Lysmi 30 mg Tvrdá kapsula
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Lysmi 30 mg
Lysmi je indikovaný ako súčasť komplexného liečebného programu pre poruchu pozornosti
s hyperaktivitou (attention deficit/hyperactivity disorder, ADHD) u detí vo veku 6 rokov a starších, ak sa odpoveď na predchádzajúcu liečbu metylfenidátom považuje za klinicky nedostatočnú.
Lysmi je tiež indikovaný ako súčasť komplexného liečebného programu pre poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) u dospelých s už existujúcimi príznakmi ADHD v detstve.
Liečba musí prebiehať pod dohľadom špecialistu na poruchy správania u detí a/alebo dospievajúcich (u pediatrických pacientov) alebo špecialistu na poruchy správania (u dospelých pacientov). Diagnóza by mala byť založená na kompletnej anamnéze a vyšetrení pacienta podľa súčasných kritérií DSM alebo smerníc ICD. Diagnózu nemožno stanoviť len na základe prítomnosti jedného alebo viacerých príznakov.
U dospelých je potrebná prítomnosť už existujúcich symptómov ADHD v detstve, ktoré sa majú potvrdiť retrospektívne (podľa zdravotnej dokumentácie pacienta alebo, ak nie je k dispozícii, prostredníctvom vhodných a štruktúrovaných nástrojov alebo rozhovorov). Na základe klinického posúdenia majú mať pacienti ADHD aspoň stredne závažnej závažnosti, čoho dôkazom je aspoň stredne závažná funkčná porucha v dvoch alebo viacerých prostrediach (napríklad sociálne, akademické, a/alebo pracovné fungovanie), ktorá ovplyvňuje niekoľko aspektov života jednotlivca.
Špecifická etiológia tohto syndrómu nie je známa a neexistuje jediný diagnostický test. Adekvátna diagnóza si vyžaduje využitie lekárskych a špecializovaných psychologických, vzdelávacích
a sociálnych zdrojov.
Lysmi nie je indikovaný u všetkých pacientov s ADHD a rozhodnutie o použití lieku musí zohľadniť profil pacienta vrátane dôkladného posúdenia závažnosti a chronického trvania symptómov pacienta, možnosti zneužitia, nesprávneho alebo odlišného použitia a klinickej odpovede na akékoľvek predchádzajúce farmakoterapie na liečbu ADHD.
Komplexný liečebný program zvyčajne zahŕňa psychologické, vzdelávacie, behaviorálne, pracovné a sociálne opatrenia, ako aj farmakoterapiu, ak je to vhodné, a je zameraný na stabilizáciu pacienta
s behaviorálnym syndrómom charakterizovaným príznakmi, ktoré môžu zahŕňať chronickú anamnézu krátkodobej pozornosti, roztržitosti, emocionálnej lability, impulzívnosti, stredne ťažkej až ťažkej hyperaktivity, miernych neurologických prejavov a abnormálne EEG. Učenie môže, ale nemusí byť narušené (u pediatrických pacientov).
Vhodné vzdelávacie umiestnenie je nevyhnutné (pre pediatrických pacientov) a psychosociálna intervencia je vo všeobecnosti nevyhnutná. Užívanie lieku Lysmi má byť vždy týmto spôsobom v súlade s povolenou indikáciou.
Liečba sa musí začať pod dohľadom príslušného špecialistu na poruchy správania. Hodnotenie pred liečbou
Pred predpísaním lieku je potrebné vykonať základné vyhodnotenie kardiovaskulárneho stavu pacienta vrátane krvného tlaku a srdcovej frekvencie. Komplexná anamnéza má dokumentovať súbežne
užívané lieky, minulé a súčasné komorbidné zdravotné a psychiatrické poruchy alebo symptómy, rodinnú anamnézu náhleho srdcového/nevysvetliteľného úmrtia a presné zaznamenávanie hmotnosti pred liečbou. U pediatrických pacientov sa má výška a hmotnosť zaznamenávať v rastovom grafe (pozri časť 4.3 a časť 4.4).
Podobne ako pri iných stimulantoch, pred predpísaním lieku Lysmi sa má zvážiť možnosť zneužitia, nesprávneho alebo odlišného použitia (pozri časť 4.4).
Priebežné monitorovanie
Rast (u pediatrických pacientov), psychiatrický a kardiovaskulárny stav sa majú neustále sledovať (pozri aj časť 4.4).
-
Krvný tlak a pulz sa majú zaznamenávať pri každej úprave dávky a najmenej každých šesť mesiacov. U pediatrických pacientov sa má zaznamenať v percentilovom grafe.
-
Pre pediatrických pacientov: výška, hmotnosť a chuť do jedla sa majú zaznamenávať aspoň každých šesť mesiacov spolu s vedením rastového grafu.
-
U dospelých sa má pravidelne zaznamenávať hmotnosť.
-
Výskyt de novo alebo zhoršenie už existujúcich psychiatrických porúch sa má sledovať pri každej úprave dávky a potom najmenej každých šesť mesiacov a pri každej návšteve.
Pacientov je potrebné sledovať z dôvodu rizika odlišného užívania, nesprávneho užívania a zneužívania lieku Lysmi.
Dávkovanie
Dávkovanie sa má individualizovať podľa terapeutických potrieb a odpovede pacienta. Na začiatku liečby liekom Lysmi je potrebná starostlivá titrácia dávky.
Začiatočná dávka je 30 mg užívaná jedenkrát denne ráno. Ak lekár usúdi, že je vhodná nižšia začiatočná dávka, pacienti môžu začať liečbu dávkou 20 mg jedenkrát denne ráno.
Dávku je možné zvyšovať o 10 alebo 20 mg v približne týždenných intervaloch. Lysmi sa má podávať perorálne v najnižšej účinnej dávke.
Maximálna odporúčaná dávka je 70 mg/deň; vyššie dávky neboli skúmané.
Liečba sa musí ukončiť, ak sa príznaky nezlepšia po vhodnej úprave dávky počas 1 mesiaca. Ak sa vyskytne paradoxné zhoršenie symptómov alebo iné netolerovateľné nežiaduce účinky, dávka sa musí znížiť alebo liečba sa má ukončiť.
Spôsob podávania
Lysmi sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.
Lysmi sa môže prehltnúť celý alebo sa kapsula môže otvoriť a celý obsah sa vysype a zmieša s kašovitým jedlom, ako je jogurt, alebo v pohári vody alebo pomarančového džúsu. Ak obsah
obsahuje hrudkovitý prášok, na jeho rozdrvenie v kašovitej potravine alebo tekutine možno použiť lyžicu. Obsah sa má miešať, kým sa úplne nerozpustí. Pacient má celú zmes kašovitého jedla alebo tekutiny ihneď skonzumovať; nemá sa uchovávať. Liečivo sa po disperzii úplne rozpustí; po konzumácii zmesi však môže v pohári alebo nádobe zostať povlak obsahujúci neúčinné zložky.
Pacient nemá užívať menej ako jednu kapsulu denne a jedna kapsula sa nemá deliť.
V prípade vynechania dávky sa s užívaním lieku Lysmi môže pokračovať nasledujúci deň. Popoludňajším dávkam sa treba vyhnúť z dôvodu možnej nespavosti.
Dlhodobé užívanie
Farmakologická liečba ADHD môže byť potrebná dlhodobo. Lekár, ktorý rozhodne o používaní lieku Lysmi dlhodobo (viac ako 12 mesiacov), má prehodnotiť užitočnosť lieku Lysmi aspoň raz ročne
a zvážiť skúšobné obdobia bez liečby, aby posúdil fungovanie pacienta bez farmakoterapie, najlepšie počas voľna zo školy alebo práce.
Staršia populácia
Údaje o starších pacientoch sú obmedzené; preto je potrebné dôkladné vyšetrenie pred liečbou
a priebežné monitorovanie krvného tlaku a kardiovaskulárneho stavu (pozri časti 4.3 a 4.4). Klírens dexamfetamínu je u starších pacientov znížený, preto môže byť potrebná úprava dávky (pozri
časť 5.2).
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Vzhľadom na znížený klírens u pacientov s ťažkou renálnou insuficienciou (GFR 15 až
< 30 ml/min/1,73 m2 alebo CrCl < 30 ml/min) nemá maximálna dávka prekročiť 50 mg/deň.
U pacientov podstupujúcich dialýzu sa má zvážiť ďalšie zníženie dávky. Lizdexamfetamín a dexamfetamín nie sú dialyzovateľné.
Pacienti s poruchou funkcie pečene
U pacientov s poruchou funkcie pečene sa neuskutočnili žiadne štúdie. Deti do 6 rokov
Lysmi sa nemá používať u detí mladších ako 6 rokov. Bezpečnosť a účinnosť v tejto vekovej skupine
nebola stanovená. V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 4.8, 5.1 a 5.2, ale nie je možné poskytnúť žiadne odporúčania týkajúce sa dávkovania.
Precitlivenosť na sympatomimetické amíny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Súbežné užívanie inhibítorov monoaminooxidázy (IMAO) alebo do 14 dní po liečbe IMAO (môže dôjsť k hypertenznej kríze; pozri časť 4.5).
Hypertyreóza alebo tyreotoxikóza. Stavy rozrušenia.
Symptomatické kardiovaskulárne ochorenie. Pokročilá artérioskleróza.
Stredne ťažká až ťažká hypertenzia. Glaukóm.
Feochromocytóm.
Zneužívanie a závislosť
Stimulanty vrátane lizdexamfetamíndiium-dimezylátu môžu spôsobiť zneužívanie, nesprávne používanie, závislosť alebo odlišné užívanie na neterapeutické účely, čo majú lekári zvážiť pri predpisovaní tohto lieku. Riziko zneužitia môže byť vyššie u dospelých (najmä mladých dospelých) ako u detí. Stimulanty sa majú predpisovať opatrne pacientom s anamnézou zneužívania návykových látok alebo závislosti.
Zneužívanie amfetamínov môže viesť k tolerancii a psychickej závislosti s rôznym stupňom abnormálneho správania. Medzi príznaky zneužívania amfetamínov môžu patriť dermatózy, nespavosť, podráždenosť, hyperaktivita, emocionálna labilita a psychóza. Boli hlásené abstinenčné príznaky, ako je únava a depresia.
Opatrovatelia a/alebo pacienti majú byť poučení o správnom uchovávaní a likvidácii nepoužitého lieku, aby sa predišlo jeho zneužitiu (napr. u priateľov a príbuzných).
Kardiovaskulárne nežiaduce udalosti
Náhla smrť u pacientov s už existujúcimi štrukturálnymi srdcovými abnormalitami alebo inými závažnými srdcovými problémami
Deti a dospievajúci: U detí a dospievajúcich užívajúcich stimulanty CNS, vrátane tých so štrukturálnymi srdcovými abnormalitami alebo inými závažnými srdcovými problémami, bola hlásená náhla smrť. Hoci niektoré závažné srdcové problémy samy o sebe nesú zvýšené riziko náhlej smrti, stimulačné lieky sa vo všeobecnosti nemajú používať u detí alebo dospievajúcich so známymi závažnými štrukturálnymi srdcovými abnormalitami, kardiomyopatiou, závažnými abnormalitami srdcového rytmu alebo inými závažnými srdcovými problémami, ktoré ich môžu vystaviť zvýšenej zraniteľnosti voči sympatomimetickým účinkom stimulantu.
Dospelí: U dospelých užívajúcich stimulanty v dávkach bežných na liečbu ADHD boli hlásené náhle úmrtia, mozgová príhoda a infarkt myokardu. Hoci úloha stimulantov v týchto prípadoch u dospelých nie je známa, u dospelých je väčšia pravdepodobnosť, že sa u nich vyskytnú závažné štrukturálne srdcové abnormality, kardiomyopatia, závažné abnormality srdcového rytmu, ochorenie koronárnych artérií alebo iné závažné srdcové problémy ako u detí. Dospelí s takýmito abnormalitami sa tiež vo všeobecnosti nemajú liečiť stimulačnými liekmi.
Hypertenzia a iné kardiovaskulárne ochorenia
Stimulanty spôsobujú mierne zvýšenie priemerného krvného tlaku (približne o 2 – 4 mmHg)
a priemernej srdcovej frekvencie (približne 3 – 6 úderov za minútu) a u jednotlivcov môže dôjsť k väčšiemu zvýšeniu. Hoci sa neočakáva, že samotné priemerné zmeny budú mať krátkodobé
následky, všetci pacienti majú byť sledovaní z hľadiska väčších zmien srdcovej frekvencie a krvného tlaku. Opatrnosť je potrebná pri liečbe pacientov, ktorých základné zdravotné problémy môžu byť zhoršené zvýšeným krvným tlakom alebo srdcovou frekvenciou, napr. u pacientov s už existujúcou hypertenziou, srdcovým zlyhávaním, nedávnym infarktom myokardu alebo ventrikulárnou arytmiou.
U niektorých pacientov sa preukázalo, že lizdexamfetamín predlžuje QTc interval. Liek sa má používať s opatrnosťou u pacientov s predĺženým QTc intervalom, u pacientov liečených liekmi ovplyvňujúcimi QTc interval alebo u pacientov s relevantným už existujúcim srdcovým ochorením alebo elektrolytovými poruchami.
Použitie lizdexamfetamíndiium-dimezylátu je kontraindikované u pacientov so symptomatickým kardiovaskulárnym ochorením a tiež u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou hypertenziou (pozri časť 4.3). Keďže prevalencia hypertenzie sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom, počas liečby je potrebné neustále monitorovanie krvného tlaku a kardiovaskulárneho stavu (pozri časť 4.2).
Kardiomyopatia
Pri chronickom užívaní amfetamínu bola hlásená kardiomyopatia. Bola hlásená aj pri užití lizdexamfetamíndiium-dimezylátu.
Posúdenie kardiovaskulárneho stavu u pacientov liečených stimulačnými liekmi
Všetci pacienti, u ktorých sa zvažuje liečba stimulačnými liekmi, majú mať dôkladnú anamnézu (vrátane posúdenia rodinnej anamnézy náhleho úmrtia alebo ventrikulárnej arytmie) a fyzické vyšetrenie na posúdenie prítomnosti srdcového ochorenia a majú podstúpiť ďalšie kardiologické vyšetrenie, ak nálezy naznačujú takéto ochorenie (napr. elektrokardiogram alebo echokardiogram). Pacienti, u ktorých sa počas liečby stimulantmi objavia príznaky ako bolesť na hrudníku pri námahe, nevysvetliteľná synkopa alebo iné príznaky naznačujúce srdcové ochorenie, majú podstúpiť okamžité kardiologické vyšetrenie.
Psychiatrické nežiaduce udalosti
Preexistujúca psychóza
Podávanie stimulancií môže u pacientov s už existujúcimi psychotickými poruchami zhoršiť príznaky porúch správania a myslenia.
Bipolárna choroba
Pri používaní stimulancií na liečbu pacientov s ADHD s komorbidnou bipolárnou poruchou je potrebná osobitná starostlivosť z dôvodu obáv z možného vyvolania zmiešanej/manickej epizódy u takýchto pacientov. Pred začatím liečby stimulantmi majú byť pacienti s komorbidnými depresívnymi príznakmi primerane vyšetrení, aby sa zistilo, či sú ohrození bipolárnou poruchou; takéto vyšetrenie má zahŕňať podrobnú psychiatrickú anamnézu vrátane rodinnej anamnézy samovrážd, bipolárnej poruchy a depresie.
Výskyt nových psychotických alebo manických symptómov
Liečba emergentných psychotických alebo manických symptómov, napr. halucinácie, bludné myslenie alebo mánia u detí a dospievajúcich bez predchádzajúcej anamnézy psychotického ochorenia alebo mánie, môže byť spôsobená stimulanciami v bežných dávkach. Ak sa takéto príznaky vyskytnú, treba zvážiť možnú kauzálnu úlohu stimulantu a môže byť vhodné liečbu ukončiť.
Agresivita
Agresívne správanie alebo nepriateľstvo sa často pozoruje u detí a dospievajúcich s ADHD a boli hlásené v klinických štúdiách a po uvedení niektorých liekov indikovaných na liečbu ADHD vrátane lizdexamfetamíndiium-dimezylátu na trh. Stimulanty môžu spôsobiť agresívne správanie alebo nepriateľstvo. Pacienti, ktorí začínajú liečbu ADHD, majú byť sledovaní z hľadiska výskytu alebo zhoršenia agresívneho správania alebo nepriateľstva.
Tiky
Bolo hlásené, že stimulanty zhoršujú motorické a fonické tiky a Tourettov syndróm. Preto má klinické vyšetrenie tikov a Tourettovho syndrómu u detí a ich rodín predchádzať použitiu stimulačných liekov.
Dlhodobý vplyv na rast (výška a hmotnosť)
U detí a dospievajúcich vo veku od 6 do 17 rokov
Stimulanty sa spájajú so spomalením priberania na váhe a znížením dosiahnutej výšky. Počas liečby stimulantmi sa má sledovať rast a u pacientov, ktorí nerastú alebo nepriberajú na váhe podľa očakávania, môže byť potrebné liečbu prerušiť. Výška, hmotnosť a chuť do jedla sa majú zaznamenávať najmenej každých 6 mesiacov.
V kontrolovanej štúdii s pacientmi vo veku 6 až 17 rokov boli priemerné (standard deviation, smerodajná odchýlka, SD) zmeny telesnej hmotnosti po siedmich týždňoch -2,35 (2,084) kg pre
lizdexamfetamíndiium-dimezylát, +0,87 (1,102) kg pre placebo a -1,36 (1,552) kg pre metylfenidátium-chlorid.
U dospelých
Stimulanty sa spájajú s chudnutím. Počas liečby stimulantmi sa má sledovať hmotnosť a u pacientov, ktorí chudnú, môže byť potrebné liečbu prerušiť.
Záchvaty
Existujú určité klinické dôkazy o tom, že stimulanty môžu znižovať konvulzívny prah u pacientov
s anamnézou záchvatov, u pacientov s predchádzajúcimi abnormalitami EEG bez záchvatov a veľmi zriedkavo u pacientov bez anamnézy záchvatov a bez predchádzajúcich EEG dôkazov záchvatov.
V prípade nových alebo zhoršujúcich sa záchvatov sa má liek vysadiť. Poruchy videnia
Pri liečbe stimulantmi boli hlásené ťažkosti s akomodáciou a rozmazané videnie. Predpisovanie a výdaj
Aby sa minimalizovalo riziko možného predávkovania u pacienta, má sa predpísať alebo vydať čo najmenšie možné množstvo lizdexamfetamíndiium-dimezylátu.
Používanie s inými sympatomimetikami
Lizdexamfetamíndiium-dimezylát sa má používať s opatrnosťou u pacientov, ktorí užívajú iné sympatomimetiká (pozri časť 4.5).
Pomocné látky
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej kapsule, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
In vitro enzýmová inhibícia
Lizdexamfetamíndiium-dimezylát nebol in vitro inhibítorom hlavných ľudských izoforiem CYP450 (CYP1A2, CYP2A6, CYP2B6, CYP2C8, CYP2C9, CYP2C19, CYP2D6 a CYP3A4) v suspenziách
ľudských pečeňových mikrozómov, ani nebol in vitro induktorom CYP1A2, CYP2B6 alebo CYP3A4/5 v kultivovaných čerstvých ľudských hepatocytoch. Lizdexamfetamíndiium-dimezylát nebol in vitro substrátom pre P-gp v bunkách MDCKII ani in vitro inhibítorom P-gp v bunkách Caco-2, a preto je nepravdepodobné, že by sa podieľal na klinických interakciách s liekmi transportovanými pumpou P-gp. Štúdia lizdexamfetamíndiium-dimezylátu in vivo u ľudí nepreukázala žiadny klinicky významný vplyv na farmakokinetiku liekov metabolizovaných CYP1A2, CYP2D6, CYP2C19 alebo CYP3A.
Látky, ktorých hladiny v krvi môžu byť ovplyvnené lizdexamfetamíndiium-dimezylátom
Guanfacín s predĺženým uvoľňovaním: V štúdii liekových interakcií podávanie guanfacínu
s predĺženým uvoľňovaním v kombinácii s lizdexamfetamíndiium-dimezylátom vyvolalo 19 % zvýšenie maximálnych plazmatických koncentrácií guanfacínu (cmax), zatiaľ čo expozícia (plocha pod krivkou; AUC) sa zvýšila o 7 %. Neočakáva sa, že tieto malé zmeny budú klinicky významné. V tejto štúdii sa po súbežnom podávaní guanfacínu s predĺženým uvoľňovaním a lizdexamfetamíndiium-dimezylátu nepozoroval žiadny vplyv na expozíciu dexamfetamínu.
Venlafaxín s predĺženým uvoľňovaním: V štúdii liekových interakcií podanie 225 mg venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním, substrátu CYP2D6, v kombinácii so 70 mg lizdexamfetamíndiium-dimezylátu vyvolalo 9 % zníženie cmax a 17 % zníženie AUC primárneho aktívneho metabolitu o-
demetylvenlafaxínu a 10 % zvýšenie cmax a 13 % zvýšenie AUC venlafaxínu. Dexamfetamín môže byť slabým inhibítorom CYP2D6. Lizdexamfetamín nemá žiadny vplyv na AUC a cmax kompozitu venlafaxínu a o-demetylvenlafaxínu. Neočakáva sa, že tieto malé zmeny budú klinicky významné.
V tejto štúdii sa po súbežnom podávaní venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním
a lizdexamfetamíndiium-dimezylátu nepozoroval žiadny vplyv na expozíciu dexamfetamínu.
Látky a stavy, ktoré menia pH moču a ovplyvňujú vylučovanie močom a polčas rozpadu amfetamínu
Kyselina askorbová a iné látky a stavy (tiazidové diuretiká, diéty s vysokým obsahom živočíšnych bielkovín, cukrovka, respiračná acidóza), ktoré okysľujú moč, zvyšujú vylučovanie močom a skracujú polčas amfetamínu. Hydrogenuhličitan sodný a iné látky a stavy (strava s vysokým obsahom ovocia
a zeleniny, infekcie močových ciest a vracanie), ktoré alkalizujú moč, znižujú vylučovanie močom a predlžujú polčas amfetamínu.
Inhibítory monoaminooxidázy
Amfetamín sa nemá podávať počas alebo do 14 dní po podaní inhibítorov monoaminooxidázy (IMAO), pretože môže zvýšiť uvoľňovanie norepinefrínu a iných monoamínov. To môže spôsobiť silné bolesti hlavy a ďalšie prejavy hypertenznej krízy. Môžu sa vyskytnúť rôzne toxické neurologické účinky a malígna hyperpyrexia, niekedy s fatálnymi následkami (pozri časť 4.3).
Sérotonergné lieky
Sérotonínový syndróm sa zriedkavo vyskytol v súvislosti s užívaním amfetamínov, ako je lizdexamfetamíndiium-dimezylát, ak sa podával spolu so sérotonergnými liekmi vrátane selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (selective serotonin reuptake inhibitors, SSRI)
a inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (serotonin and noradrenaline reuptake inhibitors, SNRI). Bol tiež hlásený v súvislosti s predávkovaním amfetamínmi vrátane lizdexamfetamíndiium-dimezylátu (pozri časť 4.9).
Látky, ktorých účinky môžu byť znížené amfetamínmi
Antihypertenzíva: Amfetamíny môžu znižovať účinnosť guanetidínu alebo iných antihypertenzív. Látky, ktorých účinky môžu byť posilnené amfetamínmi
Amfetamíny posilňujú analgetický účinok narkotických analgetík. Látky, ktoré môžu znižovať účinky amfetamínov
Chlórpromazín: Chlórpromazín blokuje dopamínové a norepinefrínové receptory, čím inhibuje centrálne stimulačné účinky amfetamínov.
Haloperidol: Haloperidol blokuje dopamínové receptory, čím inhibuje centrálne stimulačné účinky amfetamínov.
Uhličitan lítny: Anorektické a stimulačné účinky amfetamínov môžu byť inhibované uhličitanom lítnym.
Užívanie s alkoholom
O možnej interakcii s alkoholom sú obmedzené údaje.
Interakcie s liekmi/laboratórnymi testami
Amfetamíny môžu spôsobiť významné zvýšenie hladín kortikosteroidov v plazme. Toto zvýšenie je najvýraznejšie večer. Amfetamín môže interferovať so stanovením steroidov v moči.
Gravidita
Dexamfetamín, aktívny metabolit lizdexamfetamínu, prechádza placentou. Údaje z kohortovej štúdie s celkovo približne 5 570 tehotenstvami vystavenými amfetamínu v prvom trimestri nenaznačujú zvýšené riziko vrodených malformácií. Údaje z inej kohortovej štúdie s približne 3 100 tehotenstvami
vystavenými amfetamínu počas prvých 20 týždňov tehotenstva naznačujú zvýšené riziko preeklampsie a predčasného pôrodu. Novorodenci vystavení amfetamínu počas tehotenstva môžu pociťovať abstinenčné príznaky.
V reprodukčných štúdiách na zvieratách nemal lizdexamfetamíndiium-dimezylát žiadny vplyv na embryofetálny vývoj alebo prežitie pri perorálnom podávaní gravidným potkanom a králikom (pozri časť 5.3). Podávanie lizdexamfetamíndiium-dimezylátu mladým potkanom bolo spojené so znížením mier rastu pri klinicky relevantných expozíciách.
Lekár má s pacientkami vo fertilnom veku prediskutovať liečbu lizdexamfetamíndiium-dimezylátom. Lizdexamfetamíndiium-dimezylát sa má používať počas tehotenstva iba vtedy, ak potenciálny prínos preváži potenciálne riziko pre plod.
Dojčenie
Amfetamíny sa vylučujú do ľudského mlieka. Lizdexamfetamíndiium-dimezylát sa nemá užívať počas dojčenia.
Fertilita
Účinky lizdexamfetamíndiium-dimezylátu na fertilitu a skorý embryonálny vývoj neboli skúmané
v reprodukčných štúdiách na zvieratách. V štúdii na potkanoch sa nepreukázali žiadne škodlivé účinky amfetamínu na fertilitu (pozri časť 5.3). Účinky lizdexamfetamíndiium-dimezylátu na ľudskú fertilitu neboli skúmané.
Lizdexamfetamíndiium-dimezylát môže spôsobiť závraty, ospalosť a poruchy videnia vrátane ťažkostí s akomodáciou a rozmazaného videnia. Tieto môžu mať mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá
a obsluhovať stroje. Pacientov treba upozorniť na tieto možné účinky a poučiť ich, že ak sa u nich prejavia, majú sa vyhýbať potenciálne nebezpečným činnostiam, ako je vedenie vozidla alebo obsluha strojov.
Súhrn bezpečnostného profilu
Nežiaduce reakcie pozorované pri liečbe lizdexamfetamíndiium-dimezylátom odrážajú najmä vedľajšie účinky bežne spojené s užívaním stimulancií. Medzi veľmi časté nežiaduce reakcie patrí znížená chuť do jedla, nespavosť, sucho v ústach, bolesť hlavy, bolesť v hornej časti brucha a úbytok hmotnosti.
Tabuľkový súhrn nežiaducich reakcií
Nasledujúca tabuľka uvádza všetky nežiaduce reakcie na základe klinických štúdií a spontánnych hlásení.
Nasledujúce definície sa vzťahujú na frekvenčnú terminológiu používanú ďalej: Veľmi časté (≥ 1/10)
Časté (≥ 1/100 až < 1/10)
Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100)
Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000)
Veľmi zriedkavé (< 1/10 000)
Neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).
Hviezdička (*) znamená, že ďalšie informácie o príslušnej nežiaducej reakcii sú uvedené pod tabuľkou.
| Triedaorgánových systémov | Nežiaduci účinok | Deti (6 až 12rokov) | Dospievajúci (13až 17 rokov) | Dospelí |
| Poruchy imunitnéhosystému | Anafylaktická reakcia | Neznáme | Neznáme | Neznáme |
| Precitlivenosť | Menej časté | Menej časté | Menej časté | |
| Poruchy metabolizmu avýživy | Znížená chuť dojedla | Veľmi časté | Veľmi časté | Veľmi časté |
| Psychiatrické poruchy | *Nespavosť | Veľmi časté | Veľmi časté | Veľmi časté |
| Rozrušenie | Menej časté | Menej časté | Časté | |
| Úzkosť | Menej časté | Časté | Časté | |
| Logorea | Menej časté | Menej časté | Menej časté | |
| Znížené libido | Neaplikovateľné | Nehlásené | Časté | |
| Depresia | Menej časté | Časté | Menej časté | |
| Tiky | Časté | Menej časté | Menej časté | |
| Afektívna labilita | Časté | Menej časté | Časté | |
| Dysfória | Menej časté | Menej časté | Menej časté | |
| Eufória | Neznáme | Menej časté | Menej časté | |
| Psychomotorická hyperaktivita | Menej časté | Menej časté | Časté | |
| Bruxizmus | Menej časté | Menej časté | Časté | |
| Dermatilománia | Menej časté | Menej časté | Menej časté | |
| Psychotické epizódy | Neznáme | Neznáme | Neznáme | |
| Mánia | Menej časté | Menej časté | Menej časté | |
| Halucinácia | Menej časté | Menej časté | Neznáme | |
| Agresivita | Časté | Menej časté | Neznáme | |
| ZhoršenieTourettovho syndrómu | Neznáme | Neznáme | Neznáme | |
| Poruchy nervového systému | Bolesť hlavy | Veľmi časté | Veľmi časté | Veľmi časté |
| Závraty | Časté | Časté | Časté | |
| Nepokoj | Menej časté | Časté | Časté | |
| Triaška | Menej časté | Časté | Časté | |
| Somnolencia | Časté | Časté | Menej časté | |
| Záchvaty | Neznáme | Neznáme | Neznáme | |
| Dyskinéza | Menej časté | Menej časté | Menej časté | |
| Dysgeúzia | Menej časté | Menej časté | Menej časté | |
| Synkopa | Menej časté | Menej časté | Menej časté |
| Trieda orgánových systémov | Nežiaduci účinok | Deti (6 až 12rokov) | Dospievajúci (13až 17 rokov) | Dospelí |
| Poruchy oka | Rozmazané videnie | Menej časté | Neznáme | Menej časté |
| Mydriáza | Menej časté | Menej časté | Neznáme | |
| Poruchy srdca asrdcovej činnosti | Tachykardia | Časté | Časté | Časté |
| Palpitácia | Menej časté | Časté | Časté | |
| Predĺženie QTcintervalu | Neznáme | Neznáme | Neznáme | |
| Kardiomyopatia | Neznáme | Menej časté | Neznáme | |
| Poruchy ciev | Raynaudov fenomén | Menej časté | Neznáme | Neznáme |
| Epistaxa | Menej časté | Menej časté | Menej časté | |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníkaa mediastína | Dyspnoe | Menej časté | Časté | Časté |
| Poruchy gastrointesti-nálneho traktu | Sucho v ústach | Časté | Časté | Veľmi časté |
| Hnačka | Časté | Časté | Časté | |
| Zápcha | Časté | Menej časté | Časté | |
| Bolesť v hornejčasti brucha | Veľmi časté | Časté | Časté | |
| Nevoľnosť | Časté | Časté | Časté | |
| Vracanie | Časté | Časté | Menej časté | |
| Poruchy pečenea žlčových ciest | *Eozinofilná hepatitída | Neznáme | Neznáme | Neznáme |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Hyperhidróza | Menej časté | Menej časté | Časté |
| Žihľavka | Menej časté | Menej časté | Menej časté | |
| Vyrážka | Časté | Menej časté | Menej časté | |
| *Angioedém | Neznáme | Neznáme | Neznáme | |
| *Stevensov-Johnsonov syndróm | Neznáme | Neznáme | Neznáme | |
| Poruchyreprodukčnéhosystémua prsníkov | Erektilná dysfunkcia | Neaplikovateľné | Menej časté | Časté |
| Celkové poruchy a reakciev mieste podania | Bolesť nahrudníku | Menej časté | Menej časté | Časté |
| Podráždenosť | Časté | Časté | Časté | |
| Únava | Časté | Časté | Časté | |
| Pocit nervozity | Menej časté | Časté | Časté | |
| Pyrexia | Časté | Časté | Menej časté | |
| Laboratórne afunkčnévyšetrenia | Zvýšenie krvnéhotlaku | Menej časté | Menej časté | Časté |
| *Úbytok hmotnosti | Veľmi časté | Veľmi časté | Časté |
Popis vybraných nežiaducich reakcií
Nespavosť
Zahŕňa nespavosť, sťažené zaspávanie, prerušovaný spánok a včasné prebúdzanie.
Úbytok hmotnosti
V 4-týždňovej kontrolovanej štúdii s lizdexamfetamíndiium-dimezylátom u detí vo veku 6 až 12 rokov bol priemerný úbytok hmotnosti od začiatku do konca liečby 0,4; 0,9 a 1,1 kg u pacientov, ktorým bol podávaný 30 mg, 50 mg a 70 mg lizdexamfetamíndiium-dimezylátu, v porovnaní s nárastom hmotnosti 0,5 kg u pacientov, ktorí dostávali placebo. Vyššie dávky boli spojené s väčším úbytkom hmotnosti počas 4 týždňov liečby. Starostlivé sledovanie hmotnosti u detí vo veku 6 až 12 rokov, ktoré dostávali lizdexamfetamíndiium-dimezylát počas 12 mesiacov, naznačuje, že kontinuálna liečba (t. j. liečba 7 dní v týždni počas celého roka) spomaľuje tempo rastu merané telesnou hmotnosťou, čo dokazuje priemerná zmena od východiskovej hodnoty normalizovaná podľa veku a pohlavia
v percentile -13,4 za 1 rok. Priemerné percentily na začiatku (n = 271) a po 12 mesiacoch (n = 146) boli 60,9 a 47,2.
V 4-týždňovej kontrolovanej štúdii s lizdexamfetamíndiium-dimezylátom u dospievajúcich vo veku 13 až 17 rokov bol priemerný úbytok hmotnosti od začiatku do konca liečby 1,2; 1,9 a 2,3 kg u pacientov, ktorým bol podávaný 30 mg, 50 mg a 70 mg lizdexamfetamíndiium-dimezylátu, v porovnaní
s nárastom hmotnosti 0,9 kg u pacientov, ktorí dostávali placebo. Starostlivé sledovanie hmotnosti u dospievajúcich vo veku 13 až 17 rokov, ktorí dostávali lizdexamfetamíndiium-dimezylát počas 12 mesiacov, naznačuje, že kontinuálna liečba (t. j. liečba 7 dní v týždni počas celého roka) spomaľuje tempo rastu merané telesnou hmotnosťou, čo dokazuje priemerná zmena od východiskovej hodnoty normalizovaná podľa veku a pohlavia v percentile -6,5 za 1 rok. Priemerné percentily na začiatku (n = 265) a po 12 mesiacoch (n = 156) boli 66,0 a 61,5 v uvedenom poradí.
U detí a dospievajúcich (vo veku 6 – 17 rokov), ktorí dostávali lizdexamfetamíndiium-dimezylát počas dvoch rokov, starostlivé sledovanie hmotnosti naznačilo, že konzistentná liečba (t. j. liečba 7 dní
v týždni počas dvoch rokov) viedla k spomaleniu rastu meraného telesnou hmotnosťou. U detí a dospievajúcich boli priemerné percentily hmotnosti a štandardné odchýlky (SD) na začiatku
(n = 314) a po 24 mesiacoch (104. týždeň, n = 189) 65,4 (SD 27,11) a 48,2 (SD 29,94) v uvedenom poradí. Priemerná zmena v percentile za 2 roky normalizovaná podľa veku a pohlavia od východiskovej hodnoty bola -16,9 (SD 17,33).
V kontrolovanej klinickej štúdii s lizdexamfetamíndiium-dimezylátom u detí vo veku 4 až 5 rokov, ktoré dostávali 5 – 30 mg lizdexamfetamíndiium-dimezylátu, sa po 6 týždňoch sledovania nevyskytli žiadne klinicky významné zmeny hmotnosti oproti východiskovej hodnote. Starostlivé sledovanie hmotnosti u detí vo veku 4 až 5 rokov, ktoré dostávali lizdexamfetamíndiium-dimezylát počas
12 mesiacov v otvorenej predĺženej štúdii, naznačuje, že kontinuálna liečba (t. j. liečba 7 dní v týždni počas celého roka) spomaľuje tempo rastu merané telesnou hmotnosťou, čo dokazuje priemerná zmena od východiskovej hodnoty normalizovaná podľa veku a pohlavia v percentile -17,92
(SD = 13,767) počas 1 roka. Priemerné percentily na začiatku (n = 113) a po 12 mesiacoch (n = 69) boli 66,51 (SD = 25,173) a 47,45 (SD = 26,144) v uvedenom poradí.
Eozinofilná hepatitída
V klinických štúdiách neboli hlásené žiadne prípady.
Angioedém
V klinických štúdiách neboli hlásené žiadne prípady.
Stevensov-Johnsonov syndróm
V klinických štúdiách neboli hlásené žiadne prípady. Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Pri liečbe pacientov s predávkovaním je potrebné zvážiť predĺžené uvoľňovanie dexamfetamínu po podaní lizdexamfetamíndiium-dimezylátu.
Medzi prejavy akútneho predávkovania amfetamínmi patrí nepokoj, tremor, hyperreflexia, rýchle dýchanie, zmätenosť, agresivita, halucinácie, panické stavy, hyperpyrexia a rabdomyolýza. Únava
a depresia zvyčajne nasledujú po stimulácii centrálneho nervového systému. Kardiovaskulárne účinky zahŕňajú arytmie, hypertenziu alebo hypotenziu a obehový kolaps. Medzi gastrointestinálne príznaky patrí nevoľnosť, vracanie, hnačka a brušné kŕče. Smrteľnej otrave zvyčajne predchádzajú kŕče a kóma.
Syndróm zadnej reverzibilnej encefalopatie (posterior reversible encephalopathy syndrome, PRES) bol hlásený v súvislosti s predávkovaním amfetamínom. Príznaky naznačujúce PRES zahŕňajú bolesť hlavy, zmenený mentálny stav, záchvaty a poruchy videnia. Diagnóza má byť potvrdená rádiologickým vyšetrením (napr. MRI). Príznaky PRES sú zvyčajne reverzibilné, ale môžu prejsť do ischemickej mozgovej príhody alebo mozgového krvácania.
Neexistuje žiadne špecifické antidotum proti predávkovaniu amfetamínom. Liečba akútnej intoxikácie amfetamínom je prevažne symptomatická a môže zahŕňať podanie aktívneho uhlia, podanie preháňadla a sedáciu.
Lizdexamfetamín a dexamfetamín nie sú dialyzovateľné.
V prípade predávkovania amfetamínom sa poraďte s toxikologickým centrom alebo liečte podľa klinických indikácií. Pri liečbe pacientov s predávkovaním je potrebné zvážiť predĺžené trvanie účinku amfetamínu.
Farmakologické vlastnosti - Lysmi 30 mg
Farmakoterapeutická skupina: Centrálne pôsobiace sympatomimetiká, ATC kód: N06BA12. Mechanizmus účinku
Lizdexamfetamíndiium-dimezylát je farmakologicky neaktívne proliečivo. Po perorálnom podaní sa lizdexamfetamín rýchlo vstrebáva z gastrointestinálneho traktu a hydrolyzuje sa primárne červenými krvinkami na dexamfetamín, ktorý je zodpovedný za účinok lieku.
Amfetamíny sú nekatecholamínové sympatomimetické amíny so stimulačným účinkom na CNS. Spôsob terapeutického účinku amfetamínu pri ADHD nie je úplne objasnený, predpokladá sa však, že je spôsobený jeho schopnosťou blokovať spätné vychytávanie norepinefrínu a dopamínu do presynaptického neurónu a zvýšiť uvoľňovanie týchto monoamínov do extraneuronálneho priestoru. Proliečivo, lizdexamfetamín, sa in vitro neviaže na miesta zodpovedné za spätné vychytávanie norepinefrínu a dopamínu.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinky lizdexamfetamíndiium-dimezylátu pri liečbe ADHD boli preukázané v troch kontrolovaných štúdiách u detí vo veku 6 až 12 rokov, troch kontrolovaných štúdiách u dospievajúcich vo veku 13 až 17 rokov, troch kontrolovaných štúdiách u detí a dospievajúcich (6 až 17 rokov) a štyroch kontrolovaných štúdiách u dospelých, ktorí spĺňali kritériá DSM-IV-TR pre ADHD.
V klinických štúdiách vykonaných u detí a dospelých pretrvávali účinky lizdexamfetamíndiium-dimezylátu 13 hodín po podaní dávky u detí a 14 hodín u dospelých, keď sa liek užíval jedenkrát denne ráno.
Pediatrická populácia
V pivotnej európskej štúdii fázy 3 SPD489-325 bolo hodnotených tristotridsaťšesť pacientov vo veku 6 – 17 rokov. V tejto sedemtýždňovej randomizovanej, dvojito zaslepenej, dávkovo optimalizovanej, placebom a účinnou látkou kontrolovanej štúdii preukázal lizdexamfetamíndiium-dimezylát významne vyššiu účinnosť ako placebo.
Hodnotiaca stupnica ADHD je mierou základných symptómov ADHD. Priemerné zníženie celkového skóre ADHD-RS-IV oproti východiskovej hodnote upravené o placebo u pacientov liečených lizdexamfetamíndiium-dimezylátom bolo 18,6 (p < 0,001). Pri každej návšteve počas liečby a na konci liečby bolo percento subjektov, ktoré splnili vopred definované kritériá odpovede (≥ 30 % zníženie celkového skóre ADHD-RS-IV oproti východiskovej hodnote a hodnota CGI-I 1 alebo 2), významne vyššie (p < 0,001) pre lizdexamfetamíndiium-dimezylát v porovnaní s placebom. Koncový bod tejto štúdie je definovaný v tabuľke 1. Výsledky boli tiež významne vyššie pre lizdexamfetamíndiium-dimezylát v porovnaní s placebom, keď sa hodnotili jednotlivé zložky kritérií odpovede. Okrem toho priemerné skóre symptómov ADHD po ukončení liečby neprekročilo východiskové skóre pred liečbou, čo naznačuje, že nedošlo k opätovnému návratu ťažkostí.
Okrem zmiernenia symptómov klinické štúdie preukázali, že lizdexamfetamíndiium-dimezylát významne zlepšuje funkčné výsledky. Konkrétne v štúdii SPD489-325 sa u 75,0 % subjektov užívajúcich lizdexamfetamíndiium-dimezylát prejavilo zlepšenie (definované ako „veľmi výrazné zlepšenie“ alebo „výrazné zlepšenie“) na stupnici hodnotenia celkového klinického dojmu a zlepšenia (Clinical Global Impression-Improvement, CGI-I) v porovnaní so 14,2 % u placeba (p < 0,001).
Lizdexamfetamíndiium-dimezylát preukázal významné zlepšenie akademických výsledkov detí, merané pomocou nástroja na kontrolu kvality života súvisiacej so zdravím, s názvom Formulár hlásenia rodičov o profile zdravia a choroby dieťaťa – detská edícia (Parent Report Form of the Child Health and Illness Profile-Child Edition, CHIP-CE:PRF) – doména dosiahnutých výsledkov.
Lizdexamfetamíndiium-dimezylát preukázal významné zlepšenie oproti východiskovej hodnote
v porovnaní s placebom (lizdexamfetamíndiium-dimezylát: 9,4 oproti placebu -1,1) s priemerným rozdielom medzi dvoma liečebnými skupinami 10,5 (p < 0,001).
Tabuľka 1: Výsledky štúdie SPD489-325 v koncovom bode1 (úplný analyzovaný súbor)
| Lizdexamfetamíndiium-dimezylát | Placebo | Metylfenidátium-chlorid | |
| Zmena celkového skóre ADHD-RS IV | |||
| Priemer metódou najmenších štvorcov | -24,3 | -5,7 | -18,7 |
| Veľkosť účinku (oproti placebu) | 1,804 | N/A | 1,263 |
| p-hodnota (oproti placebu) | < 0,001 | N/A | < 0,001 |
| Respondenti s ADHD-RS-IV | |||
| Pacienti vykazujúci odpoveď2 | 83,7 % (87/104) | 22,6 % (24/106) | 68,2 % (73/107) |
| Rozdiel v odpovedi oproti placebu | 61,0 | N/A | 45,6 |
| p-hodnota (oproti placebu) | < 0,001 | N/A | < 0,001 |
| Respondenti CGI-I | |||
| Pacienti vykazujúci zlepšenie3 | 75,0 % (78/104) | 14,2 % (15/106) | 58,9 % (63/107) |
| Rozdiel v zlepšení oproti placebu | 60,8 | N/A | 44,7 |
| p-hodnota (oproti placebu) | < 0,001 | N/A | < 0,001 |
| Zmena v CHIP-CE: PRF doména dosiahnutých výsledkov | |||
| Priemer metódou najmenších štvorcov | 9,4 | -1,1 | 6,4 |
| Veľkosť účinku (oproti placebu) | 1,280 | N/A | 0,912 |
| p-hodnota (oproti placebu) | < 0,001 | N/A | < 0,001 |
1 Koncový bod = posledná návšteva počas liečby po východiskovej návšteve v období optimalizácie dávky alebo udržiavania dávky (1. – 7. návšteva) s platnou hodnotou.
2 Odpoveď je definovaná ako percentuálne zníženie celkového skóre ADHD-RS-IV o ≥ 30 % oproti východiskovej hodnote.
3Zlepšenie („veľmi výrazne zlepšené“ alebo „výrazne zlepšené“).
Podobné výsledky pre ADHD-RS a CGI-I sa preukázali v dvoch placebom kontrolovaných štúdiách, jednej u detí (n = 297) a druhej u dospievajúcich (n = 314), pričom obe sa uskutočnili v Spojených štátoch.
U detí a dospievajúcich vo veku 6 až 17 rokov (n = 267), ktorí spĺňali kritériá DSM-IV pre ADHD, sa uskutočnila dvojito zaslepená, randomizovaná, aktívne kontrolovaná štúdia zameraná na optimalizáciu dávky. V tejto deväťtýždňovej štúdii boli pacienti randomizovaní (1:1) na dennú rannú dávku lizdexamfetamíndiium-dimezylátu (30, 50 alebo 70 mg/deň) alebo atomoxetínu (dávkovaného podľa hmotnosti subjektu do 100 mg). Počas 4-týždňového obdobia optimalizácie dávky boli pacienti titrovaní, kým sa nedosiahla optimálna dávka na základe nežiaducich udalostí vyskytujúcich sa počas liečby (treatment emergent adverse events, TEAE) a klinického úsudku. Pacienti liečení lizdexamfetamíndiium-dimezylátom mali kratší čas do prvej odpovede v porovnaní s pacientmi liečenými atomoxetínom (medián 13,0 oproti 21,0 dňa; p = 0,003), pričom odpoveď bola definovaná ako skóre CGI-I 1 (veľmi výrazné zlepšenie) alebo 2 (výrazné zlepšenie) pri ktorejkoľvek z dvojito zaslepených liečebných návštev. Počas všetkých dvojito zaslepených liečebných návštev bol podiel respondentov v skupine s lizdexamfetamíndiium-dimezylátom konzistentne vyšší ako podiel respondentov v skupine s atomoxetínom. Rozdiel sa pohyboval od 16 do 24 percentuálnych bodov.
V koncovom bode štúdie boli zmeny priemeru najmenších štvorcov oproti východiskovej hodnote v celkovom skóre ADHD-RS-IV pre lizdexamfetamíndiium-dimezylát a atomoxetín -26,1 a -19,7 v uvedenom poradí s rozdielom medzi skupinami -6,4.
U dospievajúcich vo veku 13 – 17 rokov s ADHD sa uskutočnili dve dvojito zaslepené, paralelné, aktívne kontrolované štúdie (OROS-MPH [metylfenidát]). Obe štúdie zahŕňali aj referenčnú skupinu s placebom. 8-týždňová štúdia optimalizácie dávky (SPD489-405) mala 5-týždňové obdobie optimalizácie dávky a 3-týždňové obdobie udržiavania dávky. Počas obdobia optimalizácie dávky boli subjekty titrované raz týždenne na základe TEAE a klinickej odpovede na optimálnu dávku 30, 50
alebo 70 mg/deň (pre subjekty SPD489) alebo 18, 36, 54 alebo 72 mg/deň (pre subjekty OROS-MPH), ktorá bola udržiavaná počas 3-týždňového obdobia udržiavania dávky. Priemerné dávky v koncovom bode boli 57,9 mg pre SPD489 a 55,8 mg pre OROS-MPH. V tejto štúdii sa nezistilo, že by SPD489 ani OROS-MPH boli v 8. týždni štatisticky lepšie ako druhý liek. 6-týždňová štúdia s fixnou dávkou (SPD489-406) mala 4-týždňové obdobie titrácie dávky so stanovenými dávkami a 2-týždňové obdobie udržiavania dávky. Pri najvyšších dávkach SPD489 (70 mg) a OROS-MPH (72 mg) sa zistilo, že liečba SPD489 je lepšia ako OROS-MPH, čo sa meralo primárnou analýzou účinnosti (zmena celkového skóre ADHD-RS oproti východiskovej hodnote v 6. týždni) aj kľúčovou sekundárnou analýzou účinnosti (pri poslednej návšteve štúdie na CGI-I) (pozri tabuľku 2).
Tabuľka 2: Zmena oproti východiskovej hodnote celkového skóre ADHD-RS-IV a koncového bodu na CGI-I (úplný analyzovaný súbor)
| SPD489- | Primárny ADHD-RS-IV v 8. týždni | Placebo | SPD489 | OROS- | |
| 405 | MPH | ||||
| Celkové skóre | N | 89 | 179 | 184 | |
| východiskovej | Priemerná hodnota | 38,2 (0,73) | 36,6 (0,48) | 37,8 (0,45) | |
| hodnoty | (SE) | ||||
| Zmena oproti | N | 67 | 139 | 152 | |
| východiskovej | LS Priemerná | -13,4 (1,19) | -25,6 (0,82) | -23,5 (0,80) | |
| hodnote v 8. týždni | hodnota (SE) [a] | ||||
| Rozdiel medzi | LS Priemerná | NA | -2,1 (1,15) | NA | |
| lizdexamfetamínom | hodnota (SE) [a] | ||||
| a OROS-MPH | (95 % CI) [a] | -4,3; 0,2 | |||
| Veľkosť účinku [b] | 0,2 | ||||
| p-hodnota | 0,0717 | ||||
| Rozdiel medzi | LS Priemerná | NA | -12,2 (1,45) | -10,1 (1,43) | |
| účinnou látkou | hodnota (SE) [a] | ||||
| a placebom | (95 % CI) [a] | -15,1; -9,4 | -13,0; -7,3 | ||
| Veľkosť účinku [b] | 1,16 | 0,97 | |||
| p-hodnota | < 0,0001 | < 0,0001 | |||
| Kľúčový sekundárny koncový bod CGI-I | |||||
| Analyzované subjekty (n) | 89 | 178 | 184 | ||
| Zlepšenie (%) [c] | 31 (34,8) | 148 (83,1) | 149 (81,0) | ||
| Bez zlepšenia (%) [d] | 58 (65,2) | 30 (16,9) | 35 (19,0) | ||
| Lizdexamfetamín vs OROS-MPH [e] | NA | 0,6165 | NA | ||
| Aktívna liečba vs. placebo [e] | NA | < 0,0001 | < 0,0001 | ||
| SPD489- | Primárny ADHD-RS-IV v 6. týždni | Placebo | SPD489 | OROS- | |
| 406 | MPH | ||||
| Celkové skóre | N | 106 | 210 | 216 | |
| východiskovej | Priemerná hodnota | 36,1 (0,58) | 37,3 (0,44) | 37,0 (0,44) | |
| hodnoty | (SE) | ||||
| Zmena oproti | N | 93 | 175 | 181 | |
| východiskovej | LS Priemerná | -17,0 (1,03) | -25,4 (0,74) | -22,1 (0,73) | |
| hodnote v 6. týždni | hodnota (SE) [a] | ||||
| Rozdiel medzi | LS Priemerná | NA | -3,4 (1,04) | NA | |
| lizdexamfetamínom | hodnota (SE) [a] | ||||
| a OROS-MPH | (95 % CI) [a] | -5,4; -1,3 | |||
| Veľkosť účinku [b] | 0,33 | ||||
| p-hodnota | 0,0013 | ||||
| Rozdiel medzi | LS Priemerná | NA | -8,5 (1,27) | -5,1 (1,27) | |
| účinnou látkou | hodnota (SE) [a] | ||||
| a placebom | (95 % CI) [a] | -11,0, -6,0 | -7,6; -2,6 | ||
| Veľkosť účinku [b] | 0,82 | 0,50 | |||
| p-hodnota | < 0,0001 | < 0,0001 | |||
| Kľúčový sekundárny koncový bod CGI-I | |||||
| Analyzované subjekty (n) | 106 | 210 | 216 | ||
| Zlepšenie (%) [c] | 53 (50,0) | 171 (81,4) | 154 (71,3) | ||
| Bez zlepšenia (%) [d] | 53 (50,0) | 39 (18,6) | 62 (28,7) | ||
| Lizdexamfetamín vs OROS-MPH [e] | NA | 0,0188 | NA | ||
| Aktívna liečba vs. placebo [e] | NA | < 0,0001 | 0,0002 | ||
-
Z modelu zmiešaných účinkov pre opakované merania (mixed effects model for repeated measures, MMRM), ktorý zahŕňa liečebnú skupinu, nominálnu návštevu, interakciu liečebnej skupiny
s návštevou ako faktory, celkové východiskové skóre ADHD-RS-IV ako kovariát a úpravu
o interakciu celkového východiskového skóre ADHD-RS-IV s návštevou. Model je založený na metóde odhadu REML a využíva neštruktúrovaný typ kovariancie.
-
Veľkosť účinku je rozdiel v priemere LS vydelený odhadovanou štandardnou odchýlkou z neštruktúrovanej kovariančnej matice.
-
Kategória „Zlepšené“ zahŕňa odpovede „Veľmi výrazne zlepšené“ a „Výrazne zlepšené“.
-
Kategória „Nezlepšené“ zahŕňa odpovede „Minimálne zlepšené“, „Žiadna zmena“, „Minimálne zhoršené“, „Výrazne zhoršené“ a „Veľmi výrazne zhoršené“.
-
Z testu CMH stratifikovaného podľa východiskového CGI-S.
Poznámka: N = počet subjektov v každej liečebnej skupine, n = počet analyzovaných subjektov.
Dvojročná otvorená štúdia bezpečnosti vykonaná u detí a dospievajúcich (vo veku 6 – 17 rokov) s ADHD zahŕňala 314 pacientov. Z nich štúdiu dokončilo 191 pacientov.
Okrem toho sa udržanie účinku preukázalo v dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej, randomizovanej štúdii zameranej na vysadenie lieku, ktorá sa uskutočnila u detí a dospievajúcich vo veku 6 až 17 rokov (n = 157), ktorí spĺňali diagnózu ADHD (kritériá DSM-IV). Pacienti boli optimalizovaní na otvorenú liečbu lizdexamfetamíndiium-dimezylátom počas dlhšieho obdobia (najmenej 26 týždňov) pred vstupom do 6-týždňového randomizovaného obdobia vysadenia. Vhodní pacienti boli randomizovaní na pokračovanie v užívaní optimalizovanej dávky lizdexamfetamíndiium-dimezylátu alebo na prechod na placebo. Počas 6-týždňovej dvojito zaslepenej fázy boli pacienti sledovaní na relaps (zlyhanie liečby). Zlyhanie liečby bolo definované ako ≥ 50 % zvýšenie (zhoršenie) celkového skóre ADHD-RS a ≥ 2-bodové zvýšenie skóre CGI-S v porovnaní so skóre pri vstupe do dvojito zaslepenej randomizovanej fázy vysadenia. Zlyhanie liečby bolo u subjektov užívajúcich lizdexamfetamíndiium-dimezylát (15,8 %) významne nižšie (p < 0,001) v porovnaní
s placebom (67,5 %). U väčšiny subjektov (70,3 %), u ktorých liečba zlyhala bez ohľadu na liečbu, sa príznaky ADHD zhoršili počas návštevy v 2. týždni po randomizácii alebo pred ňou.
Štúdia bezpečnosti a účinnosti s fixnou dávkou bola vykonaná u predškolských detí vo veku 4 až 5 rokov s ADHD. Subjekty boli randomizované v pomere 5:5:5:5:6 na lizdexamfetamíndiium-dimezylát (dávka 5, 10, 20, 30 mg) alebo placebo (pozri aj časť 5.2). Dvojito zaslepené hodnotiace obdobie trvalo 6 týždňov. V tejto štúdii boli najčastejšie hlásenými TEAE u subjektov užívajúcich lizdexamfetamíndiium-dimezylát znížená chuť do jedla (13,7 % subjektov), podráždenosť (9,6 % subjektov) a afektívna labilita a kašeľ (po 4,8 % subjektov). V 52-týždňovej otvorenej štúdii bol najčastejším TEAE znížená chuť do jedla (15,9 %) (pozri časť 4.8).
Dospelá populácia
Účinnosť lizdexamfetamíndiium-dimezylátu pri liečbe dospelých, ktorí spĺňali kritériá DSM-IV-TR pre ADHD, bola preukázaná v štyroch kontrolovaných štúdiách, do ktorých bolo zaradených 846 pacientov.
Štúdia dospelých 1 bola dvojito zaslepená, randomizovaná, placebom kontrolovaná štúdia
s paralelnými skupinami vykonaná u dospelých (n = 420). V tejto 4-týždňovej štúdii boli pacienti randomizovaní do skupín s fixnou dávkou, ktoré dostávali konečné dávky 30, 50 alebo 70 mg lizdexamfetamíndiium-dimezylátu alebo placebo. Všetci pacienti, ktorí dostávali lizdexamfetamíndiium-dimezylát, začali liečbu dávkou 30 mg počas prvého týždňa liečby. Subjekty zaradené do skupín s dávkou 50 a 70 mg boli titrované o 20 mg týždenne, kým nedosiahli svoju pridelenú dávku. Významné zlepšenie symptómov ADHD, na základe hodnotenia skúšajúcimi na škále hodnotenia ADHD s celkovým skóre s pokynmi pre dospelých (adult prompts total score,
ADHD-RS), sa pozorovalo v koncovom bode pre všetky dávky lizdexamfetamín-dimezylátu
v porovnaní s placebom (pozri tabuľku 1). Liečba lizdexamfetamíndiium-dimezylátom významne znížila stupeň funkčného poškodenia meraný zlepšením na stupnici hodnotenia klinického globálneho dojmu a zlepšenia (CGI-I) v porovnaní s placebom.
Tabuľka 3: Zmena od východiskového stavu po koncový bod pri ADHD-RS s celkovým skóre pre dospelých v koncovom bode1 (celý analyzovaný súbor)
| Placebo | 30 mg | 50 mg | 70 mg | ||
| Celkové skóre | N | 62 | 115 | 117 | 120 |
| východiskovej | Priemerná | 39,4 (6,42) | 40,5 (6,21) | 40,8 (7,30) | 41,0 (6,02) |
| hodnoty | hodnota (SD) | ||||
| Zmena oproti | N | 62 | 115 | 117 | 120 |
| východiskovej | LS Priemerná | -8,2 (1,43) | -16,2 (1,06) | -17,4 (1,05) | -18,6 (1,03) |
| hodnote | hodnota (SE) | ||||
| v koncovom | |||||
| bode | |||||
| Rozdiel | LS Priemerná | NA | -8,04 | -9,16 | -10,41 |
| upravený | hodnota | ||||
| placebom | (95 % CI) | (-12,14; -3,95) | (-13,25; -5,08) | (-14,49; -6,33) | |
| p-hodnota | < 0,0001 | < 0,0001 | < 0,0001 |
1 Koncový bod je posledný týždeň liečby po randomizácii, pre ktorý sa získa platné celkové skóre ADHD-RS-IV.
Poznámka: Na zostavenie Cis a p-hodnôt bol použitý Dunnettov test; p-hodnoty sú upravené p-hodnoty a majú sa porovnávať s kritickou alfa 0,05.
LS = metóda najmenších štvorcov; SD = štandardná odchýlka; SE = štandardná chyba.
Štúdia dospelých 2 bola 10-týždňová, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia, ktorá sa uskutočnila s cieľom vyhodnotiť zmenu v správaní spojenom s exekutívnymi funkciami, kľúčové výsledky týkajúce sa kvality života a symptómy ADHD u dospelých s ADHD a klinicky významným zhoršením exekutívnych funkcií. Do štúdie boli zaradení dospelí vo veku 18 až 55 rokov (n = 161), ktorí spĺňali kritériá DSM-IV pre ADHD na základe celkového skóre ≥ 65 na základe T-skóre globálneho kompozitného exekutívneho hodnotenia (Global Executive Composite, GEC) podľa hlásenia subjektu v rámci hodnotenia exekutívnych funkcií – verzia pre dospelých (Behaviour Rating Inventory of Executive Function – Adult Version, BRIEF-A) a skóre ≥ 28 pomocou ADHD-RS pre dospelých s pokynmi pri vstupnej návšteve. V 10. týždni bolo priemerné T-skóre BRIEF-A GEC hlásené subjektom 68,3 v skupine s placebom a 57,2 v skupine SPD489, čo predstavuje priemerné zmeny metódou LS od východiskovej hodnoty -11,1 a -22,3 v uvedenom poradí. Veľkosť účinku bola 0,74 v prospech skupiny SPD489. Rozdiel v priemernej zmene metódou najmenších štvorcov (LS) od východiskového stavu do 10. týždňa (-11,2) bol v skupine s lizdexamfetamíndiium-dimezylátom významne lepší v porovnaní s placebom (p < 0,0001). Sekundárne miery účinnosti modulu vplyvu ADHD u dospelých (Adult ADHD Impact Module, AIM-A), ADHD-RS s pokynmi pre dospelých, CGI-I a T-skóre indexu ADHD podľa Connersovej škály hodnotenia ADHD u dospelých –
pozorovateľ: skrátená verzia (Conners’ Adult ADHD Rating Scale – Observer: Short Version, CAARS-
O:S) boli všetky v skupine s lizdexamfetamíndiium-dimezylátom signifikantne lepšie v porovnaní s placebom.
Štúdia dospelých 3 bola multicentrická, randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná, skrížená štúdia. Táto štúdia s lizdexamfetamíndiium-dimezylátom bola navrhnutá tak, aby simulovala pracovné prostredie a zúčastnilo sa na nej 142 dospelých. Po 4-týždňovej otvorenej fáze optimalizácie dávky s lizdexamfetamíndiium-dimezylátom (30, 50 alebo 70 mg/deň ráno) boli účastníci randomizovaní do jednej z dvoch liečebných sekvencií: 1) lizdexamfetamíndiium-dimezylát (optimalizovaná dávka) a následne placebo, každé počas jedného týždňa, alebo 2) placebo a následne lizdexamfetamíndiium-dimezylát, každé počas jedného týždňa. Hodnotenia účinnosti sa uskutočnili na konci každého týždňa pomocou nástroja Meranie výkonnosti podľa trvalého produktu (Permanent Product Measure of Performance, PERMP). PERMP je matematický test upravený na zručnosti, ktorý meria pozornosť u ľudí s ADHD. Liečba lizdexamfetamíndiium-dimezylátom v porovnaní s placebom viedla k štatisticky významnému zlepšeniu pozornosti vo všetkých časových bodoch po podaní dávky, merané priemerným celkovým skóre PERMP počas jedného dňa hodnotenia, ako aj v každom
meranom časovom bode. Hodnotenia PERMP boli vykonané pred podaním dávky (-0,5 hodiny) a 2, 4, 8, 10, 12 a 14 hodín po podaní dávky.
V štúdii 4 u dospelých sa skúmalo udržanie účinnosti. Táto štúdia bola dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná, randomizovaná štúdia s vysadením lieku, ktorá sa uskutočnila u dospelých vo veku 18 až 55 rokov (n = 123), ktorí spĺňali kritériá DSM-IV pre ADHD. Pri vstupe do štúdie museli mať účastníci dokumentáciu o liečbe lizdexamfetamíndiium-dimezylátom počas minimálne 6 mesiacov
a museli preukázať odpoveď na liečbu definovanú ako CGI-S ≤ 3 a celkové skóre na škále ADHD-RS s pokynmi pre dospelých < 22. Celkové skóre ADHD-RS s pokynmi pre dospelých je mierou základných symptómov ADHD. Subjekty, ktoré si udržali odpoveď na liečbu v 3. týždni otvorenej liečebnej fázy (n = 116), boli oprávnené vstúpiť do dvojito zaslepenej randomizovanej fázy vysadenia a dostali svoju vstupnú dávku lizdexamfetamíndiium-dimezylátu (n = 56) alebo placeba (n = 60).
Udržanie účinnosti u subjektov liečených lizdexamfetamíndiium-dimezylátom sa preukázalo významne nižším podielom zlyhania liečby (< 9 %) v porovnaní so subjektmi, ktoré dostávali placebo (75 %) v dvojito zaslepenej randomizovanej fáze vysadenia. Zlyhanie liečby bolo definované ako
≥ 50 % zvýšenie (zhoršenie) celkového skóre ADHD-RS s pokynmi pre dospelých a ≥ 2-bodové zvýšenie skóre CGI-S v porovnaní so skóre pri vstupe do dvojito zaslepenej randomizovanej fázy vysadenia.
Štúdie potenciálu zneužitia
V štúdii zameranej na potenciál zneužívania u ľudí, keď boli jednotlivcom s anamnézou zneužívania drog podané ekvivalentné perorálne dávky 100 mg lizdexamfetamíndiium-dimezylátu a 40 mg dexamfetamínium-sulfátu s okamžitým uvoľňovaním, 100 mg lizdexamfetamíndiium-dimezylátu vyvolalo subjektívne reakcie na škále „Účinky obľuby lieku“ (Drug Liking Effects, primárny koncový ukazovateľ), ktoré boli významne nižšie ako pri 40 mg dexamfetamíne s okamžitým uvoľňovaním.
Perorálne podanie 150 mg lizdexamfetamíndiium-dimezylátu však viedlo k nárastu pozitívnych subjektívnych reakcií na tejto škále, ktorý bol porovnateľný s pozitívnymi subjektívnymi reakciami vyvolanými 40 mg perorálneho dexamfetamínu s okamžitým uvoľňovaním a 200 mg dietylpropiónu.
Intravenózne podanie 50 mg lizdexamfetamíndiium-dimezylátu osobám s anamnézou zneužívania drog viedlo k pozitívnym subjektívnym reakciám na škálach merajúcich „Obľubu drogy“, „Eufóriu“,
„Účinky amfetamínu“ a „Účinky benzedrínu“, ktoré boli väčšie ako pri placebe, ale menšie ako reakcie vyvolané ekvivalentnou dávkou (20 mg) intravenózneho dexamfetamínu.
Absorpcia
Po perorálnom podaní sa lizdexamfetamíndiium-dimezylát rýchlo vstrebáva z gastrointestinálneho traktu zdravých dospelých a detí (6 až 12 rokov) s ADHD, pričom sa predpokladá, že je to sprostredkované vysokokapacitným transportérom PEPT1.
Jedlo neovplyvňuje pozorované hodnoty AUC a cmax dexamfetamínu u zdravých dospelých po jednorazovom perorálnom podaní 70 mg lizdexamfetamíndiium-dimezylátu, ale predlžuje tmax približne o 1 hodinu (z 3,8 hodiny nalačno na 4,7 hodiny po jedle s vysokým obsahom tuku). Po 8-hodinovom hladovaní boli hodnoty AUC pre dexamfetamín po perorálnom podaní lizdexamfetamíndiium-dimezylátu v roztoku a vo forme intaktných kapsúl rovnaké.
Distribúcia
U 18 detí (vo veku 6 až 12 rokov) s ADHD bol tmax dexamfetamínu približne 3,5 hodiny po perorálnom podaní jednorazovej dávky lizdexamfetamíndiium-dimezylátu buď 30 mg, 50 mg alebo 70 mg podanej po 8-hodinovom nočnom hladovaní. tmax lizdexamfetamíndiium-dimezylátu bol približne 1 hodina. Lineárna farmakokinetika dexamfetamínu po jednorazovom perorálnom podaní lizdexamfetamíndiium-dimezylátu bola stanovená v dávkovom rozmedzí od 30 mg do 70 mg u detí vo veku 6 až 12 rokov.
Hodnoty AUC a cmax dexamfetamínu normalizované podľa hmotnosti/dávky boli u dospelých žien na
7. deň po 7-dňovom užívaní dávky lizdexamfetamínu 70 mg/deň o 22 % a 12 % nižšie ako
u dospelých mužov v uvedenom poradí. Hodnoty AUC a cmax normalizované podľa hmotnosti/dávky boli u dievčat a chlapcov po jednorazových dávkach 30 – 70 mg rovnaké.
U zdravých dospelých nedochádza k akumulácii dexamfetamínu v rovnovážnom stave a k akumulácii lizdexamfetamíndiium-dimezylátu po dávkovaní jedenkrát denne počas 7 po sebe nasledujúcich dní.
Biotransformácia
Lizdexamfetamíndiium-dimezylát sa premieňa na dexamfetamín a l-lyzín, čo sa deje metabolizmom v krvi, predovšetkým v dôsledku hydrolytickej aktivity červených krviniek. Červené krvinky majú vysokú kapacitu metabolizovať lizdexamfetamín, pretože údaje in vitro preukázali, že k podstatnej hydrolýze dochádza aj pri nízkych hladinách hematokritu. Lizdexamfetamín nie je metabolizovaný enzýmami cytochrómu P450.
Amfetamín sa oxiduje v polohe 4 benzénového kruhu za vzniku 4-hydroxyamfetamínu alebo na atómoch uhlíka α alebo β bočného reťazca za vzniku alfa-hydroxyamfetamínu alebo norefedrínu v uvedenom poradí. Norefedrín aj 4-hydroxyamfetamín sú účinné látky a každá z nich sa následne oxiduje za vzniku 4-hydroxynorefedrínu. Alfa-hydroxyamfetamín podlieha deaminácii za vzniku
fenylacetónu, ktorý nakoniec tvorí kyselinu benzoovú a jej glukuronid a glycínový konjugát kyseliny hipurovej. Hoci enzýmy zapojené do metabolizmu amfetamínu neboli jasne definované, je známe, že CYP2D6 sa podieľa na tvorbe 4-hydroxyamfetamínu.
Eliminácia
Po perorálnom podaní 70 mg dávky rádioaktívne značeného lizdexamfetamíndiium-dimezylátu 6 zdravým jedincom sa približne 96 % rádioaktivity perorálnej dávky vylúčilo močom a iba 0,3 % stolicou počas 120 hodín. Z rádioaktivity zistenej v moči sa 42 % dávky vzťahovalo na amfetamín, 25 % na kyselinu hipurovú a 2 % na intaktný lizdexamfetamín. Plazmatické koncentrácie nekonvertovaného lizdexamfetamínu sú nízke a prechodné, zvyčajne sa stávajú nemerateľnými do 8 hodín po podaní. Plazmatický eliminačný polčas lizdexamfetamínu bol v štúdiách s lizdexamfetamín-dimezylátom u dobrovoľníkov typicky v priemere kratší ako jedna hodina. Polčas dexamfetamínu je 11 hodín.
Osobitné skupiny pacientov
Farmakokinetika dexamfetamínu, hodnotená klírensom, je podobná u detí (vo veku 6 až 12 rokov)
a dospievajúcich (vo veku 13 až 17 rokov) pacientov s ADHD a u zdravých dospelých dobrovoľníkov po korekcii telesnej hmotnosti.
Systémová expozícia dexamfetamínu je podobná u mužov a žien, ktorým sa podáva rovnaká dávka mg/kg.
Formálne farmakokinetické štúdie týkajúce sa rasy neboli vykonané. Neexistujú žiadne dôkazy o vplyve etnickej príslušnosti na farmakokinetiku dexamfetamínu.
Vo farmakokinetickej štúdii so 40 subjektmi (8 subjektov v každej z piatich skupín s poruchami funkcie obličiek: normálna, mierna porucha funkcie, stredne ťažká porucha funkcie, ťažká porucha funkcie a terminálne štádium ochorenia obličiek) sa klírens dexamfetamínu znížil z 0,7 l/hod/kg
u normálnych subjektov na 0,4 l/hod/kg u subjektov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR 15 až
< 30 ml/min/1,73 m2 alebo CrCl < 30 ml/min).
Priemerná expozícia dexamfetamínu v rovnovážnom stave bola u pediatrických pacientov vo veku 4 až 5 rokov približne o 44 % vyššia v porovnaní s pediatrickými pacientmi vo veku 6 až 11 rokov, ktorí dostávali rovnakú dávku (30 mg/deň), na základe farmakokinetickej analýzy populácie.
V štúdii so 47 subjektmi vo veku 55 rokov a staršími bol klírens dexamfetamínu približne 0,7 l/hod/kg u subjektov vo veku 55 až 74 rokov a 0,55 l/hod/kg u subjektov vo veku ≥ 75 rokov. Toto je mierne znížené v porovnaní s mladšími dospelými (približne 1 l/hod/kg u osôb vo veku 18 až 45 rokov).
Farmaceutické informácie - Lysmi 30 mg
predželatinovaný škrob (kukuričný škrob) sodná soľ kroskarmelózy
koloidný bezvodý oxid kremičitý stearát horečnatý
Obaly kapsúl
želatína
čierny atrament
-
šelaková glazúra v etanole (~45 %), 20 % esterifikovaná (E904)
-
čierny oxid železitý (E172)
-
propylénglykol (E1520)
-
hydroxid amónny (E527)
Farbivá:
20 mg:
Viečko: oxid titaničitý (E171), žltý oxid železitý (E172) Telo: oxid titaničitý (E171), žltý oxid železitý (E172)
30 mg:
Viečko: oxid titaničitý (E171), erytrozín FD&C červená 3 (E127) Telo: oxid titaničitý (E171)
40 mg:
Viečko: oxid titaničitý (E171), žltý oxid železitý (E172), čierny oxid železitý (E172), brilantná modrá FCF – FD&C modrá 1 (E133)
Telo: oxid titaničitý (E171)
50 mg:
Viečko: oxid titaničitý (E171), brilantná modrá FCF – FD&C modrá 1 (E133) Telo: oxid titaničitý (E171)
60 mg:
Viečko: oxid titaničitý (E171), brilantná modrá FCF – FD&C modrá 1 (E133) Telo: oxid titaničitý (E171), brilantná modrá FCF – FD&C modrá 1 (E133)
70 mg:
Viečko: oxid titaničitý (E171), erytrozín FD&C červená 3 (E127)
Telo: oxid titaničitý (E171), brilantná modrá FCF – FD&C modrá 1 (E133)
HDPE fľaša s vysúšadlom a uzavretá detským bezpečnostným PP viečkom 20 mg kapsuly: 21 mesiacov
30 mg kapsuly: 21 mesiacov
40 mg kapsuly: 21 mesiacov
50 mg kapsuly: 21 mesiacov
60 mg kapsuly: 21 mesiacov
70 mg kapsuly: 21 mesiacov
HDPE fľaša s vysúšadlom a uzavretá detským bezpečnostným PP viečko: Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.
Druh a obsah balenia
Veľkosti balenia:
HDPE fľaša s vysúšadlom a uzavretá detským bezpečnostným PP viečkom: 30 alebo 100 tvrdých kapsúl.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.