Filspari 200 mg filmom obalené tablety

Filspari je indikovaný na liečbu dospelých s primárnou IgA (imunoglobulín A) nefropatiou (IgAN) s vylučovaním proteínov v moči ≥ 1,0 g/deň (alebo pomerom proteínov ku kreatinínu

v moči ≥ 0,75 g/g, pozri časť 5.1).

Dávkovanie

Liečba sparsentánom sa má začať v dávke 200 mg jedenkrát denne po dobu 14 dní, potom sa má zvýšiť na udržiavaciu dávku 400 mg jedenkrát denne v závislosti od tolerancie.

Na titráciu z počiatočnej dávky 200 mg jedenkrát denne na udržiavaciu dávku 400 mg jedenkrát denne sú k dispozícii 200 mg a 400 mg filmom obalené tablety na dosiahnutie udržiavacej dávky.

Ak majú pacienti problémy s toleranciou (systolický krvný tlak (SKT) ≤ 100 mmHg, diastolický krvný tlak ≤ 60 mmHg, zhoršujúci sa edém alebo hyperkaliémia), odporúča sa úprava súbežne užívaných liekov nasledovaná dočasnou titráciou sparsentánu nadol alebo jeho vysadením (pozri časti 4.4 a 5.1). Pri obnovení liečby sparsentánom po prerušení sa má zvážiť opakovanie počiatočného harmonogramu dávkovania. Na základe pretrvávajúcej hypotenzie alebo zmien funkcie pečene sa môže zvážiť prerušenie liečby, ktorému predchádza alebo nepredchádza zníženie dávky sparsentánu (pozri časť 4.4).

Vynechaná dávka

V prípade vynechania dávky sa má dávka preskočiť a nasledujúca dávka sa má užiť v pravidelne naplánovanom čase. Nemajú sa užívať dvojnásobné dávky ani dávky navyše.

Osobitné skupiny pacientov

Staršie osoby

U starších pacientov sa neodporúča žiadna úprava dávkovania (pozri časť 5.2). U starších pacientov sa má liečba sparsentánom začať dávkou 200 mg jedenkrát denne po dobu 14 dní. Zvýšenie na udržiavaciu dávku 400 mg jedenkrát denne sa má vykonávať opatrne na základe tolerancie (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie pečene

Na základe farmakokinetických údajov sa u pacientov s miernou alebo stredne závažnou poruchou funkcie pečene (klasifikácia Child-Pugh A alebo Child-Pugh B) nevyžaduje žiadna úprava dávkovania sparsentánu (pozri časť 5.2).

So stredne závažnou poruchou funkcie pečene sú obmedzené klinické skúsenosti. U týchto pacientov sa má preto sparsentán používať opatrne (pozri časť 4.4).

Sparsentán nebol skúmaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (klasifikácia Child- Pugh C), a preto sa jeho použitie u týchto pacientov neodporúča.

S hodnotami aspartátaminotransferázy (AST)/alanínaminotransferázy (ALT) viac ako dvakrát vyššími oproti hornému limitu normálneho rozsahu (ULN) sú obmedzené klinické skúsenosti. Preto sa liečba sparsentánom u pacientov s AST/ALT > 2 × ULN nemá začínať (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s miernym chronickým ochorením obličiek (chronic kidney disease [CKD] 2. stupňa, odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie [estimated glomerular filtration rate, eGFR] 60 až 89 ml/min/1,73 m²) alebo stredne závažným chronickým ochorením obličiek (CKD stupňa 3a a 3b, eGFR 30 až 59 ml/min/1,73 m²) sa nevyžaduje žiadna úprava dávkovania. Na základe farmakokinetických údajov nemožno odporučiť žiadnu úpravu dávkovania pre pacientov so závažným ochorením obličiek (CKD 4. stupňa, eGFR < 30 ml/min/1,73 m²) (pozri časť 5.2). Keďže sú pri pacientoch so závažným ochorením obličiek obmedzené klinické skúsenosti, sparsentán sa u týchto pacientov neodporúča (pozri časť 4.4).

Sparsentán nebol skúmaný u pacientov po transplantácii obličky, a preto sa sparsentán má u týchto pacientov používať s opatrnosťou.

Sparsentán nebol skúmaný u pacientov podstupujúcich dialýzu. Začatie liečby sparsentánom sa u týchto pacientov neodporúča.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Filspari u detí vo veku menej ako 18 rokov s IgAN neboli doteraz stanovené.

K dispozícii nie sú žiadne údaje. 

Spôsob podávania

Perorálne použitie.

Odporúča sa tablety prehĺtať celé s vodou, aby sa predišlo horkej chuti. Sparsentán sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

• Precitlivenosť na liečivo (liečivá) alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1

• Gravidita (pozri časti 4.4 a 4.6)

• Súbežné podávanie blokátorov angiotenzínového receptora (ARB), antagonistov endotelínového receptora (ERA) alebo inhibítorov renínu (pozri časti 4.4 a 4.5)

Ženy vo fertilnom veku

Liečba sparsentánom sa má u žien vo fertilnom veku začať len vtedy, keď sa potvrdí neprítomnosť gravidity a používa sa účinná antikoncepcia (pozri časti 4.3 a 4.6).

Hypotenzia

S používaním inhibítorov renín-angiotenzín-aldosterónového systému (RAAS) vrátane sparsentánu sa spája hypotenzia. Počas liečby sparsentánom sa môže objaviť hypotenzia a je častejšie hlásená

u starších pacientov (pozri časť 4.8).

U pacientov s rizikom hypotenzie sa má zvážiť vylúčenie alebo úprava dávkovania iných antihypertenzív a zaistenie vhodného volemického stavu. Ak sa napriek vylúčeniu alebo zníženiu dávkovania iných antihypertenzív rozvinie hypotenzia, má sa zvážiť zníženie dávky alebo prerušenie používania sparsentánu. Prechodná hypotenzívna odpoveď nie je kontraindikáciou ďalšieho podávania sparsentánu. V liečbe je možné pokračovať po stabilizácii krvného tlaku.

Ak hypotenzia pretrváva napriek vylúčeniu alebo zníženiu dávky antihypertenzív, má sa znížiť dávka sparsentánu na počiatočnú úvodnú dávku, kým sa krvný tlak nestabilizuje. V prípade, že príznaky hypotenzie pretrvávajú aj po 2 týždňoch od zníženia dávky, je potrebné zvážiť prerušenie liečby sparsentánom. Sparsentán sa má používať opatrne u pacientov s hodnotami systolického tlaku

≤ 100 mmHg (pozri časť 4.2). Dávka sparsentánu sa u pacientov so systolickým krvným tlakom

≤ 100 mmHg nemá titrovať nahor (pozri časť 4.2). Porucha funkcie obličiek

S inhibítormi RAAS vrátane sparsentánu sa spája prechodné zvýšenie hladín kreatinínu v sére. Môže dôjsť k prechodnému zvýšeniu hladín kreatinínu v sére, najmä na začiatku liečby sparsentánom (pozri časť 4.8). U rizikových pacientov sa má vykonávať pravidelné monitorovanie hladín kreatinínu

a draslíka v sére. Sparsentán sa má používať opatrne u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej tepny.

Keďže sú u pacientov s eGFR < 30 ml/min/1,73 m² obmedzené klinické skúsenosti, sparsentán sa

u týchto pacientov neodporúča (pozri časť 4.2). Retencia tekutín

S liekmi, ktoré sú antagonistami endotelínového receptora typu A (ET^AR), vrátane sparsentánu sa spája retencia tekutín. Počas liečby sparsentánom sa môže objaviť retencia tekutín (pozri časť 4.8). Ak sa počas liečby sparsentánom rozvinie retencia tekutín, odporúča sa liečba diuretikami alebo sa má zvýšiť dávka aktuálnych diuretík pred tým, ako sa upraví dávka sparsentánu. Liečba diuretikami sa môže zvážiť u pacientov s dôkazmi o retencii tekutín pred začiatkom liečby sparsentánom.

Sparsentán nebol skúmaný u pacientov so srdcovým zlyhávaním. U pacientov so srdcovým zlyhávaním sa má preto sparsentán používať opatrne.

Pečeňové funkcie

Pri sparsentáne boli pozorované zvýšenia hladín ALT alebo AST na aspoň 3 × ULN (pozri časť 4.8). U pacientov liečených sparsentánom neboli pozorované súbežné zvýšenia hladín bilirubínu > 2 × ULN ani prípady zlyhania pečene. Preto je potrebné kvôli zníženiu rizika možnej závažnej hepatotoxicity pred začiatkom liečby monitorovať hladiny aminotransferázy a celkového bilirubínu v sére.

V monitorovaní sa má potom pokračovať každé tri mesiace.

Pacienti majú byť monitorovaní z hľadiska prejavov poškodenia pečene. Keď sa u pacientov objaví sústavné, nevysvetliteľné klinicky významné zvýšenie hladiny ALT a/alebo AST alebo je zvýšenie sprevádzané zvýšením hladiny bilirubínu > 2 × ULN, alebo je zvýšenie hladín ALT a/alebo AST sprevádzané prejavmi alebo príznakmi poškodenia pečene (napr. žltačka), liečba sparsentánom sa má vysadiť.

Opätovné nasadenie sparsentánu zvažujte len vtedy, ak sa hladiny pečeňových enzýmov a bilirubínu vrátia na hodnoty pred liečbou, a to len u pacientov bez klinických príznakov hepatotoxicity. Vyhnite sa nasadeniu sparsentánu u pacientov so zvýšenou hladinou aminotransferázy (> 2 × ULN) pred začiatkom podávania lieku (pozri časť 4.2).

So stredne závažnou poruchou pečene sú obmedzené klinické skúsenosti. U týchto pacientov sa má preto sparsentán používať opatrne (pozri časť 4.2).

Dvojitá blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému (RAAS)

Existujú dôkazy, že súbežné používanie inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE), blokátorov angiotenzínového receptora II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženej funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Dvojitá blokáda RAAS kombinovaným používaním inhibítorov ACE, blokátorov angiotenzínového receptora II (čiastočne mechanizmus sparsentánu) alebo inhibítorov renínu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1). Ak sa liečba duálnou blokádou považuje za absolútne nevyhnutnú, má to nastať len pod dohľadom odborníka a byť predmetom častého dôkladného monitorovania funkcie obličiek, elektrolytov

a krvného tlaku.

Hyperkaliémia

Liečba sa nemá začať u pacientov s hladinou draslíka v sére > 5,5 mmol/l. Tak ako pri iných liekoch, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín-aldosterón, počas liečby sparsentánom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia, najmä v prípade poruchy funkcie obličiek a/alebo zlyhania srdca. U rizikových pacientov sa odporúča dôkladné monitorovanie hladiny draslíka v sére. Ak sa u pacientov vyskytne klinicky významná hyperkaliémia, odporúča sa úprava súbežne podávaných liekov alebo dočasná titrácia nadol alebo vysadenie lieku. Ak je hladina draslíka v sére > 5,5 mmol/l, má sa zvážiť vysadenie lieku.

Laktóza

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Súbežné používanie s inhibítormi ARB, ERA a inhibítormi renínu

Súbežné používanie sparsentánu s inhibítormi ERA, napr. s bosentánom, ambrisentánom, macitentánom, sitaxentánom, ARB, napr. s irbesartanom, losartanom, valsartanom, kandesartanom, telmisartanom, alebo inhibítormi renínu, napr. s aliskirénom, je kontraindikované (pozri časť 4.3).

Súbežné používanie s inhibítormi ACE a mineralokortikoidového receptora

Pri súbežnom podávaní sparsentánu s inhibítormi mineralokortikoidového (aldosterónového) receptora, napr. so spironolaktónom a finerenónom, sa predpokladá zvýšené riziko hyperkaliémie.

K dispozícii nie sú žiadne údaje o kombinácii sparsentánu s inhibítormi ACE, napr. s enalaprilom alebo lizinoprilom. Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému (RAAS) pri súbežnom používaní inhibítorov ACE, blokátorov angiotenzínového receptora II alebo aliskirénu sa spája so zvýšenou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako je napr. hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), oproti používaniu samostatného lieku pôsobiaceho na RAAS (pozri časť 5.1).

Použitie sparsentánu v kombinácii s inhibítormi ACE, napr. s enalaprilom alebo lizinoprilom, má prebiehať s opatrnosťou a majú sa monitorovať krvný tlak, hladina draslíka a funkcia obličiek (pozri časť 4.4).

Súbežné používanie s výživovými doplnkami s obsahom draslíka a diuretikami šetriacimi draslík

Keďže u pacientov liečených liekmi, ktoré sú antagonistami receptora angiotenzínu II typu 1 (AT¹R) môže dochádzať k hyperkaliémii (pozri časť 4.8), súbežné používanie výživových doplnkov

s obsahom draslíka, diuretík šetriacich draslík, napr. spironolaktónu, eplerenónu, triamterénu alebo amiloridu, alebo náhrad solí obsahujúcich draslík môže zvýšiť riziko hyperkaliémie a neodporúča sa.

Účinok iných liekov na sparsentán

Sparsentán je primárne metabolizovaný cytochrómom P450 (CYP)3A.

Silné a stredne silné inhibítory CYP3A

Súbežné podávanie sparsentánu s itrakonazolom (silný inhibítor CYP3A) zvýšilo maximálnu koncentráciu sparsentánu v plazme (C^max) 1,3-násobne a plochu pod krivkou extrapolovanou od nuly do nekonečna (AUC^0-inf) 2,7-násobne. Súbežné podávanie so silným inhibítorom CYP3A, napr.

s boceprevirom, telaprevirom, klaritromycínom, indinavirom, lopinavirom/ritonavirom, itrakonazolom, nefazodónom, ritonavirom, grapefruitom a grapefruitovou šťavou, sa neodporúča. Ak nie je možné vyhnúť sa použitiu silného inhibítora CYP3A, zvážte prerušenie liečby sparsentánom. Liečba sparsentánom sa môže obnoviť po vysadení silného inhibítora CYP3A.

Súbežné podávanie sparsentánu s cyklosporínom (stredne silný inhibítor CYP3A) zvýšilo C^max sparsentánu 1,4-násobne a AUC^0-inf 1,7-násobne. Pri súbežnom podávaní so stredne silným inhibítorom CYP3A, napr. s konivaptanom, flukonazolom a nelfinavirom, je potrebná opatrnosť. Pri

použití stredne silného inhibítora CYP3A je potrebné monitorovať pacientov z hľadiska hypotenzie, hyperkaliémie, edému a/alebo funkcie obličiek.

Induktory CYP3A

Sparsentán je substrát CYP3A. Súbežné podávanie sparsentánu so stredne silným induktorom CYP3A (efavirenz) viedlo k zníženiu AUC^0-inf sparsentánu o 62 % a C^max o 38 %. Vzhľadom na možnosť zníženia terapeutickej účinnosti sparsentánu sa súbežné podávanie silných induktorov CYP3A (napr. rifampicín, karbamazepín, fenytoín a ľubovník bodkovaný) so sparsentánom neodporúča. Súbežné podávanie so stredne silným induktorom CYP3A (napr. efavirenz, dexametazón a fenobarbital) sa má vykonávať s opatrnosťou. Ak je potrebná terapia kortikosteroidmi, odporúčajú sa lieky bez známeho potenciálu indukcie CYP3A in vivo alebo s minimálnym potenciálom indukcie CYP3A in vivo (napr. budesonid, prednizón, prednizolón, metylprednizolón).

Lieky znižujúce tvorbu žalúdočnej kyseliny

Na základe populačnej farmakokinetickej (PK) analýzy by súbežné použitie liekov znižujúcich tvorbu žalúdočnej kyseliny počas liečby sparsentánom nemalo mať štatisticky významný vplyv na variabilitu PK sparsentánu. Lieky upravujúce pH žalúdka, napr. antacidá, inhibítory protónovej pumpy

a antagonisty histamínových receptorov 2, je možné so sparsentánom súbežne používať. Účinok sparsentánu na iné lieky

Enzýmy CYP

In vivo sparsentán inhiboval aj indukoval CYP3A4 a indukoval CYP2B6, CYP2C9 a CYP2C19.

Sparsentán je stredne silným inhibítorom a induktorom CYP3A4. In vivo súbežné podanie jednorazovej dávky 800 mg sparsentánu so substrátom CYP3A4 (midazolam) zvýšilo C^max midazolamu 1,4-násobne a AUC^0-inf 1,6-násobne. Súbežné podávanie viacerých dávok 800 mg sparsentánu so substrátom CYP3A4 (midazolam) nemalo žiadny vplyv na systémovú expozíciu midazolamu. Pri začatí liečby sparsentánom sa odporúča opatrnosť pri súbežnom podávaní liekov metabolizovaných CYP3A4 (napr. alfentanil, konivaptan, indinavir, simvastatín). Ak je súbežné podávanie nevyhnutné, najmä v prípade substrátov CYP3A4 s úzkym terapeutickým indexom (napr. cyklosporín, fentanyl a takrolimus), je potrebné monitorovať pacientov z hľadiska nežiaducich reakcií a môže byť potrebné upraviť dávku týchto substrátov.

Sparsentán je slabým induktorom CYP2B6. In vivo súbežné podávanie viacerých dávok 800 mg sparsentánu so substrátom CYP2B6 (bupropión) znížilo C^max bupropiónu o 32 % a AUC^0-inf o 33 %. V prípade liekov metabolizovaných hlavne CYP2B6 nie je potrebná úprava dávky. Pri súbežnom podávaní sparsentánu so substrátmi CYP2B6 s úzkym terapeutickým indexom (napr. efavirenz) sa však odporúča opatrnosť, pretože môže znížiť ich hladiny v plazme.

Sparsentán je slabým induktorom CYP2C9. In vivo súbežné podávanie viacerých dávok 800 mg sparsentánu so substrátom CYP2C9 (tolbutamid) znížilo C^max tolbutamidu o 9 % a AUC^0-inf o 25 %. V prípade liekov metabolizovaných hlavne CYP2C9 nie je potrebná úprava dávky. Pri súbežnom podávaní sparsentánu so substrátmi CYP2C9 s úzkym terapeutickým indexom (napr. kumarín, warfarín, fenytoín) sa však odporúča opatrnosť, pretože sparsentán môže znížiť ich hladiny v plazme.

Sparsentán je stredne silným induktorom CYP2C19. In vivo súbežné podávanie viacerých dávok 800 mg sparsentánu znížilo C^max substrátu CYP2C19 (omeprazol) o 49 % a AUC^0-inf o 60 %, čo naznačuje, že sparsentán je stredne silným induktorom CYP2C19. Substráty CYP2C19 používajte s opatrnosťou, pretože sparsentán môže znižovať ich hladiny v plazme, čo môže viesť

k subterapeutickým hladinám. Ak je súbežné podávanie sparsentánu, najmä s liekmi s úzkym terapeutickým indexom (napr. S-mefenytoín, diazepam) nevyhnutné, môže byť potrebné upraviť dávku týchto substrátov.

Prenášače

Sparsentán je slabým inhibítorom P-gp. In vivo súbežné podávanie viacerých dávok 800 mg

sparsentánu zvýšilo C^max substrátu P-gp (digoxín) 1,6-násobne a AUC^0-inf 1,2-násobne. Sparsentán

môže zvýšiť hladiny substrátov P-gp v plazme. Ak sa sparsentán používa spolu s liekmi s úzkym terapeutickým indexom (napr. dabigatran), pacientov je potrebné monitorovať z hľadiska nežiaducich reakcií a môže byť potrebné upraviť dávku týchto substrátov.

Súbežné podávanie viacerých dávok 800 mg sparsentánu zvýšilo C^max rosuvastatínu (substrát BCRP) 1,6-násobne a znížilo AUC^0-inf o 5 %, čo naznačuje, že sparsentán neovplyvňuje biologickú dostupnosť substrátov BCRP. Zložitosť procesov prenosu regulovaných BCRP v mnohých rôznych tkanivách mohla mať za následok pozorovaný neutrálny čistý účinok na AUC.

Podávanie sparsentánu nemalo žiadny vplyv na hladiny kreatinínu (substrát OAT2, OCT2, MATE1 a MATE2K), 6-beta-hydroxykortizolu (substrát OAT3) ani žlčových kyselín (substrát BSEP) v sére.

Súbežné podávanie 800 mg sparsentánu znížilo C^max pitavastatínu (substrát OATP1B1 a OATP1B3)

o 19 % a AUC^0-inf o 30 %, čo naznačuje, že sparsentán nie je inhibítorom OATP1B1 a OATP1B3.

V prípade kombinácie sparsentánu so substrátom BCRP, OAT2, OCT2, MATE1, MATE2K, OAT3, BSEP, OATP1B1 a OATP1B3 nie je potrebná úprava dávky.

Ženy vo fertilnom veku

Liečba sparsentánom sa má u žien vo fertilnom veku začať len vtedy, keď bola overená neprítomnosť gravidity. Ženy vo fertilnom veku musia používať účinnú antikoncepciu počas liečby a po dobu

1 mesiaca po ukončení liečby. Gravidita

Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití sparsentánu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Filspari je kontraindikovaný počas gravidity (pozri časť 4.3). Dojčenie

Fyzikálno-chemické údaje naznačujú exkréciu sparsentánu do ľudského mlieka. Riziko

u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené. Sparsentán sa nemá používať počas dojčenia. Fertilita

K dispozícii nie sú žiadne údaje o vplyve sparsentánu na fertilitu u ľudí. Údaje od zvierat neindikujú žiadne narušenie samčej ani samičej fertility (pozri časť 5.3).

Filspari môže mať malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie týkajúce sa ovplyvnenia schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje sparsentánom. Má sa však vziať do úvahy, že počas užívania sparsentánu môže dochádzať k závratom (pozri časť 4.8). Pacientom so závratmi sa má odporučiť, aby neviedli vozidlá ani neobsluhovali stroje, kým príznaky nezmiznú.

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami na liek (adverse drug reactions, ADR) boli hypotenzia (10,8 %), hyperkaliémia (9,6 %), závraty (7,8 %) a periférny edém (5,4 %). Najčastejšie hlásenou závažnou nežiaducou reakciou bolo akútne poškodenie obličiek (0,9 %).

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Hlásené nežiaduce reakcie z aktívne kontrolovaných klinických skúšaní vo fáze 2 a 3 u pacientov vystavených sparsentánu v populácii s chronickým ochorením obličiek vrátane IgAN a FSGS

(N = 446) sú uvedené v tabuľke nižšie podľa triedy orgánových systémov MedDRA a konvencie frekvencií: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000).

Tabuľka 1: Nežiaduce reakcie na liek pozorované počas klinických skúšaní

a Zvýšená hladina transaminázy zahŕňa preferované termíny zvýšená hladina alanínaminotransferázy, zvýšená hladina aspartátaminotransferázy, zvýšená hladina gamaglutamyltransferázy a zvýšená hladina pečeňových enzýmov.

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Pokles množstva hemoglobínu

V štúdii PROTECT bola hlásená anémia alebo znížená hladina hemoglobínu ako nežiaduca reakcia na liek u 2 (1 %) účastníkov liečených sparsentánom oproti 4 (2 %) účastníkom liečeným irbesartanom. Celkovo bola hladina hemoglobínu ≤ 9 g/dl hlásená v čase kedykoľvek po liečbe u 7 (3 %) účastníkov v ramene liečby sparsentánom a u 4 (2 %) účastníkov v ramene liečby irbesartanom. Predpokladá sa, že toto zníženie je čiastočne spôsobené hemodilúciou. Nedošlo k žiadnemu vysadeniu liečby kvôli anémii.

Nežiaduce udalosti súvisiace s pečeňou

V štúdii PROTECT malo po podávaní skúšaného lieku po dobu 168 až 407 dní celkovo 6 (3 %) účastníkov v skupine sparsentánu a 4 (2 %) účastníci v skupine irbesartanu zvýšenie hladín pečeňových transamináz prekračujúce 3-násobok horného limitu normálu bez zvýšenia hladiny celkového bilirubínu. Všetky udalosti mali nezávažný charakter a boli asymptomatické, väčšina mala miernu alebo stredne

silnú intenzitu, všetky boli reverzibilné a boli identifikované ďalšie dôvody ako možné kauzálne faktory alebo ako potenciálne prispievajúce k zvýšeniu hladín transamináz. Neboli pozorované žiadne klinické príznaky poškodenia pečene. V skupine liečenej sparsentánom sa skúšaný liek vysadil u 3 účastníkov po pozitívnom opätovnom nasadení, zatiaľ čo u 2 účastníkov sa liečba sparsentánom znovu začala bez opakovaného zvýšenia pečeňových enzýmov.

Akútne poškodenie obličiek (acute kidney injury, AKI)

V štúdii PROTECT boli ADR akútneho poškodenia obličiek hlásené u 4 (2 %) účastníkov v skupine sparsentánu a u 3 (1 %) účastníkov v skupine irbesartanu. Štyria účastníci (2 %), ktorí dostali sparsentán, hlásili závažné AKI, z ktorých všetky boli reverzibilné. Žiadne zo závažných AKI nevyžadovali dialýzu. V skupine sparsentánu bol skúšaný liek vysadený u 3 účastníkov.

Hyperkaliémia

V štúdii PROTECT bola hyperkaliémia hlásená ako ADR u 20 (10 %) účastníkov liečených sparsentánom oproti 16 (8 %) účastníkom liečeným irbesartanom. Všetky udalosti boli u účastníkov liečených sparsentánom nezávažné, väčšina mala miernu až strednú intenzitu a všetky boli reverzibilné. Z dôvodu hyperkaliémie nedošlo k žiadnemu vysadeniu liečby. Riziko hyperkaliémie sa zvyšuje u pacientov s nižšou eGFR.

Hypotenzia

Počas liečby sparsentánom bola hlásená hypotenzia. V štúdii PROTECT bol výskyt SKT <= 100 mmHg alebo zníženia SKT prekračujúceho 30 mmHg hlásený u 12 %, resp. 10 % pacientov liečených sparsentánom oproti 11 %, resp. 10 % liečených irbesartanom. U účastníkov liečených sparsentánom len 15 účastníkov (7,4 %) bolo vo veku ≥ 65 rokov. Hypotenzia bola hlásená u 20 (11 %) účastníkov vo veku < 65 rokov a u 6 (40 %) účastníkov vo veku od 65 do 74 rokov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Sparsentán bol zdravým účastníkom podávaný v dávkach až do 1 600 mg/deň bez prejavov toxicity, ktorá by obmedzovala veľkosť dávky. Pacienti, u ktorých dôjde k predávkovaniu (môžu mať prejavy a príznaky hypotenzie), majú byť dôkladne monitorovaní a má sa im podať vhodná symptomatická liečba.