MANTOMED 10 mg Filmom obalená tableta

Liečba dospelých pacientov sAlzheimerovou chorobou stredného až ťažkého stupňa.

Liečbu má začať asledovať lekár, skúsený vdiagnostike aliečbe Alzheimerovej demencie. Terapia sa má začať len vtedy, ak je opatrovník schopný pravidelne kontrolovať, ako pacient užíva lieky. Diagnóza má byť stanovená podľa súčasných diagnostických odporúčaní. Tolerancia adávkovanie memantínu majú byť pravidelne prehodnocované, pokiaľ možno do troch mesiacov po začatí liečby. Ďalej má byť klinický prínos memantínu atolerancia liečby vyhodnocovaná vpravidelných intervaloch podľa aktuálnych terapeutických postupov. Vudržiavacej liečbe sa môže pokračovať, pokiaľ je pre pacienta prínosom azároveň liečbu memantínom toleruje. Prerušenie liečby memantínom sa má zvážiť vprípade, keď nebude prítomný preukázateľný terapeutický prínos alebo pacient nebude tolerovať liečbu.

Dávkovanie

Dospelí

Titrácia dávky:

Doporučená počiatočná dávka je 5mg denne, ktorá je postupne zvyšovaná počas prvých 4týždňov liečby, až do dosiahnutia odporúčanej udržiavacej dávky, nasledujúcim spôsobom:

Týždeň č. 1(deň 1 – 7):

Pacient má užívať polovicu 10mg filmom obalenej tablety (5 mg) denne počas 7dní.

Týždeň č. 2(deň 8 – 14):

Pacient má užívať jednu 10mg filmom obalenú tabletu (10mg) denne počas 7dní.

Týždeň č. 3(deň 15 – 21):

Pacient má užívať jeden apol 10mg filmom obalenej tablety (15mg) denne počas 7dní.

Od týždňa č. 4(deň 22 – 28):

Pacient má užívať jednu 20mg filmom obalenú tabletu (20mg) denne.

Maximálna denná dávka je 20mg.

Udržiavacia dávka

Odporúčaná udržiavacia dávka je 20mg denne.

Starší pacienti

Na základe klinických štúdií je dávka odporúčaná pre pacientov nad 65rokov 20mg denne (20mg raz denne), ako bolo popísané vyššie.

Pediatrická populácia

Kdispozícii nie sú žiadne údaje.

Porucha funkcie obličiek

Upacientov smiernou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 50–80ml/min) sa nevyžaduje úprava dávky. Upacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30–49ml/min) má byť denná dávka 10mg. Ak je dávka dobre tolerovaná minimálne 7dní liečby, môže byť zvýšená až do 20mg/deň podľa štandardnej titračnej schémy. Upacientov sťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 5–29ml/min) má byť denná dávka 10mg denne.

Porucha funkcie pečene

Upacientov smiernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene (Child-Pugh AaChild-PughB) nie je potrebná úprava dávky. Upacientov sťažkou poruchou funkcie pečene nie sú dostupné údaje oužívaní memantínu. Podanie lieku MANTOMED sa neodporúča pacientom sťažkou poruchou funkcie pečene.

Spôsob podávania

MANTOMED sa má podávať perorálne jedenkrát denne amá sa užívať vždy vrovnakú dennú dobu. Filmom obalené tablety sa môžu užívať sjedlom alebo bez jedla.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek zpomocných látok uvedených včasti 6.1.

Opatrnosť sa odporúča upacientov sepilepsiou, so záchvatmi kŕčov vminulosti alebo spredispozičnými faktormi na epilepsiu.

Súčasnému užívaniu antagonistov N-metyl-D-aspartátu (NMDA) ako je amantadín, ketamín alebo dextrometorfán smemantínom sa má vyhýbať. Tieto látky účinkujú na ten istý receptorový systém ako memantín, preto pri ich užívaní by mohli byť častejšie alebo výraznejšie nežiaduce reakcie (najmä týkajúce sa centrálneho nervového systému (CNS)) (pozri tiež časť 4.5).

Niektoré faktory, ktoré môžu zvýšiť pH moču (pozri časť 5.2„Eliminácia“), vyžadujú starostlivé sledovanie pacienta. Tieto faktory zahŕňajú drastické zmeny diéty, napr. zmäsovej na vegetariánsku alebo masívny príjem alkalizujúcich žalúdočných pufrov. pH moču sa môže zvýšiť tiež pri stavoch renálnej tubulárnej acidózy (RTA) alebo pri ťažkých infekciách močového traktu bakteriálnymi kmeňmi Proteus.

Vo väčšine klinických štúdií boli vylúčení pacienti snedávnym infarktom myokardu, dekompenzovaným kongestívnym srdcovým zlyhaním (NYHA III-IV) alebo nekontrolovanou hypertenziou. Dôsledkom toho je fakt, že utýchto pacientov je k dispozícii len obmedzené množstvo údajov apacienti stýmito ochoreniami majú byť starostlivo sledovaní.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) vjednej tablete, t.j. vpodstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Vdôsledku farmakologických efektov amechanizmu účinku memantínu sa môžu objaviť nasledovné interakcie:

• Mechanizmus účinku naznačuje, že účinky L-dopy, dopamínergických agonistov aanticholínergík môžu byť pri súčasnej liečbe antagonistami NMDA, ako je memantín, zosilnené. Účinky barbiturátov alebo neuroleptík môžu byť naopak znížené. Súčasné podávanie memantínu amyorelaxancií, dantrolénu alebo baklofénu, môže modifikovať ich účinky avyžadovať úpravu dávok.

• Je potrebné sa vyhnúť súčasnému užívaniu memantínu aamantadínu, ato pre riziko farmakotoxickej psychózy. Obe látky sú chemicky príbuzní antagonisti NMDA. To isté môže platiť pre ketamín adextrometorfán (pozri tiež časť 4.4). Bola publikovaná len jedna kazuistika omožnom riziku kombinácie memantínu afenytoínu.

• Iné liečivá, ako sú cimetidín, ranitidín, prokaínamid, chinidín, chinín anikotín, ktoré používajú ten istý obličkový katiónový transportný systém ako amantadín, môžu tiež interagovať smemantínom aviesť tak k potenciálnemu riziku zvýšených plazmatických hladín.

• Ak sa memantín používa súčasne shydrochlórotiazidom (HCT) alebo akoukoľvek kombináciou ktorá HCT obsahuje, je tu možnosť zníženia sérovej hladiny HCT.

• Pri postmarketingovom sledovaní boli zaznamenané ojedinelé prípady zvýšenia hodnôt medzinárodného normalizovaného pomeru (INR) upacientov užívajúcich súčasne warfarín. Aj keď priama súvislosť nebola potvrdená, upacientov, ktorí sú súčasne liečení perorálnymi antikoagulanciami, sa odporúča dôkladné sledovanie protrombínového času alebo INR.

Pri jednorazovej dávke vo farmakokinetických (FK) štúdiách umladých zdravých jedincov nebola pozorovaná žiadna významná interakcia memantínu sglyburidom/metformínom alebo sdonepezilom.

V klinickej štúdii umladých zdravých jedincov nebol pozorovaný žiaden významný účinok memantínu na farmakokinetiku galantamínu.

Memantín in vitro neinhibuje CYP 1A2, 2A6, 2C9, 2D6, 2E1, 3A, flavín obsahujúcu monoxygenázu, epoxid hydrolázu alebo sulfatión.

Gravidita

Kdispozícii nie sú žiadne alebo je len obmedzené množstvo údajov oužívaní memantínu ugravidných žien. Štúdie na zvieratách naznačujú potenciál pre znížený vnútromaternicový rast pri expozičných hladinách identických alebo mierne vyšších ako uľudí (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko pre ľudí. Memantín má byť užívaný počas gravidity iba vnevyhnutných prípadoch.

Dojčenie

Nie je známe, či sa memantín užien vylučuje do materského mlieka, ale ak vezmeme do úvahy lipofilitu tohto liečiva, je to pravdepodobné. Ženy, ktoré užívajú memantín, nemajú dojčiť.

Fertilita

Neboli zaznamenané žiadne nežiaduce reakcie memantínu na mužskú aženskú plodnosť.

Alzheimerova choroba stredného až ťažkého stupňa sama o sebe obvykle spôsobuje zhoršenie schopnosti viesť vozidlá aobsluhovať stroje. Navyše MANTOMED má menší až stredný vplyv na schopnosť viesť vozidlá aobsluhovať stroje, takže ambulantných pacientov je potrebné upozorniť, aby venovali vedeniu vozidla aobsluhe strojov zvýšenú pozornosť.

Súhrn bezpečnostného profilu

V klinických štúdiách spacientmi smiernou až ťažkou demenciou, ktoré zahŕňali 1 784pacientov liečených memantínom a1 595pacientov, ktorí užívali placebo, sa celkový výskyt nežiaducich účinkov pri liečbe memantínom nelíšil od výskytu pri placebe anežiaduce reakcie boli obvykle miernej až strednej závažnosti. Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce reakcie svyšším výskytom vskupine liečenej memantínom vporovnaní so skupinou užívajúcou placebo boli závraty (6,3% voči 5,6%), bolesti hlavy (5,2% voči 3,9%), zápcha (4,6% voči 2,6%), ospalosť (3,4% voči 2,2%) ahypertenzia (4,1% voči 2,8%).

Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov

Nasledujúce nežiaduce účinky vdoleuvedenej tabuľke boli zozbierané zklinických štúdií smemantínom alebo po jeho uvedení na trh.

Nežiaduce účinky sú zoradené podľa tried orgánových systémov pri použití nasledovnej konvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100až <1/10), menej časté (≥1/1 000až <1/100), zriedkavé (≥1/10000až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (nedajú sa určiť zdostupných údajov). Vrámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané vporadí klesajúcej závažnosti.

¹Halucinácie boli pozorované hlavne upacientov sťažkým stupňom Alzheimerovej choroby.

²Ojedinelé prípady zaznamenané zpostmarketingového sledovania.

Alzheimerova choroba býva sprevádzaná depresiou, samovražednými predstavami asuicídiom. Vpostmarketingovom sledovaní boli tieto udalosti hlásené upacientov liečených memantínom.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPrílohe V.

Z klinických štúdií apostmarketingovej praxe sú dostupné len obmedzené skúsenosti spredávkovaním.

Symptómy

Pomerne veľké predávkovanie (200mg a 105mg/deň počas 3dní, jednotlivo) bolo spojené buď spríznakmi ako sú únava, slabosť a/alebo hnačka, alebo so žiadnymi príznakmi. Vprípadoch predávkovania nižšími dávkami ako 140mg dávkou alebo neznámou dávkou sa upacienta prejavili príznaky ovplyvnenia centrálneho nervového systému (zmätenosť, ospanlivosť, somnolencia, vertigo, nepokoj, agresivita, halucinácie aporuchy chôdze) a/alebo ťažkosti gastrointestinálneho pôvodu (vracanie ahnačka).

Vo veľmi extrémnom prípade predávkovania, pacient prežil perorálne užitú dávku vcelkovom množstve 2000mg memantínu súčinkami na centrálny nervový systém (kóma počas 10dní, aneskôr diplopia anepokoj). Pacientovi bola podaná symptomatická liečba aplazmaferéza. Pacient sa zotavil bez trvalých následkov na zdraví.

V inom prípade značného predávkovania pacient taktiež prežil azotavil sa. Po užití 400mg perorálnej dávky sa upacienta prejavili príznaky ovplyvnenia centrálneho nervového systému (ako je nepokoj, psychóza, zrakové halucinácie, stav pred vznikom kŕčov, ospalosť, stupor abezvedomie).

Liečba

Vprípade predávkovania má byť liečba symptomatická. Na predávkovanie alebo intoxikáciu nie je dostupné žiadne špecifické antidotum. Ak je to vhodné, majú sa použiť štandardné klinické postupy na odstránenie liečiva ztela, napr. výplach žalúdka, čierne uhlie (prerušenie možného enterohepatálneho obehu), acidifikácia moča, nútená diuréza. Vprípade príznakov aprejavov nadmernej celkovej stimulácie centrálneho nervového systému (CNS), sa má starostlivo zvážiť symptomatická klinická liečba.