MEMAMED 20 mg Filmom obalená tableta

Liečba dospelých pacientov sAlzheimerovou chorobou stredného, až ťažkého stupňa.

Liečbu má začať asledovať lekár skúsený vdiagnostike aliečbe Alzheimerovej demencie.

Dávkovanie

Terapia sa má začať len vtedy, ak je opatrovník schopný pravidelne kontrolovať, ako pacient užíva lieky. Diagnóza má byť stanovená podľa súčasných diagnostických odporúčaní. Tolerancia adávkovanie memantínu majú byť pravidelne prehodnocované, pokiaľ možno počastroch mesiacov po začatí liečby. Ďalej má byť klinický prínos memantínu atolerancia liečby vyhodnocovaná vpravidelných intervaloch podľa aktuálnych terapeutických postupov. Vudržiavacej liečbe sa môže pokračovať, pokiaľ je pre pacienta prínosom azároveň liečbu memantínom toleruje. Ukončenie liečby memantínom sa má zvážiť vprípade, keď nebude prítomný preukázateľný terapeutický prínos alebopacient nebude tolerovať liečbu.

Dospelí:

Titrácia dávky

Maximálna denná dávka je 20mg denne. Aby sa znížilo riziko nežiaducich účinkov, udržiavacia dávka sa dosahuje vzostupnou titráciou o5mg týždenne počas prvých 3týždňov liečby nasledovne:

Týždeň č. 1 (deň 1‑7):

Pacient má užívať polovicu 10mg filmom obalenej tablety (5mg) denne počas 7dní.

Týždeň č. 2 (deň 8‑14):

Pacient má užívať jednu 10mg filmom obalenú tabletu (10mg) denne počas 7dní.

Týždeň č. 3 (deň 15‑21):

Pacient má užívať jeden apol 10mg filmom obalenej tablety (15mg) denne počas 7dní.

Od týždňa č. 4 ďalej:

Pacient má užívať dve 10mg filmom obalené tablety alebo jednu 20mg filmom obalenú tabletu (20mg) denne.

Udržiavacia dávka

Odporúčaná udržiavacia dávka je 20mg denne.

Starší pacienti:

Na základe klinických štúdií je dávka odporúčaná prepacientov nad 65rokov 20mg denne (dve 10-miligramové filmom obalené tablety jedenkrát denne), ako je popísané vyššie.

Porucha funkcie obličiek:

Upacientov smiernu poruchou funkciou obličiek (klírens kreatinínu 50‑80ml/min) sa nevyžaduje úprava dávky. Upacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30‑49ml/min) má byť denná dávka 10mg denne. Ak je dávka dobre tolerovaná minimálne 7dní liečby, môže byť zvýšená až do 20mg/deň podľa štandardnej titračnej schémy. Upacientov sozávažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 5‑29ml/min) má byť denná dávka 10mg.

Porucha funkcie pečene:

Upacientov smiernou, až stredne závažnou poruchou funkcie pečene (Child-Pugh A aChild-Pugh B) nie je potrebná úprava dávky. Upacientov so závažnou poruchou funkcie pečene nie sú dostupné údaje oužívaní memantínu. Podanie MEMAMEDU sa neodporúča pacientom so závažnou poruchou funkcie pečene.

Pediatrická populácia:

K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Liek MEMAMED sa má podávať perorálne jedenkrát denne a má sa užívať vždy v rovnakú dennú dobu.

Filmom obalené tablety sa môžu užívať s jedlom alebo bez jedla.

Precitlivenosť na liečivoalebo na ktorúkoľvek zpomocných látok uvedených v časti 6.1.

Upacientov sepilepsiou, so záchvatmi kŕčov vminulosti alebo spredispozičnými faktormi naepilepsiu sa odporúča opatrnosť.

Súčasnému užívaniu N‑metyl‑D‑aspartát (NMDA)‑antagonistov ako je amantadín, ketamín alebodextrometorfán smemantínom sa má vyhýbať. Tieto látky účinkujú na ten istý receptorový systém ako memantín,preto pri ich súčasnom užívaní by mohli byť častejšie alebo výraznejšie nežiaduce reakcie (najmä týkajúce sa centrálneho nervového systému (CNS)) (pozri tiež časť 4.5).

Niektoré faktory, ktoré môžu zvýšiť pH moču (pozri časť 5.2„Eliminácia“), vyžadujú starostlivé sledovanie pacienta. Tieto faktory zahŕňajú drastické zmeny diéty, napr. zmäsovej na vegetariánsku, alebo masívny príjem alkalizujúcich žalúdočných pufrov. pH moču sa môže zvýšiť aj pri stavoch renálnej tubulárnej acidózy (RTA) alebopri ťažkých infekciách močového traktu bakteriálnymi kmeňmi Proteus.

Vo väčšine klinických štúdií boli vylúčení pacienti snedávnym infarktom myokardu, dekompenzovaným kongestívnym srdcovým zlyhaním (NYHA III‑IV) alebonekontrolovanou hypertenziou. Dôsledkom toho je fakt, že kdispozícii je len obmedzené množstvo údajov apacienti stýmito ochoreniami majú byť starostlivo sledovaní.

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Vdôsledku farmakologických účinkov amechanizmu účinku memantínu sa môžu vyskytnúť nasledovné interakcie:

• Mechanizmus účinku naznačuje, žeúčinky L‑dopy, dopamínergických agonistov aanticholinergík môžu byť pri súčasnom užívaní NMDA-antagonistov, ako je memantín, zosilnené. Účinky barbiturátov aleboneuroleptík môžu byť naopak znížené. Súčasné podávanie memantínu amyorelaxancií, dantrolénu alebobaklofénu, môže modifikovať ich účinky amôže byť potrebná úprava dávky.

• Musí sa zabrániť súčasnému užitiu memantínu aamantadínu kvôli riziku farmakotoxickej psychózy. Obe látky sú chemicky príbuzné NMDA‑antagonistom. To isté môže platiť preketamín adextrometorfán (pozri tiež časť 4.4). Existuje len jedna publikovaná kazuistika omožnom riziku kombinácie memantínu afenytoínu.

• Iné liečivá, ako sú cimetidín, ranitidín, prokaínamid, chinidín, chinín anikotín, ktoré používajú ten istý obličkový katiónový transportný systém ako amantadín, môžu tiež interagovať smemantínom aviesť tak kpotenciálnemu riziku zvýšených plazmatických hladín.

• Ak sa memantín používa súčasne shydrochlorotiazidom (HCT) aleboakoukoľvek kombináciou HCT, je možné zníženie sérovej hladiny HCT.

• Pri sledovaní po uvedení na trh boli zaznamenané ojedinelé prípady zvýšenia hodnôt medzinárodného normalizovaného pomeru (international normalized ratio, INR) upacientov súčasne liečených warfarínom. Aj keď priama súvislosť nebola potvrdená, upacientov, ktorí sú súčasne liečení perorálnymi antikoagulanciami, sa odporúča dôkladné sledovanie protrombínového času (INR).

Pri jednorazovej dávke vo farmakokinetických (FK) štúdiách umladých zdravých dobrovoľníkov nebola pozorovaná žiadna významná interakcia liečiv memantínu sglyburidom/metformínom alebo sdonepezilom.

Vklinickej štúdii umladých zdravých jedincov nebol pozorovaný žiadny významný účinok memantínu na farmakokinetiku galantamínu.

Memantín in vitro neinhibuje CYP1A2, 2A6, 2C9, 2D6, 2E1, 3A, flavín obsahujúcu monooxygenázu, epoxid hydrolázu alebosulfatión.

Gravidita

K dispozícii nie sú žiadne alebo je len obmedzené množstvo údajov o užívaní memantínu ugravidných žien. Štúdie na zvieratách naznačujú potenciál pre znížený vnútromaternicový rast priexpozičných hladinách identických alebomierne vyšších ako uľudí (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko pre ľudí. Memantín sa má užívať počas gravidity iba vnevyhnutných prípadoch.

Dojčenie

Nie je známe, či sa memantín užien vylučuje do materskéhomlieka, alepri zvážení lipofility tejto látky, je to pravdepodobné. Ženy, ktoré užívajú memantín, nemajú dojčiť.

Fertilita

Neboli zaznamenané žiadne nežiaduce reakcie memantínu na mužskú a ženskú plodnosť.

Alzheimerova choroba stredného až ťažkého stupňa samotná obvykle spôsobuje zhoršenie schopnosti viesť vozidlá aobsluhovať stroje. Navyše MEMAMED má malý až mierny vplyv naschopnosť viesť vozidlá aobsluhovať stroje, preto je potrebné ambulantných pacientov upozorniť, abyboli obozretní.

Súhrn bezpečnostného profilu

Vklinických štúdiách miernej až ťažkej demencie, ktoré zahŕňali 1784pacientov liečených memantínom a1595pacientov, ktorí užívali placebo, sa celkový výskyt nežiaducich reakcií pri liečbe memantínom nelíšil od výskytu pri placebe anežiaduce reakcie boli obvykle miernej až strednej závažnosti. Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce reakcie svyšším výskytom vskupine smemantínom voči placebovej skupine boli závraty (6,3% voči 5,6%), bolesti hlavy (5,2% voči 3,9%), zápcha (4,6% voči 2,6%), ospalosť (3,4% voči 2,2%) ahypertenzia (4,1% voči 2,8%).

Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov

Nasledujúce nežiaduce účinky vdoleuvedenej tabuľke boli zozbierané zklinických štúdií smemantínom azobdobia od jeho uvedenia na trh.

Nežiaduce účinky sú zoradené podľa tried orgánových systémov pri použití nasledovnej konvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10000 až <1/1000), veľmi zriedkavé (<1/10000), neznáme (nedajú sa určiť zdostupných údajov). Vrámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané vporadí klesajúcej závažnosti.

¹Halucinácie boli pozorované najmä upacientov sťažkým stupňom Alzheimerovej choroby.

²Ojedinelé prípady zaznamenané zosledovania po uvedení lieku na trh.

Alzheimerova choroba býva sprevádzaná depresiou, samovražednými predstavami asamovraždou. Vsledovaní po uvedení lieku na trh boli tieto udalosti hlásené upacientov liečených memantínom.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili

akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Zklinických štúdií askúseností po uvedení lieku na trh sú dostupné len obmedzené skúsenosti spredávkovaním.

Symptómy:

Pomerne široký interval predávkovania (od 200mg do105mg/deň počas 3dní, jednotlivo) je spojený buď spríznakmi ako sú únava, slabosť a/alebo hnačka, alebo so žiadnymi príznakmi. Vprípadoch predávkovania nižšími dávkami ako 140mg dávkou alebo neznámou dávkou sa upacienta prejavili príznaky ovplyvnenia centrálneho nervového systému (zmätenosť, ospanlivosť, somnolencia, závraty, nepokoj, agresivita, halucinácie aporucha chôdze) a/alebo ťažkosti gastrointestinálneho pôvodu (vracanie ahnačka).

Vo veľmi extrémnom prípade predávkovania, pacient prežil perorálne užitú dávku vcelkovom množstve 2000mg memantínu súčinkami na centrálny nervový systém (kóma počas 10dní, aneskôr diplopia anepokoj). Pacientovi bola podaná symptomatická liečba aplazmaferéza. Pacient sa zotavil bez trvalých následkov na zdraví.

Vinom prípade značného predávkovania pacient taktiež prežil azotavil sa. Po užití 400mg perorálnej dávky sa upacienta prejavili príznaky ovplyvnenia centrálneho nervového systému (ako je nepokoj, psychóza, zrakové halucinácie, sklon ku vzniku kŕčov, ospalosť, stupor abezvedomie).

Liečba:

Vprípade predávkovania má byť liečba symptomatická. Nie je dostupné žiadne špecifické antidotum pri intoxikácii alebopri predávkovaní. Primeraným spôsobom sa majú použiť štandardné klinické postupy na odstránenie liečiva ztela, napr.výplach žalúdka, adsorpčné uhlie (prerušenie možného entero‑hepatálneho obehu), acidifikácia moču; nútená diuréza.

Vprípade náznakov asymptómov nadmernej celkovej stimulácie centrálneho nervového systému (CNS), sa má starostlivo zvážiť symptomatická klinická liečba.