Sugammadex Mylan 100 mg/ml Injekčný roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC

Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Sugammadex 2 ml/200 mg
Reverzia nervovosvalovej blokády vyvolanej rokuróniom alebo vekuróniom u dospelých.
Pre pediatrickú populáciu: u pediatrických pacientov od narodenia do veku 17 rokov sa sugamadex odporúča iba na rutinnú reverziu blokády vyvolanej rokuróniom.
Dávkovanie
Sugamadex musí podávať iba anestéziológ alebo sa musí podať pod jeho dohľadom. Odporúča sa použitie vhodnej nervovosvalovej monitorovacej metódy na sledovanie odznenia nervovosvalovej blokády (pozri časť 4.4).
Odporúčaná dávka sugamadexu závisí od stupňa nervovosvalovej blokády, ktorá sa má zvrátiť. Odporúčaná dávka nezávisí od anestetického režimu.
Sugamadex možno použiť na zvrátenie rôznych stupňov nervovosvalovej blokády vyvolaných rokuróniom alebo vekuróniom:
Dospelí
Rutinná reverzia:
Odporúčaná dávka sugamadexu po blokáde vyvolanej rokuróniom alebo vekuróniom je 4 mg/kg, ak sa odznenie dosiahne minimálne 1 – 2 svalovými zášklbmi v režime PTC (post tetanic counts). Medián času odznenia T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9 sú približne 3 minúty (pozri časť 5.1).
Dávka 2 mg/kg sugamadexu sa odporúča v prípade, ak sa pri spontánnom odznení blokády vyvolanej rokuróniom alebo vekuróniom objaví T2. Medián času odznenia T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9 sú približne 2 minúty (pozri časť 5.1).
Použitie odporúčaných dávok na rutinnú reverziu bude viesť k mierne zrýchlenému mediánu času odznenia T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9 pri rokuróniu v porovnaní s vekuróniom vyvolanou nervovosvalovou blokádou (pozri časť 5.1).
Akútna reverzia blokády vyvolanej rokuróniom:
Ak je klinicky nevyhnutná akútna reverzia po podaní rokurónia, odporúča sa dávka 16 mg/kg sugamadexu. Ak sa podá 16 mg/kg sugamadexu 3 minúty po bolusovej dávke 1,2 mg/kg rokuróniumbromidu, možno očakávať medián času odznenia T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9 približne za 1,5 minúty (pozri časť 5.1).
Nie sú žiadne údaje na odporúčané použitie sugamadexu na akútnu reverziu po blokáde vyvolanej vekuróniom.
Opätovné podanie sugamadexu:
Vo výnimočných situáciách opätovného výskytu nervovosvalovej blokády po operácii (pozri časť 4.4) po úvodnej dávke 2 mg/kg alebo 4 mg/kg sugamadexu, sa odporúča opakovať dávku 4 mg/kg sugamadexu. Po druhej dávke sugamadexu sa má pacient starostlivo sledovať na zistenie zachovania návratu nervovosvalovej funkcie.
Opätovné podanie rokurónia alebo vekurónia po sugamadexe:
Čakacie doby pred opätovným podaním rokurónia alebo vekurónia po reverzii sugamadexom, pozri časť 4.4.
Ďalšie informácie pre osobitné skupiny pacientov
Porucha funkcie obličiek:
Použitie sugamadexu u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (vrátane pacientov vyžadujúcich dialýzu (CrCl < 30 ml/min)) sa neodporúča (pozri časť 4.4).
Štúdie u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek neposkytujú dostatočné informácie o bezpečnosti, aby podporili použitie sugamadexu u týchto pacientov (pozri tiež časť 5.1).
Pri miernej až stredne ťažkej poruche funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≥ 30 a < 80 ml/min): odporúčania na dávkovanie sú rovnaké ako pre dospelých bez poruchy funkcie obličiek.
Starší pacienti:
Po podaní sugamadexu po blokáde vyvolanej rokuróniom pri obnovenom výskyte T2 bol medián času odznenia T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9 u dospelých (18 – 64 rokov) 2,2 minúty, u starších ľudí
(65 – 74 rokov) bol 2,6 minúty a u veľmi starých ľudí (75 rokov alebo viac) bol 3,6 minúty. I keď majú časy odznenia u starších pacientov pomalšiu tendenciu, odporúča sa dodržať rovnaké dávkovanie ako pre dospelých (pozri časť 4.4).
Obézni pacienti:
U obéznych pacientov vrátane morbídne obéznych pacientov (index telesnej hmotnosti ≥ 40 kg/m2) sa má dávka sugamadexu prispôsobiť aktuálnej telesnej hmotnosti. Majú sa dodržať rovnaké odporúčania na dávkovanie ako pre dospelých.
Porucha funkcie pečene:
Štúdie u pacientov s poruchou funkcie pečene sa nevykonali. Pri zvažovaní použitia sugamadexu sa má postupovať s opatrnosťou u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene alebo ak je porucha funkcie pečene sprevádzaná koagulopatiou (pozri časť 4.4).
Pri miernej až stredne ťažkej poruche funkcie pečene: keďže sa sugamadex vylučuje najmä obličkami nie sú potrebné úpravy dávky.
Pediatrická populácia (od narodenia do veku 17 rokov)
Na zvýšenie presnosti dávkovania u pediatrickej populácie možno Sugammadex Mylan 100 mg/ml
rozriediť na 10 mg/ml (pozri časť 6.6).
Rutinná reverzia:
Dávka 4 mg/kg sugamadexu sa odporúča na reverziu blokády vyvolanej rokuróniom, ak sa pri odznení dosiahnu minimálne 1 – 2 PTC.
Dávka 2 mg/kg sa odporúča na reverziu blokády vyvolanej rokuróniom pri obnovenom výskyte T2 (pozri časť 5.1).
Akútna reverzia:
Akútna reverzia sa u pediatrickej populácie neskúmala. Spôsob podávania
Sugamadex sa má podávať intravenózne ako jednorazová bolusová injekcia. Bolusová injekcia sa má podať rýchlo, v priebehu 10 sekúnd, do existujúcej intravenóznej súpravy (pozri časť 6.6).
Sugamadex sa v klinických skúšaniach podával iba ako jednorazová bolusová injekcia.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Rovnako ako po akejkoľvek inej anestézii s nervovosvalovou blokádou sa odporúča pacienta sledovať v období bezprostredne po operácii na neočakávané udalosti vrátane opätovného výskytu nervovosvalovej blokády.
Sledovanie respiračnej funkcie počas zotavovania:
Podpora dýchania je povinná u pacientov až do obnovenia primeraného spontánneho dýchania po reverzii nervovosvalovej blokády. I keď je zotavenie z nervovosvalovej blokády úplné, iné lieky použité počas operácie a po operácii môžu tlmiť respiračnú funkciu, a preto môže byť ešte potrebná podpora dýchania.
Ak sa po extubácii opätovne vyskytne nervovosvalová blokáda, má sa zabezpečiť primeraná ventilácia.
Opätovný výskyt nervovosvalovej blokády:
V klinických štúdiách s osobami liečenými rokuróniom alebo vekuróniom, keď sa sugamadex podal použitím dávky určenej pre hĺbku nervovosvalovej blokády, sa pozorovala incidencia 0,20 % opätovného výskytu nervovosvalovej blokády na základe nervovosvalového sledovania alebo klinického dôkazu. Použitie nižších dávok ako sú odporúčané dávky môže viesť k zvýšenému riziku opätovného výskytu nervovosvalovej blokády po úvodnej reverzii a neodporúča sa (pozri časť 4.2
a časť 4.8).
Účinok na hemostázu:
V štúdii s dobrovoľníkmi viedli dávky sugamadexu 4 mg/kg a 16 mg/kg k priemerným maximálnym predĺženiam aktivovaného parciálneho tromboplastínového času (aPTT) o 17 % a 22 % v tomto poradí a protrombínového času International Normalised Ratio [PT (INR)] o 11 % a 22 % v tomto poradí.
Tieto hraničné priemerné predĺženia aPTT a PT(INR) mali krátke trvanie (≤ 30 minút). Na základe klinickej databázy (N = 3 519) a špecifickej štúdie s 1 184 pacientmi, ktorí podstúpili operáciu zlomeniny bedrového kĺbu/chirurgickú výmenu veľkého kĺbu, samotná dávka sugamadexu 4 mg/kg alebo v kombinácii s antikoagulanciami, nemala žiadny klinicky významný účinok na výskyt krvácavých komplikácií počas operácie a po operácii.
V in vitro experimentoch sa zaznamenala farmakodynamická interakcia (predĺženie aPTT a PT) s antagonistami vitamínu K, nefrakcionovaným heparínom, nízkomolekulárnymi heparínmi, rivaroxabanom a dabigatranom, U pacientov, ktorí dostávajú bežnú pooperačnú profylaktickú antikoagulačnú liečbu, táto farmakodynamická interakcia nie je klinicky relevantná. Opatrnosť je
potrebná pri zvažovaní použitia sugamadexu u pacientov, ktorí dostávajú antikoagulačnú liečbu kvôli už existujúcemu alebo komorbidnému stavu.
Zvýšené riziko krvácania nie je možné vylúčiť u pacientov:
-
s dedičným deficitom faktorov zrážania krvi závislých od vitamínu K;
-
s už existujúcimi koagulopatiami;
-
liečených kumarínovými derivátmi a pri INR nad 3,5;
-
užívajúcich antikoagulanciá, ktorí dostanú dávku sugamadexu 16 mg/kg.
Ak je treba zo zdravotného hľadiska u týchto pacientov podať sugamadex, je potrebné, aby anestéziológ rozhodol, či prínos preváži možné riziko krvácavých komplikácií, zvážiac pacientovu anamnézu krvácavých epizód a druh zvoleného chirurgického postupu. Ak sa u týchto pacientov podá sugamadex, odporúča sa monitorovať hemostázu a koagulačné parametre.
Čakacie doby pred opätovným podaním nervovosvalového blokátora (neuromuscular blocking agent, NMBA) po reverzii sugamadexom:
Tabuľka 1: Opätovné podanie rokurónia alebo vekurónia po rutinnej reverzii (až do 4 mg/kg sugamadexu):
Minimálna čakacia doba NMBA a dávka, ktorá sa má podať 5 minút 1,2 mg/kg rokurónia 4 hodiny 0,6 mg/kg rokurónia alebo 0,1 mg/kg vekurónia Po opätovnom podaní 1,2 mg/kg rokurónia do 30 minút po podaní sugamadexu sa môže nástup nervovosvalovej blokády predĺžiť až na približne 4 minúty a trvanie nervovosvalovej blokády sa môže skrátiť až na približne 15 minút.
U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek má byť na základe farmakokinetického modelovania odporúčaná čakacia doba na opätovné použitie 0,6 mg/kg rokurónia alebo 0,1 mg/kg vekurónia po rutinnej reverzii sugamadexom 24 hodín. Ak sa vyžaduje kratšia čakacia doba, dávka rokurónia na novú nervovosvalovú blokádu má byť 1,2 mg/kg.
Opätovné podanie rokurónia alebo vekurónia po akútnej reverzii (16 mg/kg sugamadexu): Vo veľmi zriedkavých prípadoch, keď to môže byť potrebné, odporúča sa čakacia doba 24 hodín.
Ak je potrebná nervovosvalová blokáda pred uplynutím odporúčanej čakacej doby, musí sa použiť nesteroidový nervovosvalový blokátor. Nástup účinku depolarizujúceho nervovosvalového blokátora môže byť pomalší ako sa očakávalo, pretože značná časť postsynaptických nikotínových receptorov môže byť stále obsadená nervovosvalovým blokátorom.
Porucha funkcie obličiek:
Sugamadex sa neodporúča používať u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek vrátane pacientov vyžadujúcich dialýzu (pozri časť 5.1).
Mierna anestézia:
Ak sa vyvolala reverzia nervovosvalovej blokády zámerne uprostred anestézie v klinických skúšaniach, niekedy sa zaznamenali prejavy miernej anestézie (pohyb, kašeľ, grimasy a cucanie tracheálnej hadičky).
Ak sa vyvolá reverzia nervovosvalovej blokády, zatiaľ čo anestézia pokračuje, majú sa podať ďalšie dávky anestetík a/alebo opiátov podľa toho, čo je klinicky vhodné.
Výrazná bradykardia:
V zriedkavých prípadoch sa v priebehu niekoľkých minút po podaní sugamadexu na reverziu nervovosvalovej blokády pozorovala výrazná bradykardia. Bradykardia môže niekedy viesť k zástave srdca (pozri časť 4.8.) Pacienti majú byť dôkladne sledovaní kvôli hemodynamickým zmenám počas a po reverzii nervovosvalovej blokády. Ak sa pozoruje klinicky významná bradykardia, má byť podaná liečba anticholinergikami, ako je atropín.
Porucha funkcie pečene:
Sugamadex sa nemetabolizuje ani nevylučuje pečeňou, preto sa štúdie venujúce sa pacientom
s poruchou funkcie pečene nevykonali. Pacienti s ťažkou poruchou funkcie pečene sa majú liečiť s veľkou opatrnosťou. V prípade, ak je porucha funkcie pečene sprevádzaná koagulopatiou, pozri informácie o účinku na hemostázu.
Použitie na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS):
Sugamadex sa neskúmal u pacientov dostávajúcich rokurónium alebo vekurónium v podmienkach JIS.
Použitie na reverziu nervovosvalových blokátorov iných ako rokurónium alebo vekurónium: Sugamadex sa nemá používať na reverziu blokády vyvolanej nesteroidovými nervovosvalovými blokátormi, ako je sukcinylcholín alebo zlúčeniny benzylizochinolínia.
Sugamadex sa nemá používať na reverziu nervovosvalovej blokády vyvolanej steroidovými nervovosvalovými blokátormi inými ako rokurónium alebo vekurónium, keďže pre takéto situácie nie sú žiadne údaje o účinnosti a bezpečnosti. Obmedzené údaje sú dostupné o reverzii blokády vyvolanej pankuróniom, no v tejto situácii sa neodporúča použiť sugamadex.
Oneskorené odznenie:
Stavy súvisiace s predĺženým cirkulačným časom, ako je kardiovaskulárne ochorenie, vysoký vek (pozri časť 4.2 čas na odznenie u starších pacientov) alebo edematózny stav (napr. ťažká porucha funkcie pečene), sa môžu spájať s dlhšími časmi odznenia.
Liekové reakcie z precitlivenosti:
Lekári majú byť pripravení na možné liekové reakcie z precitlivenosti (vrátane anafylaktických reakcií) a použiť nevyhnutné opatrenia (pozri časť 4.8).
Sodík:
Tento liek obsahuje až do 9,2 mg sodíka v každom ml, čo zodpovedá 0,5 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Informácie v tejto časti sa zakladajú na väzbovej afinite medzi sugamadexom a inými liekmi, predklinických experimentoch, klinických štúdiách a simuláciách využívajúcich model zohľadňujúci farmakodynamický účinok nervovosvalových blokátorov a farmakokinetické interakcie medzi nervovosvalovými blokátormi a sugamadexom. Na základe týchto údajov sa neočakávajú žiadne klinicky významné farmakodynamické interakcie s inými liekmi s výnimkou nasledujúcich:
Pre toremifen a kyselinu fusidovú nemožno vylúčiť vytesňovacie interakcie (žiadne klinicky významné zachytávacie interakcie sa neočakávajú).
Pre hormonálne kontraceptíva nemožno vylúčiť klinicky významné zachytávacie interakcie (žiadne vytesňovacie interakcie sa neočakávajú).
Interakcie potenciálne ovplyvňujúce účinnosť sugamadexu (vytesňovacie interakcie):
V dôsledku podávania určitých liekov po sugamadexe môže byť teoreticky rokurónium alebo vekurónium vytesnené zo sugamadexu. Ako výsledok môže byť pozorovaný opätovný výskyt nervovosvalovej blokády. V tejto situácii musí byť pacient ventilovaný. Podávanie lieku, ktorý spôsobil vytesnenie, sa má v prípade infúzie zastaviť. V situáciách, kedy možno predpokladať vytesňovacie interakcie, po parenterálnom podaní iného lieku, ku ktorému dôjde v priebehu 7,5 hodín po podaní sugamadexu, sa majú u pacientov starostlivo sledovať prejavy opätovného výskytu nervovosvalovej blokády (približne do 15 minút).
Toremifen:
Pri toremifene, ktorý má relatívne vysokú väzbovú afinitu k sugamadexu a ktorý môže dosiahnuť relatívne vysoké plazmatické koncentrácie, sa môže objaviť vytesnenie vekurónia alebo rokurónia
z komplexu so sugamadexom. Lekári si majú byť vedomí toho, že odznenie T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9 môže byť preto oneskorené u pacientov, ktorým bol v deň operácie podaný toremifen.
Intravenózne podanie kyseliny fusidovej:
Použitie kyseliny fusidovej pred operáciou môže viesť k určitému oneskoreniu odznenia T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9. Po operácii sa neočakáva opätovný výskyt nervovosvalovej blokády, pretože infúzia kyseliny fusidovej trvá niekoľko hodín a krvné hladiny sú kumulatívne počas 2 – 3 dní. Pre opätovné podanie sugamadexu, pozri časť 4.2.
Interakcie potenciálne ovplyvňujúce účinnosť iných liekov (zachytávacie interakcie):
V dôsledku podania sugamadexu sa môže znížiť účinnosť určitých liekov v dôsledku znižovania (voľných) plazmatických koncentrácií. Ak sa spozoruje takáto situácia, lekárovi sa odporúča zvážiť opätovné podanie lieku, podanie terapeuticky rovnocenného lieku (prednostne z inej chemickej skupiny) a/alebo vhodné nefarmakologické intervencie.
Hormonálne kontraceptíva:
Predpokladá sa, že interakcia medzi 4 mg/kg sugamadexu a gestagénom vedie k zníženiu expozície gestagénu (34 % AUC) podobnému ako keď sa denná dávka perorálneho kontraceptíva užije o
12 hodín neskôr, čo by mohlo viesť ku zníženiu účinnosti. Pri estrogénoch sa predpokladá nižší vplyv. Preto sa podanie bolusovej dávky sugamadexu považuje za ekvivalentné vynechaniu jednej dennej dávky perorálneho steroidového kontraceptíva (buď kombinovaného, alebo samotného gestagénu).
Ak sa sugamadex podá v ten istý deň ako sa užije perorálne kontraceptívum, treba postupovať podľa pokynov o vynechaní dávky v písomnej informácii pre používateľku perorálneho kontraceptíva.
V prípade neperorálnych hormonálnych kontraceptív, pacientka musí použiť ďalšiu nehormonálnu metódu kontracepcie nasledujúcich 7 dní a postupovať podľa pokynov v písomnej informácii pre používateľku lieku.
Interakcie v dôsledku pretrvávajúceho účinku rokurónia alebo vekurónia:
Ak sa po operácii použijú lieky, ktoré zosilňujú nervovosvalovú blokádu, je potrebná špeciálna pozornosť v dôsledku možnosti opätovného výskytu nervovosvalovej blokády. Prosím, zohľadnite zoznam špecifických liekov, ktoré zosilňujú nervovosvalovú blokádu v písomnej informácii pre používateľa rokurónia alebo vekurónia. V prípade, že sa pozoroval opätovný výskyt nervovosvalovej blokády, u pacienta môže byť potrebná mechanická ventilácia a opätovné podanie sugamadexu (pozri časť 4.2).
Interferencie s laboratórnymi testami:
Vo všeobecnosti sugamadex neinterferuje s laboratórnymi testami, s možnou výnimkou analýzy sérového progesterónu. Interferencia s týmto testom sa pozorovala pri plazmatických koncentráciách sugamadexu 100 mikrogramov/ml (maximálna plazmatická hladina po bolusovej injekcii 8 mg/kg).
V štúdii s dobrovoľníkmi viedli dávky sugamadexu 4 mg/kg a 16 mg/kg k priemerným maximálnym predĺženiam aPTT o 17 % a 22 % v tomto poradí a PT(INR) o 11 % a 22 % v tomto poradí.
Tieto hraničné priemerné predĺženia aPTT a PT(INR) mali krátke trvanie (≤ 0 minút).
V in vitro experimentoch sa zaznamenala farmakodynamická interakcia (predĺženie aPTT a PT) s antagonistami vitamínu K, nefrakcionovaným heparínom, nízkomolekulárnymi heparínmi, rivaroxabanom a dabigatranom (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Neuskutočnili sa žiadne formálne interakčné štúdie. Vyššie uvedené interakcie pre dospelých a upozornenia v časti 4.4 sa majú zohľadniť aj u pediatrickej populácie.
Gravidita
Nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje o gravidných ženách vystavených účinku sugamadexu. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky na graviditu, embryonálny/fetálny vývoj, pôrod alebo postnatálny vývoj.
Pri podávaní sugamadexu gravidným ženám je potrebná opatrnosť. Dojčenie
Nie je známe, či sa sugamadex vylučuje do ľudského mlieka. Štúdie na zvieratách preukázali vylučovanie sugamadexu do materského mlieka. Perorálna absorpcia cyklodextrínov je vo všeobecnosti nízka a neočakáva sa žiadny účinok na dojčené dieťa po podaní jednorazovej dávky dojčiacim ženám.
Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo či ukončiť/prerušiť liečbu sugamadexom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.
Fertilita
Účinky sugamadexu na fertilitu u ľudí sa neskúmali. Štúdie na zvieratách na hodnotenie fertility neodhalili škodlivé účinky.
Súhrn bezpečnostného profilu
Sugammadex Mylan sa u pacientov podstupujúcich chirurgický zákrok podáva súčasne
s nervovosvalovými blokátormi a anestetikami. Kauzalita nežiaducich udalostí sa preto ťažko hodnotí. Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie u pacientov podstupujúcich chirurgický zákrok boli kašeľ, komplikácie dýchacích ciest pri anestézii, komplikácie anestézie, procedurálna hypotenzia
a komplikácie liečebného postupu (časté (≥ 1/100 až < 1/10)).
Tabuľka 2: Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Bezpečnosť sugamadexu sa hodnotila u 3 519 špecifických osôb v rámci databázy údajov
o bezpečnosti zhromaždených z fázy 1 – 3. Nasledujúce nežiaduce reakcie sa hlásili v skúšaniach kontrolovaných placebom, pričom osoby dostali anestéziu a/alebo nervovosvalové blokátory
(1 078 osôb vystavených účinku sugamadexu v porovnaní s 544 osobami vystavenými placebu): [Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000)]
| Trieda orgánových systémov | Frekvencie | Nežiaduce reakcie (Preferované termíny) |
| Poruchy imunitného systému | Menej časté | Liekové reakciez precitlivenosti (pozri časť 4.4) |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka amediastína | Časté | Kašeľ |
| Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu | Časté | Komplikácie dýchacích ciest pri anestéziiKomplikácie anestézie (pozri časť 4.4)Procedurálna hypotenziaKomplikácie liečebného postupu |
Opis vybraných nežiaducich reakcií Liekové reakcie z precitlivenosti:
U niekoľkých pacientov a dobrovoľníkov (informácie o dobrovoľníkoch, pozri Informácie o zdravých dobrovoľníkoch nižšie) sa vyskytli reakcie z precitlivenosti vrátane anafylaxie. Tieto reakcie boli
v klinických skúšaniach u pacientov podstupujúcich chirurgický zákrok hlásené ako menej časté
a frekvencia hlásení po uvedení lieku na trh nie je známa.
Tieto reakcie boli rôzne, od izolovaných kožných reakcií po závažné systémové reakcie (t. j. anafylaxia, anafylaktický šok), a vyskytli sa u pacientov bez predchádzajúcej expozície sugamadexu. Príznaky spojené s týmito reakciami môžu zahŕňať: návaly horúčavy, urtikáriu, erytematóznu vyrážku, (ťažkú) hypotenziu, tachykardiu, opuch jazyka, opuch hltanu, bronchospazmus a udalosti súvisiace
s obštrukciou pľúc. Ťažké reakcie z precitlivenosti môžu byť fatálne.
V hláseniach po uvedení lieku na trh sa pri sugammadexe, ako aj pri komplexe sugammadexu a rokurónia pozorovala precitlivenosť.
Komplikácie dýchacích ciest pri anestézii:
Komplikácie dýchacích ciest pri anestézii zahŕňali vzdorovanie endotracheálnej hadičke, kašeľ, mierne vzdorovanie, prebúdzacia reakcia (arousal reaction) počas chirurgického zákroku, kašeľ počas anestézie alebo počas chirurgického zákroku, alebo spontánne dýchanie pacienta súvisiace
s anestéziou.
Komplikácie anestézie:
Komplikácie anestézie naznačujúce obnovu nervovosvalovej funkcie zahŕňajú pohyb končatiny alebo tela, prípadne kašeľ počas anestézie alebo počas chirurgického zákroku, grimasy alebo cucanie endotracheálnej hadičky. Pozri časť 4.4, mierna anestézia.
Komplikácie liečebného postupu:
Komplikácie liečebného postupu zahŕňali kašeľ, tachykardiu, bradykardiu, pohyb a zvýšenie srdcovej frekvencie.
Výrazná bradykardia:
Po uvedení lieku na trh sa hlásili ojedinelé prípady výraznej bradykardie a bradykardie so zástavou srdca v priebehu niekoľkých minút po podaní sugamadexu (pozri časť 4.4).
Opätovný výskyt nervovosvalovej blokády:
V klinických štúdiách s osobami liečenými rokuróniom alebo vekuróniom, keď sa sugamadex podal použitím dávky určenej pre hĺbku nervovosvalovej blokády (N = 2 022), sa pozorovala incidencia 0,20 % opätovného výskytu nervovosvalovej blokády na základe nervovosvalového sledovania alebo klinického dôkazu (pozri časť 4.4).
Informácie o zdravých dobrovoľníkoch:
V randomizovanej, dvojito zaslepenej štúdii sa skúmala incidencia liekových reakcií z precitlivenosti
u zdravých dobrovoľníkov, ktorým podali až 3 dávky placeba (N = 76), sugamadexu 4 mg/kg
(N = 151) alebo sugamadexu 16 mg/kg (N = 148). Hlásenia o podozrení na precitlivenosť posudzovala zaslepená komisia. Incidencia posudzovanej precitlivenosti bola 1,3 % v skupine s placebom, 6,6 % so sugamadexom 4 mg/kg a 9,5 % so sugamadexom 16 mg/kg. Nehlásili sa žiadne prípady anafylaxie po podaní placeba alebo sugamadexu 4 mg/kg. Jediný prípad posudzovanej anafylaxie bol pri prvej dávke sugamadexu 16 mg/kg (incidencia 0,7 %). Neexistuje dôkaz o zvýšenej frekvencii alebo závažnosti precitlivenosti pri opakovanom podávaní sugamadexu.
V predchádzajúcej štúdii podobného dizajnu boli tri posudzované prípady anafylaxie, všetky po podaní sugamadexu 16 mg/kg (incidencia 2,0 %).
V databáze údajov zhromaždených z fázy 1, nežiaduce udalosti považované za časté (≥ 1/100 až
< 1/10) alebo veľmi časté (≥ 1/10) a frekventovanejšie u osôb liečených sugamadexom ako v skupine s placebom, zahŕňali dysgeúziu (10,1 %), bolesť hlavy (6,7 %), nevoľnosť (5,6 %), urtikáriu (1,7 %), svrbenie (1,7 %), závraty (1,6 %), vracanie (1,2 %) a bolesť brucha (1,0 %).
Ďalšie informácie pre osobitné skupiny pacientov
Pacienti s pľúcnymi ťažkosťami:
V údajoch po uvedení lieku na trh a v jednom špecializovanom klinickom skúšaní u pacientov
s anamnézou pľúcnych ťažkostí sa hlásil bronchospazmus ako možná súvisiaca nežiaduca udalosť.
Preto u všetkých pacientov s anamnézou pľúcnych ťažkostí si má byť lekár vedomý možného výskytu bronchospazmu.
Pediatrická populácia
V štúdiách u pediatrických pacientov od narodenia do veku 17 rokov bol bezpečnostný profil sugamadexu (až do 4 mg/kg) všeobecne podobný profilu pozorovanému u dospelých.
Morbídne obézni pacienti
V klinickom skúšaní zameranom na morbídne obéznych pacientov bol bezpečnostný profil všeobecne podobný profilu u dospelých pacientov v súhrne zo štúdií fázy 1 až 3 (pozri tabuľku 2).
Pacienti so závažným systémovým ochorením
V skúšaní u pacientov klasifikovaných podľa Americkej asociácie anestéziológov (American Society of Anesthesiologists, ASA) ako skupina 3 alebo 4 (pacienti so závažným systémovým ochorením alebo pacienti so závažným systémovým ochorením, ktoré predstavuje neustále ohrozenie života) bol profil nežiaducich reakcií u týchto pacientov skupiny ASA 3 a 4 všeobecne podobný profilu
u dospelých pacientov v súhrne zo štúdií fázy 1 až 3 (pozri tabuľku 2), pozri časť 5.1.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
V klinických štúdiách sa hlásil 1 prípad náhodného predávkovania 40 mg/kg bez akýchkoľvek významných nežiaducich reakcií. U ľudí sa v štúdiách znášanlivosti sugamadex podával v dávkach až do 96 mg/kg. Žiadne s dávkou súvisiace nežiaduce udalosti ani závažné nežiaduce udalosti sa nehlásili. Sugamadex je možné odstrániť hemodialýzou s vysokopriepustným filtrom, ale nie
s nízkopriepustným filtrom. Na základe klinických štúdií sú plazmatické koncentrácie sugamadexu po 3 až 6-hodinovej dialýze znížené až o 70 %.
Farmakologické vlastnosti - Sugammadex 2 ml/200 mg
Farmakoterapeutická skupina: všetky ostatné liečivá, antidotá. ATC kód: V03AB35 Mechanizmus účinku:
Sugamadex je modifikovaný gama cyklodextrín, ktorý je selektívnym viazačom relaxancií. Tvorí komplex s nervovosvalovými blokátormi rokuróniom alebo vekuróniom v plazme, a tým znižuje množstvo nervovosvalového blokátora dostupného na väzbu s nikotínovými receptormi na nervovosvalovej platničke. To vedie k reverzii nervovosvalovej blokády vyvolanej rokuróniom alebo vekuróniom.
Farmakodynamické účinky:
Sugamadex sa podával v rozsahu dávok od 0,5 mg/kg do 16 mg/kg v štúdiách s odpoveďou na dávku rokuróniom vyvolanej blokády (0,6; 0,9; 1,0 a 1,2 mg/kg rokuróniumbromidu s udržiavacími dávkami a bez nich) a vekuróniom vyvolanej blokády (0,1 mg/kg vekuróniumbromidu s udržiavacími dávkami alebo bez nich) pri rôznych časových bodoch/hĺbkach blokády. V týchto štúdiách sa pozoroval jasný vzťah odpovede a dávky.
Klinická účinnosť a bezpečnosť:
Sugamadex možno podávať v niekoľkých časových bodoch po podaní rokuróniumbromidu alebo vekuróniumbromidu:
Rutinná reverzia – hlboká nervovosvalová blokáda:
V pivotnej štúdii boli pacienti náhodne zaradení do skupiny s rokuróniom alebo vekuróniom. Po poslednej dávke rokurónia alebo vekurónia, pri PTC 1 – 2, sa v randomizovanom poradí podalo 4 mg/kg sugamadexu alebo 70 µg/kg neostigmínu. Čas od začiatku podania sugamadexu alebo neostigmínu po odznenie T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9 bol:
Tabuľka 3: Čas (minúty) od podania sugamadexu alebo neostigmínu pri hlbokej nervovosvalovej blokáde (PTC 1 – 2) po rokuróniu alebo vekuróniu po odznenie T4/T1 pomeru na 0,9
| Nervovosvalový blokátor | Liečebná schéma | |
| Sugamadex (4 mg/kg) | Neostigmín (70 μg/kg) | |
| Rokurónium | ||
| N | 37 | 37 |
| Medián (minúty) | 2,7 | 49,0 |
| Rozsah | 1,2 – 16,1 | 13,3 – 145,7 |
| Vekurónium | ||
| N | 47 | 36 |
| Medián (minúty) | 3,3 | 49,9 |
| Rozsah | 1,4 – 68,4 | 46,0 – 312,7 |
Rutinná reverzia – stredná nervovosvalová blokáda:
V inej pivotnej štúdii boli pacienti náhodne zaradení do skupiny s rokuróniom alebo vekuróniom. Po poslednej dávke rokurónia alebo vekurónia, v čase obnoveného výskytu T2, sa podalo 2 mg/kg sugamadexu alebo 50 μg/kg neostigmínu v randomizovanom poradí. Čas od začiatku podania sugamadexu alebo neostigmínu po odznenie T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9 bol:
Tabuľka 4: Čas (minúty) od podania sugamadexu alebo neostigmínu v čase obnoveného výskytu
T2 po rokuróniu alebo vekuróniu po odznenie T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9
| Nervovosvalový blokátor | Liečebná schéma | |
| Sugamadex (2 mg/kg) | Neostigmín (50 μg/kg) | |
| Rokurónium | ||
| N | 48 | 48 |
| Medián (minúty) | 1,4 | 17,6 |
| Rozsah | 0,9 – 5,4 | 3,7 – 106,9 |
| Vekurónium | ||
| N | 48 | 45 |
| Medián (minúty) | 2,1 | 18,9 |
| Rozsah | 1,2 – 64,2 | 2,9 – 76,2 |
Reverzia nervovosvalovej blokády vyvolanej rokuróniom pomocou sugamadexu sa porovnávala s reverziou nervovosvalovej blokády vyvolanou cis-atrakúriom pomocou neostigmínu. V čase obnoveného výskytu T2 sa podala dávka 2 mg/kg sugamadexu alebo 50 μg/kg neostigmínu.
Sugamadex viedol k rýchlejšej reverzii nervovosvalovej blokády vyvolanej rokuróniom v porovnaní s reverziou nervovosvalovej blokády vyvolanej cis-atrakúriom pomocou neostigmínu:
Tabuľka 5: Čas (minúty) od podania sugamadexu alebo neostigmínu v čase obnoveného výskytu
T2 po rokuróniu alebo cis-atrakúriu po odznenie T4/T1 pomeru na hodnotu 0,9
| Nervovosvalový blokátor | Liečebná schéma | |
| Rokurónium a sugamadex (2 mg/kg) | Cis-atrakúrium a neostigmín (50 μg/kg) | |
| NMedián (minúty) Rozsah | 341,90,7 – 6,4 | 397,24,2 – 28,2 |
Na akútnu reverziu:
Čas odznenia nervovosvalovej blokády vyvolanej sukcinylcholínom (1 mg/kg) sa porovnával
so sugamadexom (16 mg/kg, o 3 minúty neskôr)-navodeným odznením nervovosvalovej blokády (1,2 mg/kg) vyvolanej rokuróniom.
Tabuľka 6: Čas (minúty) od podania rokurónia a sugamadexu alebo sukcinylcholínu po
odznenie T1 10 %
| Nervovosvalový blokátor | Liečebná schéma | |
| Rokurónium a sugamadex (16 mg/kg) | Sukcinylcholín (1 mg/kg) | |
| NMedián (minúty) Rozsah | 554,23,5 – 7,7 | 557,13,7 – 10,5 |
V súhrnnej analýze sa hlásili nasledovné časy odznenia pre 16 mg/kg sugamadexu po 1,2 mg/kg
rokuróniumbromidu:
Tabuľka 7: Čas (minúty) od podania sugamadexu 3 minúty po rokuróniu po odznenie T4/T1 pomeru na 0,9; 0,8 alebo 0,7
| T4/T1 na 0,9 | T4/T1 na 0,8 | T4/T1 na 0,7 | |
| N | 65 | 65 | 65 |
| Medián (minúty) | 1,5 | 1,3 | 1,1 |
| Rozsah | 0,5 – 14,3 | 0,5 – 6,2 | 0,5 – 3,3 |
Porucha funkcie obličiek:
Dve otvorené štúdie porovnávali účinnosť a bezpečnosť sugamadexu u pacientov podstupujúcich chirurgický zákrok s ťažkou poruchou funkcie obličiek alebo bez neho. V jednej štúdii bol sugamadex podávaný po blokáde vyvolanej rokuróniom pri 1 – 2 PTC (4 mg/kg; N = 68); v ďalšej štúdii bol sugamadex podávaný v čase obnoveného výskytu T2 (2 mg/kg; N = 30). Zotavovanie z blokády bolo o niečo dlhšie u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek oproti pacientom bez poruchy funkcie obličiek. V týchto štúdiách nebola u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek hlásená žiadna reziduálna nervovosvalová blokáda ani opätovný výskyt nervovosvalovej blokády.
Morbídne obézni pacienti:
V skúšaní so 188 pacientmi diagnostikovanými ako morbídne obézni sa skúmal čas do odznenia strednej alebo hlbokej nervovosvalovej blokády vyvolanej rokuróniom alebo vekuróniom. Pacienti dostali podľa požadovaného stupňa blokády 2 mg/kg alebo 4 mg/kg sugamadexu, ktorý bol dávkovaný podľa skutočnej alebo ideálnej telesnej hmotnosti v randomizovanej, dvojito zaslepenej forme. Medián času do odznenia na pomer zo série štyroch podnetov (train-of-four, TOF) ≥ 0,9 zhrnutý naprieč hĺbkami blokády a nervovosvalovými blokátormi bol u pacientov s dávkovaním podľa skutočnej telesnej hmotnosti (1,8 minúty) štatisticky signifikantne rýchlejší (p < 0,0001) v porovnaní s pacientmi s dávkovaním podľa ideálnej telesnej hmotnosti (3,3 minúty).
Pediatrická populácia:
Od 2 do < 17 rokov:
V skúšaní s 288 pacientmi vo veku od 2 do < 17 rokov sa skúmali bezpečnosť a účinnosť sugamadexu oproti neostigmínu ako liečiva na reverziu nervovosvalovej blokády vyvolanej rokuróniom alebo
vekuróniom. Odznenie strednej blokády na pomer TOF ≥ 0,9 bol v skupine so sugamadexom v dávke 2 mg/kg signifikantne rýchlejší v porovnaní so skupinou s neostigmínom (geometrický priemer bol 1,6 minúty pre sugamadex v dávke 2 mg/kg a 7,5 minúty pre neostigmín, pomer geometrických priemerov bol 0,22; 95 % IS (0,16; 0,32), (p < 0,0001)). Pri sugamadexe v dávke 4 mg/kg sa dosiahlo odznenie hlbokej blokády s geometrickým priemerom 2,0 minúty, podobne ako pri výsledkoch pozorovaných u dospelých. Tieto účinky boli konzistentné pre všetky vekové skupiny v štúdii (vek
2 až < 6; 6 až < 12; 12 až < 17 rokov) a takisto pre rokurónium aj vekurónium. Pozri časť 4.2.
Od narodenia do < 2 rokov:
V skúšaní so 145 pacientmi od narodenia do veku < 2 rokov sa skúmali bezpečnosť a účinnosť sugammadexu oproti neostigmínu ako liečiva na reverziu nervovosvalovej blokády vyvolanej rokuróniom alebo vekuróniom. Čas do obnovenia nervovosvalovej funkcie po strednej blokáde bol u účastníkov, ktorým sa podával sugammadex v dávke 2 mg/kg, signifikantne rýchlejší (p=0,0002) v porovnaní s účastníkmi, ktorým sa podával neostigmín (medián bol 1,4 minúty pre sugammadex v dávke 2 mg/kg a 4,4 minúty pre neostigmín; pomer rizika=2,40; 95 % IS: 1,37; 4,18). Pri sugammadexe v dávke 4 mg/kg sa dosiahlo rýchle obnovenie nervovosvalovej funkcie po hlbokej blokáde s mediánom 1,1 minúty. Tieto účinky boli konzistentné pre všetky vekové skupiny v štúdii (vek od narodenia do 27 dní; 28 dní až < 3 mesiace; 3 mesiace až < 6 mesiacov a 6 mesiacov až < 2 roky). Pozri časť 4.2.
Pacienti so závažným systémovým ochorením:
V skúšaní s 331 pacientmi, ktorí boli klasifikovaní ako skupina ASA 3 alebo 4, sa skúmal výskyt arytmií vznikajúcich pri liečbe (sínusová bradykardia, sínusová tachykardia alebo iné srdcové arytmie) po podaní sugamadexu.
U pacientov dostávajúcich sugamadex (2 mg/kg, 4 mg/kg alebo 16 mg/kg) bol výskyt arytmií vznikajúcich pri liečbe všeobecne podobný ako u neostigmínu (50 µg/kg až 5 mg maximálna dávka) + glykopyrolátu (10 µg/kg až 1 mg maximálna dávka). Profil nežiaducich reakcií u pacientov skupiny ASA 3 a 4 bol všeobecne podobný profilu u dospelých pacientov v súhrne zo štúdií fázy 1 až 3, preto sa nevyžaduje úprava dávkovania. Pozri časť 4.8.
Farmakokinetické parametre sugamadexu boli vypočítané z celkového súčtu koncentrácií sugamadexu komplexne viazaného aj komplexne neviazaného. Predpokladá sa, že farmakokinetické parametre, ako je klírens a distribučný objem, sú u anestézovaných osôb pri komplexne viazanom aj komplexne neviazanom sugamadexe rovnaké.
Distribúcia:
Pozorovaný distribučný objem sugamadexu v rovnovážnom stave je približne 11 až 14 litrov
u dospelých pacientov s normálnou funkciou obličiek (na základe konvenčnej, nekompartmentovej farmakokinetickej analýzy). Ani sugamadex, ani komplex sugamadexu a rokurónia sa neviaže na plazmatické proteíny alebo erytrocyty, ako sa potvrdilo in vitro pri použití mužskej plazmy a celej krvi.
Sugamadex vykazuje lineárnu kinetiku v rozsahu dávkovania 1 až 16 mg/kg, ak sa podáva ako i.v. bolusová dávka.
Metabolizmus:
V predklinických a klinických štúdiách sa nepozorovali žiadne metabolity sugamadexu a ako cesta eliminácie sa pozorovalo iba vylučovanie nezmeneného lieku obličkami.
Eliminácia:
U dospelých pacientov s normálnou funkciou obličiek, podstupujúcich anestéziu, je polčas eliminácie (t1/2) sugamadexu približne 2 hodiny a odhadovaný plazmatický klírens približne 88 ml/min. Štúdia hmotnostnej rovnováhy preukázala, že > 90 % dávky sa vylúčilo počas 24 hodín. 96 % dávky sa vylúčilo močom, z ktorých minimálne 95 % možno prisúdiť nezmenenému sugamadexu. Vylučovanie prostredníctvom stolice alebo vydýchnutím vzduchu bolo menej ako 0,02 % dávky. Podanie
sugamadexu zdravým dobrovoľníkom viedlo k zvýšenej renálnej eliminácii rokurónia vo forme komplexu.
Osobitné skupiny pacientov:
Porucha funkcie obličiek a vek:
Vo farmakokinetickej štúdii porovnávajúcej pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek a pacientov s normálnou funkciou obličiek boli plazmatické koncentrácie sugamadexu podobné počas prvej hodiny po podaní a koncentrácie potom klesali rýchlejšie v kontrolnej skupine. Celková expozícia sugamadexu bola predĺžená, čo viedlo k 17-násobne vyššej expozícii u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek. U pacientov s ťažkou nedostatočnosťou obličiek sú nízke koncentrácie sugamadexu detegovateľné najmenej 48 hodín po podaní dávky.
V druhej štúdii porovnávajúcej osoby so stredne ťažkou alebo ťažkou poruchou funkcie obličiek a osoby s normálnou funkciou obličiek sa klírens sugamadexu s klesajúcou funkciou obličiek postupne znížil a t1/2 bol postupne predĺžený. Expozícia bola 2-násobne vyššia u osôb so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek a 5-násobne vyššia u osôb s ťažkou poruchou funkcie obličiek. U osôb
s ťažkou nedostatočnosťou obličiek neboli koncentrácie sugamadexu už detegovateľné po 7 dňoch po podaní dávky.
Tabuľka 8: Súhrn farmakokinetických parametrov sugamadexu podľa vekovej skupiny
| Vybrané charakteristiky pacientov | Priemerné predpokladané FK parametre(CV*%) | |||||
| Demografia Vek Telesnáhmotnosť | Funkcia obličiek Klírens kreatinínu (ml/min) | Klírens (ml/min) | Distribučný objemv rovnovážnomstave (l) | Eliminačný polčas (h) | ||
| Dospelý | Normálna | 100 | 84 (26) | 13 | 2,2 (23) | |
| 40 rokov75 kg | Porucha funkcie | Mierna | 50 | 48 (28) | 15 | 4,1 (25) |
| Stredne ťažká | 30 | 29 (28) | 15 | 7,0 (26) | ||
| Ťažká | 10 | 8,9 (27) | 16 | 23 (27) | ||
| Starší | Normálna | 80 | 73 (27) | 13 | 2,6 (25) | |
| 75 rokov75 kg | Porucha funkcie | Mierna | 50 | 48 (27) | 15 | 4,1 (25) |
| Stredne ťažká | 30 | 29 (26) | 15 | 6,9 (25) | ||
| Ťažká | 10 | 8,9 (28) | 16 | 23 (27) | ||
| Dospievajúci | Normálna | 95 | 71 (27) | 10 | 2,0 (23) | |
| 15 rokov56 kg | Porucha funkcie | Mierna | 48 | 41 (28) | 11 | 3,8 (25) |
| Stredne ťažká | 29 | 25 (28) | 12 | 6,3 (25) | ||
| Ťažká | 9,5 | 7,4 (28) | 12 | 22 (28) | ||
| Staršie deti | Normálna | 60 | 39 (29) | 5,8 | 2,1 (24) | |
| 9 rokov28 kg | Porucha funkcie | Mierna | 30 | 21 (27) | 6,3 | 4,0 (25) |
| Stredne ťažká | 18 | 12 (28) | 6,5 | 6,8 (26) | ||
| Ťažká | 6,0 | 3,3 (28) | 6,7 | 25 (27) | ||
| Mladšie deti | Normálna | 37 | 22 (26) | 3,4 | 2,1 (24) | |
| 3,5 roka15 kg | Porucha funkcie | Mierna | 18 | 11 (28) | 3,5 | 4,2 (25) |
| Stredne ťažká | 11 | 6,1 (27) | 3,6 | 7,6 (27) | ||
| Ťažká | 3,7 | 1,6 (27) | 3,7 | 28 (27) | ||
| Batoľatá | Normálna | 28 | 16 (28) | 2,5 | 2,1 (24) | |
| 1,5 roka11 kg | Porucha funkcie | Mierna | 14 | 7,6 (28) | 2,5 | 4,4 (26) |
| Stredne ťažká | 8,4 | 4,2 (28) | 2,6 | 7,9 (28) | ||
| Ťažká | 2,8 | 1,1 (27) | 2,6 | 29 (27) | ||
| Dojčatá | Normálna | 21 | 12 (28) | 1,8 | 2,2 (24) | |
| 6 mesiacov7,9 kg | Porucha funkcie | Mierna | 11 | 5,4 (27) | 1,9 | 4,6 (26) |
| Stredne ťažká | 6,4 | 2,9 (26) | 1,9 | 8,3 (26) | ||
| Ťažká | 2,1 | 0,76 (28) | 1,9 | 32 (27) | ||
| Novorodenci | Normálna | 13 | 13 (28) | 1,1 | 1,3 (22) | |
| 15 dní3,8 kg | Porucha funkcie | Mierna | 6,4 | 5,7 (26) | 1,1 | 2,7 (23) |
| Stredne ťažká | 3,9 | 3,1 (27) | 1,1 | 4,8 (26) | ||
| Ťažká | 1,3 | 0,77 (27) | 1,1 | 18 (26) | ||
a funkcie obličiek je uvedený nižšie:
*CV=variačný koeficient Pohlavie:
Žiadne rozdiely medzi pohlaviami sa nepozorovali. Rasa:
V štúdii so zdravými japonskými a belošskými osobami sa nepozorovali žiadne klinicky významné rozdiely vo farmakokinetických parametroch. Obmedzené údaje nesvedčia o rozdieloch vo farmakokinetických parametroch u černochov alebo afrických Američanov.
Telesná hmotnosť:
Populačná farmakokinetická analýza dospelých a starších pacientov nepreukázala žiadny klinicky významný vzťah klírensu a distribučného objemu s telesnou hmotnosťou.
Obezita:
V klinickej štúdii u morbídne obéznych pacientov boli 2 mg/kg a 4 mg/kg sugamadexu dávkované na základe skutočnej telesnej hmotnosti (n = 76) alebo ideálnej telesnej hmotnosti (n = 74). Expozícia sugamadexu sa po podaní na základe skutočnej telesnej hmotnosti alebo ideálnej telesnej hmotnosti zvýšila od dávky závislým, lineárnym spôsobom. Vo farmakokinetických parametroch neboli pozorované žiadne klinicky významné rozdiely medzi morbídne obéznymi pacientmi a bežnou populáciou.
Farmaceutické informácie - Sugammadex 2 ml/200 mg
Kyselina chlorovodíková (na úpravu pH) Hydroxid sodný (na úpravu pH)
Voda na injekcie
Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.
Fyzikálna inkompatibilita sa hlásila s verapamilom, ondansetrónom a ranitidínom.
2 roky
Po prvom otvorení a zriedení sa dokázala chemická a fyzikálna stabilita počas 48 hodín pri teplote 2 °C až 25 °C. Z mikrobiologického hľadiska sa má zriedený liek použiť okamžite. Ak sa nepoužije okamžite, čas uchovávania po prvom otvorení a podmienky pred použitím sú v zodpovednosti používateľa a zvyčajne to nemá byť viac ako 24 hodín pri teplote 2 °C až 8 °C, pokiaľ sa zriedenie neuskutoční na mieste s kontrolovanými a validovanými aseptickými podmienkami.
Uchovávajte pri teplote do 30 °C. Neuchovávajte v mrazničke.
Injekčnú liekovku uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie po riedení lieku, pozri časť 6.3.
2 ml alebo 5 ml roztoku v injekčnej liekovke zo skla typu I uzatvorenej chlórbutylovou gumovou zátkou s hliníkovou obrubou a odklápacím viečkom.
Veľkosti balenia: 1 injekčná liekovka s 2 ml, 10 injekčných liekoviek s 2 ml, 1 injekčná liekovka s 5 ml alebo 10 injekčných liekoviek s 5 ml.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Sugammadex Mylan možno injekčne podať do intravenóznej súpravy s kontinuálnou infúziou nasledovných intravenóznych roztokov: chlorid sodný 9 mg/ml (0,9 %), glukóza 50 mg/ml (5 %), chlorid sodný 4,5 mg/ml (0,45 %) a glukóza 25 mg/ml (2,5 %), Ringerov laktátový roztok, Ringerov roztok, glukóza 50 mg/ml (5 %) v chloride sodnom 9 mg/ml (0,9 %).
Infúzna súprava má byť náležite prepláchnutá (napr. 0,9 % chloridom sodným) medzi podaním Sugammadexu Mylan a iných liekov.
Použitie v pediatrickej populácii
Pre pediatrických pacientov možno Sugammadex Mylan zriediť s použitím roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) na koncentráciu 10 mg/ml (pozri časť 6.3).
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.