. Erytrocyty predstavujú najpravdepodobnejšie sekundárny distribučný kompartment. Priemerný distribučný objem (Vd) sa pohyboval v rozsahu 63-276 l.

Biotransformácia

Metformín sa vylučuje nezmenený močom. U ľudí neboli identifikované žiadne metabolity.

Eliminácia

Renálny klírens metformínu je > 400 ml/min, čo poukazuje na to, že sa metformín eliminuje glomerulárnou filtráciou a tubulárnou sekréciou. Po perorálnych dávkach je zjavný terminálny polčas eliminácie približne 6,5 hodín.

Pri poruche funkcie obličiek sa renálny klírens zníži v pomere ku klírensu kreatinínu, čím sa polčas eliminácie predĺži, čo vedie k zvýšeným plazmatickým hladinám metformínu.

Osobitné skupiny pacientov

Pediatrická populácia

Štúdia jednorazovej dávky: po jednorazových dávkach 500 mg metformíniumchloridu sa

u pediatrických pacientov preukázal podobný farmakokinetický profil ako farmakokinetický profil u zdravých dospelých.

Štúdia opakovanej dávky: Po opakovaných dávkach 500 mg dvakrát denne počas 7 dní

u pediatrických pacientov bola maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) nižšia o približne 33 %

a systémová expozícia (AUC0-t) nižšia o približne 40 % v porovnaní s dospelými osobami s diabetom, ktorí dostávali opakované dávky 500 mg dvakrát denne počas 14 dní. Keďže sa dávka individuálne titruje na základe glykemickej kontroly, toto má obmedzený klinický význam.

Farmaceutické informácie - Synjardy 5 mg/1000 mg

Zoznam pomocných látok

Synjardy 5 mg/850 mg filmom obalené tablety a Synjardy 5 mg/1 000 mg filmom obalené tablety

Jadro tablety

kukuričný škrob

kopovidón (K-hodnota nominálne 28) bezvodý koloidný oxid kremičitý stearát horečnatý

Filmový obal

hypromelóza makrogol 400

oxid titaničitý (E171) mastenec

žltý oxid železitý (E172)

Synjardy 12,5 mg/850 mg filmom obalené tablety a Synjardy 12,5 mg/1 000 mg filmom obalené tablety

Jadro tablety

kukuričný škrob

kopovidón (K-hodnota nominálne 28) bezvodý koloidný oxid kremičitý stearát horečnatý

Filmový obal

hypromelóza makrogol 400

oxid titaničitý (E171) mastenec

čierny oxid železitý (E172) červený oxid železitý (E172)

Inkompatibility

Neaplikovateľné.

Čas použiteľnosti

3 roky

Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

Druh obalu a obsah balenia

PVC/PVDC/hliníkové perforované blistre s jednotlivými dávkami.

Veľkosti balenia po 10 × 1, 14 × 1, 30 × 1, 56 × 1, 60 × 1, 90 × 1 a 100 × 1 filmom obalená tableta

a viacpočetné balenia obsahujúce 120 (2 balenia po 60 × 1), 180 (2 balenia po 90 × 1) a 200 (2 balenia po 100 × 1) filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

PDF dokumenty

Balenie a cena

tbl flm 60x1x5 mg/1000 mg (blis.PVC/PVDC/Al-perf.) [Kód 4804B]
Cena
39,40 €
Doplatok
0,00 €

Spôsob úhrady

I - liek, ktorému nie je určený osobitný …
Viacej…
tbl flm 180(2x90x1)x5 mg/1000 mg (blis.PVC/PVDC/Al-perf.) [Kód 4807B]
Cena
118,54 €
Doplatok
0,28 €

Spôsob úhrady

S - liek, ktorému nie je určený osobitný…
Viacej…
tbl flm 100x1x5 mg/1000 mg (blis.PVC/PVDC/Al-perf.) [Kód 4805B]
Cena
-
Doplatok
-

Spôsob úhrady

Balenie nie je v zozname.
tbl flm 10x1x5 mg/1000 mg (blis.PVC/PVDC/Al-perf.) [Kód 4800B]
Cena
-
Doplatok
-

Spôsob úhrady

Balenie nie je v zozname.
tbl flm 120(2x60x1)x5 mg/1000 mg (blis.PVC/PVDC/Al-perf.) [Kód 4806B]
Cena
-
Doplatok
-

Spôsob úhrady

Balenie nie je v zozname.
tbl flm 14x1x5 mg/1000 mg (blis.PVC/PVDC/Al-perf.) [Kód 4801B]
Cena
-
Doplatok
-

Spôsob úhrady

Balenie nie je v zozname.
tbl flm 200(2x100x1)x5 mg/1000 mg (blis.PVC/PVDC/Al-perf.) [Kód 4808B]
Cena
-
Doplatok
-

Spôsob úhrady

Balenie nie je v zozname.
tbl flm 30x1x5 mg/1000 mg (blis.PVC/PVDC/Al-perf.) [Kód 4802B]
Cena
-
Doplatok
-

Spôsob úhrady

Balenie nie je v zozname.
tbl flm 56x1x5 mg/1000 mg (blis.PVC/PVDC/Al-perf.) [Kód 4803B]
Cena
-
Doplatok
-

Spôsob úhrady

Balenie nie je v zozname.
tbl flm 90x1x5 mg/1000 mg (blis.PVC/PVDC/Al-perf.) [Kód 0929C]
Cena
-
Doplatok
-

Spôsob úhrady

Balenie nie je v zozname.

Zdroje

Podobné l.

Drugs app phone

Použiť aplikáciu Mediately

Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.

Skenujte pomocou kamery v telefóne.
4.9

Viac ako 36k hodnotení

Použiť aplikáciu Mediately

Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.

4.9

Viac ako 36k hodnotení

Stiahnuť

Získajte viac ako len informácie o liekoch s verziou PRO

Riešte interakcie, pozrite si obmedzenia používania a nájdite všetky ostatné odpovede s vašou AI asistentkou Elly.

Preveri, kaj ponuja PRO
Používame súbory cookie Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať to najlepšie používateľské prostredie na našich webových stránkach. Používaním našich stránok súhlasíte s používaním súborov cookie. Viac informácií o tom, ako používame súbory cookie, nájdete v Zásadách používania súborov cookie.