Roteas 60 mg filmom obalené tablety
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Roteas 60 mg
Roteas je indikovaný na prevenciu cievnej mozgovej príhody a systémovej embólie dospelým pacientom s nevalvulárnou fibriláciou predsiení (non-valvular atrial fibrillation, NVAF) s jedným alebo viacerými rizikovými faktormi, ako napríklad kongestívne srdcové zlyhanie, hypertenzia, vek ≥ 75 rokov, diabetes mellitus, predchádzajúca cievna mozgová príhoda alebo tranzitórny ischemický atak (TIA).
Roteas je indikovaný dospelým pacientom na liečbu hlbokej venóznej trombózy (deep vein thrombosis, DVT) a pľúcnej embólie (PE) a na prevenciu rekurentných DVT a PE (informácie o hemodynamicky nestabilných pacientoch s PE pozri v časti 4.4).
Dávkovanie
Prevencia cievnej mozgovej príhody a systémovej embólie
Odporúčaná dávka je 60 mg edoxabánu jedenkrát denne.
Liečba edoxabánom u pacientov s NVAF má pokračovať dlhodobo.
Liečba DVT, liečba PE a prevencia rekurentných DVT a PE (VTE)
Odporúčaná dávka je 60 mg edoxabánu jedenkrát denne po začiatočnom podávaní parenterálneho antikoagulancia po dobu najmenej 5 dní (pozri časť 5.1). Edoxabán a iniciálne parenterálne antikoagulancium sa nemajú podávať súbežne.
Dĺžka trvania liečby DVT a PE (venózneho tromboembolizmu (VTE)) a prevencia rekurentného VTE majú byť individuálne nastavené po starostlivom zhodnotení prínosu liečby oproti riziku krvácania (pozri časť 4.4). Krátke trvanie liečby (aspoň 3 mesiace) má byť založené na prechodných rizikových faktoroch (napr. nedávny chirurgický zákrok, úraz, imobilizácia) a dlhšie trvanie má byť založené na trvalých rizikových faktoroch alebo idiopatickej DVT alebo PE.
Pre NVAF a VTE je odporúčaná dávka edoxabánu 30 mg jedenkrát denne, u pacientov s jedným alebo viacerými z nasledujúcich klinických faktorov:
-
Stredne ťažká alebo ťažká porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu (CrCl) 15 - 50 ml/min)
-
Nízka telesná hmotnosť ≤ 60 kg
-
Súbežné užívanie nasledujúcich inhibítorov P-glykoproteínu (P-gp): cyklosporín, dronedarón, erytromycín alebo ketokonazol.
Tabuľka 1: Súhrn dávkovania pri NVAF a VTE (DVT a PE)
| Súhrnný sprievodca dávkovania | ||
| Odporúčaná dávka | 60 mg edoxabánu jedenkrát denne | |
| Odporúčaná dávka pre pacientov s jedným alebo viacerými z nasledujúcich klinických faktorov: | ||
| Porucha funkcie obličiek | Stredne ťažká alebo ťažká (CrCl 15 – 50 ml/min) | 30 mg edoxabánu jedenkrát denne |
| Nízka telesná hmotnosť | ≤ 60 kg | |
| Inhibítory P-gp | Cyklosporín, dronedarón, erytromycín, ketokonazol | |
Vynechanie dávky
Ak dôjde k vynechaniu dávky edoxabánu, dávka sa má užiť ihneď a potom sa má pokračovať nasledujúci deň s jednou dennou dávkou ako je odporúčané. Pacient nemá užiť dvojnásobnú predpísanú dávku v rovnaký deň, aby nahradil vynechanú dávku.
Prechod na liečbu edoxabánom a z nej
Pokračovanie antikoagulačnej liečby je u pacientov s NVAF a VTE dôležité. Môžu nastať situácie, ktoré vyžadujú zmenu antikoagulačnej liečby (tabuľka 2).
Tabuľka 2: Zmena antikoagulačnej liečby pri NVAF a VTE (DVT a PE)
| Prechod na edoxabán | ||
| Z | Na | Odporúčanie |
| Antagonista vitamínu K (vitamin K antagonist, VKA) | edoxabán | Ukončite podávanie VKA a začnite liečbu edoxabánom, ak je medzinárodný normalizovaný pomer (international normalised ratio, INR)≤ 2,5. |
| Perorálne antikoagulanciá iné ako VKA | edoxabán | Ukončite podávanie dabigatranu, rivaroxabánu alebo apixabánu a začnite liečbu edoxabánom v čase podania nasledujúcej dávky perorálneho antikoagulancia (pozri časť 5.1). |
| Parenterálne antikoagulanciá | edoxabán | Tieto lieky sa nemajú podávať súbežne. Subkutánne antikoagulancium (t. j. nízkomolekulárny heparín (low molecular weight heparin, LMWH), fondaparinux):Ukončite podávanie subkutánneho antikoagulancia a začnite liečbu edoxabánomv čase plánovaného podania nasledujúcej dávky subkutánneho antikoagulancia. |
| Intravenózny nefrakciovaný heparín(unfractionated heparin, UFH):Ukončite podávanie infúzie a začnite liečbu edoxabánom po 4 hodinách. | ||
-
dabigatran
-
rivaroxabán
-
apixabán
| Prechod z edoxabánu | ||
| Z | Na | Odporúčanie |
| Edoxabán | VKA | Existuje možnosť neadekvátnej antikoagulácie počas prechodu z liečby edoxabánom na liečbu VKA. Kontinuálna adekvátna antikoagulácia má byť zabezpečená počas akéhokoľvek prechodu na alternatívne antikoagulancium.Perorálna možnosť: Pacientom, ktorí sú momentálne na dávke 60 mg, podajte edoxabán v dávke 30 mg jedenkrát denne spolu s vhodnou dávkou VKA.Pacientom, ktorí sú momentálne na dávke 30 mg (pre jeden alebo viacero z nasledujúcich klinických faktorov: stredne ťažká alebo ťažká porucha funkcie obličiek (CrCl 15 – 50 ml/min), nízka telesná hmotnosť alebo použitie s určitými inhibítormi P-gp), podajte edoxabán v dávke 15 mg jedenkrát denne spolu s vhodnou dávkou VKA.Pacienti nemajú užiť nárazovú dávku VKA, aby sa urýchlene dosiahol stabilný INR medzi 2 a 3. Je vhodné zohľadniť udržiavaciu dávku VKA a či pacient predtým užíval VKA, alebo použiť platný liečebný VKA algoritmus zohľadňujúci INR, v súlade s miestnou praxou.Akonáhle je dosiahnuté INR ≥ 2,0, liečba edoxabánom má byť prerušená. Väčšina pacientov (85 %) má byť schopná dosiahnuť INR ≥ 2,0 do14 dní od súbežného podávania edoxabánu a VKA. Po 14 dňoch sa odporúča ukončenie liečby edoxabánom a ďalšie titrovanie VKA na dosiahnutie INR medzi 2 a 3.INR sa odporúča merať najmenej 3-krát v priebehu prvých 14 dní súbežnej liečby, a to tesne pred užitím dennej dávky edoxabánu, aby sa minimalizoval vplyv edoxabánu na meranie INR. Súbežné užívanie edoxabánu a VKA môže zvýšiť INR po podaní dávky edoxabánu až o 46 %.Parenterálna možnosť: Ukončite podávanie edoxabánu a podajte parenterálne antikoagulancium a VKA v čase plánovaného podania nasledujúcej dávky edoxabánu. Ak sa raz dosiahne stabilný INR ≥ 2,0, podávanie parenterálneho antikoagulancia sa má ukončiť a má sa pokračovať v podávaní VKA. |
| Edoxabán | Perorálneantikoagulanciá iné ako VKA | Ukončite podávanie edoxabánu a začnite podávaťperorálne antikoagulancium iné ako VKA v čase plánovaného podania nasledujúcej dávky edoxabánu. |
| Prechod z edoxabánu | ||
| Z | Na | Odporúčanie |
| Edoxabán | Parenterálne antikoagulanciá | Tieto lieky sa nemajú podávať súbežne. Ukončite podávanie edoxabánu a začnite podávať parenterálne antikoagulancium v čase plánovaného podanianasledujúcej dávky edoxabánu. |
Osobitné skupiny pacientov
Staršie osoby
Nie je potrebné zníženie dávky (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie obličiek
Funkcia obličiek má byť zhodnotená u všetkých pacientov na základe výpočtu CrCl pred začatím liečby edoxabánom na účely vylúčenia pacientov v terminálnom štádiu ochorenia obličiek (t.j.
CrCl < 15 ml/min), aby sa použila správna dávka edoxabánu u pacientov s CrCl 15-50 ml/min (30 mg jedenkrát denne), u pacientov s CrCl > 50 ml/min (60 mg jedenkrát denne) a pri rozhodovaní o použití edoxabánu u pacientov so zvýšeným CrCl (pozri časť 4.4).
Funkcia obličiek má byť tiež zhodnotená pri podozrení na zmenu funkcie obličiek počas liečby (napr. hypovolémia, dehydratácia a v prípade súbežného užívania určitých liekov).
Metóda použitá na odhad funkcie obličiek (CrCl v ml/min) počas klinického vývoja edoxabánu bola Cockcroftova-Gaultova metóda. Vzorec je nasledujúci:
-
Pre kreatinín v μmol/l:
1,23 × (140-vek [roky]) × telesná hmotnosť [kg] (× 0,85 ak ide o ženu) kreatinín v sére [μmol/l]
-
Pre kreatinín v mg/dl:
(140-vek [roky]) × telesná hmotnosť [kg] (× 0,85 ak ide o ženu) 72 × kreatinín v sére [mg/dl]
Táto metóda sa odporúča pri hodnotení CrCl pacientov pred liečbou edoxabánom a počas nej.
U pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek (CrCl > 50 – 80 ml/min) je odporúčaná dávka edoxabánu 60 mg jedenkrát denne.
U pacientov so stredne ťažkou alebo ťažkou poruchou funkcie obličiek (CrCl 15 – 50 ml/min) je odporúčaná dávka edoxabánu 30 mg jedenkrát denne (pozri časť 5.2).
U pacientov v terminálnom štádiu ochorenia obličiek (end stage renal disease, ESRD)
(CrCl < 15 ml/min) alebo u dialyzovaných pacientov sa použitie edoxabánu neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.2).
Porucha funkcie pečene
Edoxabán je kontraindikovaný u pacientov s ochorením pečene spojeným s koagulopatiou a klinicky relevantným rizikom krvácania (pozri časť 4.3).
U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sa použitie edoxabánu neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.2).
U pacientov s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene je odporúčaná dávka edoxabánu 60 mg jedenkrát denne (pozri časť 5.2). Edoxabán sa má používať s opatrnosťou u pacientov
s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.4).
Pacienti so zvýšenými hladinami pečeňových enzýmov (alanínaminotransferáza (ALT) alebo aspartátaminotransferáza (AST) > 2 × horný limit normálu (upper limit of normal, ULN)) alebo celkovým bilirubínom ≥ 1,5 × ULN, boli z klinických štúdií vylúčení. Preto sa má edoxabán v tejto populácii používať s opatrnosťou (pozri časti 4.4 a 5.2). Pred začatím liečby edoxabánom má byť vykonané funkčné vyšetrenie pečene.
Telesná hmotnosť
U pacientov s telesnou hmotnosťou ≤ 60 kg je odporúčaná dávka edoxabánu 30 mg jedenkrát denne (pozri časť 5.2).
Pohlavie
Nie je potrebné zníženie dávky (pozri časť 5.2).
Súbežné užívanie Roteasu s inhibítormi P-glykoproteínu (P-gp)
U pacientov, ktorí užívajú súbežne Roteas a nasledujúce inhibítory P-gp: cyklosporín, dronedarón, erytromycín alebo ketokanazol, je odporúčaná dávka Roteasu 30 mg raz denne (pozri časť 4.5).
Pri súbežnom užívaní amiodarónu, chinidínu alebo verapamilu nie je potrebné zníženie dávky (pozri časť 4.5).
Užívanie Roteasu s inými inhibítormi P-gp, vrátane inhibítorov proteázy HIV, nebolo skúmané.
Pacienti, ktorí podstupujú kardioverziu
U pacientov, ktorých stav môže vyžadovať kardioverziu, sa môže liečba Roteasom začať alebo v nej pokračovať. Aby sa zabezpečila adekvátna antikoagulácia, je potrebné pri kardioverzii s využitím transezofageálnej echokardiografie (transoesophageal echocardiogram, TEE) u pacientov, ktorí neboli predtým liečení antikoagulanciami, začať liečbu Roteasom najmenej 2 hodiny
pred kardioverziou (pozri časti 5.1 a 5.2). Kardioverziu je potrebné vykonať najneskôr do 12 hodín po dávke Roteasu v deň výkonu.
U všetkých pacientov, ktorí podstupujú kardioverziu: Pred kardioverziou je potrebné potvrdiť, že pacient užil Roteas tak, ako mu bolo predpísané. Rozhodnutie o začatí a trvaní liečby má byť
založené na vydaných pokynoch pre antikoagulačnú liečbu u pacientov, ktorí podstupujú kardioverziu.
Pediatrická populácia
Použitie edoxabánu u detí a dospievajúcich vo veku od narodenia do 18 rokov s potvrdeným výskytom udalosti VTE (PE a/alebo DVT) sa neodporúča, pretože nebola stanovená jeho účinnosť. Dostupné údaje u pacientov s VTE sú opísané v častiach 4.8, 5.1 a 5.2.
Spôsob podávania
Na perorálne použitie.
Edoxabán možno užívať s jedlom alebo bez jedla (pozri časť 5.2).
Pacientom, ktorí nemôžu prehltnúť celú tabletu, je možné tabletu Roteasu rozdrviť a zmiešať s vodou alebo jablkovým pyré a ihneď perorálne podávať (pozri časť 5.2).
Ďalšou možnosťou je rozdrviť tablety Roteasu, rozpustiť ich v malom množstve vody a ihneď podať nazogastrickou alebo gastrickou výživovou sondou, ktorá sa potom musí prepláchnuť vodou (pozri časť 5.2). Rozdrvené tablety Roteasu sú stabilné vo vode a jablkovom pyré po dobu až 4 hodín.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Klinicky významné aktívne krvácanie.
Ochorenie pečene spojené s koagulopatiou a klinicky významným rizikom krvácania.
Zranenie alebo stav, ak predstavuje významné riziko závažného krvácania. Môže zahŕňať súčasnú alebo nedávnu gastrointestinálnu ulceráciu, prítomnosť malígnych novotvarov s vysokým rizikom krvácania, nedávne poranenie mozgu alebo chrbtice, nedávny chirurgický zákrok na mozgu, chrbtici alebo operáciu očí, nedávne intrakraniálne krvácanie, diagnostikované alebo suspektné varixy pažeráka, artériovenózne malformácie, vaskulárne aneuryzmy alebo závažné intraspinálne alebo intracerebrálne vaskulárne abnormality.
Nekontrolovaná ťažká hypertenzia.
Súbežná liečba inými antikoagulanciami, napr. UFH, LMWH (enoxaparín, dalteparín atď.), derivátmi heparínu (fondaparinux, atď.), perorálnymi antikoagulanciami (warfarín, dabigatran etexilát, rivaroxabán, apixabán, atď.) s výnimkou osobitných okolností pri prestavovaní perorálnej antikoagulačnej liečby (pozri časť 4.2) alebo pri podávaní UHF v dávkach nevyhnutných na udržanie otvorených centrálnych žilových alebo arteriálnych katétrov (pozri časť 4.5).
Gravidita a laktácia (pozri časť 4.6).
Edoxabán 15 mg nie je indikovaný ako monoterapia, pretože môže viesť k zníženiu účinnosti. Je indikovaný len v procese prechodu z edoxabánu 30 mg (u pacientov s jedným alebo s viacerými klinických faktormi zvyšujúcimi expozíciu, pozri tabuľku 1) na VKA, spolu s príslušnou dávkou VKA (pozri tabuľku 2, časť 4.2).
Riziko hemorágie
Edoxabán zvyšuje riziko krvácania a môže spôsobiť závažné, potenciálne smrteľné krvácanie. Edoxabán, rovnako ako iné antikoagulanciá, sa odporúča používať s opatrnosťou u pacientov so zvýšeným rizikom krvácania. Ak dôjde ku závažnému krvácaniu, podávanie edoxabánu sa má prerušiť (pozri časti 4.8 a 4.9).
V klinických štúdiách sa mukózne krvácanie (napr. epistaxa, gastrointestinálne krvácanie, urogenitálne krvácanie) a anémia pozorovali častejšie počas dlhodobej liečby edoxabánom v porovnaní s liečbou VKA. Pokiaľ sa uzná za vhodné, okrem primeraného klinického vyšetrenia, je dôležitá laboratórna kontrola hodnoty hemoglobínu/hematokritu na účely detekcie okultného krvácania.
Niekoľko podskupín pacientov, ako sa uvádza nižšie, má zvýšené riziko krvácania. Títo pacienti sa musia po začatí liečby starostlivo monitorovať pre prejavy a príznaky komplikácií krvácania a anémie (pozri časť 4.8). Akýkoľvek nevysvetliteľný pokles hemoglobínu alebo tlaku krvi má viesť k hľadaniu zdroja krvácania.
Antikoagulačný účinok edoxabánu nemôže byť spoľahlivo monitorovaný štandardnými laboratórnymi testami.
Špecifická antikoagulačná reverzná látka pre edoxabán nie je k dispozícii (pozri časť 4.9). Hemodialýza signifikantne neprispieva ku klírensu edoxabánu (pozri časť 5.2).
Staršie osoby
U starších pacientov je súbežné podávanie edoxabánu s kyselinou acetylsalicylovou (acetylsalicylic acid, ASA) potrebné robiť opatrne kvôli potenciálne vyššiemu riziku krvácania (pozri časť 4.5).
Porucha funkcie obličiek
Plazmatická plocha pod krivkou (area under the curve, AUC) u účastníkov s miernou
(CrCl > 50 - 80 ml/min), stredne ťažkou (CrCl 30 - 50 ml/min) a ťažkou (CrCl < 30 ml/min, ale nie
dialyzovaných) poruchou funkcie obličiek sa zvýšila o 32 %, 74 % a 72 %, v uvedenom poradí, v porovnaní s účastníkmi s normálnou funkciou obličiek (pozri časť 4.2 pre zníženie dávky).
U pacientov v terminálnom štádiu ochorenia obličiek alebo u dialyzovaných pacientov sa Roteas neodporúča (pozri časti 4.2 a 5.2).
Funkcia obličiek pri NVAF
Tendencia k poklesu účinnosti so stúpajúcim CrCl bola pozorovaná u edoxabánu v porovnaní s dobre riadenou warfarinizáciou (pozri časť 5.1, ENGAGE AF-TIMI 48 a dodatočné údaje z E314 a ETNA- AF).
Edoxabán sa má u pacientov s NVAF a vysokým CrCl používať len po starostlivom zhodnotení individuálneho rizika tromboembolizmu a krvácania.
Zhodnotenie funkcie obličiek: CrCl má byť monitorovaný na začiatku liečby u všetkých pacientov a neskôr, ak je to klinicky indikované (pozri časť 4.2).
Porucha funkcie pečene
Použitie edoxabánu sa neodporúča u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.2 a 5.2).
Edoxabán sa má používať s opatrnosťou u pacientov s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.2).
Pacienti so zvýšenými pečeňovými enzýmami (ALT/AST> 2 × ULN) alebo celkovým bilirubínom
≥ 1,5 × ULN boli z klinických štúdií vylúčení. Preto sa má edoxabán v tejto populácii používať s opatrnosťou (pozri časti 4.2 a 5.2). Pred začatím liečby edoxabánom má byť vykonané funkčné vyšetrenie pečene.
Pravidelné monitorovanie pečene sa odporúča u pacientov liečených edoxabánom viac ako 1 rok. Prerušenie pre chirurgický zákrok a iné intervencie
Ak musí byť antikoagulačná liečba prerušená, aby sa znížilo riziko krvácania pri chirurgickom alebo inom výkone, edoxabán sa má vysadiť čo najskôr a pokiaľ možno aspoň 24 hodín pred výkonom.
Pri rozhodovaní, či má byť výkon odložený o 24 hodín po podaní poslednej dávky edoxabánu, sa má zvážiť zvýšené riziko krvácania voči urgencii výkonu. Edoxabán má byť znovu nasadený po chirurgickom zákroku alebo inom výkone hneď ako sa preukáže adekvátna hemostáza, berúc do úvahy, že čas nástupu antikoagulačného liečebného účinku edoxabánu je 1 - 2 hodiny. Ak sa perorálne lieky nemôžu užívať počas chirurgického výkonu alebo po ňom, je potrebné zvážiť podanie parenterálneho antikoagulancia a potom prechod na perorálny edoxabán jedenkrát denne (pozri
časť 4.2).
Interakcia s inými liekmi ovplyvňujúcimi hemostázu
Súbežné užívanie liekov, ktoré ovplyvňujú hemostázu, môže zvýšiť riziko krvácania. Medzi tieto lieky patria ASA, inhibítory trombocytov P2Y12, iné antitrombotiká, fibrinolytická liečba, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (selective serotonin reuptake inhibitors, SSRI) alebo inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (serotonin and noradrenaline reuptake inhibitors, SNRI) a dlhodobo užívané nesteroidné protizápalové lieky (nonsteroidal anti-inflammatory drugs, NSAID) (pozri časť 4.5).
Protetické srdcové chlopne a stredne ťažká až ťažká stenóza mitrálnej chlopne
Edoxabán sa neskúmal u pacientov s mechanickými srdcovými chlopňami, u pacientov počas prvých 3 mesiacov po implantácii bioprotetickej srdcovej chlopne, s fibriláciou predsiení alebo bez nej, alebo
u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou stenózou mitrálnej chlopne. Preto sa použitie edoxabánu u týchto pacientov neodporúča.
Hemodynamicky nestabilní pacienti s PE alebo pacienti, ktorí vyžadujú trombolýzu alebo pľúcnu embolektómiu
Edoxabán sa neodporúča ako alternatíva UFH u pacientov s pľúcnou embóliou, ktorí sú hemodynamicky nestabilní alebo môžu podstúpiť trombolýzu alebo pľúcnu embolektómiu, pretože bezpečnosť a účinnosť edoxabánu neboli stanovené v týchto klinických situáciách.
Pacienti s aktívnym nádorovým ochorením
Účinnosť a bezpečnosť edoxabánu pri liečbe a/alebo prevencii VTE u pacientov s aktívnym nádorovým ochorením neboli stanovené.
Pacienti s antifosfolipidovým syndrómom
Priame perorálne antikoagulanciá (direct acting oral anticoagulants, DOAC), ako je edoxabán sa neodporúčajú pacientom s trombózou v anamnéze, u ktorých je diagnostikovaný antifosfolipidový syndróm. Najmä u pacientov, ktorí sú trojito pozitívni (na lupus-antikoagulans, antikardiolipínové protilátky a protilátky proti beta-2-glykoproteínu I) môže liečba DOAC súvisieť so zvýšenou mierou rekurentných trombotických udalostí v porovnaní s liečbou antagonistami vitamínu K.
Laboratórne koagulačné parametre
Hoci sa pri liečbe edoxabánom nevyžaduje bežné monitorovanie, antikoagulačný efekt edoxabánu je možné odhadnúť pomocou kalibrovaného kvantitatívneho testu pre anti-faktor Xa (anti-FXa), ktorý môže pomôcť informovať v klinických rozhodnutiach niektorých situácií ako napr. predávkovanie
a urgentná operácia (pozri tiež časť 5.2).
Edoxabán predlžuje štandardné testy zrážanlivosti ako sú protrombínový čas (prothrombin time, PT), INR a aktivovaný parciálny tromboplastínový čas (activated partial thromboplastin time, aPTT),
v dôsledku inhibície faktora Xa (FXa). Zmeny pozorované v týchto testoch zrážanlivosti pri očakávaných terapeutických dávkach sú však malé, podliehajú vysokému stupňu variability a nie sú užitočné pri monitorovaní antikoagulačného účinku edoxabánu.
Edoxabán je absorbovaný prevažne v hornej časti gastrointestinálneho (GI) traktu. Preto lieky alebo chorobné stavy, ktoré zvyšujú vyprázdňovanie žalúdka a črevnú motilitu, môžu znížiť rozpúšťanie a absorpciu edoxabánu.
Inhibítory P-gp
Edoxabán je substrátom efluxného transportéra P-gp. Vo farmakokinetických (PK) štúdiách viedlo súbežné podávanie edoxabánu s inhibítormi P-gp cyklosporínom, dronedarónom, erytromycínom, ketokonazolom, chinidínom alebo verapamilom k zvýšeniu plazmatickej koncentrácie edoxabánu. Súbežné užívanie edoxabánu s cyklosporínom, dronedarónom, erytromycínom alebo ketokonazolom vyžaduje zníženie dávky na 30 mg jedenkrát denne. Súbežné užívanie edoxabánu s chinidínom, verapamilom alebo amiodarónom nevyžaduje na základe klinických údajov zníženie dávky (pozri časť 4.2).
Užívanie edoxabánu s inými inhibítormi P-gp, vrátane inhibítorov proteázy vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti (human imunodeficiency virus, HIV), sa neskúmalo.
Edoxabán 30 mg jedenkrát denne musí byť podávaný počas súbežného užívania s nasledujúcimi inhibítormi P-gp:
-
Cyklosporín: Súbežné podanie jednorazovej dávky cyklosporínu 500 mg s jednorazovou dávkou edoxabánu 60 mg zvýšilo AUC edoxabánu o 73 % a maximálnu sérovú koncentráciu (maximum serum concetration, Cmax) edoxabánu o 74 %.
-
Dronedarón: Dronedarón 400 mg dvakrát denne počas 7 dní s jednorazovou súbežnou dávkou edoxabánu 60 mg 5. deň zvýšil AUC edoxabánu o 85 % a Cmax edoxabánu o 46 %.
-
Erytromycín: Erytromycín 500 mg štyrikrát denne počas 8 dní s jednorazovou súbežnou dávkou edoxabánu 60 mg 7. deň zvýšil AUC edoxabánu o 85 % a Cmax edoxabánu o 68 %.
-
Ketokonazol: Ketokonazol 400 mg jedenkrát denne počas 7 dní s jednorazovou súbežnou dávkou edoxabánu 60 mg 4. deň zvýšil AUC edoxabánu o 87 % a Cmax edoxabánu o 89 %.
Edoxabán 60 mg jedenkrát denne sa odporúča počas súbežného užívania s nasledujúcimi inhibítormi P-gp:
-
Chinidín: Chinidín 300 mg jedenkrát denne 1. a 4. deň a trikrát denne 2. a 3. deň s jednorazovou súbežnou dávkou edoxabánu 60 mg 3. deň zvýšil AUC edoxabánu za 24 hodín o 77 % a Cmax edoxabánu o 85 %.
-
Verapamil: Verapamil 240 mg jedenkrát denne 11 dní s jednorazovou súbežnou dávkou edoxabánu 60 mg 10. deň, zvýšil AUC and Cmax edoxabánu približne o 53 %.
-
Amiodarón: Súčasné podávanie amiodarónu 400 mg jedenkrát denne s edoxabánom 60 mg jedenkrát denne zvýšilo AUC o 40 % a Cmax o 66 %. Toto nebolo považované za klinicky významné. V štúdii ENGAGE AF-TIMI 48 pri NVAF boli výsledky účinnosti a bezpečnosti pre účastníkov so súbežným užívaním a bez súbežného užívania amiodarónu podobné.
-
Klaritromycín: Klaritromycín (500 mg dvakrát denne) počas 10 dní s jednorazovou súbežnou dávkou edoxabánu 60 mg 9. deň zvýšil AUC a Cmax edoxabánu približne o 53 % a 27 %,
v uvedenom poradí.
Induktory P-gp
Súbežné podávanie edoxabánu s induktorom P-gp rifampicínom viedlo k zníženiu priemernej AUC edoxabánu a skrátenému polčasu, s možným poklesom jeho farmakodynamických účinkov. Súbežné užívanie edoxabánu s inými induktormi P-gp (napr. fenytoínom, karbamazepínom, fenobarbitalom alebo ľubovníkom bodkovaným (Hypericum perforatum)) môže viesť k zníženiu plazmatických koncentrácií edoxabánu. Edoxabán má byť používaný s opatrnosťou pri súbežnom podávaní
s induktormi P-gp.
Substráty P-gp
Digoxín
Edoxabán 60 mg jedenkrát denne 1. – 14. deň so súbežným podávaním opakovaných denných dávok digoxínu 0,25 mg dvakrát denne (8. a 9. deň) a 0,25 mg jedenkrát denne (10. až 14. deň) zvýšil Cmax edoxabánu o 17 %, bez významného vplyvu na AUC alebo renálny klírens v rovnovážnom stave. Pri preskúmaní vplyvu edoxabánu na farmakokinetiku digoxínu sa Cmax digoxínu zvýšila približne o 28 % a AUC o 7 %. Nepovažovalo sa to za klinicky významné. Pri podávaní edoxabánu s digoxínom nie je nevyhnutná žiadna úprava dávky.
Antikoagulanciá, antiagreganciá, NSAID a SSRI/SNRI
Antikoagulanciá
Súbežné podávanie edoxabánu s inými antikoagulanciami je kontraindikované kvôli zvýšenému riziku krvácania (pozri časť 4.3).
ASA
Súbežné podávanie ASA (100 mg alebo 325 mg) a edoxabánu predĺžilo dobu krvácania vzhľadom na ktorýkoľvek z týchto liekov samostatne. Súbežné podávanie vysokej dávky ASA (325 mg) zvýšilo Cmax edoxabánu v rovnovážnom stave o 35 % a AUC edoxabánu o 32 %. Súbežné dlhodobé užívanie
vysokej dávky ASA (325 mg) s edoxabánom sa neodporúča. Súbežné podávanie dávok vyšších ako 100 mg kyseliny acetylsalicylovej má byť vykonané iba pod lekárskym dohľadom.
V klinických štúdiách bolo súbežné užívanie ASA (nízka dávka ≤ 100 mg/deň), iných antiagregancií a tienopyridínov povolené a malo za následok približne 2-násobné zvýšenie závažného krvácania
v porovnaní s nesúbežným užívaním, hoci v podobnom rozsahu ako v skupinách s edoxabánom a warfarínom (pozri časť 4.4). Súbežné podávanie nízkej dávky ASA (≤ 100 mg) neovplyvnilo
maximálnu alebo celkovú expozíciu edoxabánu buď po jednorazovej dávke alebo v rovnovážnom stave.
Edoxabán môže byť súbežne podávaný s nízkou dávkou ASA (≤ 100 mg/deň).
Inhibítory krvných doštičiek
V ENGAGE AF-TIMI 48 bolo súbežné užívanie tienopyridínov (napr. klopidogrelu) v monoterapii povolené a malo za následok zvýšenie klinicky významného krvácania, hoci s nižším rizikom krvácania pri edoxabáne v porovnaní s warfarínom (pozri časť 4.4).
Existujú veľmi obmedzené skúsenosti pri použití edoxabánu s duálnou antiagregačnou liečbou alebo fibrinolytikami.
NSAID
Súbežné podávanie naproxénu a edoxabánu predĺžilo čas krvácania v porovnaní s každým z týchto liekov samostatne. Naproxén nemal vplyv na Cmax a AUC edoxabánu. V klinických štúdiách malo súbežné podávanie NSAID za následok zvýšenie klinicky významného krvácania. Dlhodobé užívanie NSAID a edoxabánu sa neodporúča.
SSRI/SNRI
Tak ako pri iných antikoagulanciách, existuje možnosť, že pacienti budú mať zvýšené riziko krvácania v prípade súbežného užívania SSRI alebo SNRI kvôli ich hlásenému vplyvu na krvné doštičky (pozri časť 4.4).
Vplyv edoxabánu na iné lieky
Edoxabán zvýšil Cmax súbežne podávaného digoxínu o 28 %, avšak AUC neovplyvnil. Edoxabán nemal vplyv na Cmax a AUC chinidínu.
Edoxabán znížil Cmax a AUC súbežne podávaného verapamilu o 14 % a 16 %, v uvedenom poradí.
Ženy vo fertilnom veku
Ženy vo fertilnom veku sa majú počas liečby edoxabánom vyhnúť otehotneniu. Gravidita
Bezpečnosť a účinnosť edoxabánu neboli u gravidných žien stanovené. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Vzhľadom na potenciálnu reprodukčnú toxicitu, vlastné riziko krvácania a dôkaz, že edoxabán prestupuje placentou, je Roteas kontraindikovaný počas gravidity (pozri časť 4.3).
Dojčenie
Bezpečnosť a účinnosť edoxabánu neboli u dojčiacich žien stanovené. Údaje získané na zvieratách naznačujú, že edoxabán sa vylučuje do materského mlieka. Roteas je preto kontraindikovaný počas dojčenia (pozri časť 4.3). Musí sa rozhodnúť, či prerušiť dojčenie alebo prerušiť/ukončiť liečbu.
Fertilita
Nevykonali sa žiadne špecifické štúdie s edoxabánom u ľudí na hodnotenie vplyvov na fertilitu.
V štúdii fertility na samcoch a samiciach potkanov sa žiadne účinky nepozorovali (pozri časť 5.3).
Roteas nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Súhrn bezpečnostného profilu
Bezpečnostný profil edoxabánu je založený na dvoch štúdiách fázy 3 (21 105 pacientov s NVAF a 8 292 pacientov s VTE (DVT a PE)) a na skúsenostiach po uvedení lieku na trh.
Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie súvisiace s liečbou edoxabánom sú epistaxa (7,7 %), hematúria (6,9 %) a anémia (5,3 %).
Krvácanie sa môže objaviť v akomkoľvek mieste a môže byť závažné a dokonca fatálne (pozri časť 4.4).
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Tabuľka 3 uvádza zoznam nežiaducich reakcií z dvoch pivotných štúdií fázy 3 u pacientov s VTE
a NVAF v kombinácii oboch indikácií a nežiaduce reakcie na liek identifikované po uvedení lieku na trh. Nežiaduce reakcie sú klasifikované podľa MedDRA triedy orgánových systémov (system organ class, SOC) a frekvencie s použitím nasledujúcej konvencie:
veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov).
Tabuľka 3: Zoznam nežiaducich reakcií pre NVAF a VTE
| Trieda orgánových systémov | Frekvencia |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | |
| Anémia | časté |
| Trombocytopénia | menej časté |
| Poruchy imunitného systému | |
| Hypersenzitivita | menej časté |
| Anafylaktická reakcia | zriedkavé |
| Alergický edém | zriedkavé |
| Poruchy nervového systému | |
| Závraty | časté |
| Bolesť hlavy | časté |
| Intrakraniálne krvácanie (intracranial haemorrhage, ICH) | menej časté |
| Subarachnoidálne krvácanie | zriedkavé |
| Poruchy oka | |
| Konjunktiválne krvácanie/krvácanie do sklér | menej časté |
| Intraokulárne krvácanie | menej časté |
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti | |
| Perikardiálne krvácanie | zriedkavé |
| Poruchy ciev | |
| Trieda orgánových systémov | Frekvencia |
| Iné krvácanie | menej časté |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | |
| Epistaxa | časté |
| Hemoptýza | menej časté |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | |
| Bolesť brucha | časté |
| Krvácanie do dolného gastrointestinálneho traktu | časté |
| Krvácanie do horného gastrointestinálneho traktu | časté |
| Orálne/faryngeálne krvácanie | časté |
| Nauzea | časté |
| Retroperitoneálne krvácanie | zriedkavé |
| Poruchy pečene a žlčových ciest | |
| Zvýšená hladina bilirubínu v krvi | časté |
| Zvýšenie gamaglutamyltransferázy | časté |
| Zvýšenie alkalickej fosfatázy v krvi | menej časté |
| Zvýšenie transamináz | menej časté |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | |
| Krvácanie do kožných mäkkých tkanív | časté |
| Vyrážka | časté |
| Pruritus | časté |
| Urtikária | menej časté |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | |
| Intramuskulárne krvácanie (bez kompartment syndrómu) | zriedkavé |
| Intraartikulárne krvácanie | zriedkavé |
| Poruchy obličiek a močových ciest | |
| Makroskopická hematúria/uretrálne krvácanie | časté |
| Nefropatia súvisiaca s antikoagulanciami | neznáme |
| Poruchy reprodukčného systému a prsníkov | |
| Vaginálne krvácanie1 | časté |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | |
| Krvácanie v mieste vpichu | časté |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | |
| Abnormálne výsledky vyšetrení funkcie pečene | časté |
| Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu | |
| Krvácanie v mieste chirurgického zákroku | menej časté |
| Subdurálne krvácanie | zriedkavé |
| Krvácanie počas výkonu | zriedkavé |
1 Hlásené frekvencie sú založené na ženskej populácii v klinických štúdiách. Vaginálne krvácanie bolo hlásené často u žien vo veku menej ako 50 rokov, zatiaľ čo u žien vo veku nad 50 rokov bolo menej časté.
Opis vybraných nežiaducich reakcií
Hemoragická anémia
Vzhľadom na farmakologický mechanizmus účinku sa môže použitie edoxabánu spájať so zvýšeným rizikom skrytého alebo zjavného krvácania z akéhokoľvek tkaniva alebo orgánu, čo môže mať za následok posthemoragickú anémiu. Prejavy, príznaky a závažnosť (vrátane fatálnych následkov) sa budú líšiť podľa lokalizácie a stupňa alebo rozsahu krvácania a/alebo anémie (pozri časť 4.9). Počas dlhodobej liečby edoxabánom, v porovnaní s VKA liečbou, sa v klinických štúdiách častejšie pozorovalo mukózne krvácanie (napr. epistaxa, gastrointestinálne, urogenitálne krvácanie) a anémia. Preto sa okrem dodatočného klinického sledovania majú na detekciu skrytého krvácania pridať laboratórne vyšetrenia hodnôt hemoglobínu/hematokritu, podľa toho, čo sa posúdi za vhodné. Riziko krvácania sa môže u určitých skupín pacientov zvýšiť, napr. u pacientov s nekontrolovanou ťažkou arteriálnou hypertenziou a/alebo súbežnou liečbou ovplyvňujúcou hemostázu (pozri časť 4.4).
Menštruačné krvácanie môže byť silnejšie a/alebo predĺžené. Krvácavé komplikácie sa môžu prejavovať ako slabosť, bledosť, závrat, bolesť hlavy alebo neobjasnený opuch, dyspnoe
a neobjasnený šok.
V súvislosti s užívaním edoxabánu boli hlásené známe sekundárne komplikácie závažného krvácania, ako je kompartment syndróm a zlyhanie obličiek z dôvodu hypoperfúzie alebo nefropatia súvisiaca
s antikoagulanciami. Možnosť hemorágie sa má preto zvážiť pri hodnotení stavu pacienta, ktorý dostáva ktorúkoľvek antikoagulačnú liečbu.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť edoxabánu sa hodnotila v dvoch štúdiách fázy 3 (Hokusai VTE PEDIATRICS
a ENNOBLE-ATE) u pediatrických pacientov vo veku od narodenia do menej ako 18 rokov s VTE (286 pacientov, 145 pacientov liečených edoxabánom) a srdcovými ochoreniami s rizikom trombotických príhod (167 pacientov, 109 pacientov liečených edoxabánom). Všeobecne bol bezpečnostný profil u detí podobný ako v populácii dospelých pacientov (pozri tabuľku 3). Celkovo boli u 16,6 % pediatrických pacientov liečených z dôvodu VTE hlásené nežiaduce reakcie.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Predávkovanie edoxabánom môže viesť ku krvácaniu. Skúsenosti s prípadmi predávkovania sú veľmi obmedzené.
Špecifické antidotum antagonizujúce farmakodynamický účinok edoxabánu nie je dostupné.
Skoré podanie aktívneho uhlia možno zvážiť v prípade predávkovania edoxabánom kvôli zníženiu absorpcie. Toto odporúčanie je založené na štandardnej liečbe predávkovania liekmi a na dostupných údajoch s podobnými zlúčeninami, keďže použitie aktívneho uhlia na zníženie absorpcie edoxabánu nebolo špecificky študované v klinickom programe edoxabánu.
Manažment krvácania
Ak dôjde ku krvácavým komplikáciám u pacientov, ktorí užívajú edoxabán, ďalšie podanie edoxabánu sa má oddialiť alebo sa má liečba ukončiť, podľa toho, čo je vhodné. Edoxabán má terminálny polčas približne 10 až 14 hodín (pozri časť 5.2). Manažment má byť individuálny podľa závažnosti a miesta krvácania. Podľa potreby sa má použiť vhodná symptomatická liečba, ako je mechanická kompresia (napr. pri závažnej epistaxe), chirurgická hemostáza so zabezpečením kontroly krvácania, náhrada tekutín a hemodynamická podpora, krvné deriváty (jednotky erytrocytárnej masy alebo čerstvej zmrazenej plazmy, v závislosti od súvisiacej anémie alebo koagulopatie) alebo trombocyty.
V prípade život ohrozujúceho krvácania ktoré nemožno zvládať pomocou opatrení ako je transfúzia alebo hemostáza sa ukázalo, že podanie koncentrátu 4 faktorov protrombínového komplexu (prothrombin complex concentrate, PCC) pri 50 IU/kg viedlo k zvráteniu účinku edoxabánu 30 minút po ukončení infúzie.
Zvážiť sa dá tiež použitie rekombinantného faktora VIIa (r-FVIIa). Existujú však len obmedzené klinické skúsenosti s používaním tohto produktu u osôb užívajúcich edoxabán.
V prípade závažného krvácania je podľa možnosti potrebné zvážiť konzultáciu s miestnym odborníkom na koaguláciu.
Nepredpokladá sa, že by protamín sulfát a vitamín K ovplyvňovali antikoagulačnú aktivitu edoxabánu.
U účastníkov užívajúcich edoxabán neexistujú žiadne skúsenosti s použitím antifibrinolytík (kyselina tranexámová, kyselina aminokaprónová). Neexistujú žiadne vedecké zdôvodnenia prínosu ani skúsenosti s použitím systémových hemostatík (dezmopresín, aprotinín) u účastníkov užívajúcich edoxabán. V dôsledku vysokej väzbovosti edoxabánu na plazmatické bielkoviny sa nepredpokladá, že je dialyzovateľný.
Farmakologické vlastnosti - Roteas 60 mg
Farmakoterapeutická skupina: Antitrombotiká, priame inhibítory faktora Xa; ATC kód: B01AF03. Mechanizmus účinku
Edoxabán je vysoko selektívny, priamy a reverzibilný inhibítor FXa, serínovej proteázy lokalizovanej v konečnej spoločnej dráhe koagulačnej kaskády. Edoxabán inhibuje voľný FXa a aktivitu protrombinázy. Inhibícia FXa v koagulačnej kaskáde redukuje tvorbu trombínu, predlžuje čas zrážania a redukuje riziko tvorby trombov.
Farmakodynamické účinky
Edoxabán vyvoláva rýchly nástup farmakodynamických účinkov počas 1 – 2 hodín, čo zodpovedá maximálnej expozícii edoxabánu (Cmax). Farmakodynamické účinky namerané analýzou anti-FXa sú predvídateľné a korelujú s dávkou a koncentráciou edoxabánu. Ako výsledok inhibície FXa edoxabán tiež predlžuje čas zrážania v testoch ako sú PT a aPTT. Zmeny pozorované v týchto testoch zrážania sa predpokladajú v terapeutickej dávke, avšak sú malé, podliehajú vysokému stupňu variability a nie sú užitočné pri monitorovaní antikoagulačného účinku edoxabánu.
Účinky markerov koagulácie pri prechode z rivaroxabánu, dabigatranu alebo apixabánu na edoxabán V klinických farmakologických štúdiách dostávali zdraví účastníci rivaroxabán 20 mg jedenkrát denne, dabigatran 150 mg dvakrát denne alebo apixaban 5 mg dvakrát denne, nasledované jednorazovou dávkou edoxabánu 60 mg 4. deň. Bol meraný vplyv na PT a iné koagulačné biomarkery (napr. anti-FXa, aPTT). Po prechode na edoxabán 4. deň bol PT ekvivalentný k 3. dňu u rivaroxabánu a apixabánu. U dabigatranu bola pozorovaná vyššia aktivita aPTT po podaní edoxabánu pri predchádzajúcej liečbe dabigatronom v porovnaní s liečbou po podaní samotného edoxabánu.
Považuje sa to za dôsledok preklenovacieho vplyvu liečby dabigatranom, avšak toto neviedlo k predĺženiu času krvácania.
Na základe týchto údajov sa pri prechode z týchto antikoagulancií na edoxabán môže prvá dávka edoxabánu začať v čase ďalšej plánovanej dávky predchádzajúceho antikoagulancia (pozri časť 4.2).
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Prevencia cievnej mozgovej príhody a systémovej embolizácie
Klinický program edoxabánu pre fibriláciu predsiení bol navrhnutý na preukázanie účinnosti
a bezpečnosti dvoch skupín, ktorým boli podávané dávky edoxabánu v porovnaní s warfarínom na prevenciu cievnej mozgovej príhody a systémovej embolizácie u pacientov s NVAF a pri strednom až vysokom riziku cievnej mozgovej príhody a systémových embolických príhod (systemic embolic events, SEE).
V pivotnej štúdii ENGAGE AF-TIMI 48 (udalosťami riadená fáza 3 multicentrickej, randomizovanej, dvojito zaslepenej, dvojito maskovanej štúdie s paralelnými skupinami) bolo 21 105 účastníkov
s priemerným CHADS2 skóre (kongestívne srdcové zlyhanie, hypertenzia, vek ≥ 75 rokov, diabetes mellitus, cievna mozgová príhoda) 2,8 randomizovaných buď do skupiny liečenej edoxabánom 30 mg jedenkrát denne alebo do skupiny liečenej edoxabánom 60 mg jedenkrát denne alebo warfarínom.
Účastníci v oboch liečebných skupinách edoxabánu mali dávky znížené na polovicu, ak bol prítomný jeden alebo viac z nasledujúcich klinických faktorov: stredne ťažká porucha funkcie obličiek
(CrCl 30 - 50 ml/min), nízka telesná hmotnosť (≤ 60 kg) alebo súbežné užívanie špecifických inhibítorov P-gp (verapamil, chinidín, dronedarón).
Primárnym koncovým ukazovateľom účinnosti bola kombinácia cievnej mozgovej príhody a SEE.
Sekundárne koncové ukazovatele účinnosti zahŕňali: kombinácia cievnej mozgovej príhody, SEE
a kardiovaskulárnej (cardiovascular, CV) mortality; významné nežiaduce kardiovaskulárne udalosti (major adverse cardiovascular event, MACE), ktoré sú kombináciou nefatálneho infarktu myokardu (IM), nefatálnej cievnej mozgovej príhody, nefatálnej SEE a úmrtia z kardiovaskulárnych príčin alebo na krvácanie; kombináciou cievnej mozgovej príhody, SEE a mortality z akejkoľvek príčiny.
Medián štúdie liekovej expozície, pre obe skupiny liečené edoxabánom 60 mg aj 30 mg, bol 2,5 roka. Medián následného sledovania štúdie, pre obe skupiny liečené edoxabánom 60 mg aj 30 mg, bol
2,8 roka. Medián expozície v skupine liečenej edoxabánom 60 mg bol 15 471 osoborokov, v skupine liečenej edoxabánom 30 mg bol 15 840 a medián následného sledovania štúdie v skupine liečenej edoxabánom 60 mg bol 19 191 osoborokov, v skupine liečenej edoxabánom 30 mg bol 19 216.
V skupine liečenej warfarínom bol medián času v terapeutickom rozmedzí (time in therapeutic range, TTR), INR 2,0 – 3,0) 68,4 %.
Hlavná analýza účinnosti bola zameraná na zobrazenie non-inferiority edoxabánu oproti warfarínu pri prvej cievnej mozgovej príhode alebo SEE počas liečby alebo do 3 dní od podania poslednej dávky
v modifikovanej intention-to-treat (mITT) populácii. Edoxabán 60 mg nebol horší ako warfarín
v primárnom koncovom ukazovateli účinnosti, cievnej mozgovej príhody alebo SEE (horná hranica 97,5 % IS pre pomer rizík (hazard ratio, HR) bola pod vopred stanovenou hranicou non-inferiority 1,38) (tabuľka 4).
Tabuľka 4: Cievne mozgové príhody a SEE v štúdii ENGAGE AF-TIMI 48 – mITT, počas liečby
| Primárny koncový ukazovateľ | Edoxabán 60 mg (znížená dávka 30 mg)(N = 7 012) | Warfarín (N = 7 012) |
| Prvá cievna mozgová príhoda/SEEa | ||
| n | 182 | 232 |
| Výskyt príhod (%/rok)b | 1,18 | 1,50 |
| HR (97,5 % IS) | 0,79 (0,63; 0,99) | |
| p-hodnota non-inferiorityc | < 0,0001 | |
| Prvá ischemická cievna mozgová príhoda | ||
| n | 135 | 144 |
| Výskyt príhod (%/rok)b | 0,87 | 0,93 |
| HR (95 % IS) | 0,94 (0,75; 1,19) | |
| Prvá hemoragická cievna mozgová príhoda | ||
| n | 40 | 76 |
| Výskyt príhod (%/rok)b | 0,26 | 0,49 |
| HR (95 % IS) | 0,53 (0,36; 0,78) | |
| Prvá SEE | ||
| n (%/rok)a | 8 (0,05) | 13 (0,08) |
| HR (95 % IS) | 0,62 (0,26; 1,50) |
Skratky: HR = pomer rizík verzus warfarín, IS = interval spoľahlivosti, n = počet príhod, mITT = modifikovaná populácia intent-to-treat, N = počet účastníkov v mITT populácii, SEE = systémová embolická príhoda.
a Účastník môže byť zastúpený vo viacerých riadkoch.
b Výskyt príhod (%/rok) je prepočítaný ako počet príhod/expozícia osoborokov.
c Obojstranná p-hodnota je založená na hranici non-inferiority 1,38.
Počas celého sledovaného obdobia v ITT populácii (analýza nastavená na zobrazenie superiority) došlo k hodnotenej cievnej mozgovej príhode alebo SEE u 296 účastníkov v skupine edoxabánu 60 mg (1,57 % ročne) a u 337 účastníkov v skupine s warfarínom (1,80 % ročne). V porovnaní
s účastníkmi liečenými warfarínom bol HR v skupine edoxabánu 60 mg 0,87 (99 % IS: 0,71; 1,07; p = 0,08 pre superioritu).
V analýzach podskupín, u účastníkov v skupine liečenej 60 mg, u ktorých bola dávka v štúdii ENGAGE AF-TIMI 48 znížená na 30 mg (pre telesnú hmotnosť ≤ 60 kg, stredne ťažkú poruchu funkcie obličiek alebo súbežné užívanie inhibítorov P-gp), bol výskyt príhod: 2,29 % za rok pre primárny koncový ukazovateľ, v porovnaní s výskytom príhod 2,66 % za rok pre zodpovedajúcich účastníkov v skupine liečenej warfarínom [HR (95 % IS): 0,86 (0,66; 1,13)].
Výsledky účinnosti u preddefinovaných hlavných podskupín (so znížením dávky podľa potreby), vrátane veku, telesnej hmotnosti, pohlavia, stavu renálnych funkcií, predchádzajúcej cievnej mozgovej príhody alebo TIA, diabetu a inhibítorov P-gp boli všeobecne v súlade s primárnymi výsledkami účinnosti pre celkovú populáciu v klinickom skúšaní.
HR (edoxabán 60 mg verzus warfarín) pre primárny koncový ukazovateľ v strediskách s nižším priemerným časom INR v liečebnom rozmedzí (INR TTR) warfarínu bol 0,73-0,80 pre 3 najnižšie kvartily (INR TTR ≤ 57,7 % až ≤ 73,9 %). V strediskách s najlepšou kontrolu liečby warfarínom to bolo 1,07 (4. kvartil s > 73,9 % hodnotami INR v terapeutickom rozmedzí).
Medzi účinkami edoxabánu verzus warfarínu na hlavný výstup štúdie (cievna mozgová príhoda/SEE) a na renálnu funkciu (p-hodnota 0,0042, mITT, celkové obdobie štúdie) bola štatisticky významná interakcia.
Tabuľka 5 ukazuje ischemické cievne mozgové príhody/SEE podľa kategórie CrCl u pacientov s NVAF v ENGAGE AF-TIMI 48. Pri zvyšujúcom sa CrCl sa výskyt príhod znižuje v oboch liečebných skupinách.
Tabuľka 5: Počet ischemických cievnych mozgových príhod/SEE podľa kategórie CrCl v ENGAGE AF-TIMI 48, mITT analyzovaný súbor celkového obdobia štúdie
| CrCl podskupina (ml/min) | Edoxabán 60 mg(N = 7 012) | Warfarín (N = 7 012) | |||||
| n | Počet príhod | Výskyt príhod(%/rok) | n | Počet príhod | Výskyt príhod (%/rok) | HR (95 % IS) | |
| ≥ 30 až ≤ 50 | 1 302 | 63 | 1,89 | 1 305 | 67 | 2,05 | 0,93 (0,66; 1,31) |
| > 50 až ≤ 70 | 2 093 | 85 | 1,51 | 2 106 | 95 | 1,70 | 0,88 (0,66; 1,18) |
| > 70 až ≤ 90 | 1 661 | 45 | 0,99 | 1 703 | 50 | 1,08 | 0,92 (0,61; 1,37) |
| > 90 až ≤ 110 | 927 | 27 | 1,08 | 960 | 26 | 0,98 | 1,10 (0,64; 1,89) |
| > 110 až ≤ 130 | 497 | 14 | 1,01 | 469 | 10 | 0,78 | 1,27 (0,57; 2,85) |
| > 130 | 462 | 10 | 0,78 | 418 | 3 | 0,25 | --* |
Skratky: CrCl = klírens kreatinínu, N = počet účastníkov v mITT populácii celkového obdobia štúdie, mITT = modifikovaná populácia intent-to-treat, n = počet pacientov v podskupine, HR = pomer rizík verzus warfarín, IS = interval spoľahlivosti.
*HR nie je vypočítaný pri počte príhod < 5 v jednej liečebnej skupine.
V rámci podskupín renálnych funkcií boli výsledky sekundárnych koncových ukazovateľov účinnosti v súlade s tými pre primárny koncový ukazovateľ.
Testy superiority boli vykonané počas celkového obdobia intention-to-treat (ITT) štúdie.
Cievna mozgová príhoda a SEE sa objavili u menšieho počtu účastníkov v skupine liečenej edoxabánom 60 mg ako v skupine liečenej warfarínom (1,57 % a 1,80 % za rok, v uvedenom poradí), s HR 0,87 (99 % IS: 0,71; 1,07; p = 0,0807 pre superioritu).
Vopred stanovené kombinované koncové ukazovatele pre porovnanie skupiny liečenej edoxabánom 60 mg a warfarínom boli HR (99 % IS) pre cievnu mozgovú príhodu, SEE a CV mortalitu 0,87 (0,76; 0,99), pre MACE 0,89 (0,78; 1,00) a cievnu mozgovú príhodu, SEE a úmrtnosť z akýchkoľvek
príčin 0,90 (0,80, 1,01).
Výsledky pre úmrtnosť z akýchkoľvek príčin (posudzované úmrtia) v štúdii ENGAGE AF-TIMI 48 boli 769 (3,99 % ročne) u účastníkov užívajúcich edoxabán 60 mg (znížená dávka 30 mg) v porovnaní s 836 (4,35 % ročne) pre warfarín, [HR (95 % IS): 0,91 (0,83; 1,01)].
Úmrtnosť z akýchkoľvek príčin (posudzované úmrtia) u renálnych podskupín (edoxabán verzus warfarín): CrCl 30 až ≤ 50 ml/min [HR (95 % IS): 0,81 (0,68; 0,97)], CrCl > 50 až < 80 ml/min [HR
(95 % IS): 0,87 (0,75; 1,02)], CrCl ≥ 80 ml/min [HR (95 % IS): 1,15 (0,95; 1,40)].
Edoxabán 60 mg (znížená dávka 30 mg) viedol k zníženej miere kardiovaskulárnej mortality v porovnaní s warfarínom [HR (95 % IS): 0,86 (0,77; 0,97)].
Posudzované údaje účinnosti pre kardiovaskulárnu mortalitu u renálnych podskupín (edoxabán verzus warfarín): CrCl 30 až ≤ 50 ml/min [HR (95 % IS): 0,80 (0,65; 0,99)], CrCl > 50 až< 80 ml/min [HR
(95 % IS): 0,75 (0,62; 0,90)], CrCl ≥ 80 ml/min [HR (95 % IS): 1,16 (0,92; 1,46)].
Primárnym koncovým ukazovateľom bezpečnosti bolo závažné krvácanie.
Čo sa týka závažného krvácania, došlo k výraznému zníženiu rizika v skupine liečenej edoxabánom 60 mg, v porovnaní so skupinou liečenou warfarínom (2,75 % a 3,43 % ročne, v uvedenom poradí) [HR (95 % IS): 0,80 (0,71; 0,91); p = 0,0009], ICH (0,39 % a 0,85 % ročne, v uvedenom poradí)
[HR (95 % IS): 0,47 (0,34; 0,63); p < 0,0001] a aj čo sa týka iných typov krvácania (tabuľka 6).
Zníženie fatálneho krvácania bolo tiež signifikantné v skupine liečenej edoxabánom 60 mg v porovnaní so skupinou liečenou warfarínom (0,21 % a 0,38 %) [HR (95 % IS): 0,55 (0,36; 0,84); p = 0,0059 pre superioritu], primárne kvôli zníženiu fatálneho ICH krvácania [HR (95 % IS): 0,58 (0,35; 0,95); p = 0,0312].
Tabuľka 6: Udalosti krvácania v štúdii ENGAGE AF-TIMI 48 – bezpečnostná analýza počas obdobia liečby
| Edoxabán 60 mg(znížená dávka 30 mg) (N = 7 012) | Warfarín (N = 7 012) | |
| Závažné krvácanie | ||
| n | 418 | 524 |
| Výskyt príhod (%/rok)a | 2,75 | 3,43 |
| HR (95 % IS) | 0,80 (0,71; 0,91) | |
| p-hodnota | 0,0009 | |
| ICHb | ||
| n | 61 | 132 |
| Výskyt príhod (%/rok)a | 0,39 | 0,85 |
| HR (95 % IS) | 0,47 (0,34; 0,63) | |
| Fatálne krvácanie | ||
| n | 32 | 59 |
| Výskyt príhod (%/rok)a | 0,21 | 0,38 |
| HR (95 % IS) | 0,55 (0,36; 0,84) | |
| CRNM krvácanie | ||
| n | 1 214 | 1 396 |
| Výskyt príhod (%/rok)a | 8,67 | 10,15 |
| HR (95 % IS) | 0,86 (0,80; 0,93) | |
| Akékoľvek potvrdené krvácaniec | ||
| n | 1 865 | 2 114 |
| Výskyt príhod (%/rok)a | 14,15 | 16,40 |
| HR (95 % IS) | 0,87 (0,82; 0,92) |
Skratky: ICH = intrakraniálne krvácanie, HR = pomer rizík verzus warfarín, IS = interval spoľahlivosti, CRNM = klinicky významné nezávažné (clinically relevant non-major), n = počet účastníkov s udalosťami, N = počet účastníkov v populácii na bezpečnostnú analýzu.
a Výskyt príhod (%/rok) je prepočítaný ako počet príhod/expozícia osoborokov.
b ICH zahŕňa primárnu hemoragickú cievnu mozgovú príhodu, subarachnoidálne krvácanie,epi-
/subdurálne krvácanie a ischemickú cievnu mozgovú príhodu s významnou konverziou na hemorágiu. Všetky ICH hlásené prostredníctvom elektronických formulárov hlásenia udalosti (electronic case report form, eCRF) hodnotenia cerebrovaskulárneho a neintrakraniálneho krvácania potvrdené hodnotiteľom, sú zahrnuté v počte ICH.
c 'Akékoľvek potvrdené krvácanie' vrátane tých, ktoré boli hodnotiteľom definované ako klinicky zjavné.
Poznámka: Jedinec môže byť zahrnutý do viacerých subkategórií ak on/ona mal/mala udalosť pre tieto kategórie. Prvá príhoda z každej kategórie je zahrnutá v analýze.
Tabuľky 7, 8 a 9 ukazujú závažné, fatálne a intrakraniálne krvácania, v uvedenom poradí, podľa kategórie CrCl u pacientov s NVAF v ENGAGE AF-TIMI 48. Pri zvyšujúcom sa CrCl sa výskyt príhod znižuje v oboch liečebných skupinách.
Tabuľka 7: Počet príhod závažného krvácania podľa kategórie CrCl v ENGAGE AF-TIMI 48, bezpečnostná analýza počas obdobia liečbya
| CrCl podskupina (ml/min) | Edoxabán 60 mg(N = 7 012) | Warfarín (N = 7 012) | |||||
| n | Počet príhod | Výskyt príhod(%/rok) | n | Počet príhod | Výskyt príhod (%/rok) | HR (95 % IS) | |
| ≥ 30 až ≤ 50 | 1 302 | 96 | 3,91 | 1 305 | 128 | 5,23 | 0,75 (0,58; 0,98) |
| > 50 až ≤ 70 | 2 093 | 148 | 3,31 | 2 106 | 171 | 3,77 | 0,88 (0,71; 1,10) |
| > 70 až ≤ 90 | 1 661 | 108 | 2,88 | 1 703 | 119 | 3,08 | 0,93 (0,72; 1,21) |
| > 90 až ≤ 110 | 927 | 29 | 1,33 | 960 | 56 | 2,48 | 0,54 (0,34; 0,84) |
| > 110 až ≤ 130 | 497 | 20 | 1,70 | 469 | 24 | 2,14 | 0,79 (0,44; 1,42) |
| > 130 | 462 | 13 | 1,18 | 418 | 21 | 2,08 | 0,58 (0,29; 1,15) |
Tabuľka 8: Počet príhod fatálneho krvácania podľa kategórie CrCl v ENGAGE AF-TIMI 48, bezpečnostná analýza počas obdobia liečbya
| CrCl podskupina (ml/min) | Edoxabán 60 mg(N = 7 012) | Warfarín (N = 7 012) | |||||
| n | Počet príhod | Výskyt príhod(%/rok) | n | Počet príhod | Výskyt príhod (%/rok) | HR (95 % IS) | |
| ≥ 30 až ≤ 50 | 1 302 | 9 | 0,36 | 1 305 | 18 | 0,72 | 0,51 (0,23; 1,14) |
| > 50 až ≤ 70 | 2 093 | 8 | 0,18 | 2 106 | 23 | 0,50 | 0,35 (0,16; 0,79) |
| > 70 až ≤ 90 | 1 661 | 10 | 0,26 | 1 703 | 9 | 0,23 | 1,14 (0,46; 2,82) |
| > 90 až ≤ 110 | 927 | 2 | 0,09 | 960 | 3 | 0,13 | --* |
| > 110 až ≤ 130 | 497 | 1 | 0,08 | 469 | 5 | 0,44 | --* |
| > 130 | 462 | 2 | 0,18 | 418 | 0 | 0,00 | --* |
Tabuľka 9: Počet príhod intrakraniálneho krvácania podľa kategórie CrCl v ENGAGE AF- TIMI 48, bezpečnostná analýza počas obdobia liečbya
| CrCl podskupina (ml/min) | Edoxabán 60 mg(N = 7 012) | Warfarín (N = 7 012) | |||||
| n | Počet príhod | Výskyt príhod(%/rok) | n | Počet príhod | Výskyt príhod (%/rok) | HR (95 % IS) | |
| ≥ 30 až ≤ 50 | 1 302 | 16 | 0,64 | 1 305 | 35 | 1,40 | 0,45 (0,25; 0,81) |
| > 50 až ≤ 70 | 2 093 | 19 | 0,42 | 2 106 | 51 | 1,10 | 0,38 (0,22; 0,64) |
| > 70 až ≤ 90 | 1 661 | 17 | 0,44 | 1 703 | 35 | 0,89 | 0,50 (0,28; 0,89) |
| > 90 až ≤ 110 | 927 | 5 | 0,23 | 960 | 6 | 0,26 | 0,87 (0,27; 2,86) |
| > 110 až ≤ 130 | 497 | 2 | 0,17 | 469 | 3 | 0,26 | --* |
| > 130 | 462 | 1 | 0,09 | 418 | 1 | 0,10 | --* |
Skratky: N = počet účastníkov v mITT populácii celkového obdobia štúdie, mITT = modifikovaná populácia intent-to-treat, n = počet pacientov v podskupine, HR = pomer rizík verzus warfarín;
IS = interval spoľahlivosti.
*HR nie je vypočítaný pri počte príhod < 5 v jednej liečebnej skupine.
a Obdobie liečby: čas od prvej dávky študovaného lieku do poslednej dávky plus 3 dni.
V analýze podskupín, u účastníkov v skupine liečenej 60 mg, u ktorých bola dávka v štúdii ENGAGE AF-TIMI 48 znížená na 30 mg pre telesnú hmotnosť ≤ 60 kg, stredne ťažkú poruchu funkcie obličiek alebo súbežné užívanie inhibítorov P-gp, 104 (3,05 % ročne) účastníkov so zníženou dávkou edoxabánu 30 mg a 166 (4,85 % ročne) účastníkov so zníženou dávkou warfarínu malo závažné udalosti krvácania [HR (95 % IS): 0,63 (0,50; 0,81)].
V štúdii ENGAGE AF-TIMI 48 došlo k výraznému zlepšeniu čistého klinického výsledku (prvá cievna mozgová príhoda, SEE, významné krvácanie alebo úmrtnosť z akýchkoľvek príčin;
mITT populácia, celkové obdobie štúdie) v prospech edoxabánu, HR (95 % IS): 0,89 (0,83; 0,96), p = 0,0024, pri porovnávaní skupiny liečenej edoxabánom 60 mg a warfarínom.
Liečba DVT, liečba PE a prevencia rekurentných DVT a PE (VTE)
Klinický program edoxabánu pre VTE bol navrhnutý na preukázanie účinnosti a bezpečnosti edoxabánu pri liečbe DVT a PE a pri prevencii rekurentných DVT a PE.
V pivotnej štúdii Hokusai-VTE bolo 8 292 účastníkov randomizovaných na počiatočnú liečbu heparínom (enoxaparín alebo nefrakciovaný heparín) nasledovanú liečbou edoxabánom 60 mg jedenkrát denne alebo komparátorom. V ramene s komparátorom dostávali účastníci začiatočnú liečbu heparínom súbežne s warfarínom, titrovanú na cieľovú hodnotu INR 2,0 až 3,0, nasledovanú liečbou samotným warfarínom. Trvanie liečby bolo od 3 mesiacov do 12 mesiacov, stanovené skúšajúcim na základe klinických znakov pacienta.
Väčšina pacientov liečených edoxabánom bola europoidnej rasy (69,6 %) a mongoloidnej rasy (21,0 %), 3,8 % bolo negroidnej rasy, a 5,3 % bolo kategorizované ako iná rasa.
Trvanie liečby bolo aspoň 3 mesiace pre 3 718 (91,6 %) účastníkov liečených edoxabánom verzus 3 727 (91,4 %) účastníkov liečených warfarínom, aspoň 6 mesiacov pre 3 495 (86,1 %) účastníkov liečených edoxabánom verzus 3 491 (85,6 %) účastníkov liečených warfarínom a 12 mesiacov pre 1 643 (40,5 %) účastníkov liečených edoxabánom verzus 1 659 (40,4 %) účastníkov liečených warfarínom.
Primárnym koncovým ukazovateľom účinnosti bola rekurencia symptomatického VTE, definovaná ako kombinácia rekurentnej symptomatickej DVT, nefatálnej symptomatickej PE a fatálnej PE
u účastníkov počas 12-mesačného obdobia štúdie. Sekundárne výsledky účinnosti zahŕňali kombináciu klinického výsledku rekurentného VTE a úmrtnosti z akýchkoľvek príčin.
Edoxabán 30 mg jedenkrát denne bol používaný u účastníkov s jedným alebo viacerými nasledujúcimi klinickými faktormi: stredne ťažká porucha funkcie obličiek (CrCl 30 – 50 ml/min); telesná hmotnosť
≤ 60 kg; súbežné použitie určitých inhibítorov P-gp.
V štúdii Hokusai-VTE (tabuľka 10) bola preukázaná non-inferiorita edoxabánu oproti warfarínu pre primárny koncový ukazovateľ účinnosti, rekurentný VTE, ku ktorému došlo u 130 z 4 118 účastníkov (3,2 %) v skupine edoxabánu oproti 146 z 4 122 účastníkov (3,5 %) v skupine s warfarínom, [HR
(95 % CI): 0,89 (0,70; 1,13); p < 0,0001 pre non-inferioritu]. V skupine liečenej warfarínom, medián TTR(INR 2,0-3,0) bol 65,6 %. U pacientov s PE (s alebo bez DVT) 47 (2,8 %) účastníkov
s edoxabánom a 65 účastníkov (3,9 %) s warfarínom malo rekurentný VTE [HR (95 % CI): 0,73 (0,5; 1,06)].
Tabuľka 10: Výsledky účinnosti štúdie Hokusai VTE - mITT populácie, celková doba štúdie
| Primárny koncový ukazovateľa | Edoxabán 60 mg (znížená dávka 30 mg) (N = 4 118) | Warfarín (N = 4 122) | Edoxabán vs warfarínHR (95 % IS)bp-hodnotac |
| Všetci účastníci so symptomatickýmrekurentným VTEc, n (%) | 130 (3,2) | 146 (3,5) | 0,89 (0,70; 1,13)p-hodnota < 0,0001(non-inferiorita) |
| PE s alebo bez DVT | 73 (1,8) | 83 (2,0) | |
| Fatálna PE alebo smrť, kde PE nemožnovylúčiť | 24 (0,6) | 24 (0,6) | |
| Nefatálna PE | 49 (1,2) | 59 (1,4) | |
| Iba DVT | 57 (1,4) | 63 (1,5) |
Skratky: IS = interval spoľahlivosti; DVT = hlboká venózna trombóza; mITT = modifikovaná populácia intent-to-treat; HR = pomer rizík verzus warfarín; n = počet účastníkov s príhodami;
N = počet účastníkov v mITT populácii; PE = pľúcna embólia; VTE = venózne tromboembolické príhody.
a Primárnym koncovým ukazovateľom účinnosti je posudzovaný symptomatický rekurentný VTE (t.j. kompozitný ukazovateľ DVT, nefatálna PE a fatálna PE).
b HR, obojstranné IS sú založené na Coxovom regresnom modeli proporcionálnych rizík, vrátane liečenia a na nasledujúcich randomizovaných stratifikačných faktoroch ako premenných: prítomná diagnóza (PE s alebo bez DVT, iba DVT), rizikové faktory na počiatku (dočasné faktory, všetky ostatné) a potreba edoxabánu 30 mg/edoxabánovej placebovej dávky pri randomizácii (áno/nie).
c P-hodnota je pre vopred definovanú hranicu non-inferiority 1,5.
U účastníkov s dávkou zníženou na 30 mg (predovšetkým kvôli nízkej telesnej hmotnosti alebo renálnej funkcii) malo 15 (2,1 %) účastníkov liečených edoxabánom a 22 (3,1 %) účastníkov liečených warfarínom rekurentný VTE [HR (95 % IS): 0,69 (0,36; 1,34)].
Sekundárny kombinovaný koncový ukazovateľ rekurentného VTE a úmrtnosti z akýchkoľvek príčin sa objavil u 138 účastníkov (3,4 %) v skupine s edoxabánom a 158 účastníkov (3,9 %) v skupine s warfarínom [HR (95 % IS): 0,87 (0,70; 1,10)].
Výsledky úmrtnosti z akýchkoľvek príčin (posudzované úmrtia) v Hokusai-VTE boli 136 (3,3 %) pre účastníkov užívajúcich edoxabán 60 mg (znížená dávka 30 mg) na rozdiel od 130 (3,2 %) pre účastníkov užívajúcich warfarín.
Vo vopred stanovenej analýze podskupiny účastníkov s PE bolo 447 (30,6 %) účastníkov liečených edoxabánom a 483 (32,2 %) účastníkov liečených warfarínom identifikovaných s diagnózou PE
a s hodnotou N-terminálneho pro-B-typu nátriuretického peptidu (N-terminal pro-B-type natriuretic peptide, NT-proBNP) ≥ 500 pg/ml. Primárny výsledok účinnosti sa objavil u 14 (3,1 %) účastníkov s edoxabánom a 30 (6,2 %) účastníkov s warfarínom [HR (95 % IS): 0,50 (0,26; 0,94)].
Výsledky účinnosti u preddefinovaných hlavných podskupín (so znížením dávky podľa potreby), vrátane veku, telesnej hmotnosti, pohlavia, stavu renálnej funkcie boli v súlade s primárnymi výsledkami účinnosti pre celkovú populáciu v klinickom skúšaní.
Primárnym koncovým ukazovateľom bezpečnosti bolo klinicky významné krvácanie (závažné alebo klinicky významné nezávažné).
Tabuľka 11 sumarizuje posudzované príhody krvácania pre bezpečnostnú analýzu nastavenú na obdobie liečby.
Došlo k výraznému zníženiu rizika v skupine liečenej edoxabánom, v porovnaní so skupinou liečenou warfarínom, pre primárny koncový ukazovateľ bezpečnosti klinicky významného krvácania, kombináciu závažného krvácania alebo klinicky významného nezávažného (clinically relevant non-
major, CRNM) krvácania, čo sa objavilo u 349 zo 4 118 účastníkov (8,5 %) v skupine s edoxabánom a u 423 zo 4 122 účastníkov (10,3 %) v skupine s warfarínom [HR (95 % IS): 0,81 (0,71; 0,94);
p = 0,004 pre superioritu].
Tabuľka 11: Príhody krvácania v štúdii Hokusai-VTE – bezpečnostná analýza obdobia liečbya
| Edoxabán 60 mg (znížená dávka 30 mg)(N = 4 118) | Warfarín (N = 4 122) | |
| Klinicky významné krvácanie(závažné a CRNM)b, n (%) | ||
| n | 349 (8,5) | 423 (10,3) |
| HR (95 % IS) | 0,81 (0,71; 0,94) | |
| p-hodnota | 0,004 (pre superioritu) | |
| Závažné krvácanie n (%) | ||
| n | 56 (1,4) | 66 (1,6) |
| HR (95 % IS) | 0,84 (0,59; 1,21) | |
| ICH fatálne | 0 | 6 (0,1) |
| ICH nefatálne | 5 (0,1) | 12 (0,3) |
| CRNM krvácanie | ||
| n | 298 (7,2) | 368 (8,9) |
| HR (95 % IS) | 0,80 (0,68; 0,93) | |
| Všetky krvácania | ||
| n | 895 (21,7) | 1 056 (25,6) |
| HR (95 % IS) | 0,82 (0,75; 0,90) |
Skratky: ICH = intrakraniáne krvácanie, HR = pomer rizík verzus warfarín; IS = interval spoľahlivosti; N = počet účastníkov v bezpečnostnej populácii; n = počet príhod; CRNM = klinicky významné nezávažné
a Obdobie počas liečby: Čas od prvej dávky študovaného lieku do poslednej dávky plus 3 dni.
b Primárny koncový ukazovateľ bezpečnosti: klinicky významné krvácanie (kombinácia závažného a klinicky významného nezávažného krvácania).
V analýze podskupín, u účastníkov so zníženou dávkou 30 mg v štúdii Hokusai-VTE pre telesnú hmotnosť ≤ 60 kg, stredne ťažkú poruchu funkcie obličiek alebo súbežné užívanie inhibítorov P-gp, 58 (7,9 %) účastníkov so zníženou dávkou edoxabánu 30 mg a 92 (12,8 %) účastníkov užívajúcich warfarín malo závažné krvácanie alebo udalosti CRNM krvácania [HR (95 %): 0,62 (0,44; 0,86)].
V štúdii Hokusai-VTE bol čistý klinický výsledok (rekurentný VTE, závažné krvácanie, úmrtnosť
z akýchkoľvek príčin; mITT populácia, celkové obdobie štúdie) HR (95 % CI) 1,00 (0,85; 1,18), pri porovnávaní edoxabánu s warfarínom.
Prevencia cievnej mozgovej príhody a systémovej embólie u pacientov s NVAF a vysokým CrCl (CrCl > 100 ml/min)
Špecializované, randomizované, dvojito zaslepené skúšanie (E314) sa uskutočnilo u 607 pacientov s NVAF a vysokým CrCl (CrCl > 100 ml/min merané pomocou Cockcroftovej-Gaultovej metódy),
malo primárny cieľ zhodnotiť farmakokinetiku/farmakodynamiku (PK/PD) edoxabánu v dávke 60 mg jedenkrát denne v porovnaní s dávkou 75 mg jedenkrát denne. Spolu s primárnym koncovým ukazovateľom zhodnotiť PK/PD štúdia zahŕňala zhodnotenie klinických koncových ukazovateľov cievnej mozgovej príhody a krvácania v priebehu 12-mesačného obdobia liečby.
Podľa predpokladu došlo pri dávke 75 mg jedenkrát denne v podskupine s vysokým CrCl
(> 100 ml/min) k približne 25 % zvýšeniu expozície v porovnaní s dávkou 60 mg edoxabánu jedenkrát denne.
Počet účastníkov, u ktorých sa vyskytol posudzovaný kombinovaný koncový ukazovateľ zložený z udalostí spojených s účinnosťou: cievna mozgová príhoda/tranzitórny ischemický atak (TIA)/systémová embolická príhoda (SEE), bol obmedzený a zahŕňal 2 prípady cievnej mozgovej príhody v skupine s edoxabánom 60 mg (0,7 %; 95 % IS: 0,1 % až 2,4 %) a 3 prípady cievnej mozgovej príhody v skupine s edoxabánom 75 mg (1 %; 95 % IS: 0,2 % až 2,9 %).
Posudzované prípady závažného krvácania sa vyskytli u 2 účastníkov (0,7 %; 95 % IS: 0,1 % až 2,4 %) v skupine s edoxabánom 60 mg v porovnaní s 3 účastníkmi (1 %; 95 % IS: 0,2 % až 2,9 %) v skupine s edoxabánom 75 mg. Jeden z 2 prípadov závažného krvácania v skupine
s edoxabánom 60 mg bol v kritickej oblasti/kritickom orgáne (intraokulárne) a druhé závažné krvácanie bolo intramuskulárne. Dva z 3 prípadov závažného krvácania v skupine
s edoxabánom 75 mg boli v kritickej oblasti/kritickom orgáne (intracerebrálne/1 úmrtie) a 1 krvácanie bolo v hornom gastrointestinálnom trakte (život ohrozujúce). Taktiež sa vyskytlo 9 (3 %) klinicky významných nezávažných krvácaní (CRNM) v skupine s edoxabánom 60 mg a 7 (2,3 %) CRNM krvácaní v skupine s edoxabánom 75 mg.
Ako doplnenie ku klinickému skúšaniu E314 sa uskutočnila prospektívna, mnohonárodná, postregistračná, observačná štúdia (ETNA-AF) vo viacerých centrách v 10 európskych krajinách so 13 980 zaradenými účastníkmi. V tejto populácii malo 1 826 osôb CrCl > 100 ml/min a bol im podávaný edoxabán 60 mg podľa kritérií dávkovania určených v súhrne charakteristických vlastností lieku. Miery ročných výskytov kombinácie ischemickej cievnej mozgovej príhody alebo systémovej embólie boli 0,39 %/rok a udalosti závažného krvácania 0,73 %/rok.
Vzhľadom na súhrn údajov z ENGAGE AF, E314 a ETNA-AF sa očakáva, že pacienti s NVAF
a vysokým CrCl budú mať pri liečbe edoxabánom 60 mg ročnú mieru ischemickej cievnej mozgovej príhody/systémovej embólie ≤ 1 %. Zvýšením dávky nad 60 mg u pacientov s NVAF a vysokým CrCl (> 100 ml/min) sa neočakáva vyššia ochrana pred cievnou mozgovou príhodou a toto zvýšenie sa môže spájať s nárastom nežiaducich udalostí. Preto sa u týchto pacientov po dôkladnom individuálnom zhodnotení tromboembolického rizika a rizika krvácania odporúča režim 60 mg edoxabánu jedenkrát denne (pozri časť 4.4).
Pacienti, ktorí podstupujú kardioverziu
Multicentrická, prospektívna, randomizovaná, otvorená štúdia so zaslepeným hodnotením koncového ukazovateľa (ENSURE-AF) uskutočnená u 2 199 randomizovaných účastníkov (bez predchádzajúcej perorálnej antikoagulačnej liečby a predliečení), u ktorých bola prítomná NVAF plánovaná na kardioverziu, porovnávala edoxabán 60 mg jedenkrát denne s enoxaparínom/warfarínom, aby sa udržal INR v terapeutickom rozmedzí 2,0 – 3,0 (randomizácia 1:1), priemerný TTR pri warfaríne bol 70,8 %. Celkovo 2 149 účastníkov bolo liečených buď edoxabánom (N = 1 067) alebo enoxaparínom/warfarínom (N = 1 082). Účastníci v skupine s liečbou edoxabánom dostávali 30 mg jedenkrát denne, ak boli prítomné jeden alebo viac z nasledujúcich klinických faktorov: stredne ťažká porucha funkcie obličiek (CrCl 30 – 50 ml/min), nízka telesná hmotnosť (≤ 60 kg) alebo súbežné použitie špecifických inhibítorov P-gp. U väčšiny účastníkov v skupinách s edoxabánom a warfarínom sa vykonala kardioverzia (83,7 % a 78,9 %, v tomto poradí) alebo u nich došlo k spontánnej konverzii (6,6 % a 8,6 %, v tomto poradí). Bola použitá kardioverzia s využitím TEE (do 3 dní od začatia) alebo konvenčná kardioverzia (najmenej 21 dní predchádzajúcej liečby). Po kardioverzii účastníci pokračovali v liečbe 28 dní.
Primárny výsledok účinnosti pozostával z kombinácie všetkých cievnych mozgových príhod, SEE, IM a CV mortality. Celkovo sa vyskytlo 5 (0,5 %, 95 % IS 0,15 % - 1,06 %) udalostí v skupine účastníkov s edoxabánom (N = 1 095) a 11 (1,0 %, 95 % IS 0,50 % - 1,78 %) udalostí v skupine
s warfarínom (N = 1 104); miera pravdepodobnosti (odds ratio, OR) 0,46 (95 % IS 0,12 – 1,43); ITT analýza počas celkového obdobia štúdie s priemerným trvaním 66 dní.
Primárny výsledok bezpečnosti pozostával zo závažného krvácania a CRNM krvácania. Celkovo sa vyskytlo 16 (1,5 %, 95 % IS 0,86 % - 2,42 %) udalostí v skupine účastníkov s edoxabánom
(N = 1 067) a 11 (1,0 %, 95 % IS 0,51 % - 1,81 %) udalostí v skupine s warfarínom (N = 1 082); miera
pravdepodobnosti 1,48 (95 % IS 0,64 - 3,55); analýza bezpečnosti počas obdobia liečby.
Táto prieskumná štúdia preukázala nízke miery závažného a CRNM krvácania a tromboembólie v dvoch liečebných skupinách pri vykonaní kardioverzie.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť, účinnosť, farmakokinetika a farmakodynamika edoxabánu u pediatrických účastníkov vo veku od narodenia do 18 rokov s VTE a srdcovými ochoreniami s rizikom trombotických udalostí sa hodnotili v dvoch štúdiách fázy 3, Hokusai VTE PEDIATRICS a ENNOBLE-ATE (pozri časť 4.2).
Pivotná pediatrická štúdia Hokusai VTE PEDIATRICS je opísaná nižšie.
Pivotná štúdia (Hokusai VTE PEDIATRICS) bola otvorená, randomizovaná, multicentrická, kontrolovaná štúdia fázy 3 na vyhodnotenie farmakokinetiky a farmakodynamiky edoxabánu
a porovnanie účinnosti a bezpečnosti edoxabánu so štandardnou antikoagulačnou liečbou (kontrolnou skupinou) u pediatrických pacientov vo veku od narodenia do menej ako 18 rokov s potvrdeným venóznym tromboembolizmom (VTE).
Primárnym koncovým ukazovateľom účinnosti bol kombinovaný koncový ukazovateľ symptomatického rekurentného venózneho tromboembolického ochorenia, úmrtia v dôsledku VTE a žiadnej zmeny alebo rozšírenia trombotickej záťaže počas obdobia prvých 3 mesiacov (plánované trvanie liečby bolo 6 až 12 týždňov pre pediatrických pacientov vo veku od narodenia do menej ako 6 mesiacov).
Dávky edoxabánu testované v štúdii Hokusai VTE PEDIATRICS boli stanovené podľa veku a telesnej hmotnosti. Zníženie dávok sa odporúčalo na základe klinických faktorov zahŕňajúcich funkciu obličiek a súbežné užívanie inhibítorov P-gp (tabuľka 12).
Tabuľka 12: Dávka edoxabánu testovaná v štúdii Hokusai VTE PEDIATRICS
| Vek k dátumuudelenia súhlasu | Telesná hmotnosť | Dávka (tableta)a | Dávka (suspenzia)a | Zníženie dávkyb |
| 12 rokovaž < 18 rokov | ≥ 60 kg | 60 mg | Neaplikovateľné | 45 mg |
| ≥ 30 až < 60 kg | 45 mg | Neaplikovateľné | 30 mg | |
| < 5. percentil pre daný vek | 30 mg | Neaplikovateľné | Neaplikovateľné | |
| 6 rokov až< 12 rokov | < 60 kg; dávkovanie na základe mg/kg | Neaplikovateľné | 1,2 mg/kg (najviac45 mg) | 0,8 mg/kg(najviac 45 mg) |
| 2 roky až< 6 rokov | Dávkovanie na základe mg/kg | Neaplikovateľné | 1,4 mg/kg (najviac45 mg) | 0,7 mg/kg(najviac 24 mg) |
| 6 mesiacov až< 2 roky | Dávkovanie na základe mg/kg | Neaplikovateľné | 1,5 mg/kg (najviac45 mg) | 0,75 mg/kg(najviac 24 mg) |
| >28 dní až< 6 mesiacov | Dávkovanie na základe mg/kg | Neaplikovateľné | 0,8 mg/kg (najviac12 mg) | 0,4 mg/kg(najviac 6 mg) |
| Narodenie (38 týždňov gestácie) až≤ 28 dní | Dávkovanie na základe mg/kg | Neaplikovateľné | 0,4 mg/kg (najviac6 mg) | 0,4 mg/kg(najviac 6 mg) |
a Účastníci boli poučení, aby užívali edoxabán (tablety alebo granulát) perorálne raz denne, každý deň v rovnakom čase, s jedlom alebo bez jedla. Tablety sa mali zapiť pohárom vody.
b na základe klinických faktorov zahŕňajúcich funkciu obličiek (stredne ťažká a ťažká porucha funkcie obličiek s odhadovanou rýchlosťou glomerulárnej filtrácie (eGFR) 10 – 20 ml/min/1,73 m2 pre účastníkov vo veku > 4 týždne až ≤ 8 týždňov, 20 – 35 ml/min/1,73 m2 pre účastníkov vo veku
> 8 týždňov až ≤ 2 roky a 30 – 50 ml/min/1,73 m2 pre účastníkov vo veku > 2 roky až ≤ 12 rokov; eGFR 35 – 55 ml/min/1,73 m2 pre chlapcov vo veku > 12 rokov až < 18 rokov a eGFR
30 – 50 ml/min/1,73 m2 pre dievčatá vo veku > 12 rokov až < 18 rokov) a súbežné užívanie inhibítorov P-gp (napr.: cyklosporínu, dronedarónu, erytromycínu, ketokonazolu).
Do štúdie bolo celkovo randomizovaných 290 účastníkov: 147 do skupiny s edoxabánom a 143 do kontrolnej skupiny so štandardnou liečbou, pričom 286 účastníkov užilo aspoň jednu dávku skúmaného lieku (mITT); 145 účastníkov v skupine s edoxabánom a 141 účastníkov v kontrolnej skupine. Približne polovica všetkých účastníkov bola mužského pohlavia (52,4 %) a väčšina liečených účastníkov boli belosi (177 [61,9 %] účastníkov). Priemerná telesná hmotnosť bola 45,35 kg a priemerný BMI bol 20,4 kg/m2. Celkovo 167 (58,4 %) účastníkov spadalo do kohorty od 12 do
< 18 rokov, 44 (15,4 %) účastníkov do kohorty od 6 do < 12 rokov, 31 (10,8 %) účastníkov do kohorty
od 2 do < 6 rokov, 28 (9,8 %) účastníkov do kohorty od 6 mesiacov do < 2 rokov a 16 (5,6 %) účastníkov do kohorty od 0 do < 6 mesiacov. Celkovo 28 (19,3 %) detí v skupine s edoxabánom a 31 (22,0 %) detí v kontrolnej skupine malo v anamnéze výskyt novotvarov. Typom indexovej udalosti bola DVT s PE alebo bez PE u 125 (86,2 %) zo 145 detí v skupine s edoxabánom a 121 (85,8 %) zo 141 detí v kontrolnej skupine, zatiaľ čo v ostatných prípadoch, 20 (13,8 %) v skupine s edoxabánom
a 20 (14,2 %) v kontrolnej skupine, išlo o PE bez DVT. DVT bola najčastejšie lokalizovaná v dolných končatinách (50 (34,5 %) prípadov v skupine s edoxabánom a 44 (31,2 %) prípadov v kontrolnej skupine), horných končatinách (22 (15,2 %) vs. 24 (17,0 %)) a v mozgovom žilnom splave (27
(18,6 %) vs. 21 (14,9 %)).
Pomer rizík (HR) pre skupinu s edoxabánom oproti kontrolnej skupine so štandardnou liečbou bol 1,01 (95 % IS: 0,59 až 1,72). Horná hranica 95 % IS (1,72) prekročila vopred stanovenú hranicu non- inferiority 1,5, preto sa non-inferiorita edoxabánu oproti štandardnej liečbe nepotvrdila (pozri tabuľku 13).
Tabuľka 13: Posudzovaný kombinovaný primárny koncový ukazovateľ účinnosti – hlavné obdobie liečby (sada na analýzu mITT)
| Edoxabán (N = 145) | Štandardná liečba (N = 141) | |
| Počet účastníkov s udalosťami (n, %) | 26 (17,9) | 31 (22,0) |
| Symptomatický rekurentný VTE (n,%) | 5 (3,4) | 2 (1,4) |
| PE bez alebo s DVT (n, %) | 0 | 1 (0,7) |
| Fatálna PE (n, %) | 0 | 0 |
| Nefatálna PE (n, %) | 0 | 1 (0,7) |
| Len DVT (n, %) | 5 (3,4) | 1 (0,7) |
| Fatálna DVT (n, %) | 0 | 0 |
| Nefatálna DVT (n, %) | 4 (2,8) | 0 |
| Neobjasnené úmrtie, pri ktorom nemožno vylúčiť VTE (n, %) | 1 (0,7) | 1 (0,7) |
| Žiadna zmena alebo rozšírenie trombotickej záťaže na základe výsledkov zobrazovacích vyšetrení (n,%) | 21 (14,5) | 29 (20,6) |
| Pomer rizík a | 1,01 | - |
| 2-stranný 95 % IS pre pomer rizík | (0,59; 1,72) | - |
IS = interval spoľahlivosti; DVT = hlboká žilová trombóza; mITT = modifikovaná populácia intent-to- treat; PE = pľúcna embólia; VTE = venózny tromboembolizmus.
a Pomer rizík edoxabánu a štandardnej liečby.
Poznámka: Posudzovaný kombinovaný primárny koncový ukazovateľ účinnosti zahŕňa symptomatický rekurentný VTE, úmrtie v dôsledku VTE a žiadnu zmenu alebo rozšírenie trombotickej záťaže na základe výsledkov zobrazovacích vyšetrení.
Poznámka: Hlavné obdobie liečby je definované ako obdobie od randomizácie do návštevy v 3. mesiaci + 3 dni.
Primárnym koncovým ukazovateľom bezpečnosti bola kombinácia závažných a klinicky významných nezávažných (CRNM) udalostí krvácania, ktoré nastali počas hlavného obdobia liečby
(3 mesiace + 3 dni).
Výsledky hodnotenia bezpečnosti boli srovnateľné v skupine s edoxabánom a v kontrolnej skupine so štandardnou liečbou. Celkovo 3 (2,1 %) účastníci v skupine s edoxabánom a 5 (3,5 %) účastníkov
v kontrolnej skupine zaznamenali aspoň 1 potvrdenú závažnú a CRNM udalosť krvácania počas hlavného obdobia liečby a počas obdobia liečby [HR (95 % IS): 0,60 (0,139; 2,597)].
Absorpcia
Edoxabán je absorbovaný s maximom plazmatickej koncentrácie v priebehu 1-2 hodín po perorálnom podaní tabliet edoxabánu. Absolútna biologická dostupnosť je približne 62 %. Jedlo zvyšuje maximum expozície tabletám edoxabánu v rôznej miere, ale má minimálny vplyv na celkovú expozíciu.
Edoxabán bol podávaný s jedlom alebo bez jedla v štúdiách ENGAGE AF-TIMI 48 a Hokusai-VTE, ako aj v štúdiách účinnosti a bezpečnosti u pediatrických pacientov. Edoxabán je slabo rozpustný pri
pH 6,0 alebo vyššom. Súbežné podávanie inhibítorov protónovej pumpy nemalo žiadny vplyv na expozíciu edoxabánu.
V štúdii s 30 zdravými účastníkmi boli hodnoty AUC a Cmax edoxabánu v dávke 60 mg podaného perorálne vo forme rozdrvenej tablety rozmiešanej v jablkovom pyré alebo nazogastrickou sondou po rozpustení vo vode bioekvivalentné s intaktnou tabletou. Vzhľadom na prediktabilný a dávkovo proporcionálny farmakokinetický profil edoxabánu sú výsledky biologickej dostupnosti tejto štúdie pravdepodobne aplikovateľné na menšie dávky edoxabánu.
Distribúcia
Dispozícia je bifázická. Priemerný distribučný objem je 107 l so smerodajnou odchýlkou (standard deviation, SD) 19,9 l.
In vitro je väzba na plazmatické proteíny približne 55 %. Pri dávkovaní jedenkrát denne neexistuje klinicky relevantná kumulácia edoxabánu (pomer kumulácie 1,14). Koncentrácie v rovnovážnom stave sa dosiahnu počas 3 dní.
Biotransformácia
Nezmenený edoxabán je prevládajúcou formou v plazme. Edoxabán je metabolizovaný hydrolýzou (prostredníctvom karboxylesterázy 1), konjugáciou alebo oxidáciou prostredníctvom CYP3A4/5
(< 10 %). Edoxabán má tri aktívne metabolity, prevládajúci metabolit (M-4), vytvorený hydrolýzou je aktívny a dosahuje menej ako 10 % expozície materskej zlúčenine u zdravých účastníkov. Expozícia ďalším metabolitom je menej ako 5 %. Edoxabán je substrátom efluxného transportéra P-gp, ale nie je substrátom pre vychytávacie transportéry, ako sú polypeptid transportujúci organický anión OATP1B1, transportéry organického aniónu OAT1 alebo OAT3, alebo transportér organického katiónu OCT2. Jeho aktívny metabolit je substrátom pre OATP1B1.
Eliminácia
U zdravých účastníkov je celkový klírens odhadovaný na 22 (± 3) l/hodinu; 50 % sa vylučuje obličkami (11 l/hodinu). Renálny klírens predstavuje približne 35 % podanej dávky. Metabolizmus a biliárne/črevné vylučovanie predstavujú zvyšný klírens. Polčas rozpadu pri perorálnom podaní je
10 – 14 hodín.
Linearita/nelinearita
U zdravých účastníkov vykazuje edoxabán približne dávke proporcionálnu farmakokinetiku pre dávky 15 mg až 60 mg.
Osobitné skupiny pacientov
Staršie osoby
Po zvážení funkcie obličiek a telesnej hmotnosti nemal vek žiadny ďalší klinicky významný vplyv na farmakokinetiku edoxabánu v populačnej farmakokinetickej analýze pivotnej štúdie fázy 3 pri NVAF (ENGAGE AF-TIMI 48).
Porucha funkcie obličiek
Plazmatická AUC u účastníkov s miernou (CrCl > 50 - 80 ml/min), stredne ťažkou
(CrCl 30 - 50 ml/min) a ťažkou (CrCl < 30 ml/min, ale nie dialyzovaných) poruchou funkcie obličiek sa zvýšila o 32 %, 74 % a 72 %, v uvedenom poradí, v porovnaní s účastníkmi s normálnou funkciou obličiek. U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa mení profil metabolitov a tvorí sa väčšie množstvo aktívnych metabolitov.
Medzi plazmatickou koncentráciou edoxabánu a anti-FXa aktivitou existuje lineárna korelácia bez ohľadu na renálnu funkciu.
Pacienti s ESRD (terminálnym štádiom ochorenia obličiek) podstupujúci peritoneálnu dialýzu mali o 93 % vyššiu celkovú expozíciu v porovnaní so zdravými účastníkmi.
Populačné farmakokinetické (PK) modelovanie naznačuje, že expozícia sa približne zdvojnásobí u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (CrCl 15 – 29 ml/min) v porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou obličiek.
Tabuľka 14 nižšie ukazuje anti-FXa aktivitu edoxabánu podľa kategórie CrCl pre každú indikáciu.
Tabuľka 14: Anti-FXa aktivita edoxabánu podľa CrCl
| Dávka edoxabánu | CrCl (ml/min) | Anti-FXa aktivita edoxabánu po dávke (IU/ml)1 | Anti-FXa aktivita edoxabánu pred dávkou (IU/ml)2 |
| Medián [rozmedzie 2,5 – 97,5 %] | |||
| Prevencia cievnej mozgovej príhody a systémovej embólie: NVAF | |||
| 30 mg jedenkrát | ≥ 30 až ≤ 50 | 2,92 | 0,53 |
| denne | [0,33 – 5,88] | [0,11 – 2,06] | |
| 60 mg jedenkrát | > 50 až ≤ 70 | 4,52 | 0,83 |
| denne* | [0,38 – 7,64] | [0,16 – 2,61] | |
| > 70 až ≤ 90 | 4,12 | 0,68 | |
| [0,19 – 7,55] | [0,05 – 2,33] | ||
| > 90 až ≤ 110 | 3,82 | 0,60 | |
| [0,36 – 7,39] | [0,14 – 3,57] | ||
| > 110 až ≤ 130 | 3,16 | 0,41 | |
| [0,28 – 6,71] | [0,15 – 1,51] | ||
| > 130 | 2,76 | 0,45 | |
| [0,12 – 6,10] | [0,00 – 3,10] | ||
| Liečba DVT, liečba PE a prevencia rekurentných DVT a PE (VTE) | |||
| 30 mg jedenkrát | ≥ 30 až ≤ 50 | 2,21 | 0,22 |
| denne | [0,14 – 4,47] | [0,00 – 1,09] | |
| 60 mg jedenkrát | > 50 až ≤ 70 | 3,42 | 0,34 |
| denne* | [0,19 – 6,13] | [0,00 – 3,10] | |
| > 70 až ≤ 90 | 2,97 | 0,24 | |
| [0,24 – 5,82] | [0,00 – 1,77] | ||
| > 90 až ≤ 110 | 2,82 | 0,20 | |
| [0,14 – 5,31] | [0,00 – 2,52] | ||
| > 110 až ≤ 130 | 2,64 | 0,17 | |
| [0,13 – 5,57] | [0,00 – 1,86] | ||
| > 130 | 2,39 | 0,13 | |
| [0,10 – 4,92] | [0,00 – 2,43] | ||
* Zníženie dávky na 30 mg pre nízku telesnú hmotnosť ≤ 60 kg alebo určité súbežné inhibítory P-gp
1 Hodnota po dávke je ekvivalentná Cmax (vzorky po dávke boli odobrané 1 – 3 hodiny po podaní edoxabánu)
2 Hodnota pred dávkou je ekvivalentná Cmin
Hoci sa pri liečbe edoxabánom nevyžaduje bežné monitorovanie, antikoagulačný efekt edoxabánu je možné odhadnúť pomocou kalibrovaného kvantitatívneho testu pre anti-FXa, ktorý môže byť užitočný vo výnimočných situáciách, kde znalosť expozície edoxabánu môže pomôcť informovať v klinických rozhodnutiach ako napr. predávkovanie a urgentná operácia (pozri tiež časť 4.4).
4-hodinová hemodialýza redukovala celkovú expozíciu edoxabánu o menej ako 9 %.
Porucha funkcie pečene
Pacienti s miernou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie pečene vykazovali porovnateľnú farmakokinetiku a farmakodynamiku voči ich príslušnej zdravej kontrolnej skupine. Edoxabán sa neskúmal u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.2).
Pohlavie
Po zvážení telesnej hmotnosti, nemalo pohlavie žiadny ďalší klinicky významný vplyv na farmakokinetiku edoxabánu v populačnej farmakokinetickej analýze štúdie fázy 3 u NVAF (ENGAGE AF-TIMI 48).
Etnický pôvod
V populačnej farmakokinetickej analýze štúdie ENGAGE AF-TIMI 48 boli maximum a celková expozícia u ázijských a neázijských pacientov porovnateľné.
Pediatrická populácia
Farmakokinetika edoxabánu bola posudzovaná pomocou populačného farmakokinetického (population pharmacokinetic, PopPK) modelu u 208 pediatrických účastníkov v 3 klinických štúdiách (Hokusai VTE PEDIATRICS, ENNOBLE-ATE a jednodávková PK/PD štúdia). Do analýzy PopPK boli zahrnuté farmakokinetické údaje 141 pediatrických účastníkov zaradených do štúdií Hokusai VTE PEDIATRICS a ENNOBLE-ATE. Expozícia edoxabánu u pediatrických účastníkov sa pohybovala v rozmedziach pozorovaných pri dospelých pacientoch, ale u 20 – 30 % dospievajúcich vo veku 12 až < 18 rokov bola expozícia znížená, v porovnaní s dospelými, ktorí užívali 60 mg tablety edoxabánu. V štúdiách Hokusai VTE PEDIATRICS a ENNOBLE-ATE boli pozorované geometrické priemery minimálnych expozícií edoxabánu v pediatrickej populácii 7,8 ng/ml u účastníkov vo veku
0 až < 6 mesiacov (N = 10), 8,6 ng/ml u účastníkov vo veku 6 mesiacov až < 2 roky (N = 19), 7,4 ng/ml u účastníkov vo veku 2 až < 6 rokov (N = 37), 13,7 ng/ml u účastníkov vo veku 6 až
< 12 rokov (N = 37) a 10,8 ng/ml u účastníkov vo veku 12 až < 18 rokov (N = 39).
Telesná hmotnosť
V populačnej farmakokinetickej analýze štúdie ENGAGE AF-TIMI 48 pri NVAF, sa u pacientov s mediánom nízkej telesnej hmotnosti (55 kg) zvýšila Cmax o 40 % a AUC o 13 %, v porovnaní
s pacientmi s mediánom vysokej telesnej hmotnosti (84 kg). V klinických štúdiách fázy 3 (obidve indikácie NVAF a VTE) mali pacienti s telesnou hmotnosťou ≤ 60 kg zníženú dávku edoxabánu na 50 % a mali podobnú účinnosť a menej krvácania v porovnaní s warfarínom.
Farmakokinetický(é)/farmakodynamický(é) vzťah(y)
PT, INR, aPTT a anti-FXa lineárne korelujú s koncentráciami edoxabánu u dospelých. Lineárna korelácia bola taktiež pozorovaná medzi aktivitou anti-FXa a plazmatickou koncentráciou edoxabánu u pediatrických pacientov vo veku od narodenia do 18 rokov. Celkovo boli PK-PD vzťahy
u pediatrických pacientov vo veku od narodenia do 18 rokov podobné ako u dospelých pacientov s VTE. Variabilita PD však vyvolala značnú neistotu pri hodnotení tohto vzťahu.
Farmaceutické informácie - Roteas 60 mg
Jadro tablety
manitol (E421) predželatinovaný škrob krospovidón (E1202) hydroxypropylcelulóza (E463) stearát horečnatý (E470b)
Filmový obal
hypromelóza (E464) makrogol (8000) oxid titaničitý (E171) mastenec (E553b) karnaubský vosk
Roteas 15 mg filmom obalené tablety
žltý oxid železitý (E172) červený oxid železitý (E172)
Roteas 30 mg filmom obalené tablety
červený oxid železitý (E172)
Roteas 60 mg filmom obalené tablety
žltý oxid železitý (E172)
Roteas 15 mg filmom obalené tablety
PVC/hliníkové blistre v škatuliach obsahujúcich 10 filmom obalených tabliet. PVC/hliníkové blistre s perforáciou umožňujúcou oddelenie jednotlivej dávky v škatuliach obsahujúcich 10 × 1 filmom obalenú tabletu.
Roteas 30 mg filmom obalené tablety
PVC/hliníkové blistre v škatuliach obsahujúcich 10, 14, 28, 30, 56, 60, 84, 90, 98, 100 filmom obalených tabliet.
PVC/hliníkové blistre s perforáciou umožňujúcou oddelenie jednotlivej dávky v škatuliach obsahujúcich 10 × 1, 50 × 1 a 100 × 1 filmom obalenú tabletu.
HDPE fľaše s PP uzáverom so závitom obsahujúce 90 filmom obalených tabliet. Roteas 60 mg filmom obalené tablety
PVC/hliníkové blistre v škatuliach obsahujúcich 10, 14, 28, 30, 56, 60, 84, 90, 98, 100 filmom obalených tabliet.
PVC/hliníkové blistre s perforáciou umožňujúce oddelenie jednotlivej dávky v škatuliach obsahujúcich 10 × 1, 50 × 1 a 100 × 1 filmom obalenú tabletu.
HDPE fľaše s PP uzáverom so závitom obsahujúce 90 filmom obalených tabliet. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.