Metformin Vitabalans 500 mg filmom obalené tablety

Liečba diabetes mellitus 2. typu, predovšetkým u obéznych pacientov, keď diétny režim a cvičenie nevedú k adekvátnej kontrole glykémie.

• U dospelých sa môže Metformin Vitabalans použiť ako monoterapia alebo v kombinácii s inými perorálnymi antidiabetikami alebo s inzulínom.

• U detí vo veku viac ako 10 rokov a u dospievajúcich sa môže Metformin Vitabalans použiť ako

  monoterapia alebo v kombinácii s inzulínom.

  Pri použití metformínu ako lieku prvej voľby u obéznych dospelých pacientov s diabetom 2. typu po

  zlyhaní diéty sa preukázalo zníženie výskytu diabetických komplikácií (pozri časť 5.1).

Dávkovanie

Dospelí s normálnou funkciou obličiek (GFR ≥ 90 ml/min)

Monoterapia a kombinácia s inými perorálnymi antidiabetikami

Zvyčajná začiatočná dávka je 500 mg alebo 850 mg metformínium-chloridu 2 alebo 3-krát denne, podaná počas jedla alebo po jedle. Po 10 až 15 dňoch musí byť dávka upravená na základe výsledkov glykémie. Postupné zvyšovanie dávky môže zlepšiť gastrointestinálnu toleranciu.

Najvyššia odporúčaná dávka metformínium-chloridu je 3 g denne, užitá v 3 rozdelených dávkach.

Ak sa plánuje prechod z iného perorálneho antidiabetika: ukončite liečbu pôvodným liekom a začnite liečbu metformínium-chloridom vo vyššie uvedenej dávke.

Kombinácia s inzulínom

Metformínium-chlorid a inzulín je možné v liečbe kombinovať, aby sa dosiahla lepšia kontrola glykémie. Metformínium-chlorid sa podáva vo zvyčajnej začiatočnej dávke 500 mg alebo 850 mg

2 alebo 3-krát denne, zatiaľ čo dávkovanie inzulínu sa prispôsobí na základe výsledkov vyšetrení glykémie.

Porucha funkcie obličiek

Pred začatím liečby metformínom a minimálne raz ročne po jej začatí je potrebné vyhodnotiť GFR. U pacientov so zvýšeným rizikom ďalšej progresie poruchy funkcie obličiek a u starších osôb je potrebné funkciu obličiek hodnotiť častejšie, napr. každé 3-6 mesiacov.

Starší pacienti

Vzhľadom na možnosť zníženej funkcie obličiek u starších pacientov je potrebné dávkovanie metformínium-chloridu prispôsobiť podľa výsledkov vyšetrenia renálnych funkcií. Pravidelné hodnotenie renálnych funkcií je nevyhnutné (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Monoterapia a kombinácia s inzulínom

• Metformin Vitabalans sa môže podávať deťom starším ako 10 rokov a dospievajúcim.

• Zvyčajná začiatočná dávka je 500 mg alebo 850 mg metformínium-chloridu raz denne, podaná počas alebo po jedle.

  Po 10 až 15 dňoch musí byť dávka upravená na základe výsledkov meraní glukózy v krvi. Postupné zvyšovanie dávky môže zlepšiť gastrointestinálnu toleranciu. Najvyššia odporúčaná denná dávka metformínium-chloridu je 2 g, užitá v 2 alebo 3 rozdelených dávkach.

  Spôsob podávania

  Metformin Vitabalans filmom obalené tablety sú určené len na perorálne použitie.

Metformin Vitabalans je kontraindikovaný u pacientov s:

• precitlivenosťou na metformínium-chlorid alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• akýkoľvek typ akútnej metabolickej acidózy (ako napríklad laktátová acidóza, diabetická ketoacidóza).

• diabetická pre-kóma.

• závažné zlyhanie obličiek (GFR < 30 ml/min).

• akútnymi ochoreniami, ktoré môžu potenciálne ovplyvniť renálne funkcie ako:

  • dehydratácia,

  • závažná infekcia,

  • šok,

  • intravaskulárne podanie jódových kontrastných látok (pozri časť 4.4).

• akútnym alebo chronickým ochorením, ktoré môže spôsobiť tkanivovú hypoxiu, ako:

  • kardiálne alebo respiračné zlyhanie,

  • nedávny infarkt myokardu,

  • šok.

• hepatálnou insuficienciou, akútnou intoxikáciou alkoholom, alkoholizmom.

Laktátová acidóza

Laktátová acidóza, veľmi zriedkavá, ale závažná metabolická komplikácia, ktorá sa najčastejšie vyskytuje pri akútnom zhoršení funkcie obličiek alebo pri kardiorespiračnom ochorení či sepse. Akumulácia metformínu sa objavuje pri akútnom zhoršení funkcie obličiek a zvyšuje riziko laktátovej acidózy.

V prípade dehydratácie (závažná hnačka alebo vracanie, horúčka alebo znížený príjem tekutín) je potrebné dočasne prerušiť podávanie metformínu a odporúča sa kontaktovať zdravotníckeho pracovníka.

Lieky, ktoré môžu akútne narušiť funkciu obličiek (ako napríklad antihypertenzíva, diuretiká a NSAID) sa majú u pacientov liečených metformínom začať podávať s opatrnosťou. Ďalšie rizikové faktory laktátovej acidózy sú nadmerné požívanie alkoholu, hepatálna insuficiencia, nedostatočne kontrolovaný diabetes mellitus, ketóza, dlhotrvajúce hladovanie a akékoľvek stavy spojené s hypoxiou, ako aj súbežné používanie liekov, ktoré môžu spôsobiť laktátovú acidózu (pozri časti 4.3 a 4.5).

Pacienti a/alebo ošetrovatelia musia byť informovaní o riziku laktátovej acidózy. Laktátová acidóza je charakterizovaná acidotickým dyspnoe, bolesťou brucha, svalovými kŕčmi, asténiou a hypotermiou, po ktorých nasleduje kóma. V prípade podozrenia na výskyt príznakov musí pacient prestať užívať metformín a vyhľadať okamžité lekárske ošetrenie. Diagnostickými laboratórnymi nálezmi sú znížená hodnota pH krvi (< 7,35), zvýšené plazmatické hladiny laktátu (>5 mmol/l) a zvýšená aniónová medzera a pomer laktátu/pyruvátu.

Pacienti so známymi mitochondriálnymi ochoreniami alebo s podozrením na ne:

U pacientov so známymi mitochondriálnymi ochoreniami ako je syndróm mitochondriálnej encefalopatie s laktátovou acidózou a stroke-like epizódami (Mitochondrial Encephalopathy with Lactic Acidosis and Stroke-like episodes,MELAS) a maternálne dedičným diabetom a hluchotou (Maternal inherited diabetes and deafness,MIDD) sa metformín neodporúča kvôli riziku exacerbácie laktátovej acidózy a neurologických komplikácií, ktoré môžu viesť k zhoršeniu ochorenia.

V prípade prejavov a príznakov naznačujúcich syndróm MELAS alebo MIDD po užití metformínu sa má liečba metformínom ihneď ukončiť a má sa vykonať okamžité diagnostické vyhodnotenie.

Podanie jódovej kontrastnej látky

Intravaskulárne podávanie jódových kontrastných látok môže viesť k nefropatii vyvolanej kontrastnou látkou, čo spôsobuje akumuláciu metformínu a zvýšené riziko laktátovej acidózy. Pred alebo v čase postupu zobrazovania je potrebné prerušiť podávanie metformínu a v podávaní pokračujte nie skôr ako po uplynutí minimálne 48 hodín, za predpokladu, že funkcia obličiek bola opätovne posúdená a považovaná za stabilnú, pozrite časti 4.2 a 4.5.

Funkcia obličiek

GFR je potrebné vyhodnotiť pred začiatkom liečby a pravidelne po ňom, pozri časť 4.2. Metformín je kontraindikovaný u pacientov s GFR < 30 ml/min a v prípade výskytu stavov, pri ktorých dochádza k zmene funkcie obličiek, je potrebné ho dočasne prestať podávať, pozri časť 4.3.

Srdcové funkcie

U pacientov so srdcovým zlyhaním je väčšie riziko hypoxie a renálnej insuficiencie. Pacienti so stabilným chronickým srdcovým zlyhaním môžu užívať metformín iba vtedy, ak sa pravidelne monitorujú ich srdcové a renálne funkcie.

U pacientov s akútnym a nestabilným srdcovým zlyhaním je metformím kontraindikovaný (pozri časť

4.3).

Chirurgický zákrok

Metformín sa musí vysadiť v čase chirurgického zákroku s celkovou, spinálnou alebo epidurálnou anestéziou. Liečba sa nesmie opätovne nasadiť skôr ako 48 hodín po chirurgickom zákroku alebo po obnovení perorálnej výživy a za predpokladu, že došlo k opätovnému vyhodnoteniu funkcie obličiek a pri zistení, že je stabilná.

Pediatrická populácia

Diagnóza diabetes mellitus 2. typu musí byť potvrdená skôr, ako sa začne liečba metformínium- chloridom.

Počas kontrolovaných klinických štúdií trvajúcich jeden rok sa nezistil žiadny vplyv metformínium- chloridu na rast a pubertu, ale nie sú k dispozícii žiadne dlhodobé údaje o týchto špecifických ukazovateľoch. Z tohto dôvodu sa u detí liečených metformínom, najmä u predpubertálnych detí, odporúča pozorné sledovanie účinku metformínium-chloridu na tieto parametre.

Deti vo veku 10 až 12 rokov

Iba 15 detí vo veku 10 až 12 rokov bolo zahrnutých do kontrolovaných klinických štúdií s deťmi

a s dospievajúcimi. Špeciálna pozornosť sa odporúča venovať predpisovaniu deťom vo veku od 10 do 12 rokov, hoci účinnosť a bezpečnosť metformínium-chloridu sa u týchto detí nelíšila od účinnosti

a bezpečnosti u starších detí a dospievajúcich.

Ďalšie upozornenia

Všetci pacienti majú pokračovať vo svojej diéte s pravidelným rozdelením príjmu sacharidov počas dňa. Pacienti s nadváhou majú pokračovať v redukčnej diéte.

Zvyčajné laboratórne vyšetrenia na sledovanie diabetu sa majú vykonávať pravidelne.

Samotný metformín nespôsobuje hypoglykémiu, ale opatrnosť sa odporúča pri jeho užívaní

v kombinácii s inzulínom alebo inými perorálnymi antidiabetikami (napr. deriváty sulfonylurey alebo meglitinidy).

Súbežné používanie, ktoré sa neodporúča

Alkohol

Intoxikácia alkoholom je spojená so zvýšeným rizikom laktátovej acidózy najmä v prípadoch hladovania, nedostatočnej výživy alebo poruchy funkcie pečene.

Jódové kontrastné látky

Pred zobrazovacím vyšetrením alebo v čase zobrazovacieho vyšetrenia sa metformín musí vysadiť a nesmie sa opätovne nasadiť, kým neuplynie minimálne 48 hodín potom, za predpokladu, že došlo k opätovnému vyhodnoteniu funkcie obličiek a zistilo sa, že je stabilná, pozri časti 4.2 a 4.4.

Kombinácia, pri ktorej sa vyžaduje opatrnosť pri používaní

Niektoré lieky môžu nežiaduco ovplyvňovať funkciu obličiek, čo môže zvyšiť riziko laktátovej acidózy, napr. NSAID vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy II (COX), inhibítorov ACE, antagonistov receptora angiotenzínu II a diuretík, obzvlášť kľučkových diuretík. Ak sa začína používať alebo používa takýto liek v kombinácii s metformínom, je potrebné dôkladné monitorovanie funkcie obličiek.

Lieky s vnútornou hyperglykemickou aktivitou (napr. glukokortikoidy (podávané systémovo a lokálne), a sympatomimetiká)

Môže byť potrebné vykonávať častejšie glykemické kontroly, najmä na začiatku liečby. Ak je to potrebné, upravte dávkovanie metformínu počas liečby uvedenými liekmi a po jej skončení.

Transportéry pre organické katióny (OCT)

Metformín je substrátom pre oba transportéry OCT1 a OCT2. Súbežné podávanie metformínu s

• inhibítormi OCT1 (ako je verapamil) môže znížiť účinnosť metformínu.

• induktormi OCT1 (ako je rifampicín) môže zvýšiť gastrointestinálnu absorpciu a účinnosť metformínu.

• inhibítormi OCT2 (ako je cimetidín, dolutegravir, ranolazín, trimetoprim, vandetanib, isavukonazol) môže znížiť renálne vylučovanie metformínu, čo vedie k zvýšenej koncentrácii metformínu v plazme.

• inhibítormi oboch OCT1 a OCT2 (ako krizotinib, olaparib) môže ovplyvniť účinnosť a renálnu elimináciu metformínu.

Opatrnosť sa preto odporúča, a to najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek, keď sa tieto lieky podávajú súbežne s metformínom, pretože koncentrácia metformínu v plazme sa môže zvýšiť. Ak je to potrebné, môže sa zvážiť úprava dávky metformínu, nakoľko inhibítory/induktory OCT môžu mať vplyv na účinnosť metformínu.

Gravidita

Nekontrolovaný diabetes počas gravidity (gestačný alebo trvalý) je spojený so zvýšeným rizikom kongenitálnych abnormalít a perinatálnej mortality.

Obmedzené množstvo údajov o používaní metformínium-chloridu u gravidných žien nepoukazuje na zvýšené riziko kongenitálnych abnormalít. Štúdie na zvieratách nenaznačujú škodlivé účinky na graviditu, embryonálny alebo fetálny vývoj, na pôrod alebo na postnatálny vývoj (pozri časť 5.3).

Keď pacientka plánuje otehotnieť a počas gravidity sa neodporúča liečiť diabetes metformínium- chloridom, na udržanie hladiny glukózy v krvi čo najbližšej k fyziologickým hodnotám sa musí použiť inzulín, aby sa znížilo riziko malformácií plodu.

Dojčenie

Metformín sa vylučuje do ľudského materského mlieka. Neboli pozorované žiadne nežiaduce účinky u dojčených novorodencov/detí. Keďže je dostupné limitované množstvo údajov, dojčenie počas liečby metformínium-chloridom sa neodporúča. Pri rozhodovaní či prerušiť dojčenie, sa musí vziať do úvahy prínos dojčenia a možné riziko nežiaducich účinkov na dieťa.

Fertilita

Fertilita samcov a samíc potkanov nebola ovplyvnená metformínom pri podávaní v dávkach vyšších ako 600 mg/kg/deň, čo je na porovnanie približne trojnásobok maximálnej odporúčanej dennej dávky u ľudí v závislosti od plochy povrchu tela.

Monoterapia metformínium-chloridom nespôsobuje hypoglykémiu a teda nemá žiadny vplyv na

schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Pacientov je však potrebné upozorniť na riziko hypoglykémie pri užívaní metformínium-chloridu v kombinácii s inými antidiabetikami (napr. deriváty sulfonylurey, inzulín alebo meglitinidy).

Počas liečby metformínium-chloridom sa pozorovali a hlásili nasledujúce nežiaduce účinky

s nasledujúcimi frekvenciami:

• Veľmi časté (≥ 1/10),

• Časté (≥ 1/100 až < 1/10),

• Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100),

• Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000),

• Veľmi zriedkavé (< 1/10 000),

• Neznáme (z dostupných údajov).

  Poruchy metabolizmu a výživy

  Veľmi zriedkavé: laktátová acidóza (pozri časť 4.4).

  Zníženie absorpcie vitamínu B12 s poklesom sérových hladín počas dlhodobej liečby metformínium- chloridom. Odporúča sa zvážiť túto etiológiu v prípade, že pacient má megaloblastickú anémiu.

  Poruchy nervového systému Časté: porucha chuti.

  Poruchy gastrointestinálneho traktu

  Veľmi časté: gastrointestinálne poruchy ako nauzea, vracanie, hnačka, bolesť brucha a strata chuti do jedla. Tieto nežiaduce účinky sa vyskytujú najčastejšie na začiatku liečby a vo väčšine prípadov sa spontánne upravia. Na zabránenie vzniku týchto symtómov sa odporúča užívať metformínium-chlorid v 2 alebo 3 denných dávkach počas jedla alebo po jedle. Pomalé zvyšovanie dávky môže tiež zlepšiť gastrointestinálnu znášanlivosť lieku.

  Poruchy pečene a žlčových ciest

  Veľmi zriedkavé: jednotlivé hlásenia abnormalít testov pečeňových funkcií alebo hepatitídy, ktoré ustúpili po prerušení liečby metformínium-chloridom.

  Poruchy kože a podkožného tkaniva

  Veľmi zriedkavé: kožné reakcie ako erytém, pruritus, urtikária.

  Pediatrická populácia

  V publikovaných a postmarketingových údajoch a v kontrolovaných klinických štúdiách u limitovanej pediatrickej populácie vo veku 10 až 16 rokov, liečenej počas 1 roka sa hlásené nežiaduce udalosti povahou a závažnosťou podobali nežiaducim udalostiam hláseným u dospelých.

  Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

  Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Hypoglykémia sa nepozorovala ani pri dávkach do 85 g metformínium-chloridu, hoci laktátová acidóza sa za takýchto okolností vyskytla. Závažné predávkovanie metformínium-chloridom alebo sprievodné riziko môžu viesť k laktátovej acidóze. Laktátová acidóza je urgentný stav a pacient musí byť hospitalizovaný. Najúčinnejšou metódou odstránenia laktátu a metformínu je hemodialýza.