Stribild 150 mg/150 mg/200 mg/245 mg filmom obalené tablety

Stribild je indikovaný na liečbu infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie typu 1 (HIV-1)

u dospelých vo veku 18 rokov a starších, ktorí predtým neboli liečení antiretrovírusovými liekmi, alebo sú infikovaní HIV-1 bez známych mutácií spojených s rezistenciou voči niektorej z troch antiretrovírusových látok obsiahnutých v Stribilde (pozri časti 4.2, 4.4 a 5.1).

Stribild je indikovaný aj na liečbu infekcie vírusom HIV-1 u dospievajúcich vo veku 12 až < 18 rokov

s hmotnosťou ≥ 35 kg, ktorí sú infikovaní vírusom HIV-1 bez známych mutácií spojených

s rezistenciou voči niektorej z troch antiretrovírusových látok obsiahnutých v Stribilde a u ktorých sa vyskytli toxicity, vylučujúce použitie iných režimov, ktoré neobsahujú tenofovir-dizoproxil (TDF) (pozri časti 4.2, 4.4 a 5.1).

Terapiu musí začať lekár so skúsenosťami s liečbou infekcie HIV. Dávkovanie

Dospelí a dospievajúci vo veku 12 rokov a starší s hmotnosťou minimálne 35 kg: jedna tableta jedenkrát denne s jedlom.

Ak sa pacient oneskorí s užitím dávky Stribildu do 18 hodín od zvyčajného času užívania, má ju užiť s jedlom čo najskôr a ďalej pokračovať v obvyklej dávkovacej schéme. Ak sa pacient oneskorí

s užitím dávky Stribildu o viac ako 18 hodín a je takmer čas na nasledujúcu dávku, pacient nemá užiť vynechanú dávku a jednoducho má pokračovať v obvyklej dávkovacej schéme.

Ak pacient vracia do 1 hodiny od užitia Stribildu, má užiť ďalšiu tabletu.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti

Nie sú dostupné údaje pre odporúčanie dávky pre pacientov starších ako 65 rokov (pozri časti 4.4

a 5.1). Stribild sa má starším pacientom podávať opatrne (pozri časť 4.4).

Dospelí s poruchou funkcie obličiek

Liečba Stribildom sa nemá začať u pacientov s klírensom kreatinínu nižším ako 70 ml/min (pozri časti 4.4 a 5.2). Ohľadne začatia liečby Stribildom u pacientov s klírensom kreatinínu nižším ako 90 ml/min pozri časť 4.4.

Ak počas liečby Stribildom klesne klírens kreatinínu pod 50 ml/min, má sa liečba prerušiť, keďže je potrebná úprava dávkovacieho intervalu emtricitabínu a tenofovir-dizoproxilu, ktorá sa nedá dosiahnuť kombinovanou tabletou (pozri časti 4.4 a 5.2). Ohľadne pacientov s klírensom kreatinínu, ktorý počas liečby Stribildom poklesne pod 70 ml/min pozri časť 4.4.

Pediatrickí pacienti s poruchou funkcie obličiek

Stribild sa neodporúča používať u pediatrických pacientov mladších ako 18 rokov s poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie pečene

U pacientov s ľahkou (Child-Pugh triedy A) alebo stredne ťažkou (Child-Pugh triedy B) poruchou funkcie pečene sa nevyžaduje žiadna úprava dávky Stribildu. Stribild sa neštudoval u pacientov

s ťažkou poruchou funkcie pečene (Child-Pugh triedy C). Preto sa Stribild neodporúča používať u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.4 a 5.2).

Keď sa preruší liečba Stribildom u pacientov súbežne infikovaných HIV a vírusom hepatitídy B

(HBV), treba týchto pacientov dôkladne sledovať kvôli dôkazu exacerbácie hepatitídy (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Stribildu u detí mladších ako 12 rokov alebo s hmotnosťou < 35 kg neboli doteraz stanovené (pozri časť 5.2).

Spôsob podávania

Tablety Stribild sa majú užívať perorálne, jedenkrát denne s jedlom (pozri časť 5.2). Filmom obalená tableta sa nemá rozhrýzť ani rozdrviť.

Precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Pacienti, ktorí v minulosti prerušili liečbu tenofovir-dizoproxilom z dôvodu renálnej toxicity, s ustúpením alebo bez ustúpenia jej účinkov po prerušení liečby.

Súbežné podávanie s liekmi, ktorých klírens je silne závislý od CYP3A a ktorých zvýšené plazmatické koncentrácie súvisia so závažnými a/alebo život ohrozujúcimi nežiaducimi účinkami, je kontraindikované. Preto sa Stribild nemá podávať súbežne s liekmi, ktoré sú zahrnuté v nasledujúcom zozname, ktorý ale nie je obmedzený len na vymenované lieky (pozri časť 4.5):

• antagonisty alfa-1-adrenoreceptorov: alfuzosín

• antiarytmiká: amiodarón, chinidín

• ergotamínové deriváty: dihydroergotamín, ergometrín, ergotamín

• látky ovplyvňujúce gastrointestinálnu motilitu: cisaprid

• inhibítory HMG Co-A reduktázy: lovastatín, simvastatín

• neuroleptiká/antipsychotiká: pimozid, lurasidón

• inhibítory PDE-5: sildenafil na liečbu pľúcnej arteriálnej hypertenzie

• sedatíva/hypnotiká: perorálne podávaný midazolam, triazolam

  Súbežné podávanie s liekmi, ktoré sú silnými induktormi CYP3A z dôvodu možnosti straty virologickej odpovede a vzniku možnej rezistencie voči Stribildu, je kontraindikované. Preto sa Stribild nemá podávať súbežne s liekmi, ktoré sú zahrnuté v nasledujúcom zozname, ktorý ale nie je obmedzený len na vymenované lieky (pozri časť 4.5):

• antikonvulzíva: karbamazepín, fenobarbitál, fenytoín

• antimykobakteriálne látky: rifampicín

• rastlinné prípravky: ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)

  Súbežné podávanie s dabigatran-etexilátom, substrátom P glykoproteínu (P-gp), je kontraindikované (pozri časť 4.5).

Účinky na renálnu funkciu a kosti u dospelých

Účinky na renálnu funkciu

Emtricitabín a tenofovir sa primárne vylučujú obličkami kombináciou glomerulárnej filtrácie

a aktívnej tubulárnej sekrécie. Počas používania tenofovir-dizoproxilu boli hlásené prípady renálneho zlyhania, poruchy funkcie obličiek, zvýšenej hladiny kreatinínu, hypofosfatémie a proximálnej tubulopatie (vrátane Fanconiho syndrómu) (pozri časť 4.8).

Momentálne sú k dispozícii iba nedostatočné údaje na určenie toho, či je súbežné podávanie tenofovir- dizoproxilu a kobicistátu spojené s väčším rizikom renálnych nežiaducich reakcií v porovnaní

s režimami, ktoré obsahujú tenofovir-dizoproxil bez kobicistátu.

Pacienti, ktorí v minulosti prerušili liečbu tenofovir-dizoproxilom z dôvodu renálnej toxicity,

s ustúpením alebo bez ustúpenia jej účinkov po prerušení liečby, sa nemajú liečiť Stribildom (pozri časť 4.3).

Sledovanie renálnej funkcie Pred začatím liečby Stribildom

U všetkých pacientov sa má vypočítať klírens kreatinínu a určiť hladina glukózy v moči a hladina proteínov v moči. Liečba Stribildom sa nemá začať u pacientov s klírensom kreatinínu < 70 ml/min. U pacientov s klírensom kreatinínu < 90 ml/min sa neodporúča začať liečbu Stribildom, pokiaľ sa po zhodnotení dostupných možností liečby Stribild nevyhodnotí ako preferovaná liečba pre daného pacienta.

Počas liečby Stribildom

Klírens kreatinínu, sérové fosfáty, hladina glukózy v moči a hladina proteínov v moči sa majú sledovať každé štyri týždne počas prvého roka a potom každé tri mesiace počas celej liečby Stribildom. U pacientov s rizikom poruchy funkcie obličiek sa vyžaduje častejšie sledovanie renálnej funkcie.

Kobicistát inhibuje tubulárnu sekréciu kreatinínu a môže spôsobiť mierne zvýšenia sérového kreatinínu a mierne poklesy klírensu kreatinínu (pozri časť 4.8). U pacientov, u ktorých sa potvrdí zvýšenie hladiny sérového kreatinínu o viac ako 26,5 µmol/l (0,3 mg/dl) oproti počiatočnej hodnote, sa má dôkladne sledovať renálna bezpečnosť.

Pozri aj časť Súbežné podávanie iných liekov nižšie.

Renálna liečba

Ak sú sérové fosfáty < 0,48 mmol/l (1,5 mg/dl) alebo klírens kreatinínu poklesne na < 70 ml/min, treba v priebehu jedného týždňa prehodnotiť renálnu funkciu vrátane meraní koncentrácií krvnej glukózy, krvného draslíka a glukózy v moči (pozri časť 4.8). U pacientov s klírensom kreatinínu, ktorý

počas liečby poklesne na < 70 ml/min, sa odporúča prerušiť liečbu Stribildom, pokiaľ sa nevyhodnotí, že potenciálny prínos tejto kombinácie antiretrovírusových látok pre daného pacienta prevažuje možné riziká vyplývajúce z pokračovania v liečbe. Prerušenie liečby Stribildom sa má zvážiť aj v prípade progresívneho poklesu renálnej funkcie, pokiaľ sa nezistí žiadna iná príčina.

U pacientov s potvrdeným klírensom kreatinínu poklesnutým na < 50 ml/min (keďže potrebné úpravy dávkovacieho intervalu sa nedajú dosiahnuť pomocou tejto kombinovanej tablety) alebo so znížením sérových fosfátov na < 0,32 mmol/l (1,0 mg/dl) sa má prerušiť liečba Stribildom (pozri časti 4.2 a 5.2).

Účinky na kosti

Abnormality kostí, ako je osteomalácia, ktoré sa môžu prejavovať ako pretrvávajúca alebo zhoršujúca sa bolesť kostí, a ktoré môžu občas prispievať k zlomeninám, sa môžu spájať s proximálnou renálnou tubulopatiou indukovanou tenofovir-dizoproxilom (pozri časť 4.8).

V štúdii fázy 3 GS-US-236-0103 sa vyhodnocovala BMD v nerandomizovanej podskupine

120 pacientov (skupina so Stribildom n = 54, skupina s atazanavirom posilneným prostredníctvom ritonaviru (ATV/r) v kombinácii s emtricitabínom (FTC)/tenofovir-dizoproxilom n = 66). Priemerné percentuálne zníženia BMD od začiatku liečby do 144. týždňa v skupine so Stribildom boli porovnateľné so skupinou s ATV/r+FTC/ tenofovir-dizoproxilom v oblasti lumbálnej chrbtice

(-1,43 % oproti –3,68 %, v uvedenom poradí) a v oblasti bedier (–2,83 % oproti –3,77 %, v uvedenom poradí). V štúdiách fázy 3 GS-US-236-0102 a GS-US-236-0103 sa vyskytli zlomeniny kostí

u 27 pacientov (3,9 %) v skupine so Stribildom, 8 pacientov (2,3 %) v skupine s EFV/FTC/tenofovir- dizoproxilom a 19 pacientov (5,4 %) v skupine s ATV/r+FTC/tenofovir-dizoproxilom.

V randomizovaných kontrolovaných klinických skúšaniach v trvaní do 144 týždňov sa u pacientov infikovaných HIV alebo HBV pri použití tenofovir-dizoproxilu pozorovalo zníženie hustoty minerálov v kostiach (BMD). Po ukončení liečby sa tieto pokledy BMD vo všeobecnosti zmiernili.

V iných štúdiách (prospektívnych a prierezových) sa najvýraznejšie poklesy BMD pozorovali u pacientov liečených tenofovir-dizoproxilom v rámci režimu liečby obsahujúceho posilnený

proteázový inhibítor. Súhrnne, vzhľadom na abnormality kostí súvisiace s tenofovir-dizoproxilom

a obmedzenia dlhodobých údajov o vplyve tenofovir-dizoproxilu na zdravie kostí a riziko zlomenín sa u pacientov s osteoporózou alebo so zlomeninami kostí v anamnéze majú zvážiť alternatívne režimy liečby.

Pri podozrení na abnormalitu kostí alebo jej zistení sa má zaistiť vhodná konzultácia. Účinky na renálnu funkciu a kosti v pediatrickej populácii

S dlhodobými účinkami tenofovir-dizoproxilu na kosti a renálnu toxicitu sú spojené určité neistoty. Reverzibilitu renálnej toxicity navyše nie je možné úplne zaručiť. Na adekvátne posúdenie pomeru prínosu a rizika liečby v jednotlivých prípadoch sa preto odporúča multidisciplinárny prístup, zvolenie vhodného monitorovania počas liečby (vrátane rozhodnutia o prerušení liečby) a zváženie potreby doplnkovej liečby.

Renálne účinky

V klinickej štúdii s tenofovir-dizoproxilom (GS-US-104-0352) boli u pediatrických pacientov

s infekciou HIV-1 vo veku od 2 do < 12 rokov hlásené renálne nežiaduce reakcie zodpovedajúce proximálnej renálnej tubulopatii (pozri časti 4.8 a 5.1).

Renálne monitorovanie

Pred začatím liečby je potrebné vyhodnotiť renálnu funkciu (klírens kreatinínu, glukózu v moči

a proteín v moči) a počas liečby je potrebné monitorovať klírens kreatinínu, fosfáty v sére, glukózu

v moči a proteín v moči ako u dospelých s infekciou HIV-1 (pozri vyššie).

Renálna liečba

Ak je u pediatrického pacienta dostávajúceho Stribild potvrdená hodnota fosfátov

v sére < 0,96 mmol/l (3,0 mg/dl), renálnu funkciu je potrebné opakovane vyhodnotiť v priebehu jedného týždňa, a to vrátane merania koncentrácie glukózy v krvi, draslíka v krvi a glukózy v moči (pozri časť 4.8, proximálna tubulopatia). Ak existuje podozrenie na renálne abnormality alebo ak boli zistené, je potrebná konzultácia s nefrológom s cieľom zvážiť prerušenie liečby. Prerušenie liečby Stribildom sa má zvážiť aj v prípade postupujúceho zhoršovania renálnej funkcie, ak neboli zistené žiadne iné príčiny. Rovnako ako u dospelých, u dospievajúcich, u ktorých sa potvrdí zvýšenie hladiny sérového kreatinínu o viac ako 26,5 µmol/l (0,3 mg/dl) oproti počiatočnej hodnote, sa má dôkladne sledovať renálna bezpečnosť (pozri vyššie).

Súbežné podávanie a riziko renálnej toxicity

Platia rovnaké odporúčania ako u dospelých (pozri časť Súbežné podávanie iných liekov nižšie).

Porucha funkcie obličiek

Stribild sa neodporúča používať u pediatrických pacientov s poruchou funkcie obličiek (pozri

časť 4.2). Liečba Stribildom sa nemá začínať u pediatrických pacientov s poruchou funkcie obličiek a má sa ukončiť u pediatrických pacientov, u ktorých sa vyskytne porucha funkcie obličiek počas liečby Stribildom.

Účinky na kosti

Tenofovir-dizproxil môže spôsobiť pokles BMD. Účinky zmien v BMD spojených

s tenofovir-dizoproxilom na dlhodobé zdravie kostí a budúce riziko zlomeniny nie sú jasné (pozri časť 5.1).

V klinickej štúdii predtým neliečených pacientov infikovaných vírusom HIV-1 vo veku od 12 do

< 18 rokov (N = 50) boli po liečbe Stribildom pozorované malé poklesy priemerného Z-skóre BMD (pozri časť 4.8).

Ak sa u pediatrických pacientov zistia kostné abnormality alebo existuje podozrenie na ich výskyt, je potrebná konzultácia s endokrinológom a/alebo nefrológom.

Pacienti súbežne infikovaní HIV a vírusom hepatitídy B alebo C

U pacientov s chronickou hepatitídou B alebo C, liečených antiretrovírusovou terapiou existuje zvýšené riziko vážnych a potenciálne smrteľných nežiaducich reakcií postihujúcich pečeň.

Na optimálnu liečbu HIV infekcie u pacientov súbežne infikovaných vírusom hepatitídy B (HBV) majú lekári vziať do úvahy súčasné pravidlá liečby HIV.

V prípade súbežnej antivírusovej terapie hepatitídy B alebo C si prezrite prosím tiež príslušné súhrny charakteristických vlastností lieku pre tieto lieky. Stribild sa nesmie podávať súbežne s inými liekmi obsahujúcimi tenofovir-dizoproxil, lamivudín alebo adefovir-dipivoxil, používanými na liečbu infekcie vírusom hepatitídy B.

Vysadenie liečby Stribildom u pacientov súbežne infikovaných HIV a HBV môže byť spojené so závažnými akútnymi exacerbáciami hepatitídy. Pacienti súbežne infikovaní HIV a HBV, u ktorých sa vysadí liečba Stribildom, sa musia dôkladne sledovať na základe klinických a laboratórnych vyšetrení najmenej niekoľko mesiacov po ukončení liečby. Ak je to vhodné, môže sa začať liečba hepatitídy B. U pacientov s pokročilým ochorením pečene alebo cirhózou sa prerušenie liečby neodporúča, pretože poliečebná exacerbácia hepatitídy môže viesť k dekompenzácii pečene.

Ochorenie pečene

Bezpečnosť a účinnosť Stribildu sa nestanovila u pacientov s významnou poruchou funkcie pečene. Farmakokinetika emtricitabínu sa neštudovala u pacientov s poruchou funkcie pečene.

Farmakokinetika elvitegraviru, kobicistátu a tenofoviru sa študovala u pacientov so stredne ťažkou

poruchou pečene. Stribild sa neštudoval u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (Child-Pugh triedy C). U pacientov s ľahkou (Child-Pugh triedy A) alebo stredne ťažkou (Child-Pugh triedy B) poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávky Stribildu (pozri časti 4.2 a 5.2).

U pacientov s existujúcou pečeňovou dysfunkciou, vrátane chronickej aktívnej hepatitídy je počas kombinovanej antiretrovírusovej terapie (combination antiretroviral therapy, CART) zvýšená frekvencia abnormalít funkcie pečene a musia byť sledovaní podľa štandardného postupu. Ak sa

u takýchto pacientov preukáže zhoršenie ochorenia pečene, musí sa zvážiť prerušenie alebo vysadenie liečby.

Telesná hmotnosť a metabolické parametre

Počas antiretrovírusovej liečby môže dôjsť k zvýšeniu telesnej hmotnosti a hladín lipidov a glukózy

v krvi. Takéto zmeny môžu čiastočne súvisieť s kontrolou ochorenia a životným štýlom. Pokiaľ ide

o lipidy, v niektorých prípadoch sú dôkazy o vplyve liečby, kým pri prírastku telesnej hmotnosti nie sú silné dôkazy o tom, že súvisí s niektorou konkrétnou liečbou. Pri monitorovaní hladín lipidov

a glukózy v krvi sa treba riadiť zavedenými odporúčaniami na liečbu infekcie HIV. Poruchy metabolizmu lipidov majú byť klinicky vhodne liečené.

Mitochondriálna dysfunkcia po expozícii in utero

Nukleoz(t)idové analógy môžu spôsobovať rôzny stupeň ovplyvnenia mitochondriálnej funkcie, čo sa najviac prejavuje so stavudínom, didanozínom a zidovudínom. Mitochondriálna dysfunkcia bola zaznamenaná u HIV-negatívnych dojčiat vystavených nukleozidovým analógom in utero a/alebo postnatálne. Tieto hlásenia sa týkali prevažne liečebných režimov obsahujúcich zidovudín. Hlavné zaznamenané nežiaduce reakcie sú hematologické poruchy (anémia, neutropénia) a metabolické poruchy (hyperlaktatémia, hyperlipazémia). Tieto účinky boli často prechodné. Zriedkavo boli zaznamenané neurologické poruchy s oneskoreným nástupom (hypertónia, konvulzia, abnormálne správanie). V súčasnosti nie je známe, či sú tieto neurologické poruchy prechodné alebo trvalé. Tieto zistenia sa majú vziať do úvahy pre každé dieťa vystavené nukleoz(t)idovým analógom in utero,

u ktorých sa vyskytnú závažné klinické nálezy neznámej etiológie, a to hlavne neurologické nálezy.

Tieto zistenia neovplyvňujú súčasné národné odporúčania pre použitie antiretrovírusovej terapie u gravidných žien na zabránenie vertikálneho prenosu HIV.

Syndróm imunitnej reaktivácie

U HIV-infikovaných pacientov s ťažkou imunodeficienciou môže v čase nasadenia CART vzniknúť zápalová reakcia na asymptomatické alebo reziduálne oportúnne patogény a spôsobiť závažné klinické stavy alebo zhoršenie symptómov. Takéto reakcie sú pozorované počas prvých niekoľkých týždňov alebo mesiacov po začatí CART. Medzi relevantné príklady patria cytomegalovírusová retinitída, generalizované a/alebo fokálne mykobakteriálne infekcie a pneumónia spôsobená Pneumocystis jirovecii. Akékoľvek zápalové symptómy sa musia zhodnotiť a v prípade potreby sa musí nasadiť liečba.

V prípade imunitnej reaktivácie bol hlásený aj výskyt autoimunitných porúch (ako napríklad Gravesova choroba a autoimunitná hepatitída), avšak hlásený čas do ich nástupu je variabilnejší a tieto účinky sa môžu vyskytnúť mnoho mesiacov po začatí liečby.

Oportúnne infekcie

U pacientov, ktorí dostávajú Stribild alebo inú antiretrovírusovú terapiu, sa môžu naďalej rozvíjať oportúnne infekcie a iné komplikácie infekcie vírusom HIV, a preto musia zostať pod dôkladným klinickým dohľadom lekárov so skúsenosťami s liečbou pacientov s ochoreniami spojenými s HIV.

Osteonekróza

Aj keď sa etiológia považuje za mnohofaktorovú (vrátane používania kortikosteroidov, konzumácie alkoholu, ťažkej imunosupresie, vyššieho indexu telesnej hmotnosti), boli hlásené prípady osteonekrózy, najmä u pacientov s pokročilým HIV ochorením a/alebo dlhodobou expozíciou CART. Pacientom sa má odporučiť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak budú mať bolesť kĺbov, stuhnutosť kĺbov alebo ťažkosti s pohybom.

Súbežné podávanie iných liekov

Stribild je indikovaný ako kompletný režim na liečbu infekcie vírusom HIV-1 a nesmie sa podávať s inými antiretrovírusovými liekmi (pozri časť 4.5).

Stribild sa nemá podávať súbežne s inými liekmi obsahujúcimi tenofovir-dizoproxil, lamivudín alebo adefovir-dipivoxil používanými na liečbu infekcie vírusom hepatitídy B ani s inými liekmi s obsahom tenofovir-alafenamidu.

Súbežné používanie s nefrotoxickými liekmi

Treba sa vyhnúť použitiu Stribildu pri súbežnom alebo nedávnom použití nefrotoxických liekov, napr. aminoglykozidov, amfotericínu B, foskarnetu, gancikloviru, pentamidínu, vankomycínu, cidofoviru alebo interleukínu-2 (nazývaného aj aldesleukín) (pozri časť 4.5). Ak sa súbežnému použitiu Stribildu a nefrotoxických látok nedá vyhnúť, musí sa týždenne monitorovať renálna funkcia.

U pacientov liečených tenofovir-dizoproxilom a s rizikovými faktormi renálnej dysfunkcie boli po začatí podávania vysokých dávok alebo viacerých nesteroidných protizápalových liekov (NSAID) hlásené prípady akútneho renálneho zlyhania. Ak sa Stribild podáva súbežne s nejakým NSAID, musí sa adekvátne sledovať renálna funkcia.

Požiadavky na antikoncepciu

Pacientky vo fertilnom veku majú používať buď hormonálnu antikoncepciu obsahujúcu aspoň 30 µg etinylestradiolu a drospirenón alebo norgestimát ako progestagén, alebo alternatívnu spoľahlivú metódu antikoncepcie (pozri časti 4.5 a 4.6). Treba sa vyhnúť používaniu Stribildu s perorálnou antikoncepciou obsahujúcou iné progestagény (pozri časť 4.5). Po súbežnom podávaní Stribildu

s drospirenónom sa očakáva zvýšenie plazmatických koncentrácií drospirenónu a odporúča sa klinické

monitorovanie kvôli možnosti vzniku hyperkaliémie (pozri časť 4.5).

Použitie s určitými antivírusovými látkami proti vírusu hepatitídy C

Bolo preukázané, že súbežné podávanie tenofovir-dizoproxilu s ledipasvirom/sofosbuvirom, sofosbuvirom/velpatasvirom alebo sofosbuvirom/veltapasvirom/voxilaprevirom zvyšuje plazmatické koncentrácie tenofoviru, najmä pri použití spoločne s režimom liečby HIV, ktorý obsahuje tenofovir- dizoproxil a látku na zlepšenie farmakokinetiky (ritonavir alebo kobicistát). Bezpečnosť

tenofovir-dizoproxilu pri podávaní s ledipasvirom/sofosbuvirom, sofosbuvirom/velpatasvirom alebo sofosbuvirom/veltapasvirom/voxilaprevirom a látkou na zlepšenie farmakokinetiky nebola stanovená. Je potrebné zvážiť potenciálne riziká a prínosy spojené so súbežným podávaním ledipasviru/sofosbuviru, sofosbuviru/velpatasviru alebo sofosbuviru/veltapasviru/voxilapreviru so Stribildom, a to najmä u pacientov so zvýšeným rizikom renálnej dysfunkcie. Pacienti užívajúci Stribild súbežne s ledipasvirom/sofosbuvirom, sofosbuvirom/velpatasvirom alebo sofosbuvirom/veltapasvirom/voxilaprevirom majú byť sledovaní z hľadiska nežiaducich reakcií spojených s tenofovir-dizoproxilom.

Starší pacienti

Pre Stribild sú k dispozícii iba obmedzené údaje u pacientov starších ako 65 rokov. U starších pacientov je viac pravdepodobné, že budú mať zníženú renálnu funkciu, preto treba pri liečbe týchto pacientov Stribildom postupovať opatrne.

Gravidita

Je potvrdené, že liečba kobicistátom a elvitegravirom počas druhého a tretieho trimestra gravidity vedie k zníženiu expozícií elvitegraviru (pozri časť 5.2). Hladiny kobicistátu sa znižujú a nemusia poskytovať dostatočné zosilnenie. Značné zníženie expozície elvitegraviru môže viesť k virologickému zlyhaniu a zvýšenému riziku prenosu infekcie HIV z matky na dieťa. Preto sa liečba Stribildom nemá začať počas gravidity a ženy, ktoré otehotnejú počas liečby Stribildom, majú prejsť na alternatívny režim (pozri časť 4.6).

Pomocné látky

Stribild obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Pretože Stribild obsahuje elvitegravir, kobicistát, emtricitabín a tenofovir-dizoproxil, akékoľvek interakcie, ktoré boli zistené u týchto liečiv samostatne, sa môžu vyskytnúť u Stribildu. Stribild je indikovaný ako kompletný režim na liečbu infekcie HIV-1 a nesmie sa podávať s inými antiretrovírusovými liekmi. Preto informácie týkajúce sa liekových interakcií s inými antiretrovírusovými liekmi (vrátane inhibítorov proteázy a nenukleozidových inhibítorov reverznej transkriptázy) nie sú uvedené (pozri časť 4.4). Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Kobicistát je silným inhibítorom mechanizmu účinku enzýmu CYP3A a substrát enzýmu CYP3A. Kobicistát je tiež slabým inhibítorom enzýmu CYP2D6 a je metabolizovaný, v malom rozsahu, prostredníctvom enzýmu CYP2D6. Transportéry, ktoré kobicistát inhibuje, zahŕňajú P-gp, BCRP, OATP1B1 a OATP1B3.

Súbežné podávanie Stribildu s liekmi, ktoré sú primárne metabolizované prostredníctvom enzýmov CYP3A alebo CYP2D6, alebo ktoré sú substrátmi P-gp, BCRP, OATP1B1 alebo OATP1B3, môže viesť k zvýšeným plazmatickým koncentráciám týchto liekov, čo môže zvýšiť alebo predĺžiť ich terapeutický účinok ako aj ich nežiaduce reakcie (pozri časť Súbežné používanie je kontraindikované a časť 4.3). Súbežné podávanie Stribildu s liekmi, ktoré majú aktívny metabolit (aktívne metabolity) tvorený (tvorené) enzýmom CYP3A, môže viesť k zníženým plazmatickým koncentráciám tohto aktívneho metabolitu (týchto aktívnych metabolitov).

Súbežné podávanie Stribildu s liekmi, ktoré inhibujú enzým CYP3A, môže znížiť klírens kobicistátu, následkom čoho je zvýšenie plazmatických koncentrácií kobicistátu.

Elvitegravir je miernym induktorom a môže indukovať enzým CYP2C9 a/alebo indukovateľné enzýmy UGT a ako taký môže spôsobiť zníženie plazmatickej koncentrácie substrátov týchto enzýmov. Elvitegravir je metabolizovaný prostredníctvom enzýmu CYP3A a v malom rozsahu prostredníctvom enzýmu UGT1A1. U liekov, ktoré indukujú aktivitu enzýmu CYP3A, sa očakáva zvýšenie klírensu elvitegraviru, následkom čoho je zníženie plazmatických koncentrácií elvitegraviru, ktoré môže viesť k strate terapeutického účinku Stribildu a k vzniku rezistencie (pozri časť Súbežné používanie je kontraindikované a časť 4.3).

Súbežné používanie je kontraindikované

Súbežné podávanie Stribildu a niektorých liekov, ktoré sú primárne metabolizované prostredníctvom enzýmu CYP3A, môže viesť k zvýšeným plazmatickým koncentráciám týchto liekov spojeným

s možným výskytom závažných a/alebo život ohrozujúcich nežiaducich reakcií, ako sú napríklad periférny vazospazmus alebo ischémia (napr. v prípade dihydroergotamínu, ergotamínu, ergometrínu),

myopatia vrátane rabdomyolýzy (napr. v prípade simvastatínu, lovastatínu), predĺženie alebo zvýšenie sedatívnych účinkov alebo respiračná depresia (napr. v prípade perorálne podávaného midazolamu alebo triazolamu). Súbežné podávanie Stribildu a iných liekov primárne metabolizovaných prostredníctvom enzýmu CYP3A, ako je amiodaron, chinidín, cisaprid, pimozid, lurasidón, alfuzosín a sildenafil na liečbu pľúcnej arteriálnej hypertenzie, je kontraindikované (pozri časť 4.3).

Súbežné podávanie Stribildu a niektorých liekov, ktoré indukujú enzým CYP3A, ako je napríklad ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), rifampicín, karbamazepín, fenobarbitál a fenytoín, môže viesť k výraznému zníženiu plazmatických koncentrácií kobicistátu a elvitegraviru, ktoré môže spôsobiť stratu terapeutického účinku a vznik rezistencie (pozri časť 4.3).

Súbežné užívanie sa neodporúča

Lieky vylučované renálnou cestou

Keďže sú emtricitabín a tenofovir primárne vylučované obličkami, môže súbežné podávanie Stribildu s liekmi znižujúcimi renálnu funkciu alebo konkurujúcimi v aktívnej tubulárnej sekrécii (napr. cidofovir) zvýšiť sérové koncentrácie emtricitabínu, tenofoviru a/alebo súbežne podávaných liekov.

Treba sa vyhnúť použitiu Stribildu pri súbežnom alebo nedávnom použití nefrotoxických liekov. Niektoré príklady zahŕňajú aminoglykozidy, amfotericín B, foskarnet, ganciklovir, pentamidín, vankomycín, cidofovir alebo interleukín-2 (nazývaného aj aldesleukín), avšak nie sú obmedzené len na tieto lieky (pozri časť 4.4).

Iné interakcie

Interakcie medzi zložkami Stribildu a možnými, súbežne podávanými liekmi sú uvedené nižšie

v tabuľke 1 (nárast je označený ako „↑“, pokles ako „↓“, žiadna zmena ako „↔“). Uvedené interakcie sa zakladajú na štúdiách vykonaných s jednotlivými zložkami Stribildu a/alebo s ich kombináciou, alebo sú potenciálnymi liekovými interakciami, ktoré sa môžu vyskytnúť so Stribildom.

Tabuľka 1: Interakcie medzi jednotlivými zložkami Stribildu a inými liekmi

DOAC = priamy perorálny antikoagulant

1 Keď budú k dispozícii údaje zo štúdií liekových interakcií.

2 Štúdie vykonané s elvitegravirom posilneným prostredníctvom ritonaviru.

3 Toto sú lieky z rovnakej triedy, kde možno predpokladať podobné interakcie.

4 Štúdia vykonaná s použitím Stribildu.

5 Predominantný cirkulujúci metabolit sofosbuviru.

6 Štúdia vykonaná s pridaním ďalších 100 mg voxilapreviru s cieľom dosiahnuť expozíciu voxilapreviru očakávanú u pacientov infikovaných HCV.

7 Štúda vykonaná s emtricitabínom/tenofovir-dizoproxilom + darunavirom (800 mg) + ritonavirom (100 mg).

8 Štúdia s tabletou obsahujúcou fixnú kombináciu dávok elvitegraviru/kobicistátu/emtricitabínu/tenofovir-alafenamidu.

Štúdie s inými liekmi

Na základe štúdie liekových interakcií vykonanej so zložkami Stribildu sa nepozorovali ani sa neočakávajú žiadne klinicky významné liekové interakcie medzi zložkami Stribildu a nasledujúcimi liekmi: entekavir, famciklovir, famotidín, omeprazol, ribavirín a sertralín.

Ženy v reprodukčnom veku/antikoncepcia u mužov a žien

Používanie Stribildu musí byť sprevádzané používaním účinnej antikoncepcie (pozri časť 4.5).

Gravidita

Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov (menej ako 300 ukončených gravidít) o použití Stribildu u gravidných žien. Veľké množstvo údajov u gravidných žien (viac ako 1 000 ukončených gravidít) však nepoukazuje na malformácie alebo fetálnu/neonatálnu toxicitu spojené s emtricitabínom a tenofovir-dizoproxilom.

Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).

Je potvrdené, že liečba kobicistátom a elvitegravirom počas druhého a tretieho trimestra gravidity vedie k zníženiu expozície elvitegraviru (pozri časť 5.2). Hladiny kobicistátu sa znižujú a nemusia poskytovať dostatočné zosilnenie. Značné zníženie expozície elvitegraviru môže viesť

k virologickému zlyhaniu a zvýšenému riziku prenosu infekcie HIV z matky na dieťa. Preto sa liečba

Stribildom nemá začať počas gravidity a ženy, ktoré otehotnejú počas liečby Stribildom, majú prejsť

na alternatívny režim (pozri časť 4.4). Dojčenie

Nie je známe, či sa elvitegravir alebo kobicistát vylučujú do ľudského mlieka. Bolo preukázané, že sa emtricitabín a tenofovir vylučujú do ľudského mlieka. V štúdiách na zvieratách sa ukázalo, že elvitegravir, kobicistát a tenofovir sa vylučujú do materského mlieka. Nie sú dostatočné informácie

o účinkoch elvitegraviru, kobicistátu, emtricitabínu a tenofovir-dizoproxilu u novorodencov/dojčiat, preto sa Stribild nemá užívať počas dojčenia.

Aby sa zabránilo prenosu HIV na dojčatá, odporúča sa, aby ženy s HIV svoje deti nedojčili.

Fertilita

O účinku Stribildu na plodnosť u ľudí nie sú k dispozícii žiadne údaje. Štúdie na zvieratách nepreukázali škodlivé účinky elvitegraviru, kobicistátu, emtricitabínu alebo tenofovir-dizoproxilu na fertilitu.

Stribild nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Pacienti však musia byť informovaní, že počas liečby Stribildom boli hlásené závraty, únava

a nespavosť.

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie považované za možno alebo pravdepodobne súvisiace so Stribildom v klinických štúdiách počas 144 týždňov u predtým neliečených dospelých pacientov boli nevoľnosť (16 %) a hnačka (12 %).

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami na Stribild v klinických štúdiách počas 48 týždňov u dospelých pacientov s virologickou supresiou boli nevoľnosť (3 % až 5 %) a únava (6 %).

U pacientov dostávajúcich tenofovir-dizoproxil boli hlásené zriedkavé prípady poruchy funkcie obličiek, renálneho zlyhania a menej časté prípady proximálnej renálnej tubulopatie (vrátane Fanconiho syndrómu), ktoré niekedy viedli k abnormalitám kostí (občas prispievajúcim

k zlomeninám). U pacientov dostávajúcich Stribild sa odporúča sledovanie renálnej funkcie (pozri časť 4.4).

Vysadenie liečby Stribildom u pacientov súbežne infikovaných HIV a HBV môže byť spojené so závažnými akútnymi exacerbáciami hepatitídy (pozri časť 4.4).

Tabuľkový súhrn nežiaducich reakcií

Nežiaduce reakcie na Stribild z klinických štúdií fázy 3 GS-US-236-0102 a GS-US-236-0103

a nežiaduce reakcie na liečbu emtricitabínom a tenofovir-dizoproxilom zistené v klinických štúdiách a na základe skúseností po uvedení lieku na trh pri použití s inými antiretrovírusovými liekmi sú zoradené v tabuľke 2 nižšie, podľa tried orgánových systémov a najvyššej pozorovanej frekvencie.

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencie sú definované ako veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100) alebo zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000).

Tabuľka 2: Tabuľkový súhrn nežiaducich reakcií spojených so Stribildom založený na skúsenostiach zo štúdií fázy 3 GS-US-236-0102 a GS-US-236-0103 a nežiaducich reakcií na liečbu emtricitabínom a tenofovir-dizoproxilom zistených v klinických štúdiách a na základe skúseností po uvedení lieku na trh, pri použití s inými antiretrovírusovými liekmi

1 Táto nežiaduca reakcia sa v klinických štúdiách fázy 3 nepozorovala pri Stribilde, ale bola identifikovaná v klinických štúdiách alebo na základe skúseností po uvedení emtricitabínu alebo tenofovir-dizoproxilu na trh pri použití s inými antiretrovírusovými liekmi.

2 Pri podaní emtricitabínu pediatrickým pacientom sa často vyskytovala anémia a veľmi často zmeny sfarbenia kože (zvýšená pigmentácia).

3 Táto nežiaduca reakcia sa môže vyskytnúť ako dôsledok proximálnej renálnej tubulopatie. Bez jej výskytu sa nepovažuje za kauzálne spojený s tenofovir-dizoproxilom.

4 Pre bližšie informácie pozri časť 4.8, Opis vybraných nežiaducich reakcií.

5 Táto nežiaduca reakcia bola identifikovaná počas sledovania po uvedení lieku na trh v prípade emtricitabínu alebo tenofovir-dizoproxilu, nepozoroval sa však v randomizovaných kontrolovaných klinických štúdiách s emtricitabínom zahrňujúcich dospelých pacientov alebo HIV štúdiách s emtricitabínom zahrňujúcich pediatrických pacientov, ani

v randomizovaných kontrolovaných klinických štúdiách s tenofovir-dizoproxilom ani v rozšírenom programe dostupnosti

tenofovir-dizoproxilu. Kategória frekvencie bola stanovená zo štatistického výpočtu zakladajúceho sa na celkovom počte pacientov vystavených emtricitabínu v randomizovaných kontrolovaných klinických štúdiách (n = 1 563) alebo tenofovir-dizoproxilu v randomizovaných kontrolovaných klinických štúdiách a rozšírenom programe dostupnosti

(n = 7 319).

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Porucha funkcie obličiek

Proximálna renálna tubulopatia sa vo všeobecnosti vyriešila alebo zlepšila po ukončení podávania tenofovir-dizoproxilu. U niektorých pacientov sa však poklesy klírensu kreatinínu úplne nevyriešili napriek vysadeniu tenofovir-dizoproxilu. U pacientov ohrozených poruchou funkcie obličiek (napríklad pacienti s východiskovými renálnymi rizikovými faktormi, pokročilým HIV ochorením alebo pacienti, ktorým sú súbežne podávané nefrotoxické lieky) existuje zvýšené riziko výskytu neúplného obnovenia renálnej funkcie napriek vysadeniu tenofovir-dizoproxilu (pozri časť 4.4).

V klinických štúdiách so Stribildom trvajúcich 144 týždňov prerušilo užívanie skúšaného lieku

z dôvodu renálnej nežiaducej reakcie 13 (1,9 %) pacientov v skupine so Stribildom (n = 701)

a 8 (2,3 %) pacientov v skupine s ATV/r+FTC/tenofovir-dizoproxilom (n = 355). Z týchto prerušení liečby došlo k 7 v skupine so Stribildom a k 1 v skupine s ATV/r+FTC/tenofovir-dizoproxilom počas prvých 48 týždňov. Typy renálnych nežiaducich reakcií pozorovaných so Stribildom boli v súlade

s predchádzajúcimi skúsenosťami s tenofovir-dizoproxilom. U 4 (0,6 %) pacientov, ktorí dostávali Stribild, sa zistili laboratórne nálezy zodpovedajúce proximálnej tubulopatii, čo viedlo k prerušeniu liečby Stribildom počas prvých 48 týždňov. Od 48. týždňa do 144. týždňa neboli hlásené žiadne ďalšie prípady proximálnej renálnej tubulárnej dysfunkcie. U 2 z týchto 4 pacientov bola na začiatku štúdie prítomná porucha funkcie obličiek (t.j. odhadovaný klírens kreatinínu menej ako 70 ml/min).

Laboratórne nálezy u týchto 4 pacientov s dôkazom proximálnej tubulopatie sa bez klinických následkov zlepšili po prerušení liečby Stribildom, ale nevyriešili sa úplne u všetkých pacientov. U troch (0,8 %) pacientov, ktorí dostávali ATV/r+FTC/tenofovir-dizoproxil, sa zistili laboratórne nálezy zodpovedajúce proximálnej renálnej tubulárnej dysfunkcii, čo viedlo k prerušeniu liečby ATV/r+FTC/tenofovir-dizoproxilom po 96. týždni (pozri časť 4.4).

U kobicistátovej zložky Stribildu bolo preukázané zníženie odhadovaného klírensu kreatinínu

z dôvodu inhibície tubulárnej sekrécie kreatinínu bez ovplyvnenia glomerulárnej funkcie obličiek.

V štúdiách GS-US-236-0102 a GS-US-236-0103 sa zníženia odhadovaného klírensu kreatinínu vyskytovali v skorej fáze liečby Stribildom, po ktorej sa stabilizovali. Priemerná zmena odhadovanej rýchlosti glomerulárnej filtrácie (estimated glomerular filtration rate, eGFR) podľa

Cockcroftovej-Gaultovej metódy bola po 144 týždňoch liečby–14,0 ± 16,6 ml/min pre Stribild, -1,9 ± 17,9,1 ml/min pre EFV/FTC/tenofovir-dizoproxil a -9,8 ± 19,4 ml/min pre ATV/r+FTC/tenofovir-dizoproxil.

Laktátová acidóza

Prípady laktátovej acidózy boli hlásené pri použití tenofovir-dizoproxilu v monoterapii alebo

v kombinácii s inými antiretrovírusovými liekmi. U pacientov s predispozičnými faktormi, ako sú napríklad pacienti s dekompenzovaným ochorením pečene, alebo pacienti, ktorí súbežne užívajú lieky, o ktorých je známe, že vyvolávajú laktátovú acidózu, existuje zvýšené riziko, že u nich dôjde

k závažnej laktátovej acidóze počas liečby tenofovir-dizoproxilom vrátane úmrtia.

Metabolické parametre

Počas antiretrovírusovej liečby sa môže zvýšiť telesná hmotnosť a hladiny lipidov a glukózy v krvi (pozri časť 4.4).

Syndróm imunitnej reaktivácie

U HIV-infikovaných pacientov s ťažkou imunodeficienciou môže v čase zahájenia CART vzniknúť zápalová reakcia na asymptomatické alebo reziduálne oportúnne infekcie. Bol hlásený aj výskyt autoimunitných porúch (ako napríklad Gravesova choroba a autoimunitná hepatitída), avšak hlásený čas do ich nástupu je variabilnejší a tieto účinky sa môžu vyskytnúť mnoho mesiacov po začatí liečby (pozri časť 4.4).

Osteonekróza

Boli hlásené prípady osteonekrózy, najmä u pacientov so všeobecne uznávanými rizikovými faktormi, pokročilým HIV ochorením alebo dlhodobou expozíciou CART. Frekvencia osteonekrózy nie je známa (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Štúdie so Stribildom

Bezpečnosť Stribildu u 50 predtým neliečených pediatrických pacientov infikovaných vírusom HIV-1 vo veku od 12 do < 18 rokov bola hodnotená počas 48 týždňov v otvorenej klinickej štúdii

(GS-US-236-0112, pozri časť 5.1). V tejto štúdii bol bezpečnostný profil Stribildu podobný ako u dospelých (pozri časť 4.8 Tabuľkový súhrn nežiaducich reakcií). U 50 pediatrických pacientov

dostávajúcich Stribild sa priemerná hodnota BMD zvýšila z východiskovej hodnoty po 48. týždeň

o +0,68 % pre lumbálnu chrbticu a +0,77 % pre celé telo okrem hlavy. Priemerné zmeny

z východiskového Z-skóre BMD (upravené podľa výšky a veku) v 48. týždni boli −0,09 pre lumbálnu chrbticu a −0,12 pre celé telo okrem hlavy.

Štúdie s emtricitabínom

Hodnotenie nežiaducich reakcií spojených s emtricitabínom je založené na skúsenostiach z troch pediatrických štúdií (n = 169), v ktorých boli predtým neliečení (n = 123) a predtým liečení (n = 46) pediatrickí pacienti infikovaní HIV vo veku od 4 mesiacov do 18 rokov liečení emtricitabínom

v kombinácii s inými antiretrovírusovými látkami. Okrem nežiaducich reakcií hlásených u dospelých sa v klinických skúšaniach s pediatrickými pacientmi vyskytovala častejšie ako u dospelých anémia (9,5 %) a zmena farby pokožky (31,8 %) (pozri časť 4.8 Tabuľkový súhrn nežiaducich reakcií).

Štúdie s tenofovir-dizoproxilom

Hodnotenie nežiaducich reakcií spojených s tenofovir-dizoproxilom je založené na dvoch randomizovaných skúšaniach (štúdie GS-US-104-0321 a GS-US-104-0352) u 184 pediatrických pacientov infikovaných HIV-1 (vo veku od 2 do < 18 rokov), ktorí boli liečení tenofovir-dizoproxilom (n = 93) alebo placebom/aktívnym komparátorom (n = 91) v kombinácii s inými antiretrovírusovými látkami počas 48 týždňov (pozri časť 5.1). Nežiaduce reakcie pozorované u pediatrických pacientov, ktorí boli liečení tenofovir-dizoproxilom, boli v súlade s účinkami pozorovanými v klinických štúdiách tenofovir-dizoproxilu u dospelých (pozri časť 4.8 Tabuľkový súhrn nežiaducich reakcií

a časť 5.1).

Poklesy BMD boli hlásené u pediatrických pacientov. U dospievajúcich infikovaných vírusom HIV-1 (vo veku od 12 do < 18 rokov) boli Z-skóre BMD pozorované u účastníkov dostávajúcich

tenofovir-dizoproxil nižšie ako Z-skóre pozorované u účastníkov dostávajúcich placebo. U detí infikovaných vírusom HIV-1 (vo veku od 2 do 15 rokov) boli Z-skóre BMD pozorované u účastníkov, ktorí prešli na liečbu tenofovir-dizoproxilom, nižšie ako Z-skóre pozorované u účastníkov, ktorí zostali pri režime obsahujúcom stavudín alebo zidovudín (pozri časti 4.4 a 5.1).

V rámci štúdie GS-US-104-0352 bolo 89 pediatrických pacientov s mediánom veku 7 rokov (rozsah

2 až 15 rokov) vystavených tenofovir-dizoproxilu počas mediánu obdobia 331 týždňov. Ôsmi

z 89 pacientov (9,0 %) ukončili liečbu skúšaným liekom z dôvodu renálnych nežiaducich udalostí. Päť jedincov (5,6 %) malo laboratórne nálezy klinicky zhodné s proximálnou renálnou tubulopatiou,

z toho 4 ukončili liečbu tenofovir-dizoproxilom. U siedmich pacientov bola odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR) v rozsahu 70 až 90 ml/min/1,73 m². Z nich 3 pacienti zaznamenali klinicky významný pokles odhadovanej GFR počas liečby, ktorý sa zlepšil po prerušení podávania tenofovir-dizoproxilu.

Pre deti do 12 rokov nie sú k dispozícii dostatočné údaje o bezpečnosti. Neodporúča sa používať Stribild u tejto populácie (pozri časť 4.2).

Iné osobitné skupiny pacientov

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Keďže tenofovir-dizoproxil môže spôsobiť renálnu toxicitu, u každého dospelého pacienta

s poškodením poruchou funkcie obličiek liečeného Stribildom sa odporúča dôkladné sledovanie renálnej funkcie (pozri časti 4.2, 4.4 a 5.2). Stribild sa neodporúča používať u pediatrických pacientov s poruchou funkcie obličiek (pozri časti 4.2 a 4.4).

Exacerbácie hepatitídy po vysadení liečby

U HIV-infikovaných pacientov súbežne infikovaných HBV bola po vysadení liečby klinicky

a laboratórne preukázaná hepatitída (pozri časť 4.4). Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Ak dôjde k predávkovaniu, pacient sa musí sledovať na symptómy toxicity (pozri časť 4.8) a v prípade

potreby musí byť zahájená štandardná podporná liečba.

Neexistuje žiadna špecifická protilátka pri predávkovaní Stribildom. Keďže elvitegravir a kobicistát sa vo vysokej miere viažu na plazmatické proteíny, je nepravdepodobné, že by hemodialýzou alebo peritoneálnou dialýzou došlo k významnému odstráneniu elvitegraviru a kobicistátu. Až do 30 % dávky emtricitabínu a približne 10 % dávky tenofoviru sa môže odstrániť hemodialýzou. Nie je známe, či sa emtricitabín alebo tenofovir môže odstrániť peritoneálnou dialýzou.