Eplerenon STADA 50 mg filmom obalené tablety

Eplerenón je indikovaný:

• ako doplnok štandardnej liečby zahŕňajúcej betablokátory sa eplerenón indikuje na zníženie rizika kardiovaskulárnej (KV) mortality a morbidity u stabilných pacientov s dysfunkciou ľavej komory (LVEF ≤ 40 %) aklinickým dôkazom zlyhávania srdca po čerstvom infarkte myokardu (IM).

• ako doplnok štandardnej optimálnej liečby na zníženie rizika KV mortality amorbidity udospelých pacientov so zlyhávaním srdca štádium New York Heart Association (NYHA) II (chronickým) asystolickou dysfunkciou ľavej komory (LVEF ≤30%) (pozri časť 5.1).

Dávkovanie

Na individuálnu titráciu dávky sú k dispozícii sily 25 mg a 50 mg. Maximálny dávkový režim je 50mg denne.

Pre pacientov so zlyhávaním srdca po IM:

Odporúčaná udržiavacia dávka eplerenónu je 50 mg raz denne (OD). Liečba sa má začať dávkou 25 mg raz denne s následnou titráciou na cieľovú dávku 50 mg raz denne najlepšie počas 4 týždňov so zvážením sérových hladín draslíka (pozri tabuľku 1). Liečba eplerenónom sa má zvyčajne začať do 3 – 14 dní po akútnom IM.

Pre pacientov so zlyhávaním srdca štádiumNYHA II (chronickým):

Pre pacientov schronickým zlyhávaním srdca štádium NYHA II sa má liečba začať dávkou 25mg jedenkrát denne atitrovať na cieľovú dávku 50mg jedenkrát denne najlepšie počas 4 týždňov; pri tom je potrebné vziať do úvahy sérovú hladinu draslíka (pozri tabuľku 1 ačasť 4.4).

Pacientom so sérovou hladinou draslíka > 5,0 mmol/l sa eplerenón nemá začať podávať (pozri časť 4.3). Pred začatím liečby eplerenónom, v prvom týždni a po mesiaci od začiatku liečby, alebo úpravy dávky, je potrebné vyšetriť hladinu sérového draslíka. Následne je potrebné sérové hladiny draslíka pravidelne sledovať podľa potreby.

Po nasadení liečby je potrebné dávku titrovať podľa sérovej koncentrácie draslíka podľa tabuľky 1.

Tabuľka 1: Tabuľka na titráciu dávky po nasadení liečby

* EOD: Každý druhý deň

Po vysadení eplerenónu z dôvodu hladiny sérového draslíka ≥ 6,0 mmol/l, je možné eplerenón znovu nasadiť v dávke 25 mg každý druhý deň, keď hladina draslíka klesne pod 5,0 mmol/l.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť aúčinnosť eplerenónu udetí adospievajúcich neboli stanovené. Vsúčasnosti sú dostupné údaje opísané včasti 5.1 a5.2.

Staršie osoby

Pristarších osobách nie je potrebná počiatočná úprava dávky. Vzhľadom na postupné znižovanie renálnej funkcie s vekom je u starších pacientov zvýšené riziko hyperkaliémie. Toto riziko sa môže ešte zvýšiť v prípade súčasného výskytu ochorenia, ktoré zvyšuje systémovú expozíciu, najmä porucha funkcie pečene ľahkého až stredného stupňa. Odporúča sa pravidelné monitorovanie sérovej hladiny draslíka (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s ľahkou poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava počiatočnej dávky. Odporúča sa pravidelné monitorovanie sérovej hladiny draslíka súpravou dávok podľa tabuľky 1.

Pacienti so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (CrCl 30‑60ml/min) majú začať dávkou 25mg každý druhý deň adávka sa má upraviť na základe hladiny draslíka (pozri tabuľku 1). Odporúča sa pravidelné sledovanie sérového draslíka (pozri časť 4.4).

Nie sú kdispozícii žiadne skúsenosti upacientov s CrCl <50ml/min so zlyhávaním srdca po IM. Eplerenón sa má utýchto pacientov používať opatrne. Dávky vyššie ako 25mg denne sa neskúmali upacientov s CrCl <50ml/min.

Použitie u pacientov sťažkou poruchou funkcie obličiek (CrCl <30ml/min) je kontraindikované (pozri časť 4.3).

Eplerenón nie je dialyzovateľný.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava počiatočnej dávky. Vzhľadom na zvýšenú systémovú expozíciu na eplerenón u pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene, odporúča sa u týchto pacientov časté a pravidelné sledovanie sérovej hladiny draslíka, najmä vo vyššom veku (pozri časť 4.4).

Súbežná liečba

V prípade súbežnej liečby pomocou ľahkých až stredných inhibítorov CYP3A4, napr. amiodarón, diltiazem a verapamil, sa môže začať dávkou 25 mg raz denne. Dávka nemá prekročiť 25 mg raz denne (pozri časť 4.5).

Eplerenón sa môže podávať s jedlom, alebo bez jedla (pozri časť 5.2).

• Precitlivenosť na liečivo, alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (uvedených v časti 6.1).

• Pacienti s počiatočnou hladinou sérového draslíka > 5,0 mmol/l.

• Pacienti s ťažkou renálnou insuficienciou (eGFR <30ml za minútu na 1,73m²).

• Pacienti s ťažkou pečeňovou insuficienciou (Childova-Pughova trieda C).

• Pacienti, ktorí užívajú draslík šetriace diuretiká alebo silné inhibítory CYP 3A4 (napr. itrakonazol, ketokonazol, ritonavir, nelfinavir, klaritromycín, telitromycín a nefazodón) (pozri časť 4.5).

• Súbežné podanie s kombináciou inhibítora angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) ablokátora receptora angiotenzínu (ARB).

Hyperkaliémia

V súlade s jeho mechanizmom účinku sa pri užívaní eplerenónu môže vyskytnúť hyperkaliémia. Hladina draslíka v sére sa musí sledovať u všetkých pacientov na začiatku liečby a pri zmene dávkovania. Následne sa odporúča pravidelné sledovanie, hlavne u pacientov s rizikom rozvoja hyperkaliémie, ako napríklad u starších pacientov, pacientov s renálnou insuficienciou (pozri časť 4.2) a pacientov s diabetom. Po začatí liečby eplerenónom sa neodporúča užívanie doplnkov výživy s obsahom draslíka zdôvodu zvýšeného rizika hyperkaliémie. Bolo preukázané, že zníženie dávky eplerenónu znižuje sérovú koncentráciu draslíka. Jedna štúdia preukázala, že pridanie hydrochlorotiazidu k liečby eplerenónom vyvažuje zvýšenie sérovej hladiny draslíka.

Riziko hyperkaliémie sa môže zvýšiť pri používaní eplerenónu vkombinácii sACE inhibítorom a/alebo ARB. Eplerenón sa nemá používať súbežne s kombináciou ACE inhibítora a ARB (pozri časti 4.3 a4.5).

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkciou obličiek vrátane pacientov s diabetickou mikroalbuminúriou sa musí koncentrácia draslíka pravidelne sledovať. Riziko hyperkaliémie sa zvyšuje so znižovaním renálnej funkcie. Aj keď údaje zo štúdie „Eplerenone Post-acute Myocardial Infarction Heart failure Efficacy and Survival Study“ (EPHESUS) na pacientoch s diabetom 2. typu amikroalbuminúriou sú obmedzené, na tomto malom počte pacientov bolo pozorované zvýšenie výskytu hyperkaliémie. Preto sa musia títo pacienti liečiť s vynaložením veľkej opatrnosti. Eplerenón sa nedá eliminovať hemodialýzou.

Porucha funkcie pečene

U pacientov sľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene (Childova-Pughova trieda A aB) nebolo pozorované zvýšenie sérovej koncentrácie draslíka nad hladinu 5,5 mmol/l. U pacientov sľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa musí sledovať hladina elektrolytov. Užívanie eplerenónu u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene nebolo podrobené skúmaniu a jeho užívanie je teda kontraindikované (pozri časti 4.2 a 4.3).

Aktivátory CYP3A4

Súbežné podávanie eplerenónu so silnými aktivátormi CYP3A4 sa neodporúča (pozri časť 4.5).

Počas liečby eplerenónom sa nemá užívať lítium, cyklosporín, takrolimus (pozri časť 4.5).

Pomocné látky

Laktóza

Tablety obsahujú laktózu.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) vjednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Farmakodynamické interakcie

Draslík šetriace diuretiká a výživové doplnky s obsahom draslíka

Vzhľadom na zvýšené riziko hyperkaliémie sa eplerenón nesmie podávať pacientom, ktorí užívajú iné draslík šetriace diuretiká a výživové doplnky s obsahom draslíka (pozri časť 4.3). Draslík šetriace diuretiká môžu tiež potenciovať účinok antihypertenzív a iných diuretík.

ACEinhibítory, ARB

Pri používaní eplerenónu vkombinácii sACE a/alebo ARB sa môže zvýšiť riziko hyperkaliémie. Odporúča sa dôkladné sledovanie sérového draslíka arenálnej funkcie, predovšetkým upacientov vystavených riziku poruchy renálnej funkcie, napr. ustarších osôb. Trojkombinácia ACE inhibítora a ARB seplerenónom sa nemá používať (pozri časti 4.3 a4.4).

Lítium

Štúdie liekových interakcií eplerenónu neboli vykonané s lítiom. Avšak u pacientov, ktorí užívali lítium súčasne s diuretikami aACE inhibítormi sa uvádzajú prípady toxicity spojenej s lítiom (pozri časť 4.4). Eplerenón sa nesmie podávať súčasne s lítiom. Ak sa zdá, že takáto kombinácia je potrebná, je potrebné sledovať plazmatickú koncentráciu lítia (pozri časť 4.4).

Cyklosporín, takrolimus

Cyklosporín a takrolimus môžu spôsobiť poruchu obličkových funkcií a zvýšenie rizika hyperkaliémie. Eplerenón sa nesmie používať súčasne s cyklosporínom ani takrolimom. V prípade potreby sa pri podávaní cyklosporínu a takrolimu pacientom, ktorí užívajú eplerenón, odporúča dôsledné sledovanie sérovej hladiny draslíka a obličkových funkcií (pozri časť 4.4).

Nesteroidné antiflogistiká (NSAID)

U rizikových pacientov (starší, dehydratovaní pacienti, pacienti užívajúci diuretiká, pacienti s poruchou funkcie obličiek) sa môže vyskytnúť akútne zlyhanie obličiek v dôsledku zníženej glomerulárnej filtrácie (inhibícia vazodilatačných prostaglandínov následkom nesteroidových antiflogistík). Tieto účinky sú zvyčajne reverzibilné. Taktiež môže dôjsť k zníženiu antihypertenzného účinku. Je potrebná hydratácia pacienta a monitorovanie funkcie obličiek na začiatku liečby a pravidelne počas podávania tejto kombinácie (pozri časti 4.2 a 4.4.).

Trimetoprim

Súbežné podávanie trimetoprimu a eplerenónu zvyšuje riziko hyperkaliémie. Monitorovanie sérovej koncentrácie draslíka a obličkových funkcií je potrebné najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek a u starších osôb.

Alfa1- blokátory (napr. prazosín, alfuzosín)

V prípade kombinácie alfa1- blokátorov s eplerenónom vzniká potenciál zvýšeného hypotenzného účinku alebo posturálnej hypotenzie. Počas súčasného podávania alfa1- blokátorov sa odporúča klinické monitorovanie z hľadiska posturálnej hypotenzie.

Tricyklické antidepresíva, neuroleptiká, amifostín, baklofén

Súbežné podávanie týchto liekov s eplerenónom môže potenciálne zvyšovať antihypertenzné účinky a riziko posturálnej hypotenzie.

Glukokortikoidy, tetrakozaktid

Súbežné podávanie týchto liekov s eplerenónom môže potenciálne znižovať antihypertenzné účinky (zadržiavanie sodíka a tekutín).

Farmakokinetické interakcie

Štúdie in vitro naznačujú, že eplerenón nie je inhibítorom izoenzýmov CYP1A2, CYP2C19, CYP2C9, CYP2D6, alebo CYP3A4. Eplerenón nie je substrátom ani inhibítorom P-glykoproteínu.

Digoxín

Systémová expozícia (AUC) digoxínu sa zvýšila o16% (90%IS: 4%‑30%) pri jeho súbežnom podávaní seplerenónom.Pri dávkovaní digoxínu na hornej hranici terapeutického rozmedzia je potrebná zvýšená opatrnosť.

Warfarín

V prípade warfarínu neboli pozorované žiadne klinicky významné farmakokinetické interakcie. Pri dávkovaní warfarínu na hornej hranici terapeutického rozmedzia je potrebná zvýšená opatrnosť.

Substráty CYP3A4

Výsledky farmakokinetických štúdií so substrátmi CYP3A4, t.j. midazolamom a cisapridom, nepreukázali žiadne signifikantné farmakokinetické reakcie pri súčasnom podávaní týchto liekov

s eplerenónom.

Inhibítory CYP3A4

• Silné inhibítory CYP3A4: Pri súčasnom podávaní eplerenónu s liekmi, ktoré blokujú enzým CYP3A4 môžu nastať signifikantné farmakokinetické reakcie. Silný inhibítor CYP3A4 (ketokonazol 200 mg 2-krát denne) spôsobil 441% nárast hodnoty AUC eplerenónu (pozri časť 4.3). Súčasné užívanie eplerenónu so silnými inhibítormi CYP3A4, ako sú ketokonazol, itrakonazol, ritonavir, nelfinavir, klaritromycín, telitromycín anefazodón, je kontraindikované (pozri časť 4.3).

• Ľahké až stredné inhibítory CYP3A4: Súbežné podávanie s erytromycínom, sachinavirom, amiodarónom, diltiazemom, verapamilom alebo flukonazolom spôsobilo signifikantné farmakokinetické interakcie so zvýšením AUC v rozsahu od 98% do 187%. Dávka eplerenónu teda pri súčasnom podávaní ľahkých až stredných inhibítorov CYP3A4 nemá prekročiť 25 mg denne (pozri časť 4.2).

Induktory CYP3A4

Súbežné podávanie ľubovníka bodkovaného (silného aktivátora CYP3A4) s eplerenónom spôsobilo 30% zníženie AUC eplerenónu. Výraznejšie zníženie AUC eplerenónu môže nastať pri podaní silnejších aktivátorov CYP3A4, ako je napríklad rifampicín. Vzhľadom na riziko zníženia účinnosti eplerenónu sa neodporúča súčasné užívanie silných aktivátorov CYP3A4 (rifampicín, karbamazepín, fenytoín, fenobarbital, ľubovník bodkovaný) seplerenónom (pozri časť 4.4).

Antacidá

Na základe farmakokinetickej klinickej štúdie sa pri súčasnom podávaní antacíd s eplerenónom neočakávajú žiadne signifikantné interakcie.

Gravidita

O užívaní eplerenónu u gravidných žien nie je dostatok údajov. Štúdie na zvieratách nenaznačili žiadne priame ani nepriame nežiaduce účinky súvisiace s graviditou, embryofetálnym vývojom, pôrodom a postnatálnym vývojom (pozri časť 5.3). Pri predpisovaní eplerenónu gravidným ženám je potrebná zvýšená pozornosť.

Dojčenie

Nie je známe, či sa eplerenón po perorálnom podaní vylučuje do ľudského materského mlieka. Predklinické údaje však ukazujú, že eplerenón či jeho metabolity sú prítomné v materskom mlieku potkanov a že mláďatá potkanov vystavené takejto expozícii sa vyvíjajú normálne. Vzhľadom na neznámy potenciál nežiaducich účinkov na dojčené dojčatá je potrebné rozhodnúť, či ukončiť dojčenie alebo prerušiť užívanie lieku, so zvážením dôležitosti lieku pre matku.

Fertilita

Nie sú kdispozícii žiadne údaje oúčinkoch na plodnosť uľudí.

Neboli zrealizované žiadne štúdie zamerané na účinok eplerenónu na schopnosť viesť vozidlá, alebo obsluhovať stroje. Eplerenón nespôsobuje ospanlivosť ani zníženie kognitívnych funkcií, avšak pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov je potrebné vziať do úvahy, že počas liečby sa môže vyskytnúť závrat.

Vdvoch štúdiách EPHESUS a Eplerenone in Mild Patients Hospitalization and Survival Study in Heart Failure [EMPHASIS-HF]) bol celkový výskyt nežiaducich udalostí zaznamenaných pri eplerenóne rovnaký ako pri placebe.

Nežiaduce účinky uvedené nižšie sú tie, uktorých sa predpokladá súvis sliečbou aich výskyt prevyšuje výskyt uplaceba alebo sú závažné asignifikantne prevyšujú výskyt uplaceba, alebo sa pozorovali počas sledovania po uvedení lieku na trh. Nežiaduce udalosti sú uvedené podľa orgánových systémov a absolútnej frekvencie. Definícia frekvencie výskytu:

Veľmi časté (≥1/10)

Časté (≥1/100 až <1/10)

Menej časté (≥1/1000 až <1/100)

Zriedkavé (≥1/10000 až <1/1000)

Veľmi zriedkavé (<1/10000)

Neznáme (z dostupných údajov).

V štúdii EPHESUS bolo numericky viac prípadov cievnej príhody v skupine veľmi starých pacientov (> 75 rokov). Nezistil sa však štatisticky signifikantný rozdiel medzi výskytom cievnej príhody v skupinách užívajúcich eplerenón (30) v porovnaní s placebom (22). Vštúdii EMPHASIS-HF bol počet prípadov mozgovej príhody uveľmi starých pacientov (vo veku ≥75rokov) 9 vskupine seplerenónom a8 vplacebovej skupine.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia nanežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPrílohe V.

Neboli hlásené žiadne prípady nežiaducich udalostí súvisiacich s predávkovaním eplerenónom uľudí. Najpravdepodobnejším príznakom predávkovania u ľudí by bola pravdepodobne hypotenzia, alebo hyperkaliémia. Eplerenón sa nedá eliminovať hemodialýzou. Ukázalo sa, že eplerenón sa výrazne viaže na aktívne uhlie. Ak by sa vyskytla symptomatická hypotenzia, je nevyhnutné začať s podpornou liečbou. Ak sa vyvinie hyperkaliémia, je potrebné začať štandardnú liečbu.