IRUMED 20 mg Tableta

Hypertenzia

Liečba hypertenzie

Srdcové zlyhanie

Liečba symptomatického srdcového zlyhania.

Akútny infarkt myokardu

Krátkodobá (6 týždňová) liečba hemodynamicky stabilného pacienta vpriebehu 24 hodín po akútnom infarkte myokardu.

Renálne komplikácie pri ochorení diabetes mellitus

Liečba ochorenia obličiek u pacienta shypertenziou s 2. typom diabetes mellitus a počiatočnou nefropatiou (pozri časť 5.1).

Spôsob podávania

IRUMED sa má podávať perorálne vjednej dennej dávke. Podobne ako iné lieky sdávkovaním jedenkrát denne a IRUMED sa má užívať každý deň približne v tom istom čase. Absorpcia tabliet lizinoprilu nie je ovplyvnená jedlom. Dávkovanie má byť individuálne, podľa typu pacienta a odpovede krvného tlaku (pozri časť 4.4).

Dávkovanie

Hypertenzia

IRUMED sa môže užívať vmonoterapii alebo vkombinovanej liečbe sinými antihypertenzívami (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).

Úvodná dávka

U pacientov shypertenziou sa zvyčajne odporúča úvodná dávka 10 mg. U pacientov svýrazne aktivovaným systémom renín-angiotenzín-aldosterón (najmä pri renovaskulárnej hypertenzii, deplécii solí a/alebo tekutín, dekompenzácii srdca alebo závažnej hypertenzii) môže nastať po úvodnej dávke prílišný pokles krvného tlaku. U týchto pacientov sa preto odporúčajú úvodné dávky 2,5 - 5 mg, pričom liečba by sa mala začať pod lekárskym dohľadom. Ak je prítomná porucha funkcie obličiek, sú potrebné nižšie úvodné dávky (pozri tab. 1).

Udržiavacia dávka

Obvyklá účinná udržiavacia dávka je 20 mg jedenkrát denne. Všeobecne platí, že ak sa žiadaný terapeutický účinok nedosiahne vpriebehu 2 až 4 týždňov surčitou dávkou, dávka sa môže zvýšiť. Najvyššia maximálna dávka použitá v kontrolovaných dlhodobých klinických skúšaniach bola 80 mg denne.

Pacienti liečení diuretikami

Po začatí liečby IRUMEDOM sa môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Pravdepodobnosť je vyššia u pacientov, ktorí sú súčasne liečení diuretikami. U týchto pacientov sa odporúča opatrnosť, nakoľko môžu mať depléciu solí a/alebo tekutín. Liečbu diuretikami treba prerušiť 2-3 dni pred začatím podávania IRUMEDU. U hypertenzných pacientov, u ktorých nie je možné prerušiť podávanie diuretika treba začať terapiu IRUMEDOM dávkou 5 mg. Je potrebné monitorovanie renálnych funkcií a hladiny sérového draslíka. Nasledujúce dávkovanie IRUMEDU treba upraviť podľa reakcie krvného tlaku. Ak je to potrebné, môže sa pokračovať v podávaní diuretík (pozri časti 4.4 a 4.5).

Úprava dávkovania pri renálnej insuficiencii

Dávkovanie u pacientov s renálnou insuficienciou by malo byť založené na klírense kreatinínu ako je to uvedené v tabuľke č. 1

Tabuľka 1 - Úprava dávkovania u pacientov sporuchou funkcie obličiek

Klírens kreatinínu (ml/min)	Úvodná dávka (mg/deň)
< 10 ml/min (vrátane dialyzovaných pacientov)	2,5 mg *
10 - 30 ml/min	2,5 - 5 mg
31 - 80 ml/min	5 - 10 mg

* ^x Dávkovanie, resp. frekvenciu podávania treba upraviť podľa reakcie krvného tlaku.

Dávkovanie sa môže titrovať smerom nahor, až kým nie je krvný tlak kontrolovaný alebo na maximálnu dávku 40mg denne.

Pediatrická populácia

Použitie u detí a dospievajúcich s hypertenziou vo veku od 6 do 16 rokov

Odporúčaná počiatočná dávka je 2,5 mg jedenkrát denne u pacientov shmotnosťou od 20 kg do 50kg a 5 mg raz denne u pacientov shmotnosťou ≥50 kg. Dávkovanie je potrebné individuálne upraviť do maximálnej dennej dávky 20 mg u pacientov stelesnou hmotnosťou od 20 kg do 50 kg a 40 mg u pacientov s telesnou hmotnosťou ≥50 kg. Dávky vyššie ako 0,61 mg/kg (alebo prevyšujúce 40 mg) neboli u pediatrických pacientov skúmané (pozri časť 5.1).

U detí so zníženou funkciou obličiek sa má zvážiť nižšia počiatočná dávka alebo predĺžený interval dávkovania.

Srdcové zlyhanie

U pacientov so symptomatickým srdcovým zlyhaním sa má IRUMED užívať ako prídavná liečba kdiuretikám a ak je to vhodné, aj k digoxínu alebo betablokátorom. Úvodná dávka lizinoprilu je 2,5 mg jedenkrát denne, pod lekárskym dohľadom, aby sa zistil účinok na krvný tlak. Dávkovanie IRUMEDU by sa malo zvyšovať:

• o prírastky nie väčšie ako 10 mg,

• vintervaloch nie kratších ako 2 týždne,

• do najvyššej pacientom tolerovanej dávky, maximálne však do dávky 35 mg jedenkrát denne.

Úpravu dávkovania je potrebné prevádzať podľa klinickej odpovede každého jednotlivého pacienta. U pacientov s vysokým rizikom symptomatickej hypotenzie, napr. pacienti s depléciou soli s alebo bez hyponatriémie alebo pacienti, ktorí dostávali vysoké dávky diuretík, je potrebné tieto stavy korigovať pred začiatkom podávania IRUMEDU. Je nevyhnutné monitorovať obličkové funkcie a hladiny sérového draslíka (pozri časť 4.4).

Akútny infarkt myokardu

Pacientom má byť poskytnutá primeraná, štandardne odporúčaná liečba, ako sú trombolytiká, kyselina acetylsalicylová a betablokátory. Spolu sIRUMEDOM môže byť podávaný intravenózne alebo transdermálne nitroglycerín.

Úvodná dávka (prvé tri dni po infarkte)

Liečba IRUMEDOM sa môže začať vpriebehu 24 hodín od objavenia sa príznakov. Liečba sa nemá začať, ak systolický tlak krvi je nižší ako 100 mm Hg. Prvá dávka lizinoprilu je 5 mg podaná perorálne, po 24 hodinách nasleduje dávka 5 mg, po 48 hodinách 10 mg a ďalej 10 mg jedenkrát denne. U pacientov s nízkym systolickým tlakom (120 mmHg alebo menej) na začiatku liečby alebo počas prvých troch dní po infarkte by mala byť podaná nižšia dávka - 2,5 mg perorálne (pozri časť 4.4).

Vprípadoch poruchy funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 80 ml/min ) je potrebné úvodnú dávku IRUMEDU prispôsobiť klírensu kreatinínu pacienta (pozri tab. 1).

Udržiavacia dávka

Udržiavacia dávka je 10 mg jedenkrát denne.

Ak sa objaví hypotenzia (systolický tlak krvi nižší alebo rovný 100 mm Hg), denná udržiavacia dávka má byť znížená na 5 mg, alebo prechodne až na 2,5 mg. Ak hypotenzia pretrváva (systolický tlak krvi menej ako 90 mm Hg pretrvávajúci viac ako 1 hodinu), liečba IRUMEDOM sa má ukončiť.

Liečba má pokračovať 6týždňov, potom sa má zdravotný stav pacienta znova vyhodnotiť. Pacienti, uktorých sa vyvinuli symptómy srdcového zlyhania, majú vliečbe IRUMEDOM pokračovať (pozri časť 4.2).

Renálne komplikácie diabetes mellitus

Uhypertenzných pacientov sdiabetes mellitus typu 2 a začínajúcou nefropatiou je dávka 10mg IRUMEDU jedenkrát denne, pričom sa vprípade potreby môže zvýšiť na 20mg jedenkrát denne, aby sa dosiahol diastolický krvný tlak vsede nižší ako 90mmHg.

Vprípadoch poruchy funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 80 ml/min) je potrebné úvodnú dávku IRUMEDU prispôsobiť klírensu kreatinínu pacienta (pozri tab. 1).

Užívanie udetí a dospievajúcich

K dispozícii sú len obmedzené skúsenosti s účinnosťou a bezpečnosťou uhypertenzných detí starších ako 6 rokov, pričom s inými indikácimi nie sú žiadne skúsenosti (pozri časť 5.1). Lizinopril sa neodporúča u detí s indikáciami inými, ako je hypertenzia.

Lizinopril sa neodporúča u detí mladších ako 6 rokov, ani u detí s ťažkou poruchou obličiek (GFR < 30 ml/min/1,73m²) (pozri časť 5.2).

Použitie u starších osôb

Vklinických štúdiách sa nezaznamenali zmeny vúčinnosti a bezpečnosti lieku vzhľadom na vek.

Ak je však vyšší vek spojený soznížením renálnej funkcie, na určenie počiatočnej dávky IRUMEDU sa má použiť odporúčanie uvedené vtabuľke 1. Následne sa má dávkovanie upraviť podľa reakcie krvného tlaku.

Použitie u pacientov po transplantácii obličiek

Nie sú skúsenosti spodávaním IRUMEDU pacientom, ktorí sa nedávno podrobili transplantácii obličky. Liečba IRUMEDOM sa preto u nich neodporúča.

Precitlivenosť na lizinopril, alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených včasti 6.1.

Precitlivenosť na akýkoľvek inhibítor angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE),

• angioneurotický edém, spojený spredchádzajúcou liečbou ACE inhibítorom vanamnéze,

• hereditárny alebo angioneurotický edém,

• druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

• súbežné používanie IRUMEDU s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované upacientovs diabetes mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR <60 ml/min/1,73 m²) (pozri časti 4.5 a 5.1).

• súbežná liečba sakubitrilom/valsartanom. Liečba IRUMEDOM sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky sakubitrilu/valsartanu (pozri tiež časti 4.4 a 4.5).

Symptomatická hypotenzia

Symptomatická hypotenzia bola zriedkavo pozorovaná u nekomplikovaných hypertonikov. U hypertonických pacientov, liečených IRUMEDOM, nastáva hypotenzia s väčšou pravdepodobnosťou, ak je pacient v objemovej deplécii, napr. pri diuretickej terapii, diétnom obmedzení soli, pri dialýze, hnačke alebo vracaní, alebo upacientov sťažkou renín-dependentnou hypertenziou (pozri časti 4.5 a 4.8). Výskyt symptomatickej hypotenzie bol pozorovaný u pacientov so zlyhaním srdca s alebo bez renálnej insuficiencie. Najpravdepodobnejšie nastáva u pacientov s ťažkým stupňom zlyhania srdca, ktorí dostávali vysoké dávky diuretík účinkujúcich v Henleho kľučke, pri hyponatriémii alebo poruche funkcie obličiek. Upacientov so zvýšeným rizikom symptomatickej hypotenzie sa má starostlivo sledovať začiatok liečby a úprava dávky. Podobnú pozornosť vyžadujú pacienti sischemickým srdcovým alebo cerebrovaskulárnym ochorením, uktorých by výrazný pokles krvného tlaku mohol mať za následok infarkt myokardu alebo cerebrovaskulárnu príhodu.

Ak dôjde k hypotenzii treba pacienta uložiť do polohy na znak a ak je to potrebné, má sa mu intravenózne podať infúzia fyziologického roztoku. Prechodná hypotenzia, ako odpoveď na liečbu, nie je kontraindikáciou pre ďalšie dávky, ktoré sa zvyčajne môžu podať bez komplikácií, akonáhle sa po expanzii objemu zvýši krvný tlak.

U niektorých pacientov so zlyhaním srdca, ktorí majú normálny alebo nízky krvný tlak, môže po podaní IRUMEDU dôjsť k ďalšiemu poklesu systémového krvného tlaku. Tento účinok môžeme očakávať a nie je zvyčajne dôvodom k prerušeniu liečby. Keď sa hypotenzia stáva symptomatickou, môže byť nevyhnutné znížiť dávkovanie alebo prerušiť podávanie IRUMEDU.

Hypotenzia pri akútnom infarkte myokardu

Liečba IRUMEDOM nesmie byť začatá u pacientov s akútnym infarktom myokardu, u ktorých je riziko ďalšieho vážneho zhoršenia hemodynamiky po liečbe vazodilatanciami.

Sú to pacienti so systolickým tlakom 100 mmHg alebo nižším, alebo pacienti v kardiogénnom šoku. Počas prvých troch dní po infarkte je potrebné znížiť dávku, ak je systolický tlak 120 mmHg alebo nižší. Udržiavacie dávky treba znížiť na 5 mg, alebo prechodne na 2,5 mg, ak je systolický tlak 100 mmHg alebo menej. Keď hypotenzia pretrváva (systolický tlak je nižší ako 90 mmHg viac ako jednu hodinu), podávanie IRUMEDU treba prerušiť.

Aortálna a mitrálna stenóza/hypertrofická kardiomyopatia

Podobne ako iné ACE inhibítory aj IRUMED sa má podávať sopatrnosťou u pacientov so stenózou mitrálnej chlopne a obštrukciou výtokovej časti ľavej komory, ako je aortálna stenóza alebo hypertrofická kardiomyopatia.

Porucha funkcie obličiek

Pri poruche funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 80 ml/min) je potrebné úvodné dávkovanie IRUMEDU prispôsobiť klírensu kreatinínu pacienta (pozri tab. 1 včasti 4.2) apotom vzávislosti od reakcie pacienta na liečbu. Kbežnej lekárskej praxi u týchto pacientov patrí rutinné monitorovanie hladín draslíka a kreatinínu.

U pacientov so zlyhaním srdca môže hypotenzia po začatí terapie ACE inhibítormi viesť k ďalšiemu zhoršeniu funkcie obličiek. Akútne zlyhanie obličiek, ktoré bolo hlásené v týchto prípadoch bolo obvykle reverzibilné.

U niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych tepien alebo stenózou artérie solitárnej obličky, ktorí boli liečení inhibítormi angiotenzín- konvertujúceho enzýmu, bol pozorovaný vzostup sérovej urey a sérového kreatínu. Tieto zmeny boli po prerušení terapie reverzibilné. Vyskytujú sa najmä u pacientov s renálnou insuficienciou. Ak je prítomná aj renovaskulárna hypertenzia, je zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie. U týchto pacientov musí byť liečba začatá nízkymi dávkami, starostlivou titráciou a pod prísnym lekárskym dohľadom. Keďže liečba diuretikami môže prispievať kuvedeným komplikáciám, liečba diuretikami musí byť prerušená a funkcia obličiek musí byť počas prvých týždňov liečby IRUMEDOM monitorovaná.

U niektorých hypertenzných pacientov, ktorí predtým nemali zjavné renovaskulárne ochorenie obličiek došlo k miernemu prechodnému zvýšeniu sérovej urey a sérového kreatínu, najmä keď bol IRUMED podávaný súčasne s diuretikami. Vyskytuje sa to najmä u pacientov s už existujúcim poškodením obličiek. Je potrebné znížiť dávkovanie alebo prerušiť podávanie diuretika a/ alebo IRUMEDU.

Pri akútnom infarkte myokardu sa neodporúča začať liečbu IRUMEDOM u pacientov, u ktorých je renálna dysfunkcia stanovená zvýšenými hodnotami sérového kreatínu nad 177 mol/1 a/alebo proteinúriou nad 500 mg/24 hod. Keď sa renálna dysfunkcia vyvinie počas liečby IRUMEDOM (sérová koncentrácia kreatínu sa zvýši nad 265 micromol/l alebo na dvojnásobok hodnoty pred začatím terapie), lekár má zvážiť vysadenie IRUMEDU.

Precitlivenosť/angioedém

Angioedém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana sa menej často zaznamenal u pacientov liečených inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu, vrátane IRUMEDU. Ich rozvoj môže nastať kedykoľvek počas liečby. V takom prípade by mala byť liečba IRUMEDOM okamžite prerušená a mala by byť zahájená liečba a príslušné monitorovanie na zaistenie úplného vymiznutia príznakov pred prepustím pacientov. Aj vprípade, keď edém postihol len jazyk bez respiračných problémov, je nutné pacienta podrobiť dlhšiemu sledovaniu, pretože liečba antihistaminikami a kortikosteroidmi nemusí byť vždy účinná.

Veľmi zriedkavo boli hlásené prípady úmrtia vsúvislosti s angioedémom, spojeným sedémom laryngu alebo jazyka. U pacientov spostihnutím jazyka, hlasiviek alebo hrtana je pravdepodobná blokáda dýchacích ciest, najmä utých, ktorí majú v anamnéze prekonaný chirurgický zákrok na dýchacích cestách. Vtakýchto prípadoch je potrebné urýchlene poskytnúť príslušnú liečbu. Tá môže zahŕňať podávanie adrenalínu a/alebo zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest. Pacient musí byť pod prísnym lekárskym dohľadom až do úplného a pretrvávajúceho ústupu príznakov.

Inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu spôsobujú vyšší výskyt angioedému u pacientov čiernej pleti ako uostatných pacientov.

Súbežné užívanie inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) so sakubitrilom/valsartanom je kontraindikované v dôsledku zvýšeného rizika angioedému. Liečba sakubitrilom/valsartanom sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky lizinoprilu. Liečba lizinoprilom sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky sakubitrilu/valsartanu (pozri časti 4.3 a 4.5).

Súbežné užívanie inhibítorov ACE s racekadotrilom, inhibítormi mTOR (mammalian target of rapamycin, cicavčia cieľová kináza rapamycínu) (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom môže viesť k zvýšenému riziku angioedému (napr. opuch dýchacích ciest alebo jazyka, s poruchou respiračnej funkcie alebo bez nej) (pozri časť 4.5). Pri začatí liečby racekadotrilom, inhibítormi mTOR (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom u pacientov, ktorí už užívajú inhibítor ACE, je potrebná opatrnosť.

Pacienti s anamnézou angioedému bez vzťahu k terapii ACE inhibítormi môžu mať zvýšené riziko angioedému pri užívaní ACE inhibítora (pozri časť 4.3).

Anafylaktoidné reakcie u pacientov podrobujúcich sa hemodialýze

Anafylaktoidné reakcie boli hlásené u pacientov liečených dialýzou s použitím vysoko prietokových membrán (napr. AN 69 ) a súčasne liečených ACE inhibítorom. U týchto pacientov je potrebné zvážiť použitie iného typu dialyzačnej membrány alebo inej skupiny antihypertenzných látok.

Anafylaktoidné reakcie počas aferézy LDL (lipoproteínmi s nízkou hustotou)

Život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie sa vzácne objavili u pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas LDL aferézy (lipoproteínmi s nízkou hustotou) sdextránsulfátom. Týmto reakciám sa zabránilo dočasným prerušením liečby ACE inhibítormi pred každou aferézou.

Desenzibilizácia

U pacientov, ktorí používajú ACE inhibítory sa vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie počas desenzibilizácie (napr. jedom blanokrídleho hmyzu). Uniektorých pacientov sa dá vyhnúť týmto reakciám dočasným prerušením terapie ACE inhibítormi pred každou desenzibilizáciou, avšak znovu sa objavili po neuváženom opätovnom podaní lieku.

Zlyhanie pečene

Veľmi zriedkavo boli ACE inhibítory spájané srozvojom syndrómu, ktorý sa začína cholestatickou žltačkou a progreduje do fulminantnej nekrózy končiacou niekedy smrťou. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. Pacienti užívajúci IRUMED, u ktorých sa vyvinie žltačka alebo výrazný vzostup pečeňových enzýmov, musia prerušiť liečbu IRUMEDOM a podrobiť sa vhodnej liečbe.

Neutropénia/agranulocytóza

Neutropénia/agranulocytóza, trombocytopénia a anémia boli hlásené u pacientov užívajúcich ACE inhibítory. U pacientov snormálnymi renálnymi funkciami a bez iných komplikujúcich faktorov sa neutropénia rozvinie zriedka. Neutropénia a agranulocytóza sú po vysadení liečby ACE inhibítorom reverzibilné. IRUMED by mali smimoriadnou opatrnosťou užívať pacienti skolagénovými vaskulárnymi ochoreniami, imunosupresívnou liečbou, liečbou alopurinolom alebo prokaínamidom, alebo kombináciou týchto komplikujúcich faktorov, najmä ak je už pred liečbou prítomná porucha funkcie obličiek. U niektorých pacientov nastalrozvoj závažných infekcií, ktoré vniekoľkých prípadoch nereagovali na intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak IRUMED užívajú takýto pacienti, sú nutné pravidelné kontroly počtu bielych krviniek a pacientov treba poučiť, že majú hlásiť akýkoľvek príznak infekcie.

Rasa

Inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu spôsobujú vyšší výskyt angioedému u pacientov čiernej pleti ako uostatných pacientov.

Podobne ako iné ACE inhibítory aj IRUMED môže byť menej účinný pri znižovaní krvného tlaku upacientov čiernej pleti vporovnaní sostatnou populáciou, pravdepodobne zdôvodu vyššej prevalencie stavov snízkou hladinou renínu vhypertenznej populácie čiernej pleti.

Kašeľ

Kašeľ bol hlásený pri použití ACE inhibítorov. Charakteristický je trvalý neproduktívny kašeľ, ktorý prestáva po prerušení liečby. Kašeľ vyvolaný ACE inhibítormi treba vziať do úvahy ako súčasť diferenciálnej diagnostiky kašľa.

Chirurgia / anestézia

U pacientov, ktorí sa podrobujú väčšiemu chirurgickému zákroku, alebo počas anestézie látkami vyvolávajúcimi hypotenziu, môže IRUMED blokovať tvorbu angiotenzínu II pri druhotnom kompenzačnom uvoľnení renínu. Ak dôjde k hypotenzii a predpokladá sa, že je spôsobená uvedeným mechanizmom, môže byť upravená zvýšením objemu.

Hladiny draslíka v sére

Inhibítory ACE môžu spôsobiť hyperkaliémiu, pretože inhibujú uvoľňovanie aldosterónu. Účinok zvyčajne nie je významný u pacientov s normálnou funkciou obličiek. Avšak hyperkaliémia sa môže vyskytnúť u pacientov s poruchou funkcie obličiek a/alebo u pacientov užívajúcich doplnky draslíka (vrátane náhrad solí), draslík šetriace diuretiká, trimetoprim alebo kotrimoxazol známy tiež ako trimetoprim/sulfametoxazol a predovšetkým antagonisty aldosterónu alebo blokátory receptorov angiotenzínu. Draslík šetriace diuretiká a blokátory receptorov angiotenzínu sa majú používať s opatrnosťou u pacientov užívajúcich inhibítory ACE a u týchto pacientov sa má sledovať hladina draslíka v sére a funkcia obličiek (pozri časť 4.5).

Pacienti sdiabetes mellitus

Počas prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom u diabetických pacientov liečených perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom je potrebné pravidelné monitorovanie glykémie (pozri časť 4.5 ).

Lítium

Kombinácia lítia aIRUMEDU sa všeobecne neodporúča (pozri časť 4.5).

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Gravidita

Počas gravidity nemá byť začatá liečba ACE inhibítormi. Ak nepretržitá liečba ACE inhibítormi nie je nevyhnutná, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pre použitie vgravidite. V prípade potvrdenej gravidity je potrebné liečbu ACE inhibítormi ihneď prerušiť a ak je to vhodné, treba začať alternatívnu liečbu (pozri časti 4.3 a 4.6).

Lieky zvyšujúce riziko angioedému

Súbežné užívanie inhibítorov ACE so sakubitrilom/valsartanom je kontraindikované, pretože sa zvyšuje riziko angioedému (pozri časť 4.3 a 4.4).

Súbežné užívanie inhibítorov ACE s racekadotrilom, inhibítormi mTOR (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom môže viesť k zvýšenému riziku angioedému (pozri časť 4.4).

Diuretiká

Keď sa pacientovi, ktorý užíva IRUMED pridáva k terapii diuretikum, antihypertenzný účinok je zvyčajne aditívny.

U pacientov, ktorí už užívajú diuretiká, najmä u tých, ktorí ich začali práve užívať, môže občas

dôjsť k nadmernému poklesu krvného tlaku, pokiaľ je k terapii pridaný IRUMED. Možnosť výskytu symptomatickej hypotenzie po liečbe IRUMEDOM sa dá znížiť na minimum prerušením podávania diuretika pred začatím liečby IRUMEDOM (pozri časti 4.4 a 4.2).

Draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo náhrady solí obsahujúcich draslík

Hoci hladiny draslíka v sére zvyčajne zostávajú v rámci normálnych hodnôt, u niektorých pacientov liečených lizinoprilom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia. Užívanie draslík šetriacich diuretík (napr. spironolaktón, triamterén alebo amilorid), doplnkov draslíka alebo náhrad solí obsahujúcich draslík môže viesť k významnému zvýšeniu hladín draslíka v sére. Opatrnosť je tiež potrebná pri súbežnom podávaní lizinoprilu s inými liekmi, ktoré zvyšujú hladinu draslíka v sére, napríklad trimetoprim a kotrimoxazol (trimetoprim/sulfametoxazol), keďže trimetoprim pôsobí ako draslík šetriace diuretikum, rovnako ako amilorid. Preto sa užívanie lizinoprilu v kombinácii s vyššie uvedenými liekmi neodporúča. Ak je indikované ich súbežné užívanie, majú sa užívať s opatrnosťou a majú sa často sledovať hladiny draslíka v sére.

Cyklosporín

Pri súbežnom užívaní inhibítorov ACE s cyklosporínom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia. Odporúča sa monitorovanie hladiny draslíka v sére.

Heparín

Hyperkaliémia sa môže vyskytnúť pri súbežnom užívaní inhibítorov ACE s heparínom. Odporúča sa monitorovanie hladiny draslíka v sére.

Lítium

Počas súčasného podávania lítia sACE inhibítormi bolo hlásené reverzibilné zvýšenie hladiny

sérových koncentrácií lítia a jeho toxicity. Súčasné podávanie s tiazidovými diuretikami

môže zvýšiť riziko toxicity lítia, ako aj zvýšiť už existujúcu toxicitu lítia ACE inhibítormi. Užívanie IRUMEDU slítiom sa neodporúča, ale pokiaľ je táto kombinácia nevyhnutná, treba starostlivo monitorovať sérové hladiny lítia (pozri časť 4.4).

Nesteroidové antireumatiká (NSA) vrátane acetylsalicylovej kyseliny≥3g/deň

Chronické podávanie NSA môže znížiť antihypertenzný účinok ACE inhibítorov. NSA a ACE inhibítory vykazujú aditívny efekt vzvyšovaní hladiny sérového draslíka a môžu spôsobiť zhoršenie renálnych funkcií. Tento účinok je zvyčajne reverzibilný. Ojedinele môže nastaťakútne renálne zlyhanie, najmä u pacientov so zníženou funkciou obličiek, napríklad u starších alebo dehydratovaných pacientov.

Zlato

Nitritoidné reakcie (symptómy vazodilatácie vrátane začervenania, nevoľnosti, závratov a hypotenzia, ktoré môžu byť veľmi závažné) po injekčnom podaní zlata (napríklad aurotiomalátu sodného ) boli hlásené častejšie u pacientov liečených ACE inhibítormi.

Iné antihypertenzíva

Súčasné užívanie týchto liekov slizinoprilom môže zvýšiť hypotenzný účinok lizinoprilu. Súčasné užívanie snitroglycerínom ainými nitrátmi, alebo inými vazodilatanciami môže ešte viac znížiť krvný tlak.

Tricyklické antidepresíva /antipsychotiká/ anestetiká

Súčasné užívanie určitých anestetických prípravkov, tricyklických antidepresív a antipsychotík sACE inhibítormi môže spôsobiť ďalší pokles krvného tlaku (pozri časť 4.4).

Sympatomimetiká

Sympatomimetiká môžu znižovať antihypertenzný účinok ACE inhibítorov.

Antidiabetiká

Epidemiologické štúdie dokazujú, že súčasné podávanie ACE inhibítorov a antidiabetík (inzulínu, perorálnych antidiabetík) môže viesť kprehĺbeniu hypoglykemického účinku srizikom vzniku hypoglykémie. Rozvoj tohto fenoménu sa zdá pravdepodobnejší počas prvých týždňov kombinovanej liečby a u pacientov srenálnym poškodením.

Kyselina acetylsalicylová, trombolytiká, betablokátory, nitráty

IRUMED sa môže užívať súčasne s kyselinou acetylsalicylovou (v kardiologických dávkach), trombolytikami, betablokátormi a/alebo nitrátmi.

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Gravidita

Užívanie ACE inhibítorov sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Užívanie ACE inhibítorov je kontraindikované počas druhého atretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).

Epidemiologický dôkaz rizika teratogenicity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity nebol výrazný; malé zvýšenie rizika sa však nedá vylúčiť.

Ak nepretržitá liečba ACE inhibítormi nie je nevyhnutná, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pre použitie vgravidite. V prípade potvrdenej gravidity je potrebné liečbu ACE inhibítormi ihneď prerušiť a ak je to vhodné, treba začať alternatívnu liečbu.

Je známe, že expozícia ACE inhibítorom počas druhého a tretieho trimestra vyvoláva u človeka fetotoxicitu (znížená renálna funkcia, oligohydramnión, retardácia osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia). (pozri tiež časť 5.3).

Ak by sa od druhého trimestra gravidity vyskytla expozícia ACE inhibítorom, odporúča sa ultrazvuková kontrola renálnej funkcie a lebky.

Dojčatá, ktorých matky užívali ACE inhibítory majú byť pozorne sledované na hypotenziu (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).

Laktácia

Pretože nie je kdispozícii dostatok informácií o používaní IRUMEDU počas dojčenia, neodporúča sa užívanie IRUMEDU počas dojčenia. Je vhodnejšie prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má potvrdený bezpečnostný profil pre použitie počas dojčenia, najmä ak sa jedná odojčenie novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

Je nepravdepodobné, že by IRUMED mal vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Pri vedení vozidiel alebo práci so strojmi je nevyhnutné vziať do úvahy, že sa môžu občas dostaviť závraty alebo únava.

Nasledujúce nežiaduce účinky boli sledované a hlásené počas liečbylizinoprilom a inými ACE inhibítormi snáslednou frekvenciou:

Veľmi časté: (≥1/10)

Časté: (≥1/100 do <1/10)

Menej časté: (≥1/1000 do <1/100)

Zriedkavé: (≥1/10000 do <1/1000)

Veľmi zriedkavé: (<1/10000)

Neznáme: (nemožno odhadnúť z dostupných údajov)

Poruchy krvného a lymfatického systému

Zriedkavé: pokles hemoglobínu, pokles hematokritu.

Veľmi zriedkavé: depresia kostnej drene, anémia, trombocytopénia, leukopénia,

neutropénia, agranulocytóza (pozri časť 4.4), hemolytická anémia,

lymfadenopatia, autoimúnne ochorenie.

Poruchy endokrinného systému

Frekvencia nie je známa: neprimeraná sekrécia antidiuretického hormónu.

Poruchy metabolizmu a výživy

Veľmi zriedkavé: hypoglykémia.

Psychiatrické poruchy

Menej časté: zmeny nálady

Zriedkavé: zmätenosť.

Frekvencia nie je známa: depresívne symptómy.

Poruchy nervového systému

Časté: závraty, bolesti hlavy.

Menej časté: parestézie, vertigo, zmena chuti, poruchy spánku, cievna mozgová príhoda

Zriedkavé: poruchy čuchu

Neznáme: synkopa

Poruchy srdca asrdcovej činnosti

Menej časté: infarkt myokardu, alebo mozgová príhoda, pravdepodobne sekundárne v dôsledku nadmernej hypotenzie u vysokorizikových pacientov (pozri časť 4.4), palpitácie, tachykardia.

Poruchy ciev

Časté: ortostatické účinky (vrátane hypotenzie)

Menej časté: Raynaudov fenomén

Respiračné, hrudné a mediastinálne poruchy

Časté: kašeľ

Menej časté: nádcha

Veľmi zriedkavé: bronchospazmus, sinusitída, alergická alveolitis/eosinofilná pneumónia

Gastrointestinálne poruchy

Časté: hnačky, vracanie.

Menej časté: nauzea, bolesti brucha a ťažkosti strávením.

Zriedkavé: sucho vústach.

Veľmi zriedkavé: pankreatitída, intestinálny angioedém, hepatitída – hepatocelulárna alebo

cholestatická, žltačka a zlyhanie pečene (pozri časť 4.4).

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Menej časté: vyrážka, pruritus, precitlivenosť/angioneurotický edém: angioneurotický edém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a / alebo hrtana (pozri časť 4.4).

Zriedkavé: urtikária, alopécia, psoriáza.

Veľmi zriedkavé: potenie, pemfigus, toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov

syndróm, multiformný erytém, kožný pseudolymfóm.

Poruchy obličiek a močových ciest

Časté: porucha funkcie obličiek.

Zriedkavé: urémia, akútne renálne zlyhanie.

Veľmi zriedkavé: oligúria/anúria.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov

Menej časté: impotencia.

Zriedkavé: gynekomastia.

Celkové a iné poruchy, lokálne reakcie vmieste podania

Menej časté: únava, asténia.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia

Menej časté: zvýšenie sérovej urey a sérového kreatinínu, zvýšenie hodnôt hepatálnych

enzýmov, hyperkaliémia

Zriedkavé: zvýšené hodnoty sérového bilirubínu, hyponatriémia.

Zaznamenal sa komplex príznakov, ktorý môže zahŕňať jeden alebo viacero z týchto príznakov: horúčka, vaskulitída, myalgia, artralgia/artritída, pozitívne antinukleárne protilátky (ANA), zvýšená sedimentácia červených krviniek, eozinofília a leukocytóza, vyrážky, fotosenzitivita alebo iné kožné prejavy.

Pediatrická populácia

Bezpečnostné údaje z klinických štúdií naznačujú, že lizinopril je všeobecne dobre znášaný udetí adospievajúcich s hypertenziou a že bezpečnostný profil u tejto vekovej skupiny je porovnateľný s profilom u dospelých.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPrílohe V.

Dostupné údaje pre predávkovaní u ľudí sú obmedzené. Príznaky spájané spredávkovaním ACE inhibítormi môžu zahŕňať hypotenziu, obehový šok, poruchy rovnováhy elektrolytov, renálne zlyhanie, hyperventiláciu, tachykardiu, palpitácie, bradykardiu, závraty, úzkosť a kašeľ. Odporúčaná liečba predávkovania je intravenózna infúzia fyziologického roztoku. Ak je prítomná hypotenzia, pacient sa má uložiť do protišokovej polohy. Možno tiež zvážiť infúznu liečbu angiotenzínom II a/alebo intravenóznymi katecholamínmi, ak je k dispozícii. Pokiaľ kpredávkovanou došlo iba nedávno, je potrebné prijať opatrenia kodstráneniu IRUMEDU (napríklad vyvolanie vracania, laváž žalúdka, podanie absorbentov a síranu sodného). IRUMED možno odstrániť zcirkulácie hemodialýzou (pozri časť 4.4). Liečba kardiostimulátorom je indikovaná vprípadoch bradykardie, rezistentnej na liečbu. Je nevyhnutné časté monitorovanie vitálnych funkcií, koncentrácie sérových elektrolytov a kreatinínu.